{"guid": "76fbbdef-f9b2-46bf-8ff9-e0933ecd29f2:6e00afdd-ed44-453c-adb3-40292649d263", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6711207763.1", "spisova_znacka": "15Co/346/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/346/2014 z 29. 3. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 29. marca 2016, sp. zn. 15Co/346/2014, ECLI:SK:KSBB:2016:6711207763.1", "identifikacne_cislo": "6711207763", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Petra Priečinská", "sudca_id": 497, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-petra-priecinska-497", "datum_vydania": "2016-03-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-579.odsek-1", "nazov": "§ 579 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-579.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-579"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-579"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6e00afdd-ed44-453c-adb3-40292649d263", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6711207763.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6711207763.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6711207763.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/346/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711207763
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6711207763.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a
sudcov JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľov A./ Z. G., rod.
D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, navrhovateľky B./ J. G., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX,
navrhovateľky C./ N. M., I., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, navrhovateľa D./ N. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y. XXX, navrhovateľa E./ N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, všetci zastúpení JUDr. Ľubicou
Flíderovou, advokátkou, Advokátska kancelária Trhová 1, Zvolen, proti odporkyni I./ Y. Y., rod. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, odporkyni II./ M. D., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, obidve
zastúpené JUDr. Jozefom Brázdilom, advokátom, Advokátska kancelária Brázdil & Brázdilová, Trhová
1, Zvolen, o zaplatenie 1.920,33 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen zo dňa 11. 12. 2013, č. k. 12C/188/2011 - 119, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu   p o t v r d z u j e .

Navrhovatelia A, B, C, D, E  sú  p o v i n n í  spoločne a nerozdielne nahradiť odporkyniam I., II. spoločne
a nerozdielne trovy odvolacieho konania vo výške 117,02 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd  návrh zamietol a navrhovateľov zaviazal k povinnosti  uhradiť
odporkyniam 1/, 2/ trovy konania  vo výške 639,71 eur na účet ich právneho zástupcu do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovatelia sa mylne domnievajú, že náhradou za pôdu sa rozumie
aj nájomné, nie náhrada za pôdu pri strate vlastníctva  výkupom alebo vyvlastnením. Túto povinnosť si
údajne nebohý plnil, pričom vyplácal túto náhradu na ne pripadajúcu až do jeho smrti. Navrhovateľky,
právne nástupkyne Z. D., si potom uplatňujú 1 920,33 eur, čo je podľa ich mylného výkladu prijatá
náhrada za pôdu, ktorá pripadá dedičkám, teda navrhovateľkám. Pasívnu legitimáciu  odporcu si
odvodzujú zo skutočnosti, že dedičom po nebohom C. D., nar. XX. XX. XXXX, bol právny predchodca
C. D., nar. XX. XX. XXXX, na ktorého táto povinnosť prešla zo zákona.  Podľa § 579 Občianskeho
zákonníka, po ich právnom predchodcovi prešla táto povinnosť zo zákona na zákonné dedičky, a to na
základe osvedčenia Okresného súdu Zvolen č. 14D/46/2013 zo dňa 14. 06. 2013, na každú v polovici.
Navrhovatelia sa mýlia, pokiaľ ich výklad, zrejme doslovný „náhrada za pôdu“ si zamieňajú s nájomným,
prípadne náhradou za užívanie pôdy. Táto náhrada predstavuje náhradu za stratu vlastníctva a nie
náhradu za nájom pôdy - nájomné. Poukázal na samotný text záväzku nebohého C. D., nar. XX. XX.
XXXX v rozhodnutí bývalého Štátneho notárstva Zvolen, č. k. D216/1975 - 10 po nebohom I. D., nar.
XX. XX. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX voči odstupujúcim dedičkám, kde je konkrétne uvedené:
„C. D. sa zaväzuje poskytnúť  spoludedičke Z. D., rod. I. doživotné právo užívať zdedený dom, a to i v
prípade obdržania náhrady za pôdu  vyplatí svoje dedičky dedičským podielom, t. j. po 1/4  do 15 dní



od jej obdržania“. Dôvodom prečo sa takýto záväzok dedičov pre odstupujúcich  dedičov v dedičských
rozhodnutiach do roku 1990 uvádzal, bola skutočnosť, aby odstupujúci dediči neboli  poškodení  pri
vyplácaní náhrad pri výkupe alebo pri vyvlastňovaní pozemkov. Náhrady sa vyplácali len pri strate
vlastníctva dediča, nie pri prenechaní pôdy do užívania, keďže tento záväzok má úplne iný obsah.
Právny predchodca odporkýň nejaké finančné prostriedky navrhovateľom poskytoval, nie je to však
odporcov záväzok, ktorý  by vyplýval z dedičského konania a ani na odporcu smrťou neprešiel.  Návrh je
nedôvodný, a preto ho súd v celom rozsahu zamietol. § 579 Občianskeho zákonníka nemožno vykladať
teologicky, ako to žiadala právna zástupkyňa navrhovateľov. Krivdy, ktoré spomínajú navrhovatelia
riešili reštitučné zákony v 90 rokoch. Podľa týchto reštitučných zákonov bolo možné požiadať o zmenu
dedičského rozhodnutia, aby sa krivda, ktorá sa stala v tom čase dala odstrániť.  Žiadosti boli viazané
na lehoty, tieto už uplynuli. Návrh nemá žiadny právny základ.  Návrh právnej zástupkyne navrhovateľov
na výsluch svedkýň a pripojenie identifikácie a znalecké dokazovanie by bol nadbytočný a zbytočne
by finančne zaťažil spor, a preto súd vydal uznesenie, že takéto dokazovanie nenariaďuje a vyhlásil
dokazovanie za skončené.  Právne odôvodnil súd svoje rozhodnutie s poukazom na ust. § 579 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p.

Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie navrhovatelia.  Žiadali, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.  Rozsudok prvostupňového súdu považujú za nezákonný, a tým aj za nespravodlivý.
Rozsudok je nepreskúmateľný, jeho písomné vyhotovenie je v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O. s.
p. Z rozsudku súdu prvého stupňa  nie je zrejmé, akými úvahami sa pri rozhodnutí riadil, nakoľko
z rozsudku nevyplýva presvedčivosť o tom, či si súd len osvojil tvrdenie zástupcu odporkýň alebo
je to aj jednoznačné stanovisko súdu. V danej právnej veci gramaticky, jazykový výklad slovného
spojenia „obdržania náhrady za pôdu“ dostatočne nevyjadruje účel a význam právneho úkonu, ktorým
sa predmetným záväzkom sledoval, z toho dôvodu je potrebné  uskutočniť výklad širší, teologický.  V
čase vydania dedičského rozhodnutia D 216/75 nebolo spojené vlastníctvo veci s úžitkom plynúcim
z vlastníckeho práva. Zrovnoprávnením vlastníckeho práva (novela OZ), zák. č. 209/1991 Zb. ktorým
došlo k odstráneniu nerovnakého  postavenia rôznych druhov vlastníckeho práva, vzniklo vlastníkovi
veci aj právo na úžitky. Pôvodný dedič C. D., nar. XX. XX. XXXX nadobudol dedením  vlastnícke
právo a s odstupom času sa vlastnícke právo premenilo aj na úžitky.  Práve o tieto úžitky by sa
mali odporkyne  deliť, aby došlo k vymoženiu práva.  Zrovnoprávnenie vlastníckeho práva povinným
spôsobilo vznik majetkových výhod - vznik plateného nájmu, a táto skutočnosť by mala mať dopad aj
na bývalých dedičov, oprávnených zo záväzku, teda by sa mali podieľať na úžitku, náhrade za pôdu,
aby tak bol naplnený princíp spravodlivosti.  Účelom výkladu je zistiť skutočnú vôľu konajúceho, v danej
veci skutočnú vôľu dedičov, teda, aby sa delili o úžitky, lebo len tak dôjde k vyváženiu vzájomných
práv a povinností, ktoré vlastne aj sledovali.  Samotná forma vyjadrujúca dohodu dedičov odrážala
v tom čase existujúce spoločenské vzťahy  a z toho plynúcu nerovnosť rôznych druhov vlastníckeho
práva. Navrhované dokazovanie na stotožnenie, zidentifikovanie  predmetu dedenia s nehnuteľnosťami,
pozemkami,  ktoré sú v užívaní nájomcu, nie je nákladné, je však nevyhnutné, nakoľko od uvedeného
sa následne odvíja stanovisko nájomcu k rozsahu užívania stotožnenej pôdy a vyplácanej odplaty za
užívanú pôdu. Len podľa stanoviska nájomcu môžu v konaní navrhovatelia upresniť žalovanú sumu za
žalované obdobie až do súčasnosti.

K odvolaniu navrhovateľov sa vyjadrili odporkyne. Rozsudok okresného súdu žiadali v celom rozsahu
ako vecne správny  a zákonný potvrdiť. Zároveň si uplatnili aj  trovy právneho zastúpenia. Navrhovatelia
bližšie neuviedli ani v žalobe, ani v podanom odvolaní, na základe akého právneho dôvodu sa finančnej
čiastky domáhajú a neuviedli to ani počas celého konania. Žaloba potom nemá žiadny právny základ.  V
odvolaní tvrdia opätovne tie isté dôvody, ako uvádzali vo všetkých svojich vyjadreniach. Navrhovatelia
sa mylne domnievajú, že náhradou za pôdu sa rozumie aj nájomné a nie náhrada za pôdu pri strate
vlastníctva výkupom alebo vyvlastnením. Dôvodom, prečo sa takýto záväzok dedičov pre odstupujúcich
dedičov v dedičských rozhodnutiach do roku 1990 uvádzal bola skutočnosť, aby odstupujúci dedičia
neboli poškodení pri vyplácaní náhrad pri výkupe alebo vyvlastňovaní pozemkov. Samozrejme náhrady
sa vyplácali len pri strate vlastníctva dediča, nie pri prenechaní pôdy do užívania, keďže tento záväzok
má úplne iný obsah.  Pokiaľ právny predchodca odporkýň nejaké finančné prostriedky navrhovateľkám
poskytoval, nie je to záväzok odporkýň, ktorý by vyplýval z dedičského konania.  Krivda spôsobená
dedičom bola odstránená právnou úpravou (prijatím reštitučných zákonov v roku 1991), najmä zák. č.
293/1992 Zb.  o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam. Podľa § 13 tohto zákona,
ak pri vyporiadaní dedičstva podľa doterajších predpisov došlo k nadobudnutiu poľnohospodárskych



alebo lesných pozemkov poručiteľa len jedným   alebo niektorým z dedičov len preto, že išlo o pozemky
v užívaní socialistickej organizácie podľa osobitných predpisov (18) a došlo tým k zníženiu podielov
ostatných dedičov v porovnaní s nadobúdateľom týchto pozemkov alebo k opomenutiu dedičov, má
oprávnená osoba právo žiadať  od povinných osôb vyrovnanie svojho dedičského podielu v lehote do
30. júna 1993; inak právo zaniká.  Navrhovateľky nepožiadali o vydanie tohto podielu.

Krajský súd, ako súd odvolací,  vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1                   O. s.
p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219
ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolanie navrhovateľov  odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a obmedzuje sa len na
skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že  okresný súd dostatočne zistil skutkový stav veci a
vec správne skutkovo aj právne posúdil a vo veci správne rozhodol. Všetky skutkové zistenia a závery
o nich, ktoré z týchto zistení vyvodil, ako aj ich právne posúdenie, okresný súd  dostatočne uviedol a
vysvetlil v odôvodnení svojho rozhodnutia. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého  rozhodnutia, ako aj argumentáciou odporkýň uvedenou v konaní, ako aj v podanom
vyjadrení k odvolaniu. Rozhodnutie považuje odvolací súd za správne a dostatočne odôvodnené v
súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Námietku odvolateľov, a to konkrétne, že rozsudok je nepreskúmateľný
a písomné vyhotovenie je v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. odvolací  súd preto nepovažoval za
dôvodnú.

Navrhovatelia ďalej vo svojom odvolaní neuviedli iné, nové skutočnosti, ako tie, ktoré uvádzali  v priebehu
prvostupňového  konania.  Aj podľa názoru odvolacieho súdu „náhradou za pôdu“ sa rozumie náhrada
za pôdu pri strate vlastníctva výkupom alebo vyvlastnením, a nie nájomné. Pokiaľ predchodca odporkýň
si túto povinnosť  plnil, a vyplácal až do svojej smrti navrhovateľom „nájomné“ konal tak na základe
jeho dobrej vôli a nejedná sa o záväzok, ktorý by vyplýval z dedičskej dohody a ktorý by  prešiel na
odporkyne smrťou poručiteľa.

Navrhovatelia pokiaľ sa cítili byť ukrivdení dedičským rozhodnutím bývalého Štátneho notárstva Zvolen
D 216/75 - 10 zo dňa 10. 01. 1986, mali možnosť domáhať sa  vyrovnania svojich  dedičských podielov
v lehote do 30. 06. 1993 s poukazom na ust. § 13 zák. č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych
vzťahov k nehnuteľnostiam. Navrhovatelia však takto nekonali a nežiadali o vydanie dedičského podielu,
a preto ich právo zaniklo. Správne prvostupňový súd  poukázal na tieto skutočnosti v odôvodnení svojho
rozhodnutia a odvolací súd sa s týmto názorom stotožňuje.  Správnosť takéhoto názoru potvrdzuje aj
neskôr prijatá právna úprava reštitučných zákonov v roku 1991, najmä zák. č. 293/1992 Zb. o úprave
niektorých vlastníckych vzťahov  k nehnuteľnostiam.

Prvostupňový súd postupoval  správne, keď dokazovanie vyhlásil za skončené a návrhy na doplnenie
dokazovania navrhovateľom zamietol, nakoľko ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné a nehospodárne
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, a preto odvolací súd aj túto námietku nepovažoval za
dôvodnú.

Ani s ohľadom na námietky vznesené navrhovateľmi v odvolacom konaní, nemožno dospieť k inému
záveru, než k akému dospel prvostupňový súd. V odvolacom konaní navrhovatelia neuviedli žiadne také
skutočnosti, ktoré by boli významné a odôvodňovali iné, resp. také rozhodnutie, akého sa domáhali
navrhovatelia.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 151 ods. 1 a § 142 ods.
1 O. s. p. (zásady úspechu vo veci). V odvolacom konaní boli úspešné odporkynie I./, II./, ktoré si uplatnili



náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní za jeden úkon právnej služby, a to vyjadrenie k
odvolaniu zo dňa 12. 03. 2014 vo výške 117,02 eur s DPH (58,51 eur x 2). Trovy sú vypočítané v súlade
s ustanovením vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách  advokátov, odvolací súd preto
priznal odporkyniam I./, II./ náhradu trov v uplatnenej výške. Trovy sú navrhovatelia A/, B/, C/, D/, E/
povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet ich právneho zástupcu v zmysle § 149 O. s. p. v lehote
do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle § 160 ods. 1 O. s. p.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/188/2011", "guid": "f0f0583d-034f-4d83-951f-d1a94354db6c:6b7708e3-9d44-4fb3-87a6-2d698c476c31", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}