Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoE/8/2015 z 28. 4. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 28. apríla 2016, sp. zn. 13CoE/8/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6714209960.1 Krajský súd Banská Bystrica | 13CoE/8/2015 | ECLI:SK:KSBB:2016:6714209960.1 | 2016-04-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/699f8a1c-f09b-45fd-9f3d-5a11dc7ccec6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6714209960.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/8/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714209960
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714209960.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci začatej na návrh oprávneného: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnému:
L. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Ing. Ivanom Šteinerom,
PhD., so sídlom Exekútorského úradu Lipová 7, Nové Mesto nad Váhom., pod sp. zn. EX 647/2014,
pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 2.842,37 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 12Er/407/2014-12 zo dňa 10.09. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol v zmysle ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že exekučné konanie v predmetnej veci sa začalo
na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria
rozhodcovský súd v Žiline sp. zn. RK-PC-503/14-LP zo dňa 01. 04. 2014. Z pripojených listín okresný súd
zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 26. 08. 2011 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200040162.
Súčasne s touto zmluvou uzatvorili oprávnený a povinný dňa 26. 08. 2011 aj Rozhodcovskú zmluvu
č. 8200040162 upravujúcu riešenie sporov medzi zmluvnými stranami z uzatvorenej Zmluvy o úvere.
Povinný si svoj dlh z úverovej zmluvy neplnil riadne a včas, preto oprávnený podľa rozhodcovskej
zmluvy podal na rozhodcovskom súde žalobu. Okresný súd dospel k záveru, že úverová zmluva
uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a povinný v tejto zmluve má postavenie spotrebiteľa, preto
zmluvu podrobil súdnej kontrole a zameral sa na skúmanie dojednaných zmluvných podmienok z
hľadísk a kritérií spotrebiteľského práva. Exekučný súd konštatoval, že rozhodcovská zmluva, hoci
bola uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej
oprávneným pri uzatváraní zmlúv o úvere so spotrebiteľmi. Súd mal preto za právne bezvýznamné,
či riešenie sporu rozhodcovským súdom vyplýva z rozhodcovskej doložky k zmluve alebo z osobitnej
zmluvy. Uviedol, že za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie nemožno považovať také, s
ktorým mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah
(§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Návrh rozhodcovskej zmluvy je v danom prípade pripravený
na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje a spotrebiteľ nemôže obsah
zmluvy zmeniť, nemôže vyjednávať, jedinou alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu ako
celku. Konštatoval, že oprávnený nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania, pričom dôkazné
bremeno spočíva na strane oprávneného ako dodávateľa. Podľa dojednanej rozhodcovskej zmluvy sa
všetky spory zo zmluvy o úvere mohli riešiť buď rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom.
Okresný súd konštatoval, že skutočnosť, že v rozhodcovskej zmluve je uvedená alternatíva, umožňujúca



riešenie sporov pred príslušným všeobecným súdom, neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Možnosť iniciovania sporu zo spotrebiteľskej
zmluvy aj spotrebiteľom možno podľa názoru exekučného súdu považovať za skôr teoretickú, najmä
ak sa spotrebiteľovi nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu vykonaného silnejšou
stranou spotrebiteľského vzťahu. Znenie rozhodcovskej zmluvy síce neodporuje doslovnému zneniu
zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami zákon obchádza. Exekučný súd právne posúdil
takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a ako takú už od
počiatku absolútne neplatnú v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. V dôsledku
toho považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný, preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na jej vykonanie zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom ustanovenej lehote odvolanie. Poukázal
predovšetkým na skutočnosť, že rozhodcovská zmluva č. 8200040162 je samostatným právnym
úkonom, ktorého existencia nebola podmienkou uzatvorenia úverovej zmluvy, respektíve jej trvania
ako takej. Oprávnený uviedol, že nepozná dôvod, pre ktorý sa exekučný súd nezaoberal celou
rozhodcovskou zmluvou. Poukázal najmä na čl. 2 predmetnej rozhodcovskej zmluvy, ktorý výslovne
uvádza, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o
revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy.
Taktiež z čl. 7 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v
lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Uplatnením tohto práva môže dlžník bez ohľadu na
postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy, bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy
o revolvingovom úvere. Oprávnený taktiež namietal, že predmetná rozhodcovská zmluva nebola nikdy
podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere. Domnieval sa preto, že táto rozhodcovská
zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto posúdená ako neprijateľná
zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve. Oprávnený podotkol v tejto súvislosti, že nie je mu potom
celkom zrejmé, ako si súd predstavuje znenie rozhodcovskej zmluvy bez dohody zmluvných strán o
tom, ako sa budú spory zo zmluvy o úvere riešiť, s dodržaním ustanovení Občianskeho zákonníka
o určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu. Oprávnený taktiež uviedol, že spotrebiteľ vzhľadom na
znenie rozhodcovskej zmluvy vedel a vedieť mohol o význame, právnych dôsledkoch a dobrovoľnosti
uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ potom povinný akceptoval rozhodcovskú zmluvu, urobil tak
dobrovoľne a rovnako tak aj z vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od danej zmluvy odstúpiť.
Rozhodcovská zmluva v danej veci nie je súčasťou všeobecných podmienok, respektíve inej zmluvy
a povinný pri uzavretí tejto zmluvy mohol bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť osobitne zmluvu o
revolvingovom úvere. Z hľadiska účinkov rozhodcovskej zmluvy a samotného rozhodcovského konania
oprávnený taktiež poukázal na to, že spotrebiteľovi poskytuje minimálne rovnaký a v niektorých smeroch
oveľa širší rozsah ochrany a možnosti uplatnenia jeho práv, ako je tomu pri konaní pred súdom. Taktiež
oprávnený podotkol, že z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom
úvere môžu byť riešené v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Konanie
pred rozhodcovským súdom je preto len alternatívne a nevyžaduje sa od spotrebiteľa, aby postupoval len
pred rozhodcovským súdom. Oprávnený v odvolaní poukázal na obsah viacerých súdnych rozhodnutí,
v ktorých všeobecné súdy zaujali totožné právne stanovisko ako prezentoval v odvolaní. V závere
odvolania potom zhrnul, že vzhľadom na vyššie uvedené argumenty trvá na názore, že právomoc
rozhodcovského súdu na prejednanie veci bola daná a rozhodcovská zmluva nie jej neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu v
celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby súd zaviazal povinného zaplatiť
oprávnenému trovy odvolacieho konania v sume 76,38 eur.

Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP
ako vo výroku vecne správne.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Na doplnenie a k odvolaniu oprávneného krajský súd dodáva.



Podaným odvolaním je ponúkané súdu prijať inú filozofiu výkladu právnych noriem ako tú, ktorú si
osvojil súd prvého stupňa, pričom jeho závery korešpondujú so závermi Európskeho súdneho dvora,
Najvyššieho súdu a prevažnou väčšinou záverov všeobecných súdov. Odvolateľ síce poukazuje na
niektoré závery iných všeobecných súdoch v iných konaniach, medzi iným aj Krajského súdu v Banskej
Bystrici, avšak treba poznamenať, že ide o rozhodnutia z roku 2013. Od tohto času sa v dôsledku
spresňujúcich úprav Európskej únie zmenila aj prax súdov. Nepostačuje už poukázať na to, že spotrebiteľ
mal možnosť overiť si určité skutočnosti, pretože tieto boli zakotvené v zmluve, ale v dôsledku smerníc
Európskej únie sa dôkazné bremeno ešte viac presunuje na veriteľa, ktorý v spornom prípade musí
preukazovať, že s určitým ustanovením zmluvy sa dlžník skutočne aj oboznámil, ale najmä, že mu
porozumel.

V danom prípade, naviac odvolací súd zistil, že oprávnený v Rozhodcovskej zmluve zo dňa 26.8.2011
zavádzajúco uviedol, že rozhodcovský súd, ktorý si účastníci rozhodcovskej zmluvy dohodli na riešenie
sporov je Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO:
44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, teda že má sídlo v Banskej
Bystrici. V Obchodnom vestníku, Ročník XIX, Číslo 122C zo dňa 24. júna 2011,: ,, Zriaďovateľ stáleho
rozhodcovského súdu: Victoria legal arbiter s.r.o., so sídlom: Farská 3, 010 01 Žilina, IČO: 44 826 460,
zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka číslo: 53057/L, podľa § 12 ods.
3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov zverejňuje oznámenie
- o zmene sídla zriaďovateľa aj ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu z pôvodného: Zvolenská
cesta 37, 974 05 Banská Bystrica, na nové: Farská 3, 010 01 Žilina“. Potvrdzuje to aj výpis z Obchodného
registra v ktorom je uvedené, že Victoria legal arbiter s.r.o. mal sídlo Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica
974 05, v čase od 12.06.2009 do 10.05.2010 a od 11.05.2010 už mal sídlo Farská 3, Žilina 010 01. Z
uvedeného je zrejmé, že ide o formulárové tlačivo, nie individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, ide
o tlačivo, ktoré sa vypĺňa bez prejednania obsahu automaticky, pričom sám dodávateľ formulár predložil
bez toho, aby bližšie sa zaoberal jeho obsahom, keď nesprávne v Rozhodcovskej zmluve uvádza sídlo
Rozhodcovského súdu, v čase uzatvárania zmluvy 02.09.2011 v Banskej Bystrici, hoci sídlo súdu bolo
v Žiline. Pre úplnosť súd udáva, že vzdialenosť súdu od miesta bydliska spotrebiteľa, pri dojednaní
rozhodcovskej zmluvy, je tiež podstatná, pretože dostupnosť rozhodcovského súdu zohráva úlohu pri
reálnej možnosti spotrebiteľa hájiť svoje práva.

Odvolateľ v podanom odvolaní robí iné právne závery než na ktorých je založené rozhodnutie súdu
prvého stupňa. Treba však zdôrazniť, že prezentácia iného právneho názoru než ho vyslovil okresný
súd, nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa iba v prípade, ak by
jeho závery boli arbitrárne.

Vo veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.