Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoE/200/2015 z 25. 5. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 25. mája 2016, sp. zn. 13CoE/200/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6615206941.1 Krajský súd Banská Bystrica | 13CoE/200/2015 | ECLI:SK:KSBB:2016:6615206941.1 | 2016-05-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-44.odsek-2 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b161d28d-f25a-481a-876d-2bf563983ee2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6615206941.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/200/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615206941
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615206941.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zast.: Advocate s.r.o., IČO: 36 865 141, so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: N. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.mája XX/X, XXX XX W.,
občan SR, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom v
Bratislave, Záhradnícka 60, pod spisovou značkou EX 25167/15, v konaní o vymoženie 641,60 Eur s
prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 11Er/390/2015-15 zo dňa
23.09.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vedenej pod spisovou značkou Ex 25167/15
podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku). Exekučný súd zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným zo Zmluvy o
úvere č. 6561287 zo dňa 21.10.2008 posúdil ako spotrebiteľský vzťah a Zmluvu o úvere ako zmluvu
o spotrebiteľskom úvere podľa zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom aplikoval
aj Smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
s tým, že prezentoval v odôvodnení uznesenia právny názor vyplývajúci z výkladu danej smernice
obsiahnutého v rozsudkoch Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 - 244/98 a vo veci C- 473/00.
Exekučný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere nebola dojednaná
individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných podmienok poskytovania úveru, ako
súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná síce
formálne napĺňa podmienku uvedenú v písm. q/ bodu 1 Prílohy k Smernici, keďže rozhodcovské konanie
nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov, avšak vychádzajúc z povahy samotnej
zmluvy o úvere je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi
rozhodcovským alebo civilným súdom, bude takmer vždy veriteľ. Súd mal za zrejmé, že veriteľ od
počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo
Zmluvy boli tieto vždy riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie
jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy,
obsahom ktorej je aj takáto rozhodcovská doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú
obranu pred všeobecným súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, mohol
len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým podmienkam poskytovania úveru, teda aj
rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ (oprávnený) ako prvý. Exekučný súd právne posúdil
takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako taká bola
už od počiatku neplatnou v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V dôsledku toho
okresný súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za
neodstrániteľnú prekážkou brániacu vedeniu exekúcie, čo je zákonným dôvodom na zamietnutie žiadosti
súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.



Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Právne
posúdenie veci súdom považuje za nesprávne, pretože súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný
skutkový stav nedopadá. Domnieva sa, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu
vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí
exekučného titulu a preskúmaním materiálnej stránky zisťuje súd, či sú splnené hmotnoprávne
predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Súd však podľa
názoru oprávneného nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, pretože dôvodom na zastavenie
exekúcie môže byť len rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom či dobrými mravmi a nie
rozhodcovského konania. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len
na skúmanie výroku exekučného titulu. Oprávnený sa navyše domnieva, že postupom súdu a jeho
výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o
žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ustanovenia § 40 zákona o rozhodcovskom
konaní) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom
konaní. Namieta tiež nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Poukázal na skutočnosť, že oprávnený
s povinným uzatvárali rozhodcovskú zmluvu podľa ustanovenia § 3 a násl. zák. č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil
konanie vadou nedostatočne zisteného skutočného stavu. Poukázal na čl. 2 odsek 2 druhá veta tejto
rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorej bola daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
Slovenskou rozhodcovskou, a.s., dohodnutou v súlade s ustanovením § 53 ods. č písm. r/ Občianskeho
zákonníka. V danej veci konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Žiada preto, aby odvolací
súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len ,,O.s.p.“), bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ustanovenia §
219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Lučenec. Zákonná sudkyňa predložila vec na
rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu účastníka
konania nemieni vyhovieť.

Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), po preskúmaní
uznesenia prvostupňového súdu, aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah,
na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol.

Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2) je zrejmé, že súd
je povinný, a to v každom štádiu vedenia exekúcie - obzvlášť pred vydaním poverenia pre súdneho
exekútora, dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie,
predovšetkým, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Odvolacia
námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci,
keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, neobstojí.
Uvedené zákonné ustanovenia poskytujú exekučnému súdu zákonné zmocnenie v tomto rozsahu
skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh účastníka konania alebo aj bez
návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti
exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať.
Vyslovený právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci
Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v
spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj
bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom



úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy
o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 Smernice Rady 93/13/EHS a v prípade
kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa
vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou.
Odvolací súd poznamenáva, že totožný právny názor vyplýva aj z konštantnej judikatúry a početných
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR v obdobných exekučných veciach (napr. sp.
zn. 3MCdo 11/2010 z 26.09.2011, sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011). Ústavný súd SR výslovne
judikoval, že okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v
ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a to nielen v súvislosti s vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie, ale aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté
exekučné konanie zastaviť (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. 11. 2011, č. k. I. ÚS
456-/2011-19).

Taktiež neobstojí argument oprávneného, že súd nemal dostatok podkladov k právnym záverom o
existencii spotrebiteľského vzťahu. Exekučný súd k uvedenému právnemu záveru dospel na podklade
listinných dôkazov predložených samotným oprávneným; odvolací súd poznamenáva, že všetky
skutočnosti potrebné pre právne posúdenie zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným sú zrejmé
z obsahu predloženej zmluvy o úvere a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a nie je tak možné
konštatovať porušenie práva prístupu k vykonanému dokazovaniu oprávneného, ako účastníka konania.
Súd prvého stupňa oboznámiac sa s obsahom Zmluvy o úvere č. 6561287 zo dňa 21.10.2008, ako aj
Všeobecných podmienok poskytovania úveru, súčasťou ktorých je rozhodcovská doložka - vec správne
právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní ako z relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný vzťah
medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a následne aj pomerne
obšírne, vychádzajúc z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka svoje rozhodnutie zdôvodnil.
Odvolací súd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne konformné a s v súlade s početnou
judikatúrou Súdneho dvora ES (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08,
C-227/08, C-76/10) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa.

V konkrétnej veci je zrejmé, že na daný zmluvný vzťah založený Zmluvou o úvere č. 6561287 zo dňa
21.10.2008 dopadá právna úprava podľa ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, upravujúca
spotrebiteľské zmluvy. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
ku dňu podpísania zmluvy o úvere, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Nakoľko z obsahu zmluvy nevyplýva, že dlžník - povinný je
podnikateľským subjektom a v danej veci pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, je možné vzhľadom na všetky
zákonné kritériá považovať daný zmluvný vzťah medzi oprávneným a dlžníkom za spotrebiteľský vzťah
v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a následne ho podriadiť pod právny režim tejto normy
upravujúcej problematiku spotrebiteľských zmlúv a spotrebiteľských vzťahov. Odvolací súd tento právny
záver vyvodzuje z označenia dlžníka v zmluve o úvere identifikačnými znakmi typickými pre fyzickú
osobu - nepodnikateľa - a to menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho
preukazu. Je tak zjavné, že aj na právny vzťah založený medzi oprávneným a povinným Zmluvou o
úvere č. 6561287 zo dňa 21.10.2008, od ktorej sa uplatnený nárok oprávneného v danej exekučnej veci
odvíja, je nutné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka zaoberajúce sa problematikou
spotrebiteľských vzťahov a ochrany práv spotrebiteľa - a to aj napriek tomu, že zmluva o úvere bola
uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka.

Odvolací súd mal z obsahu zmluvy o úvere taktiež preukázané, že sa v predmetnej veci jedná
o spotrebiteľský úver, pretože sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z
ustanovenia § 1 ods. 2 písm. e/, § 2 a § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, ako aj ďalšie predpoklady vyžadované
touto osobitnou právnou normou na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil pod právny
režim tohto zákona. Odvolací súd však podotýka, že rozhodnutie okresného súdu nebolo založené
na skúmaní zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľských úveroch vyžadovaných touto osobitnou
právnou úpravou. Nedostatky rozhodcovského rozsudku, ktorý priznal oprávnenému nárok vyplývajúci
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v rozpore so zákonom (konkrétne § 4 ods. 1 písm. j/ a § 4 ods.
3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého v dôsledku absencie RPMN v



zmluve o úvere sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov), súd vyhodnotil už len ako
dôvod navyše, potvrdzujúci správnosť úvahy o nezákonnosti uplatneného nároku a tým aj nezákonnosti
vedenia exekúcie.

Exekučný súd tak správne venoval pozornosť skúmaniu zmluvných podmienok z hľadísk a kritérií
spotrebiteľského práva v celom jeho kontexte a zameral sa na posúdenie prijateľnosti a zákonnosti
predovšetkým rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť legitimitu nielen exekučného titulu, ale aj
samotného rozhodcovského konania, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzalo.

Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu 17. Všeobecných podmienok
poskytovania úveru, správne okresný súd právne posúdil ako neprijateľnú, a s poukazom na
ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka aj absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú
v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán a to výrazne v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd nespochybňuje právne stanovisko
oprávneného, že zákon nevylučuje, aby aj v spotrebiteľskej zmluve, ako typovej, adhéznej zmluve,
bola platne so spotrebiteľom dojednaná rozhodcovská doložka. Podstatnou z hľadiska vyslovenia
absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom
vopred individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej
formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská doložka
nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou, ako to namieta oprávnený. Veriteľ podaním návrhu
v rozhodcovskom konaní uskutočnil výber predpokladaný v čl. 17 zmluvných dojednaní. Po tomto
výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom,
čím došlo k porušenia Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred
nezávislým všeobecným súdom. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o
rozhodcovskú doložku, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlači Všeobecných obchodných
podmienok v rozhodcovskej doložke je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd, ktorý je
oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou
rozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi - povinnému absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia
či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo
slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej
zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol.

Odvolací súd v závere konštatuje, že pokiaľ oprávnený v odvolaní tvrdí, že bola medzi zmluvnými
stranami uzatvorená rozhodcovská zmluva, ako samostatný právny úkon na osobitnej listine oddelenej
od zmluvy o úvere, jeho argument nie je možné zohľadniť, nakoľko oprávnený neprodukoval na
podporu svojho tvrdenia žiadny listinný dôkaz, keďže v spise sa samostatná rozhodcovská zmluva
nenachádza. Okresný súd tak správne vychádzal z obsahu spisu a hodnotil rozhodcovskú doložku
obsiahnutú v čl. 17 VPPÚ. Odvolací súd poznamenáva, že napokon aj z obsahu rozhodcovského
rozsudku, ktorý je exekučným titulom v danej veci, vyplýva, že si rozhodcovský súd založil právomoc
na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 17 VPPÚ zmluvy o úvere. Žiadna skutočnosť,
ani listinný dôkaz, preto nenasvedčuje pravdivosti tvrdenia oprávneného, že v konkrétnej veci bola
medzi účastníkmi uzatvorená osobitná rozhodcovská zmluva, pričom dôkazné bremeno preukázania
spôsobilosti predloženého exekučného titulu spočívalo na oprávnenom.

Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a
nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči
povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu vo výroku o zamietnutí žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:



Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.