{"guid": "77a00bad-a665-46f5-bdf9-cf91c41ee43a:3385840f-f78b-4e15-b3d7-e3f7d547cf63", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6615206148.2", "spisova_znacka": "4CoE/54/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4CoE/54/2016 z 17. 7. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 17. júla 2016, sp. zn. 4CoE/54/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6615206148.2", "identifikacne_cislo": "6615206148", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Antónia Svičinová", "sudca_id": 130, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-antonia-svicinova-130", "datum_vydania": "2016-07-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "nazov": "§ 391 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-391"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-3", "nazov": "§ 391 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-391"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-391"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3385840f-f78b-4e15-b3d7-e3f7d547cf63", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6615206148.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6615206148.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6615206148.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4CoE/54/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615206148
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615206148.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a
členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v exekučnej veci oprávneného: Poštová
banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, proti povinnej: X.
Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. J. XXXX/XX XXX XX E., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo
výške 1.606,86 Eur s prísl., vedenej pod sp. zn. EX 6320/2015 súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom
Gasperom PhD., Exekútorský úrad so sídlom K. Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, o odvolaní
oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 7Er/332/2015 - 8 zo dňa 07. mája 2015,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie  Okresného  súdu Lučenec  č.k. 7Er/332/2015 - 8  zo dňa 07. mája 2015      z r u š u j e
a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 7Er/332/2015 -
8 zo dňa 07. mája 2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie exekúcia, je
rozhodcovský rozsudok sp. zn. IA-C/0314/2498 zo dňa 14. mája 2014 vydaný Stálym rozhodcovským
súdom pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. (ďalej len „rozhodcovský súd“). Exekučný súd
považoval Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenú medzi oprávneným a povinnou dňa 21. mája
2010 za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení platnom  a účinnom
v čase zavretia zmluvy. Ďalej mal exekučný súd za preukázané, že formulár uvedenej úverovej zmluvy v
bode 6 ustanovuje, že všetky spory medzi zmluvnými stranami, ktoré vzniknú z právnych vzťahov medzi
účastníkmi zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú rozhodované
v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach. Mal za
to, že rovnako je príslušnosť rozhodcovského súdu daná aj v zmysle obchodných podmienok pre
úver v článku 11 bode 11.2. Uvedenú rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo Všeobecných obchodných
podmienkach, na ktoré odkazuje zmluva, vyhodnotil exekučný súd  ako neprijateľnú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve. Uviedol, že obsah rozhodcovskej doložky spotrebiteľ nemohol ovplyvniť,
dopĺňali sa len údaje o zmluve a o povinnom, ako číslo zmluvy, meno, bydlisko a dátum narodenia.
Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému
súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť
sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami
rozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný
návrh, pričom podľa názoru exekučného súdu konanie pred rozhodcovským súdom iniciuje práve veriteľ.
Nakoľko právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne
neplatnom právnom úkone, exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
2. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal
odvolacie dôvody podľa § 205 odsek 2 písm. a), d), e), a f) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej aj „O.s.p.“). Súd prvého stupňa  vychádzal podľa názoru odvolateľa pri rozhodovaní



z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol
riadne poučený v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., účastník dôkazy bez svojej viny nemohol  označiť
alebo predložiť  do rozhodnutia súdu prvého stupňa, súd odňal účastníkovi konania - oprávnenému
možnosť konať pred súdom, nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a rozhodoval v tej istej veci, v ktorej sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie. Uvedeného sa podľa názoru
odvolateľa prvostupňový súd dopustil prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadosti súdneho
exekútora o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie zákona v §
44 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle uvedeného ustanovenia exekučný súd nemá oprávnenie
skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku, môže skúmať
len žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný
titul. Ďalej má za to, že rozhodnutie nie je dostatočne zdôvodnené v tom zmysle, ako súd dospel k
záverom v ňom uvedeným. V predmetnom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako
súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako
exekučný súd. Skúmaním rozhodcovskej doložky exekučný súd nerešpektoval prekážku rozsúdenej
veci. Exekučnému súdu nie je možné  priznať väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti než
akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické
dôvody, ale aj premenné historického výkladu. Odvolateľ ďalej uviedol, že exekučný súd  prekročil
aj zákonné limity pre skúmanie exekučného  titulu podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“). Exekučný súd je oprávnený
skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti
rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby
bola opätovne posúdená. Banka ako právny predchodca oprávneného uzavrela s povinným v súlade
so ZRK platnú rozhodcovskú doložku. Poukázal na to, že je tu prekážka „res iudicata“ a uvedeným
konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej poukázal
na to, že ako právny nástupca Poštovej banky, a.s., bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami
rozhodcovského zákona. Poštová banka, a.s, ako jeho právny predchodca postupovala v súlade s § 93b
zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým,
že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Exekučný
súd sa nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy tohto istého stupňa,
dokonca samotný exekučný súd. Nijako nezdôvodnil tento odlišný  postup. V prípade, ak by zmluva
neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch strán, a konanie by
prebehlo na „štátnom súde“, súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v
závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala  náležite naplánovať. Poukázal ďalej na
to, že v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy trojčlenný senát,
pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa i na výbere
predsedajúceho člena senátu (rozhodcu). Rozhodcami sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné
fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky,
čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa
nevynímajúc. Ani Občiansky súdny poriadok, ani Exekučný poriadok a ani ZoRK neposkytuje žiadnu
oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako
súd konajúci vo veci samej, a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie alebo napríklad
rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. Uviedol, že ak by prvostupňový súd zvažoval rozhodcovskú doložku
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť
o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného
práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného
zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade nie interpretačný. Taktiež nie je možné brať do úvahy
judikatúru Európskeho súdneho dvora, nakoľko judikatúra vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky
všeobecne alebo na rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom -
a teda ani voči účastníkom tohto konania - bezprostredne záväzná. Ďalej ešte odvolateľ uviedol, že
teóriu o eurokonformnom výklade právnych noriem národného práva je možné uplatniť len v medziach
vnútroštátneho právneho poriadku, ak pre to dáva  národná judikatúra  interpretačný priestor, a to
spôsobom, ktorý je zlúčiteľný s ústavnými požiadavkami právneho poriadku, ústavnými predpismi.
Zákonodarstvo de lege lata žiadny takýto interpretačný priestor nedáva. Poukázal ďalej na to, že
ide o porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne



obdobných veciach poverenie vydajú alebo zamietajú. Exekučný súd svojím postupom neprimerane
zvýhodnil povinného na základe jeho postavenia a znemožnil uplatniť právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Poukázal ešte na
súvisiace rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a na rozhodnutia iných všeobecných
súdov. Na základe uvedeného odvolateľ žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje alebo aby napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

4. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP,
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom
ustanovením § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1(a contrario) CSP a
uznesenie okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP  zrušil a vec mu podľa ustanovenia § 391
ods. 1 CSP  vrátil na ďalšie konanie.

6. Zo spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa v predmetnom exekučnom konaní domáha vykonania
exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., Bratislava sp. zn. IA-C/0314/2498 zo
dňa 14. mája 2014. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský súd právomoc konať
a rozhodnúť vo veci odvodzoval z rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 10., II. Časti Všeobecných
obchodných podmienok.

7. Z ustanovení Exekučného poriadku (napr. § 44 ods. 2) vyplýva, že súd má skúmať, či sú splnené
formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Prvostupňový súd je predovšetkým povinný
skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom.
Najvyšší súd SR už v Uznesení z 13.10.2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011, uverejnenom v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3 z roku 2012 pod por. č. 46, zaujal
stanovisko, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

8. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK účinky pre účastníkov konania ako právoplatný rozsudok.
Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu
jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd
ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je
pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul nevyhnutnou súčasťou prieskumu
zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy, dohodnutej či už vo
forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve.

9. Predpokladom posúdenia otázky, či v danom prípade bola založená právomoc rozhodcovského
sudu, je zistenie skutkového stavu veci, t.j. zistenie, či v danom prípade bola uzavretá rozhodcovská
zmluva/doložka. Okresný súd síce uvádza, že rozhodcovská doložka je uvedená vo Všeobecných
obchodných podmienkach, táto skutočnosť však z predložených dokladov nevyplýva. Uvedené
Všeobecné obchodné podmienky obsahujúce rozhodcovskú doložku v článku 10., II. časti sa v
predloženom spise nenachádzajú.

10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie okresného súdu vychádza z nedostatočne zisteného
skutkového stavu. Exekučný súd založil svoje rozhodnutie na konštatovaní, že rozhodcovská doložka
určuje, že spory medzi účastníkmi budú riešené pred všeobecným súdom alebo pred stálym
rozhodcovským súdom, pričom rozhodcu určil oprávnený vo vopred pripravenej zmluve, ktorú povinný
nemohol ovplyvniť, pričom uvedenú rozhodcovskú doložku je potrebné považovať za neprijateľnú



zmluvnú podmienku, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Keďže ale súd nemal k dispozícii znenie (formuláciu) rozhodcovskej
doložky, a ani na jej predloženie oprávneného nevyzýval, nebolo objektívne možné posúdiť či
rozhodcovská doložka bola alebo nebola v čase jej uzatvárania neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Záver exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je z tohto
hľadiska nepodložený, a preto predčasný.

11. Ak exekučný súd poskytol povinnej právnu ochranu a zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s
odôvodnením, že nebola daná právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť, a to bez toho, aby
mal súd k dispozícii znenie rozhodcovskej doložky, súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.

12. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1
písm. c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie
konanie.

13. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne posúdi otázku, či sú splnené podmienky materiálnej
a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, pričom predovšetkým posúdi, či exekučný titul bol vydaný
orgánom na to oprávneným.

14. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne  (dovolacie dôvody)
a čoho  sa  dovolateľ domáha (dovolací návrh)  (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7Er/332/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "02285233-c84b-4b62-a441-1152a461c01c:8bd9a385-0e73-49f2-94b3-0cbe968b5f57", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Er/332/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 7Er/332/2015 z 21. 12. 2015", "sud": "Okresný súd Považská Bystrica", "datum_vydania": "2015-12-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/02285233-c84b-4b62-a441-1152a461c01c:8bd9a385-0e73-49f2-94b3-0cbe968b5f57"}], "citovane_v": []}