Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/195/2016 z 21. 6. 2016
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 21. júna 2016, sp. zn. 12Co/195/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6616204062.1
Krajský súd Banská Bystrica | 12Co/195/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6616204062.1 | 2016-06-21 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 76 ods. 1 písm. f) OSP, § 218 ods. 1 písm. b) OSP, § 76 ods. 2 OSP, § 76 ods. 1 písm. e) OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c8103e10-2153-4715-92f8-8b2496fd9aef
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6616204062.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/195/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616204062
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6616204062.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu C. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. C. XXXX/
XX, XXX XX V., právne zastúpeného JUDr. Michalom Matalom, advokátom, Advokátska kancelária so
sídlom M. Rázusa 19, 984 01 Lučenec, proti žalovanému G. J. D., a.s., so sídlom Y. XX, XXX XX X.,
IČO: XX XXX XXX, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o.,
so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o nariadenie predbežného opatrenia, na
základe odvolania žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 9C/81/2016-34 zo dňa 14.
04. 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť dočasne sa zdržať výkonu
záložného práva zriadeného na zabezpečenie Zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX zo dňa
04.06.2010 k presne špecifikovaným nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastri územia V., ktoré sú
zapísané na Okresnom úrade Lučenec, odbor katastrálny, na liste vlastníctva č. XXX, do právoplatnosti
rozhodnutia o žalobe žalobcu na začatie konania (prvý výrok),   p o t v r d z u j e .

Odvolanie žalovaného proti výroku, ktorým okresný súd uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote 30 dní od
doručenia jeho uznesenia podal na súde žalobu na začatie konania (druhý výrok) a proti výroku, ktorým
uložil dražobnej spoločnosti  LICITOR group, a.s., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421
561, zdržať sa vykonania dražby predmetných (presne špecifikovaných) nehnuteľností (tretí výrok),   o
d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“) odvolaním napadnutým
uznesením zo dňa 14. 04. 2016 vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia a
žalovanému uložil povinnosť dočasne sa zdržať výkonu záložného práva zriadeného na zabezpečenie
Zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX zo dňa 04. 06. 2010 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
katastri územia V., ktoré sú zapísané na Okresnom úrade Lučenec, odbor katastrálny, na liste vlastníctva
č. XXX: rodinný dom súpisné č. XXXX nachádzajúci sa na parcele C KN č. XXXX, parcela C KN č.
XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela C KN č. XXXX - záhrady o výmere
m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“, resp. „predmetné nehnuteľnosti“), do právoplatnosti rozhodnutia o žalobe
žalobcu na začatie konania (prvý výrok). Žalobcovi uložil povinnosť, aby v lehote 30 dní od doručenia jeho
uznesenia podal na súde žalobu na začatie konania (druhý výrok). Zároveň uložil dražobnej spoločnosti
LICITOR group, a.s., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 561, zdržať sa vykonania
dražby predmetných nehnuteľností (tretí výrok).
V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že žalobca sa (prostredníctvom právneho zástupcu)
domáhal nariadenia predmetného predbežného opatrenia návrhom doručeným súdu dňa 06. 04. 2016.
V návrhu uviedol, že so žalovaným uzavrel Zmluvu o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX dňa 04. 06. 2010.
Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 50.000,- Eur. Zmluva o úvere obsahovala
úrokovú sadzbu 5,08 % s mesačnou splátkou 325,10 Eur. Na zabezpečenie úverovej zmluvy bola dňa
06. 08. 2010 uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam. Uvedený úver



splácal až do roku 2013, kedy začali jeho finančné problémy. V roku 2013 stratil zamestnanie a nedokázal
uhrádzať pravidelné splátky. K tejto situácii, ktorá vznikla neuhradením niekoľkých splátok, nedošlo
jeho ľahostajnosťou, ale z dôvodu nepredvídateľných okolností. Opakovane kontaktoval žalovaného
za účelom uzavretia splátkového kalendára, avšak neúspešne. Žalovaný mu oznámil začatie výkonu
záložného práva, a to predajom na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z. z.. Dražobná spoločnosť
LICITOR group, a.s., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 561, mu listom oznámila,
že dňa 20. 04. 2016 dôjde k opakovanej dražbe jeho nehnuteľností. Žalobca ďalej poukázal na to, že v
rodinnom dome býva so svojou matkou, ktorá je vo veku XX rokov. Rodinný dom je ich jediné obydlie,
ktoré im slúži na bývanie. Chcú si ho udržať, pretože v ňom majú pocit domova a bezpečia. Žalobca
ďalej uviedol, že z predmetného úveru vo výške 50.000,- Eur žalovanému uhradil sumu 22.000,- Eur.
Napriek tejto skutočnosti od neho žalovaný žiada sumu vo výške cca 50.000,- Eur. Zastáva názor, že
výkon záložného práva odporuje dobrým mravom. Žalovaný pri správe záložného práva nepostupuje v
súlade so zákonom a titul na základe ktorého sa má dobrovoľná dražba vykonať, obsahuje neurčený
počet neprijateľných podmienok. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia podáva z toho dôvodu,
že nechce prísť o svoj dom v dobrovoľnej dražbe a snaží sa vyriešiť svoju situáciu a zároveň chce
zistiť, či žalovaná strana postupovala v rámci zákona. V konaní vo veci samej sa mieni domáhať
určenia neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy a súvisiacich zmlúv, z dôvodu neprijateľných zmluvných
podmienok. Na nariadení predbežného opatrenia má naliehavý právny záujem, pretože dochádza
k porušeniu princípu jeho právnej istoty ohľadom reálnej výšky dlžnej sumy voči žalovanému, po
započítaní plnenia, ktoré už bolo z jeho strany na daný dlh uhradené.
V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia okresný súd odcitoval relevantné ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku (§ 75 ods. 1 až 4, 6 a 8, § 76 ods. 1 písm. e/, f/, ods. 2 až 4) a ustanovenia zákona č.
527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení zmien a doplnkov (§ 2 písm. a/ a § 21 ods. 2).
Poukázal na to, že „tzv. dobrovoľná dražba podľa zákona o dobrovoľných dražbách predstavuje jeden
zo spôsobov výkonu záložného práva, ktoré umožňuje vykonať Občiansky zákonník (§ 151j ods.
1 Občianskeho zákonníka). Dobrovoľná dražba predstavuje prechod vlastníckeho práva k predmetu
dražby na nadobúdateľa, a to bez tzv. právnej minulosti podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona o
dobrovoľných dražbách. Nehnuteľnosti tak nadobudnú tretie osoby, voči ktorým bude absolútne vylúčené
domáhať sa akýchkoľvek práv.“ Ďalej uviedol predpoklady a okolnosti, za ktorých je možné predbežné
opatrenie nariadiť a následne vo vzťahu k navrhovanému predbežnému opatreniu konštatoval, že
„po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a listinných dôkazov
(...) dospel k záveru, že návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 písm. f) a § 76
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku bol podaný dôvodne, pretože žalobca osvedčil existenciu
právneho vzťah medzi ním a žalovaným, založeného Zmluvou o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX zo dňa
06.10.2010. Dňa 06.08.2010 bola uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam.
V dôsledku porušenia povinnosti zo strany žalobcu platiť podľa splátkového kalendára žalovaný začal
výkon záložného práva a zvolil proces tzv. dobrovoľnej dražby, pričom si na vykonanie dobrovoľnej
dražby vybral spoločnosť LICITOR group, a.s., Žilina, ktorá ako dražobník poverený realizáciou
dobrovoľnej dražby, stanovil termín dražby na deň 20. 04. 2016. Dobrovoľná dražba je typická
tým, že ju nesprevádza preventívna súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok. Žalobca
namieta zmluvné podmienky zmluvy o úvere a výšku pohľadávky.  Za takýchto okolností sa javí
predbežné opatrenie ako jediný efektívny prostriedok ochrany do času, kým súd vo veci samej nevykoná
súdnu kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok. Zároveň vo veci samej sa musí rozhodnúť,
či je nevyhnutné vykonať záložné právo týmto spôsobom.“ Ďalej okresný súd uviedol, že „žalobca
osvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keď mu hrozí v dôsledku krokov žalovaného k
výkonu záložného práva, že príde o svoje obydlie, v ktorom býva spolu so svojou matkou R. D., nar.
XX.XX.XXXX. Žalobcovi a jeho matke hrozí jeden z najzávažnejších zásahov do práva na rešpektovanie
obydlia (článok  Charty). V tejto právnej veci sa jedná o právne vzťahy, ktoré sú založené spotrebiteľskou
zmluvou, preto je povinnosťou súdu dbať na zabezpečenie ochrany slabšej strany tohto právneho
vzťahu, v danom prípade žalobcu.“
V súvislosti s nariadením predbežného opatrenia i vo vzťahu k dražobnej spoločnosti LICITOR group,
a.s., so sídlom v Žiline uviedol, že „v zásade je možné predbežným opatrením ukladať povinnosti len vo
vzťahu k účastníkom konania, avšak výnimočne môže súd predbežným opatrením ukladať povinnosti
i tretej osobe, ktorá nie je účastníkom súdneho konania, ak možno spravodlivo žiadať vykonanie
takejto povinnosti. Preto súd uložil dražobnej spoločnosti ako dražobníkovi povinnosť dočasne sa zdržať
vykonania dobrovoľnej dražby predmetných nehnuteľností.“
V závere odôvodnenia okresný súd poukázal na to, že „v konaní o nariadenie predbežného opatrenia nie
je úlohou súdu posudzovať opodstatnenosť nároku žalobcu vo veci samej, t. j. zaoberať sa prípadnými



námietkami žalovaného, že zabezpečenie jeho pohľadávky voči žalobcovi v podobe vykonania
dobrovoľnej dražby bolo v danom prípade v súlade so spotrebiteľskou legislatívou, ale úlohou súdu v
konaní o nariadenie predbežného opatrenia je len skúmať, či sú splnené predpoklady pre nariadenie
predbežného opatrenia, a to najmä nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov do rozhodnutia
vo veci samej. Nariadeným predbežným opatrením sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do práv a
oprávnených záujmov  žalovaného, pretože ide o predbežné opatrenie, ktoré má len dočasný charakter
a zanikne pri výskyte okolností uvedených v ustanovení § 77 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, a
to najneskôr rozhodnutím vo veci samej. Pohľadávka žalovaného voči žalobcovi zostáva aj po nariadení
predbežného opatrenia zachovaná. V konaní vo veci samej bude s konečnou platnosťou vyriešená
otázka či spotrebiteľská zmluva uzatvorená medzi zmluvnými stranami obsahovala alebo neobsahovala
neprijateľné zmluvné podmienky a rozsah splatenia  úveru.“
V súlade s ustanovením § 76 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku okresný súd určil žalobcovi lehotu
na podanie návrhu s tým, že predbežné opatrenie zanikne podľa § 77 ods. 1 písmeno a) Občianskeho
súdneho poriadku aj v tom prípade, ak žalobca nepodá žalobu na začatie konania v súdom určenej
lehote.

Proti uzneseniu okresného súdu podal žalovaný (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote
odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd „uznesenie Okresného súdu Lučenec zo dňa 14.4.2016,
č.k. 9C/81/2016-34 zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 6.4.2016 v celom
rozsahu zamietne“, z čoho vyplýva, že odvolaním napadol rozhodnutie prvostupňového súdu de facto
v celom rozsahu, t. j. vo všetkých výrokoch.
V odôvodnení odvolania uviedol, že pre nariadenie predbežného opatrenia musia byť kumulatívne
splnené nasledujúce podmienky: a) nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, sa javí
prinajmenšom ako dôvodný; b) skutočnosti, podmieňujúce nariadenie predbežného opatrenia, sú
reálne /nie úmyselne predstierané/; c) existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. V
súvislosti s tým poukázal na to, že zo strany okresného súdu nedošlo k náležitému osvedčeniu
skutočností preukazujúcich opodstatnenosť návrhu na nariadenie predbežné opatrenia. Žalobca
predložil súdu na podporu svojich tvrdení iba neúplnú zmluvnú dokumentáciu. Je evidentné, že
primárnou snahou žalobcu je zabrániť mu v legitímnom výkone záložného práva. Okresný súd sa
nezaoberal dôvodmi vedúcimi k uspokojeniu jeho pohľadávky formou dobrovoľnej dražby, hoci žalobca
expressis verbis uviedol, že sa so splácaním úveru dostal dlhodobo do omeškania a poskytnutý úver mu
nevrátil. Zároveň uviedol, že toto konanie inicioval z dôvodu, že nechce prísť o svoj dom v dobročinnej
dražbe a zároveň chce zistiť, či žalovaná strana postupovala v rámci zákona. Prvostupňový súd teda
vyhovel zjavne účelovo podanému návrhu na nariadenie predbežného opatrenia z absurdných dôvodov,
nemajúcich oporu v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky. Absolútne negoval princíp rovnosti
účastníkov, platiaci v občianskom súdnom konaní (§ 18 O.s.p.),  keď uviedol, že v tejto právnej veci sa
jedná o právne vzťahy, ktoré sú založené spotrebiteľskou zmluvou a preto je povinnosťou súdu dbať
na zabezpečenie ochrany slabšej strany tohto právneho vzťahu, v danom prípade žalobcu. Domnieva
sa, že favorizácia  a glorifikácia spotrebiteľa, ktorý je vlastne jediným delikventom v tomto prípade už
narúša princípy elementárnej spravodlivosti. Zdôraznil, že v podanom návrhu na nariadenie predbežné
opatrenia bol žalobca povinný deklarovať opodstatnenosť nároku v merite veci a predložiť za týmto
účelom dôkazné prostriedky. Vo veci samej sa mieni domáhať určenia údajnej neplatnosti úverových
dokumentov z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok, avšak zmluvné podmienky, ktoré majú byť
podľa neho neprijateľné, v návrhu neuviedol ani okrajovo.
V ďalšej časti odôvodnenia odvolania sa zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu (§
80 písm. c/ O.s.p.).  V tejto súvislosti uviedol, že, ak by  prvostupňový súd reálne skúmal to, či nárok
vo veci samej aspoň predbežne obstojí, nemusel by zisťovať ani ďalšie predpoklady pre nariadenie
predbežného opatrenia, keďže nárok vo veci samej nemôže byť za daných okolností úspešne uplatnený.
Ďalej žalovaný poukázal na to, že žalobca v návrhu účelovo opomenul určité (v odôvodnení presne
špecifikované) skutočnosti. Poukázal i na to, že záväzkovo-právny vzťah kreovaný záložnou zmluvou je
výsledkom konsenzu zmluvných strán, ktoré k záväzku pristupujú slobodne a vážne, s plným vedomím
o právach a povinnostiach vyplývajúcich z tohto vzťahu. Žalobca nebol účastníkom záložnej zmluvy.
Túto uzavrel so žalovaným O. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. C. XXXX/XX, XXX XX V.. Záložca
vstúpil do záväzkovo-právneho vzťahu so záložným veriteľom (žalovaným) slobodne a vážne, a zároveň
podpisom záložnej zmluvy vyjadril svoj súhlas byť viazaný jej ustanoveniami. Až prevodom vlastníckeho
práva k založenej nehnuteľnosti nadobudol postavenie záložcu žalobca.



Poukázali i na to, že proces dobrovoľnej dražby je núteným, avšak zákonným a regulovaným spôsobom
dosiahnutia uspokojenia veriteľa, ako i na to, že právna úprava dobrovoľnej dražby podľa Zákona o
dobrovoľných dražbách je zlučiteľná s právom Európskej únie (spotrebiteľskou legislatívou).
Žalovaný namietal i to, že súd pri nariadení predbežného opatrenia nemôže odôvodňovať existenciu
bezprostredne hroziacej ujmy pocitmi žalobcu, ktorého majetok je speňažovaný iným subjektom
a inak ako štandardným spôsobom, respektíve domnelou existenciou neprijateľných podmienok.
S prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca podal žiadosť o súdnu ochranu až pred tretím kolom
dobrovoľnej dražby, a že neosvedčil dôvodnosť nároku vo veci samej, nemožno prijať záver o existencii
bezprostredne hroziacej ujmy.
Konštatoval, že predbežné opatrenie nariadené bez akéhokoľvek zohľadnenia možného dopadu na
práva účastníka, ktoré mu sa ukladá povinnosť, popiera princíp rovnosti a flagrantne favorizuje žalobcu.
Zásadu rovnosti účastníkov konania nemožno opomenúť ani v prípadoch, kedy je stranou súdneho
sporu spotrebiteľom. V tejto súvislosti poukázal na odlišné stanovisko podpredsedu Ústavného súdu SR
a bývalého predsedu občianskoprávneho kolégia NS SR I.. C.S. vo veci sp. zn. I. ÚS 547/2012.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku - ďalej len „O. s. p.“) vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom
ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť dočasne sa zdržať výkonu
záložného práva (prvý výrok), podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.  ako vecne správne potvrdil, a odvolanie
žalovaného proti výroku, ktorým okresný súd uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote 30 dní od doručenia
jeho uznesenia podal na súde žalobu na začatie konania (druhý výrok) a proti výroku, ktorým uložil
dražobnej spoločnosti  LICITOR group, a.s., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 561,
zdržať sa vykonania dražby predmetných nehnuteľností (tretí výrok), podľa ustanovenia § 218 ods. 1
písm. b) O.s.p., odmietol.

Z obsahu spisu vyplýva, že v tomto prípade sa jedná o predbežné opatrenie, ktoré bolo nariadené
okresným súdom na základe návrhu žalobcu pred začatím konania vo veci samej.

Predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo
právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal (§ 76 ods. 1 písm. e/, f/ O.s.p.).

Zo zákonnej úpravy predbežného opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou
je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne
preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo
zákonnej úpravy predbežného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky
skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí
len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy
pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k dočasnej úprave pomerov nedošlo, mohlo
by dôjsť k nezvrátiteľnému následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím
a nákladmi, resp. s veľkými obtiažami.

Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia je súd viazaný návrhom účastníka, pričom by však
mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s
vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie
účastníka, voči ktorému predbežné opatrenie smeruje. Nariadenie predbežného opatrenia je spravidla
spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky
je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Nariadenie predbežného opatrenia môže
byť aj zásahom do práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť (článok 35 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky). Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení
nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení
sleduje legitímny cieľ.

V prejednávanej veci odvolací súd v prvom rade skúmal dôvodnosť (skutkový a právny základ)
predmetného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Z obsahu spisu je nesporné, že účelom
návrhu žalobcu na nariadenie predmetného predbežného opatrenia bolo zachovanie existujúceho



faktického a právneho stavu vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam, teda najmä k rodinnému domu,
ktorý so svojou matkou využíva na bývanie. Tento účel vyplýva z jeho dôvodnej a oprávnenej obavy, aby
eventuálnou realizáciou výkonu zákonného záložného práva zo strany žalovaného (formou vykonania
dobrovoľnej dražby) nedošlo k zhoršeniu jeho faktického a právneho postavenia, prípadne, aby nedošlo
k nezvrátiteľnému následku alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi,
resp. s veľkými obtiažami. Ďalej je nesporné, že navrhované predbežné opatrenie má priamo väzbu na
konanie vo veci samej, predmetom ktorého bude platnosť respektíve neplatnosť predmetnej zmluvy o
úvere, prípadne jej častí, eventuálne otázka výšky pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, vyplývajúca
z predmetnej úverovej zmluvy. V aktuálnej dobe neprináleží odvolaciemu súdu posudzovať, do akej
miery môže byť žalobca v konaní vo veci samej úspešný. Rovnako to nemohol posudzovať ani okresný
súd v dobe, keď rozhodoval o nariadení predmetného predbežného opatrenia, avšak v tej dobe už mal
osvedčené, že žalovaný v spolupráci s dražobníkom - dražobnou spoločnosťoud  LICITOR group, a.s.,
so sídlom v Žiline vykonáva konkrétne kroky smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby predmetných
nehnuteľností. V tejto otázke sa odvolací súd plne stotožňuje so skutkovou i právnou argumentáciou
okresného súdu uvedenou v odôvodnení rozhodnutia, ktorá je jednak dostatočne podrobná, ale je i
jasná, zrozumiteľná a presvedčivá. Už samotná vyššie uvedená okolnosť je dostatočným dôvodom na
nariadenie predmetného predbežného opatrenia. Okrem toho, existuje tu i ďalšia zásadná otázka a to,
či v aktuálnej dobe existuje skutkový a právny dôvod na realizáciu zákonného záložného práva formou
dobrovoľnej dražby predmetných nehnuteľností, ak je vzhľadom na argumenty žalobcu, ktoré môžu
byť skúmané len v rámci konania vo veci samej, sporná minimálne výška pohľadávky žalovaného voči
žalobcovi, ktorá by mala byť dôvodom na realizáciu zákonného záložného práva formou dobrovoľnej
dražby. Nariadené predbežné opatrenie preto malo za cieľ, aby do vyriešenia sporu vo veci samej (v
ktorom sa i s prihliadnutím na to, že žalobca je vo vzťahu k žalovanému v postavení spotrebiteľa budú
riešiť i vyššie uvedené pochybnosti a otázky, pričom žalobca v ňom nemusí byť úspešný), nebol zo
strany žalovaného realizovaný výkon záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam. Ak by takáto
okolnosť nastala, došlo by k výraznému zhoršeniu právneho (ale i faktického) postavenia žalobcu.
Z tohto dôvodu možno konštatovať, že v danej veci existuje skutkový i právny dôvod na nariadenie
predmetného predbežného opatrenia.

Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentom žalovaného uvedeným v odvolaní, že v tomto konaní
nebola osvedčená dôvodnosť a potreba nariadenia predbežného opatrenia. Odvolací súd sa vo
viacerých skutkovo a právne obdobných veciach (napr. v uznesení č.k. 17Co/95/2011 z 26. 04. 2011,
v uznesení č. k. 12Co/83/2013 z 19. 04. 2013, 12Co/126/2013 z 16. 07. 2013, 12Co/437/2014 z
09. 06. 2014, 12Co/503/2015 z 16. 10. 2015 a 12Co/623/2015 z 14. 01. 2015) zaoberal otázkou
osvedčenia dôvodnosti a potreby nariadenia predbežného opatrenia. Okresný súd pri nariadení
predbežného opatrenia rozhodol v súlade s konštantnými a ustálenými právnymi závermi odvolacieho
súdu (uvedenými vo vyššie citovaných rozhodnutiach) a keďže i odôvodnenie jeho rozhodnutia v
zásade korešponduje s doterajšou argumentáciou odvolacieho súdu, odvolací súd sa s ním v celom
rozsahu stotožňuje. V žiadnom prípade sa nemožno stotožniť s argumentom žalovaného, že neboli
osvedčené základné skutočnosti odôvodňujúce nariadenie predmetného predbežného opatrenia. Medzi
takéto základné skutočnosti v tejto veci totiž patrí skutočnosť, že zo strany žalovaného hrozí realizácia
záložného práva vo forme dražby predmetnej nehnuteľnosti, čo bolo v konaní listinnými dôkazmi
osvedčené a ďalej skutočnosť, že právnym dôvodom dražby je záväzok žalobcu vyplývajúci z predmetnej
úverovej zmluvy, ktorej neplatnosti, eventuálne čiastočnej neplatnosti z dôvodu tvrdenej existencie
neprijateľných zmluvných podmienok sa mieni domáhať v konaní vo veci samej. Skutočnosť, že žalobca
v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nešpecifikoval (nekonkretizoval), ktoré dojednania v
úverovej zmluve považuje za neprijateľné zmluvné podmienky je v rámci tohto konania (o nariadenie
predbežného opatrenia) irelevantná, pretože vzhľadom na charakter tohto konania by aj v prípade ich
špecifikácie nemohli byť podriadené riadnemu súdnemu prieskumu. To je možné len v rámci konania vo
veci samej, kde ich relevantnosť bude skúmaná na základe riadne vykonaného dokazovania.
Za uvedeného osvedčenia skutkového stavu je teda daný dôvod na to, aby došlo k dočasnej úprave
pomerov účastníkov konania formou predbežného opatrenia, ktorého legitímnym účelom je jednak to,
aby do vyriešenia sporu vo veci samej (v ktorom žalobca skutočne nemusí byť úspešný) nedošlo k
realizácii výkonu záložného práva, v dôsledku ktorého by mohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam (rodinnému domu s príslušenstvom) na tretiu osobu, čím by sa v priebehu konania vo
veci samej dostal žalobca nielen do výrazne horšieho právneho postavenia, ale i do veľmi zhoršeného
faktického postavenia (ohrozenia svojich i matkiných bytových podmienok).



Nariadený rozsah predbežného opatrenia je primeraný vyššie uvedenému sledovanému legitímnemu
účelu, pričom nariadením tohto predbežného opatrenia nevznikne žalovanému žiadna zásadná ujma,
pretože súčasný právny vzťah k predmetnej nehnuteľnosti sa nezmenil, nakoľko predmetné záložné
právo naďalej existuje a dočasne je pozastavený len jeho výkon.
Ak by žalovanému predsa len nariadeným predbežným opatrením nejaká konkrétna ujma vznikla,
žalobcovi vznikne za podmienok uvedených v ustanovení § 77 ods. 3 O.s.p. povinnosť (a žalovanému
právo) na náhradu takejto ujmy.
Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že žalobca neodôvodnil naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/
O.s.p.), tak v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že preukázanie existencie naliehavého právneho
záujmu bude povinnosťou žalobcu až v konaní vo veci samej.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým uložil
žalovanému povinnosť dočasne sa zdržať výkonu záložného práva (prvý výrok), podľa ustanovenia §
219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Ako už bolo uvedené, žalovaný napadol odvolaním rozhodnutie prvostupňového súdu v celom rozsahu,
t. j. i vo výroku, ktorým okresný súd uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote 30 dní od doručenia
jeho uznesenia podal na súde žalobu na začatie konania (druhý výrok) a vo výroku, ktorým uložil
dražobnej spoločnosti  LICITOR group, a.s., so sídlom v Žiline, zdržať sa vykonania dražby predmetných
nehnuteľností (tretí výrok). Keďže týmito výrokmi nebola žalovanému uložená žiadna povinnosť a ani
sa ho priamo nedotýkajú, odvolací súd jeho odvolanie do týchto výrokov podľa ustanovenia § 218 ods.
1 písm. b) O.s.p. odmietol.

V súvislosti s výrokom, ktorým okresný súd uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote 30 dní od doručenia
jeho uznesenia podal na súde žalobu na začatie konania (druhý výrok) odvolací súd uvádza, že ide
o všeobecný formulovaný výrok, v ktorom absentuje presné vymedzenie žaloby vo veci samej, avšak
vzhľadom na to, že okresný súd v odôvodnení rozhodnutia konkretizoval predmet konania vo veci samej,
nejedná sa o taký nedostatok, pre ktorý by bolo potrebné uznesenie okresného súdu v uvedenom výroku
považovať za zjavne nesprávne a v dôsledku toho ho zrušiť, eventuálne zmeniť.

Predbežné opatrenie patrí k zabezpečovacím inštitútom civilného procesu, ktoré predpokladajú ďalší
procesný postup, preto sa o náhrade trov konania spojených s týmto procesným úkonom rozhoduje až v
rámci rozhodnutia vo veci samej, čo vyplýva aj z výkladu ustanovenia § 145 O.s.p. Z uvedeného dôvodu
nebolo o trovách odvolacieho konania rozhodnuté.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.