Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/222/2016 z 16. 8. 2016
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 16. augusta 2016, sp. zn. 15Co/222/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6714208696.1
Krajský súd Banská Bystrica | 15Co/222/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6714208696.1 | 2016-08-16 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8a7eabbf-6f7a-4704-b658-653aea1634c1
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6714208696.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/222/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714208696
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714208696.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov
JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu Toli.sk s.r.o., so sídlom Sokolská
540/85, 013 24 Strečno, IČO 47 182 652, zast. JUDr. Michaela Macaláková, advokátka, J. Milca 11, 010
01 Žilina, IČO 42 072 336, proti žalovanému U.. A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.. S. XXX/X, XXX
XX I., o zaplatenie 180,00 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Zvolen č. k. 6C/344/2015-66, zo dňa 18. januára 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a o trovách
konania   z r u š u j e   a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania na súde prvej inštancie  zrušuje a vec mu vracia
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške
180,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 180,00 eur od 24.03.2014
do zaplatenia a to do 7 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.
Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 16,50 eur pozostávajúce zo
zaplateného súdneho poplatku do 7 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná z titulu zmluvy o
pôžičke (spotrebiteľskom úvere) poskytnutej žalovanému žalobcom v časti zaplatenia sumy 180,00 eur
spolu s úrokom z omeškania (§ 657, § 658 ods. 1 a § 517 ods. 1 vety prvej a ods. 2 Občianskeho
zákonníka). V prevyšujúcej časti, pokiaľ sa žalobca domáhal priznania spracovateľského poplatku
vo výške 21,50 eur a poplatku za listovú upomienku vo výške 25,00 eur  súd žalobu zamietol ako
nedôvodnú, pretože žalobca v zmysle ust.  § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch nekonal s odbornou starostlivosťou zakotvenou v ust. § 7 ods. 1 cit. zákona - s náležitou
ostražitosťou a zisťovať vopred schopnosť dlžníka splatiť dlh najmä pri krátkodobých pôžičkách. Do spisu
doložil len fotokópiu občianskeho preukazu bez náležitého preukázania zisťovania príjmov, výdavkov a
rodinného stavu spotrebiteľa - žalovaného. Súd takéto konanie žalobcu vyhodnotil ako hrubé porušenie
povinností zákonom sankcionované tým, že na úver sa hľadí ako na úver bezúročný a bezpoplatkový.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p.                    v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.
s. p. a žalobcovi priznal pomernú časť trov - zodpovedajúcu výške súdneho poplatku 16,50 eur.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca proti výroku                 o zamietajúcej
časti rozsudku a proti výroku o trovách konania. Navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutej časti
zmeniť tak, že žalovaný je povinný zaplatiť mu aj spracovateľský poplatok 21,50 eur a poplatok za listovú
upomienku 25,00 eur a nahradiť trovy právneho zastúpenia  na súde prvej inštancie vo výške 73,46 eur.
Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 25,18 eur.



4. Žalobca sa nestotožňuje s názorom súdu, že porušil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 11 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z. z.. Okrem občianskeho preukazu sú v zmysle bodu 2.2. Zmluvných podmienok
žalobcu potrebné predložiť pred poskytnutím úveru aj výpis z účtu, výplatná páska a platobná schopnosť
klienta je vždy zo strany žalobcu posudzovaná individuálne. K žalobe boli pripojené: prehľad údajov
žalovaného zo systému on-line peňaženka, výpis z účtu žalovaného a výplatná páska žalovaného. Toto
konštatuje aj súd v rozsudku na strane 2, tým spôsobil rozpor medzi skutkovým stavom a správnym
právnym posúdením veci.

5. Pred poskytnutím úveru žalovanému si žalobca vopred zadovážil výpis z účtu žalovaného, na ktorom
na konci mesiaca bol v pluse 102,- eur a jeho mesačné výdavky neprevyšovali jeho mesačné príjmy,
ktoré mal žalobca preukázané najaktuálnejším príjmom vo výške 664,-eur. Žalobca zastáva názor, že z
relevantných dokladov riadne zistil príjem žalovaného ako aj pomer jeho mesačných príjmov a výdavkov,
čím svoju povinnosť pri poskytovaní úveru konať s náležitou odbornou starostlivosťou riadne splnil.

6. Poukazuje na rozhodnutia iných súdov, kde v obdobných nárokoch žalobcu súdy spracovateľský
poplatok a poplatok za listovú upomienku priznali. Poukazuje aj na  hľadisko princípu právnej istoty,
ktorý vyžaduje, aby sa na určitú právnu otázku pri jej opakovaní v totožných veciach alebo v obdobných
podmienkach dala rovnaká odpoveď (rozhodnutie          ÚS SR I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99,
II. ÚS 243/05).

7. Nesprávne sú aj závery súdu o nepriznaní trov právneho zastúpenia žalobcovi za základné úkony
právnej pomoci: prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie žaloby, predžalobná výzva (3x odmena po
18,26 eur)  a k úkonom režijný paušál (3x 8,04 eur). Trovy zodpovedajú špecifikácii podľa § 137 O. s. p..

8. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu nebolo podané.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP                 a bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 389
ods. 1 písm. c)  CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie ma ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

10. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

11. Zo súdneho spisu aj z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že išlo o poskytnutie
finančnej služby v rámci registrovaného podnikania žalobcu formou zmluvy na diaľku uzatvorenej podľa
ustanovení zákona č. 266/2005 Z. z., pre ktorú platia aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch. Žalobca poskytol žalovanému primárne na základe  Zmluvy o pôžičke č.
POZ39071490168 zo dňa 21.02.2014 spotrebiteľský úver vo výške 180,00 eur so splatnosťou dňa
12.03.2014 (19 dní). Dňa 12.03.2014 žalovaný žalobcu požiadal v zmysle zmluvných podmienok (bod
5.5.) o predĺženie tohto úveru. Žalobca žiadosti vyhovel a po zaplatení spracovateľského poplatku vo
výške 35,95 eur dohodnutého z pôvodnej zmluvy o pôžičke, po tomto úkone bol žalovanému úver
zo dňa 21.02.2014 v systéme žalobcu vykázaný ako splatený a do platnosti vstúpila nová, predĺžená
Zmluva o pôžičke č. POZ137172489821 zo dňa 12.03.2014 na rovnakú sumu istiny úveru 180,00 eur,
so spracovateľským poplatkom 21,50 eur, na dobu 11 dní (splatná dňa 23.03.2014).

12. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. je veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

13. Poskytnutým úveru žalovanému žalobcom dňa 12.03.2014 vo výške 180,00 eur bol z finančných
zdrojov žalobcu (nie zo zdrojov žalovaného) splatený úver poskytnutý žalovanému žalobcom dňa
21.02.2014 vo výške 180,00 eur, čím žalovaný získal možnosť ponechať si istinu a výhodu predĺženia
splatnosti o 11 dní. Takúto možnosť výslovne upravujú zmluvné podmienky žalovaného v bode 5.5. a



5.6. (každý klient má nárok a podľa svojho uváženia môže požiadať o predĺženie splatnosti pôžičky, a to
alebo celej istiny, alebo časti). Uvedený úkon bol realizovaný formou uzatvorenia novej zmluvy o pôžičke,
avšak v podstate išlo o prefinancovanie pôvodného, splatného úveru pre toho istého klienta - dlžníka.

14. Niet pochýb o tom, že existujúca situácia nezodpovedá zákonnému predpokladu zmeny zmluvy
spočívajúcej „v navýšení“ spotrebiteľského úveru upravenému v  ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.
z.. A pokiaľ ide o tu stanovenú povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť dlžníka splácať
spotrebiteľský úver vopred, teda „pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere“ možno konštatovať,
že k žalobe sú pripojené písomné doklady o zostatku na bežnom účte žalovaného k 31.12.2013 (kladný
zostatok + 101,86 eur) vedenom v Raiffeisen bank, o pohyboch na tomto účte za mesiac december
2013, vrátane mesačného prehľadu hospodárenia (na účet prišlo 2249,71 eur  a z účtu odišlo 2151,03
eur), potvrdenie o príjme zo zamestnania žalovaného (výplatné pásky za mesiace  september, október
a november 2013). Potom odvolací súd zastáva názor, že vzhľadom na charakter  „novej“ zmluvy o
pôžičke v danom prípade (forma preúverovania) záver súdu prvej inštancie, že na úver treba nahliadať
ako na bezúročný a bezpoplatkový z toho dôvodu, že „žalobca do spisu doložil len fotokópiu občianskeho
preukazu bez náležitého preukázania zisťovania príjmov, výdavkov a rodinného stavu žalovaného, čím
hrubo porušil a nesplnil svoju povinnosť  vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1) zákona č. 129/2010 Z. z.“,
nezodpovedá obsahu súdneho spisu, zjavne nevychádza z listín doložených žalobcom do súdneho
spisu a výsledok rozhodnutia o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (nad žalovanú istinu a úrok z
omeškania)  nemá základ vo vykonanom dokazovaní. Okresný súd v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci s odkazom na ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.  (nesprávnej aplikácie právnej
normy na zistený skutkový stav) nevykonal navrhované dôkazy.

15. V zápisnici  o pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 18.01.2016 sa ohľadom dokazovania
uvádza, že: „sa oboznamujú skutočnosti obsiahnuté v odôvodnení podaného návrhu na vydanie
platobného rozkazu z čl. 1, 1p.v., 2, 2p.v. ako aj listinné dôkazy, ktoré žalobca pripojil k svojmu
písomnému podaniu a to predovšetkým zmluva o pôžičke z čl. 4,5, registračné postupy z čl. 8,
9 ,10,  fotokópia občianskeho  preukazu z čl. 12, informácia z čl. 13, 14, 15, zmluva o pôžičke z čl.
18,19,20, upomienka z čl. 21, predžalobná výzva z čl. 22, 23.“  Potom aj vzhľadom na obsah zápisnice
nemožno mať podľa názoru odvolacieho súdu dokazovanie súdom prvej inštancie za vykonané (žiadne
dokazovanie fakticky vykonané nebolo) a následne v posudzovanom prípade nemožno brať zreteľ ani
na „splnenie“ poučovacej povinnosti súdom podľa § 182 CSP (§ 120 ods. 4 O. s. p.).

16. Odvolací súd zrušil aj výrok o trovách konania na súde prvej inštancie. Ide o závislý výrok vo
vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej, v ktorej odvolací súd v odvolaním napadnutej časti rozhodnutie
súdu prvej inštancie zrušil. Dôvody pre zrušenie  výroku o trovách konania spočívajú aj v tom, že
odvolacie námietky žalobcu smerované voči výroku o trovách konania sú dôvodné, keď okresný súd bez
akéhokoľvek odôvodnenia žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný pomerne, trovy právneho zastúpenia
vôbec nepriznal.

17. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa                    (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).



Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).