Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoP/58/2016 z 28. 9. 2016 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 28. septembra 2016, sp. zn. 17CoP/58/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6616204947.1 Krajský súd Banská Bystrica | 17CoP/58/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6616204947.1 | 2016-09-28 | Rozhodnutie Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 62 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/757e649e-a598-43f2-9663-e8b00caa39a4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6616204947.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/58/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616204947
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6616204947.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej ako členov senátu, vo veci
starostlivosti o maloleté deti T. E., nar. XX. XX. XXXX a D. E., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom u matky,
obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, deti rodičov
matky T. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XX, XXX XX D., zastúpená advokátkou
JUDr. Erikou Golskou, so sídlom T. G. Masaryka 29, 984 01 Lučenec, a otca D. E., nar. XX. XX. XXXX,
bytom D. XX, XXX XX D., zastúpený advokátkou
JUDr. Renátou Matejovou, so sídlom ul. ČSA 25, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o návrhu matky
na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní matky proti
rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 9P/33/2016-88 zo dňa
08. 06. 2016,

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti otca prispievať na výživu maloletej T. sumou 200
€ mesačne, na výživu maloletého D. sumou 120 € mesačne, vo výroku o zročnom výživnom za obdobie
od 03. 04. 2016 do 31. 05. 2016 a vo výroku o povinnosti otca platiť bežné výživné od 01. 06. 2016 k
rukám matky vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, z r u š u j e a v tomto rozsahu v r a c i a súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na návrh matky súd prvej inštancie rozhodol o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom T. a D. E. tak, že obe deti zveril do osobnej starostlivosti matky T. E. počnúc
dňom 03. 04. 2016, od kedy sa obe maloleté deti reálne na základe svojho vlastného rozhodnutia
v domácnosti matky nachádzajú. O úprave výkonu rodičovských práv a povinností rozhodoval súd
naposledy rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 8P/76/2013-39 z 20. 11. 2013, ktorým boli obe
maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a otcovi detí bola určená
povinnosť platiť na výživu každého dieťaťa zvlášť po 100 € mesačne a matke na výživu každého dieťaťa
zvlášť výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Súd prvej inštancie vypočul v konaní aj maloleté deti, ktoré
zhodne prejavili vôľu žiť v jednej domácnosti s matkou. Odmietali striedavú starostlivosť s odôvodnením,
že otec sa im nevenuje, znovu sa oženil a jeho súčasná manželka nemá k ním dobrý vzťah. Pre účely
rozhodnutia o výživnom zisťoval súd prvej inštancie majetkové pomery rodičov a osôb, s ktorými žijú
v spoločnej domácnosti. Zistil, že matka detí je na rodičovskej dovolenke z dôvodu starostlivosti o
maloletého J. S., narodeného zo vzťahu s priateľom J. S.. Výška rodičovského príspevku vyplácaná
matke je 203,20 €, k tomu poberá prídavky na jedno dieťa J. S. vo výške 23,52 €. Priateľ matky detí J. S.
je zamestnaný s priemerným mesačným čistým zárobkom okolo 330 €. Otec maloletých detí sa znovu
oženil s N. P. E., zamestnanou u otca detí a v jednej domácnosti s otcom okrem jeho terajšej manželky
žije aj syn jeho manželky E. P., žiak druhého ročníka základnej školy. Otec je živnostník. Podľa daňového
priznania za rok 2015 vykazoval základ dane 2 403,12 € vypočítaný ako rozdiel príjmov z podnikania
vo výške 307 762,80 € a výdavkov vo výške 305 359,68 €. Súd prvej inštancie zohľadnil, že okrem



detí pochádzajúcich z manželstva nemá otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť a matke jedna vyživovacia
povinnosť pribudla. Prihliadol tiež na vek a potreby maloletých detí, ktoré ustálil tak, že maloletá T. vo
veku 16 rokov je študentkou strednej školy a maloletý D. vo veku 11 rokov je žiakom základnej školy.
Zohľadňujúc celkové majetkové pomery otca, ako vlastníka viacerých nehnuteľností, vrátane stavieb,
reštaurácie a pohostinstva, ako vlastníka viacerých osobných motorových vozidiel, ktorý býva v dome
svojho otca, rozhodol, že primerané výživné na maloletú T. je 200 € mesačne a na maloletého D. 120 €
mesačne, ktoré majú slúžiť nielen na zabezpečenie ošatenia, kozmetiky, nákladov spojených s cestou
do školy, ale aj na kúpu školských potrieb a primerané kultúrne spoločenské a športové vyžitie. Zročné
výživné za obdobie od 03. 04. 2016 do 31. 05. 2016 vyčíslil ako rozdiel určeného výživného napadnutým
rozhodnutím na 640 € spolu na obidve deti a zaplateným výživným vo výške
150 € spolu na obe deti.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému D. a
určenia zročné výživného na toto dieťa podala odvolanie matka maloletých detí. Uplatnila odvolacie
dôvody podľa §-u 365 ods. 1 písm. d) a f) zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) s tvrdením, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (bez konkretizácie, v čom má táto vada
spočívať), a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Otázka zmeny výchovného prostredia podľa názoru matky v konaní sporná nebola. Otec i
maloleté deti súhlasili s tým, aby boli zverené do osobnej starostlivosti matky. Spornou otázkou v konaní
zostala len výška vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom na čas od ich zverenia do výlučnej
osobnej starostlivosti matky. Upozornila, že počas striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov bolo
zo strany otca určené výživné na obe deti v sume po 100 € a zo strany matky na 27,13 € na každé
dieťa zvlášť. Znamená to, že v predchádzajúcom súdnom konaní súd ustálil, že na zabezpečenie výživy
maloletej T. E. bolo potrebné vynaložiť 127,13 € a rovnakú sumu aj na výživu maloletého D. E., kedy
zároveň obaja rodičia počas dvoch týždňov osobnej starostlivosti si plnili vyživovaciu povinnosť vo
vzťahu k obom deťom aj inou formou, naturálnym plnením, poskytovaním bývania, zabezpečovaním
stravy a iných potrieb. Matka detí v návrhu na začatie konania žiadala určiť výživné na obe deti
sumou 250 €, ktorá by zohľadňovala zdvojnásobenie času stráveného deťmi vo výlučnej starostlivosti
matky, ako aj nárast životných potrieb maloletých detí v závislosti od ich veku, ku ktorému došlo od
ostanej úpravy vyživovacej povinnosti. V záujme dosiahnutia dohody s otcom detí bola ochotná matka
akceptovať výživné na deti vo výške 200 € na maloletú T. a sumou 150 € na maloletého D.. Ak podľa
§-u 62 ods. 2 Zákona o rodine majú rodičia prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových práv a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, súd prvej inštancie
podľa názoru matky nesprávne posúdil skutkové okolnosti týkajúce sa majetkových pomerov na strane
otca maloletých detí, v dôsledku čoho určil výživné na maloletého D. E. vo výške nezodpovedajúcej
schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca. Matka preukázala súdu výpismi z listov
vlastníctva, aké nehnuteľnosti vlastní otec, poukázala na to, že nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve, aj vo
vlastníctve svojho otca rekonštruuje za účelom podnikania a dôkazom o jeho nadštandardných príjmoch
sú splátky troch úverov vo výške 1 196,98 € mesačne, lyžovačky v Taliansku a víkendové pobyty v hotely
Chateau Béla, kde sa cena dvojlôžkovej izby pohybuje od 120 € do 300 € za jednu noc. Pri rozhodovaní
o vyživovacej povinnosti otca nevzal súd do úvahy zmenu pomerov na strane matky, ktorej pribudla
vyživovacia povinnosť k maloletému J. E. nar. XX. XX. XXXX. Otcom deklarované výdavky na syna
jeho manželky nemal súd vziať do úvahy z dôvodu, že otec detí nemá vyživovaciu povinnosť k synovi
svojej manželky. Nesprávnym je konštatovanie súdu prvej inštancie, že maloletý D. navštevuje základnú
školu v mieste svojho bydliska. Maloletý ukončil piaty ročník Základnej školy v I. a do školy dochádza
do susednej obce. Pokiaľ otec nebude zabezpečovať osobne starostlivosť o maloletého D.súdom
určené výživné vo výške 120 € nezodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca,
nezohľadňuje zásadu, v zmysle ktorej má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni otca, ani zásadu
prednosti výživného pred inými výdavkami otca dieťaťa a v konečnom dôsledku znamená pokles životnej
úrovne maloletého D. oproti stavu striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Navrhla, aby odvolací
súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti o určení vyživovacej povinnosti otca voči maloletému
D..L. tak, že otcovi bude uložené platiť na výživu maloletého D. sumou 150 € mesačne, počnúc dňom
03. 04. 2016, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred a zároveň, aby odvolací súd zmenil aj rozhodnutie o
výške zročného výživného.

3. Kolízny opatrovník navrhol vyhovieť odvolaniu matky a otcovi určiť výživné v sume navrhovanej
matkou, pretože je to v záujme maloletých detí.



4. Otec detí v reakcii na odvolanie matky uviedol, že tvrdenia matky o jeho majetkových pomeroch
sú účelové a nezakladajú sa na pravde. Matkou uplatnený odvolací dôvod, že konanie má inú vadu,
ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nebol konkretizovaný, preto otec nevie
posúdiť, akou inou vadou by bolo zaťažené toto prebiehajúce súdne konanie. Matka detí nesprávne
interpretuje skutočnosti v súvislosti s posúdením majetkových pomerov otca a výšky výživného pre
maloletého D.. Výživné v sume 100 € na maloletého D. bolo určené naposledy v roku 2013. V období
nasledujúcom po ostatnom rozhodnutí súdu o výživnom pre maloleté deti ukázal, že otec nie je schopný
platiť výživné v určenej výške, dôsledkom čoho bolo jeho odsúdenie pre prečin neplnenia si vyživovacej
povinnosti za obdobie od 15. 11. 2015 do 15. 03. 2016. Dlžné výživné ešte v súčasnosti matke detí
spláca. Ani matka si počas obdobia striedavej osobnej starostlivosti o deti vyživovaciu povinnosť vo
vzťahu k nim neplnila. Pôvodne matka detí žiadala, aby súd prvej inštancie určil pre D. výživné vo výške
250 €, ale výdavky preukazované matkou nedosahovali ňou žiadané výživné. Súd prvej inštancie podľa
názoru otca v súvislosti s hodnotením jednotlivých odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa dospel k
správnej výške výživného vo vzťahu k maloletému D.. Matka nepreukázala takú zmenu pomerov, ktorá
by odôvodňovala zvýšenie výživného na 150 € na maloletého D.. Otec popiera, že by absolvoval časté
víkendové pobyty a dovolenky v zmysle tvrdení matky. Na lyžovačke so známymi v rámci predĺženého
víkendu bol jedenkrát. Za nocľah zaplatil
20 €. Pravdou nie je ani to, že chodieva pravidelne do hotela Chateau Béla. Návštevy tohto hotela
absolvoval so súčasnou manželkou dvakrát, a to len preto, že má manželka v tomto hoteli svoju dobrú
známu, ktorá im umožnila pobyt za výhodnejšie ceny. Je pravda, že vlastní tri motorové vozidlá s rokom
výroby 2001, 2006 a 1987, ktoré pri výkone podnikateľskej činnosti potrebuje. Navrhol rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

5. Vec starostlivosti súdu o maloletých je vecou, ktorú súd prejednáva a rozhoduje podľa zákona
č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ,,CMP“). Na konania podľa Civilného
mimosporového poriadku sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len ,,CSP“), ak Civilný mimosporový poriadok neustanovuje inak.

6. Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach,
v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Vec starostlivosti súdu o maloletých je konaním, ktoré
môže súd začať aj bez návrhu (§ 23 ods. 2 CMP v spojení s § 121 CMP). Aplikujúc ust. §-u 65 CMP
prejednal odvolací súd vec nielen v rozsahu odvolania matky týkajúceho sa výživného na maloletého
XXX E., ale aj v časti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o výživnom na maloletú T. E., a to bez
nariadenia pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP) z dôvodu, že odvolacia námietka matky, podľa ktorej súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je dôvodná a rozsah dokazovania,
ktoré je potrebné pre správne zistenie skutkového stavu vykonať, presahuje rámec odvolacieho konania,
preto je daný dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa §-u 389 ods. 1 písm. c) Civilného
sporového poriadku.

7. Konanie v tejto veci začalo na návrh matky, ku ktorej začiatkom apríla 2016 prišli obe maloleté deti
T. a D. s tým, že sa nechcú vrátiť do domácnosti otca za účelom plnenia rozhodnutia o striedavej
osobnej starostlivosti vzneseného v konaní o rozvod manželstva vedeného na Okresnom súde Lučenec
pod sp. zn. 8P/76/2013. Obaja rodičia akceptovali zmenu pomerov a uznali, že je potrebné zmeniť
rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 8P/76/2013 v časti o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností, konkrétne v otázke zverenia maloletých detí do výlučnej osobnej starostlivosti matky a
určenia vyživovacej povinnosti otca, ktorý si už osobnou starostlivosťou o deti túto povinnosť plniť
nebude. Obsahom spisu súdu prvej inštancie je preukázané, že sa rodičia maloletých detí nedokázali
dohodnúť o výške vyživovacej povinnosti otca a o tejto otázke musel rozhodnúť súd autoritatívnym
rozhodnutím. Pre účely rozhodnutia vo veci si súd prvej inštancie obstaral spis Okresného súdu Lučenec
sp. zn. 8P/76/2013, sp. zn. 3T/68/2016, správu o prešetrení pomerov rodičov a maloletých detí, správu o
ich príjmoch a príjmoch partnerov, s ktorými žijú v jednej domácnosti. Napriek tomu konštatuje odvolací
súd, že skutkový stav rozhodný pre určenie výšky vyživovacej povinnosti otca súd prvej inštancie nezistil
správne z dôvodu, že dôkaz výsluchom účastníkov a listinami vykonal, ale tieto dôkazy nevyhodnotil a
pre správne zistenie skutkového stavu nevykonal ďalšie dôkazy.



8. Matka detí v konaní tvrdila, že v minulosti sama pracovala v podniku otca, preto má vedomosť
o jeho skutočných príjmoch a majetkových pomeroch. Majetkové pomery otca sa snažila preukázať
doložením listov vlastníctva preukazujúcich aké nehnuteľnosti otec vlastní, oznámila, že má otec detí
viac motorových vozidiel, že rekonštruuje nehnuteľnosti za účelom rozšírenia podnikateľskej činnosti.
Súd prvej inštancie charakter nehnuteľností, ktoré otec vlastní, bližšie neskúmal, napriek tomu, že sú na
liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie D. z 23. 05. 2016 vyznačené ako reštaurácia, obchod,
kino, dom, predajňa, z ktorých dve sú označené v stĺpci druh stavby kódom 13, čomu zodpovedá
charakteristika, že ide o budovu ubytovacieho zariadenia, čo by nasvedčovalo tvrdeniu matky, že otec
má k dispozícii nehnuteľnosť z väčším počtom izieb, slúžiacim na ubytovanie väčšieho počtu osôb a
žiadnym spôsobom nevyhodnotil súd prvej inštancie ani údaje získané z daňového priznania otca k dani
z príjmov fyzickej osoby za rok 2015, kde má otec vykázaný príjem zo živnosti vo výške až 307 762,80
€ na rok, čo činí v prepočte 25 646,83 € mesačne, nie
200,26 € mesačne, čo by bol rozpočet základu dane 2 403,12 € po zohľadnení rozdielu medzi
vykázanými príjmami a výdavkami otca zo živnosti. Pre účely skutočného príjmu otca na mesiac mal súd
skúmať, aké položky sú zahrnuté vo výdavkoch otca úhrnnou sumou 305 359,68 € za rok 2015, či ide
o výdavky, ktoré majú prednosť pred jeho vyživovacou povinnosťou k maloletým deťom. Z doterajšieho
dokazovania sa javí, že tomu tak nie je, keď len splátky úverov vykazuje otec na 1 196,98 € mesačne,
hodnota hmotného majetku zaradeného do obchodného majetku podľa daňového priznania otca za rok
2015 sa zvýšila o 13 743,38 € a zásoby o 4 792,57 €.

9. Súd prvej inštancie správne v rozsudku konštatoval, že pre posúdenie možností a schopností
povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť, nie sú rozhodujúce len jeho skutočné zárobkové
pomery, ale jeho reálne zárobkové a majetkové možnosti. Pod majetkovými pomermi rodičov je potrebné
rozumieť nielen ich príjem zo zamestnania alebo podnikania, ale celkovo i ich majetkové pomery
určujúce ich životnú úroveň. Vlastníctvo nehnuteľností charakteru reštaurácia, kino, obchod, predajňa,
ubytovacie zariadenie, vlastníctvo troch motorových vozidiel, občasné dovolenky v Talianku a víkendové
pobyty v päťhviezdičkovom hoteli svedčia o vyššej životnej úrovni subjektu aj v malej obci.

10. Podľa § 62 ods. 1, 2, 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Pod inou vadou konania sa rozumie procesná vada, ktorej základom je porušenie procesných
ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní a dôsledkom je vecná nesprávnosť
rozhodnutia. Medzi takéto vady patrí aj skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
neúplného alebo nesprávne zisteného skutkového stavu z dôvodu, že pri vykonávaní dokazovania
nepostupoval súd v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (zrušený Civilným sporovým poriadkom ku dňu 01. 07. 2016), podľa ktorého súd vec
prejednával a dňa 08. 06. 2016 rozhodol. Podľa §-u 120 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku mohol
súd vo veciach,
v ktorých bolo možné začať konanie aj bez návrhu, vykonať aj účastníkmi nenavrhované dôkazy
potrebné na zistenie skutkového stavu a bolo jeho povinnosťou vychádzajúcou z §-u 132 vyhodnotiť
vykonané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a
starostlivo prihliadnuť na všetko, čo za konania vyšlo najavo. V rozhodnutí súdu prvej inštancie absentuje
hodnotenie vykonaných dôkazov o majetkových pomeroch otca a úvahy súdu ak na základe vykonaných
dôkazov dospel práve k určenej výške výživného na obe maloleté deti, keď z rozhodnutia súdu prvej
inštancie nie sú zistiteľné ani náklady na výchovu a výživu maloletých detí.

12. Úlohou súdu prvej inštancie bude doplniť dokazovanie ohľadne majetkových pomerov otca, ako
výživou povinnej osoby v tom smere, akého charakteru sú nehnuteľnosti, ktoré vlastní, či podnikateľskú
činnosť vykonáva v týchto nehnuteľnostiach, čo by znamenalo, že výdavky na nájom nehnuteľností
za účelom prevádzkovania živnosti nemá, či je pravdivé tvrdenie matky, že otec rekonštruuje budovu
určenú na ubytovanie, v akom štádiu je táto rekonštrukcia, či otec ubytováva nejaké osoby vo svojich
nehnuteľnostiach, či je reštaurácia funkčná, aký obchod prevádzkuje otec detí, prečo potrebuje na výkon
podnikateľskej činnosti až tri autá, aké výdavky zahrnie otec medzi výdavky v celkovej výške 305 359,68



€ za rok 2015, pretože len tak môže posúdiť, či otec vynakladá také výdavky, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť a nemajú prednosť pred výživným na maloleté deti. Súd prvej inštancie môže preveriť tvrdenia
matky o tom, že otec často absolvuje s terajšou manželkou víkendové pobyty v drahom hotely Chateau
Béla, prípadne vykonať aj ďalšie dôkazy za účelom zistenia skutočných majetkových pomerov otca.
Osobné majetkové pomery matky boli riadne zdokladované potvrdením o výške rodičovského príspevku.
Súd prvej inštancie sa bude zaoberať aj tým, ktorý z rodičov poberá prídavky na maloleté deti, o
ktorých koná a uplatňuje si na ne daňový bonus. Podrobne preskúma aj výšku výdavkov potrebných na
zabezpečenie výchovy a výživy oboch maloletých detí, aby boli pokryté výživným zo strany matky a otca
a bude zisťovať aj, či majetkové pomery povinného rodiča nedovoľujú v zmysle §-u 63 Zákona o rodine
aj tvorbu úspor pre obe maloleté deti. Práve možnosť zistenia oveľa priaznivejších majetkových pomerov
otca, než boli doteraz deklarované v prvoinštančnom konaní, viedlo odvolací súd k preskúmaniu
rozhodnutia súdu prvej inštancie aj vo vzťahu k maloletej T. E. aj bez odvolania matky, pretože by bolo
nespravodlivé, aby na maloletého D. v nižšom veku s menšími odôvodnenými potrebami by bolo určené
vyššie výživné, než na maloletú T., 16 ročnú stredoškoláčku.
13. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP); dovolanie
v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci
deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- €
(§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a
príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia
nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu,
komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený
neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko
aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).