{"guid": "ce79d50d-edf0-436f-a0dc-30a6c22a5595:cea92164-4c96-4fb7-aa63-885e959b8d43", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6714211633.1", "spisova_znacka": "16Co/52/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/52/2016 z 24. 10. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 24. októbra 2016, sp. zn. 16Co/52/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6714211633.1", "identifikacne_cislo": "6714211633", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Vladimír Tencer", "sudca_id": 10, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimir-tencer-10", "datum_vydania": "2016-10-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cea92164-4c96-4fb7-aa63-885e959b8d43", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6714211633.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6714211633.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6714211633.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/52/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714211633
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714211633.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.
s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného Advokátka kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 47 234 679, adresa pre
doručovanie Piešťany,
Teplická 7434/147, proti žalovanému F. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., Q. XXXX/XX, t. č. bytom M.,
O. XXXX, pôvodne ( do 30.06.2016 ) za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so
sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom,
Advokátska kancelária so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, v konaní o zaplatenie 901,67 € s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 15C/141/2015-80 zo dňa 07. 07. 2015,

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalobcovi povinnosť nahradiť  trovy  konania  vo
výške  143,62  €,  do  troch dní  od právoplatnosti rozhodnutia,  p o t v r d z u j e.

II. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu   n e d o t k n u t ý .

III. Združenie na ochranu občania spotrebiteľa HOOS   m á   n á r o k   na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.

IV. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ako osobitný subjekt do odvolacieho konania   n
e p r i b e r á .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobcu, ktorý sa domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 901,67 €, vyčísleného úroku z omeškania vo výške 82,05 €, úroku z omeškania vo
výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 02. 08. 2014 do zaplatenia, a to titulom plnenia zo zmluvy o úvere
uzavretej dňa 16. 02. 2007.

2. V konaní mal okresný súd za nesporné, že si žalobca proti žalovanému nárokoval finančné prostriedky,
ktoré poskytol na základe zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej súčasne s úverovou zmluvou
dňa 16. 02. 2007. V predmetnej veci účastníci  úverovej zmluvy súčasne s týmto právnym úkonom
platne neuzavreli aj zmluvu o revolvingovom úvere, pretože absentuje vôľa žalovaného, a táto nie je
dostatočne individualizovaná. Z predložených dokladov mal za preukázané, že v danom prípade zmluva
o revolvingovom úvere vychádza z úverovej zmluvy ako predtlačenej formulárovej zmluvy, v ktorej v
dolnej časti sa nachádza drobným, ťažko čitateľným písmom uvedený text, z ktorého vyplýva, že sa
uzatvára aj Zmluva o revolvingovom úvere I. a odkazuje na úverové zmluvné podmienky. Žalovaný
podpísaním predtlače úverovej zmluvy podpísal aj časť textu týkajúceho sa iného záväzkového vzťahu
ako je ten, ktorý vznikol na základe úverovej zmluvy a ktorý mal vzniknúť až v budúcnosti. Takýto
spôsob uzavretia zmluvy je podľa okresného súdu z hľadiska Zákona o spotrebiteľských úveroch, ako



aj Občianskeho zákonníka neakceptovateľný, pretože vzbudzuje pochybnosť o skutočnej slobodnej a
vážnej vôli žalovaného vstúpiť uzavretím úverovej zmluvy súčasne aj do iného zmluvného vzťahu,
t. j. konkrétne do zmluvy o revolvingovom úvere. Navyše podľa názoru okresného súdu podmienky tejto
zmluvy neboli medzi účastníkmi individuálne dojednané, žalovaný nemal možnosť ich reálne ovplyvniť,
prípadne niektorú z ustanovení úverových zmluvných podmienok vylúčiť vzhľadom na povahu úverovej
zmluvy, ktorá má podobu predtlačeného formuláru. Úverovú zmluvu o revolvingovom úvere vyhodnotil
v zmysle § 37 ods. 1 OZ , ako aj v zmysle § 40 ods. 1 OZ v spojení s § 4 ods. 1,2 zákona č. 258/2001
Z. z. , ako neplatnú a s prihliadnutím na uvedené, žalobu v celom rozsahu zamietol.

3. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle ust. §-u 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
platného a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte ,,O. s. p.“) v spojení s ust. §-u 151 ods. 1 veta prvá
O. s. p. Žalovaný bol v konaní úspešný, nepožadoval však náhradu trov konania a ani mu v konaní
žiadne trovy nevznikli. Súd mu preto náhradu trov konania nepriznal. Pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného, (ktorý na jeho strane vystupoval do 30. 06. 2016 - pozn. odvolacieho súdu), tento
účelne bránil záujmy žalovaného, v dôsledku čoho mu okresný súd priznal náhradu trov konania za
dva úkony právnej pomoci, a to príprava prevzatie zastúpenia, vyjadrenie vo veci samej, dvakrát režijný
paušál spolu aj s 20 % DPH v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci (ďalej v
texte ,,vyhláška“).

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý napadol predmetný rozsudok v
rozsahu výroku o náhrade trov konania, teda napadol výrok, ktorým mu bola uložená povinnosť nahradiť
trovy konania vo výške 143,62 €. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. M Cdo 9/2013
a rozhodnutie krajských súdov Slovenskej republiky. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom
výroku o trovách konania zrušil.

5. Vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovaného do 30. 06. 2016 v písomnom vyjadrení k odvolaniu
žalobcu uviedol, že žalobca podal na súd nedôvodnú žalobu, na čo on reagoval relevantným písomný
podaním, ktorým opodstatnene tento nárok a jeho nedôvodnosť namietal. Práve žalobca podaním
nedôvodnej žaloby spôsobil trovy konania, ktoré mu vznikli podaním písomného podania zo dňa 30. 06.
2015 na súd, a na zaplatenie ktorých ho prvoinštančný súd správne zaviazal. Združenie ako právnická
osoba zameraná na ochranu spotrebiteľov vstúpilo do konania legitímne v súlade s § 93 ods. 2, 3 O. s. p.
z vlastného podnetu do predmetného spotrebiteľského sporu v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného spotrebiteľa. Jeho vstup bol opodstatnený, pretože prvostupňový súd žalobu v
celom rozsahu zamietol práve v dôsledku jeho aktivity po jeho vstupe do konania a po prednesení
argumentácie obsiahnutej v meritórnom písomnom podaní zo dňa 30. 06. 2015, ktoré bolo účinným
prostriedkom ochrany spotrebiteľa v súdnom konaní. Pokiaľ by mu súd nepriznal náhradu trov právneho
zastúpenia tam, kde na to vznikol zákonný nárok, viedlo by to následne k ohrozeniu, až k znefunkčneniu
jeho aktivít v prospech spotrebiteľov, čo by len vyhovovalo ekonomickým záujmom žalobcu. Práve
žalobca masovo zneužíva poskytovanie právnych služieb pri podávaní formulárových žalôb a písomných
podaní za účelom obohatenia sa na úkor žalovaných spravidla nemajetných spotrebiteľov. Naviac
v predmetnej veci neexistujú žiadne zákonné dôvody, ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré by bolo možné náhradu trov konania úspešnému vedľajšiemu účastníkovi nepriznať. V tejto
súvislosti taktiež poukázal na rozhodnutia krajských súdov Slovenskej republiky s tým, že argumenty
žalobcu uvedené v jeho odvolaní považuje za účelovo predkladané v snahe vyhnúť sa svojej povinnosti
nahradiť trovy konania úspešnej protistrane. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v
napadnutej časti o náhrade trov konania potvrdil.

6. Súd prvej inštancie vydal napadnutý rozsudok dňa 07. 07. 2015 s tým, že vec bola predložená
Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolaciemu, dňa 28. 01. 2016. Dňom 01. 07. 2016
nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj ,,CSP“), ktorý
v zmysle §-u 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 §-u 470 CSP však platí, že
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované.

7. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd
konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych



noriem, rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30.06.2016, a ktorý účinok
zostal zachovaný aj po 30.06.2016 (viď § 470
ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej (od 01.07.2016) účinnej právnej úpravy o
odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od
uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty
a legitímnych očakávaní strán, lebo ten kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže
byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp.
zn. PL. ÚS 36/1995).

8. Na základe odvolania žalobcu krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie a
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných
ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contratio) CSP,
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania, ktorým bola žalobcovi
uložená povinnosť zaplatiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného vo výške 143,62
€, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok v poradí III.) podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako
v celom rozsahu vecne správny.

9. Vo zvyšku (výrok v poradí I. a II.), teda vo výrokoch, ktorým bola žaloba  zamietnutá, a ktorým
žalovanému nebola náhrada trov konania priznaná, nebol rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý
odvolaním, preto v zmysle §-u 367 ods. 3 CSP zostáva rozsudok súdu prvej inštancie v tomto rozsahu
nedotknutý.

10. V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania bol nárok vyplývajúci so spotrebiteľskej
zmluvy. Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať otázky, či
Združenie na ochranu občana a spotrebiteľa HOOS, resp. vo všeobecnosti akýkoľvek subjekt, ktorého
predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, bol za platnej právnej úpravy účinnej do 30. 06. 2016
oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník mohol v
konaní nechať právne zastupovať advokátom a v prípade kladnej odpovede na prvé dve otázky, či mu
v súvislosti s týmto právnym zastupovaním mohlo vzniknúť právo na náhradu trov konania, resp. trov
právneho zastúpenia.

11. Z ust. §-u 93 ods. 1 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014 vyplýva, že ako vedľajší účastník
sa mohol popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho
výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je
alebo nie je.

12. Podľa § 93 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014 ako vedľajší účastník mohol popri
navrhovateľovi alebo odporcovi sa zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu.

13. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené
s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon
Občiansky súdny poriadok) dávalo možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do
konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj zákon
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov. Z dôvodovej správy
k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých
sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 O. s. p. je z hľadiska
systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1
O. s. p. špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej
podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p., ktorou je
existencia právneho záujmu na výsledku konania.

14. V konaní prebiehajúcom na základe platnej právnej úpravy (Občianskeho súdneho poriadku platného
a účinného do 30. 06. 2016),  mal vedľajší účastník rovnaké práva



a povinnosti ako účastník. Konal však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporovali úkonom účastníka,
ktorého v konaní podporoval, posúdil ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O. s. p. v znení
účinnom do 31. 12. 2014).

15. Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu,
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, malo oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako
vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa), pričom nemuselo preukazovať právny záujem
na jeho výsledku, pretože malo možnosť vystupovať ako vedľajší účastník na strane žalovaného
spotrebiteľa priamo v zmysle špeciálnej zákonnej úpravy uvedenej v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. v
znení účinnom do 31. 12. 2014. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12.
2014 výslovne upravovalo, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník,
bolo možné z toho vyvodiť len jeden záver, a to, že vedľajší účastník má rovnako ako akýkoľvek hlavný
účastník právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je jeho základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si
kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i
právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. platného a účinného do 30.
06. 2016 bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Navyše ani samotný
Občiansky súdny poriadok platný a účinný do 30. 06. 2016 vo svojich ustanoveniach nevylučoval, aby
účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom
a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých
v súvislosti s právnym zastupovaním.

16. Podľa článku 29 Ústavy SR sa totiž právo združovať sa zaručuje každému a výkon tohto práva je
možné obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to
v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku,
predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných. Preto sa
v občianskych združeniach (v výnimkou platiacou pre odborové organizácie podľa § 2 ods. 4 zákona
č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov) môžu združovať akékoľvek subjekty práva, a to bez ohľadu
na skutočnosť, či sú odborne spôsobilé vykonávať všetky činnosti, ktoré to-ktoré občianske združenie
vykonáva. Preto napríklad občianske združenie, ktorého účelom je ochrana práv spotrebiteľa, môže byť
tvorené napríklad výlučne len laikmi z oblasti práva
a svoju činnosť v rámci súdnych konaní nutne realizovať (ak chce ochranu spotrebiteľa
v súdnom konaní efektívne zabezpečiť) prostredníctvom tretích splnomocnených osôb, napríklad
prostredníctvom advokáta. A rovnako môže byť takéto združenie tvorené odborníkmi z oblasti ochrany
spotrebiteľa pôsobiacimi napríklad v oblasti potravinárstva, skúšobníctva, kvality výrobkov a pod., ktorá
skutočnosť by rovnako neznamenala, že uvedené osoby dokážu spotrebiteľovi poskytnúť kvalifikovanú
pomoc aj v súdnom konaní bez pomoci právne kvalifikovanej osoby. Zo samotnej skutočnosti, že
vedľajší účastník je podľa znenia svojich stanov založený za účelom ochrany spotrebiteľa, teda nemožno
(tak ako to urobil žalobca) ešte vyvodiť, že vedľajší účastník bol sám o sebe spôsobilý kvalifikovanú
pomoc spotrebiteľovi v rámci súdneho konania poskytnúť. Uvedené platí tým skôr, že v konaní nebolo
preukázané, že by členmi vedľajšieho účastníka boli osoby, ktoré majú právnické vzdelanie.

17. V prejednávanom prípade došlo k zamietnutiu žaloby preto, že jeho nárok nebol dôvodný, nakoľko
zmluva o revolvingovom úvere nespĺňala náležitosti zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej v texte ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“), nakoľko písomná
forma o spotrebiteľskom úvere je dodržaná len vtedy, ak zachová všetky náležitosti ustanovené v §-e
4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva teda nespĺňala podmienky písomnej formy, avšak
zároveň bola i právnym úkonom, ktorý nebol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, v dôsledku
čoho bola zmluva posúdená ako neplatná. Z dôvodov napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd
nárok žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol, z čoho vecne správne vyvodil, že o náhrade
trov konania rozhoduje podľa úspechu v konaní, teda podľa v tom čase platného a účinného ustanovenia
§-u 142
ods. 1 O. s. p.. Okresný súd preto pri rozhodovaní o náhrade trov konania v zmysle tohto ustanovenia
postupoval vecne správne.

18. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej
republiky je, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom



a nestrannom súde, a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republike.
Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovení zákon.

19. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu,
ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že
orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby
v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo
na úhradu účelne vynaložených trov konania. V tejto súvislosti mal vedľajší účastník  rovnaké možnosti
ako ktorýkoľvek  iný účastník
v konaní v súvislosti  s riešením otázky svojho právneho zastúpenia v rámci zákonom upravených
možností, t. j. nemohol byť vopred vylúčený z voľby možnosti zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta.
Trovy právneho zastúpenia boli vynaložené účelne, nakoľko boli
v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (viď nález Ústavného súdu SR
sp. zn. II. ÚS 78/03), ak po jeho skutkovej a právnej argumentácii  okresný súd  návrh v celom rozsahu
zamietol.

20. Je nepochybné, že žalovaný a pôvodne na jeho strane vystupujúci vedľajší účastník boli v konaní
úspešní. Konanie vo veci vyvolal práve žalobca, pričom vstup vedľajšieho účastníka do konania a
oprávnenie na tento vstup mu vyplývalo priamo z Občianskeho súdneho poriadku, z ustanovenia § 93
ods. 2 O. s. p. platného a účinného do 30. 06. 2016.

21. V prejednávanom prípade nešlo o paušálny vstup do konania, nakoľko ako bolo vyššie uvedené,
k zamietnutiu návrhu došlo práve v dôsledku kvalifikovane poskytnutej obrany žalovanému vedľajším
účastníkom, ktorý v konaní namietal nedostatky zmluvy, na základe ktorej si žalobca svoj nárok
uplatňoval. Naopak, k neúčelnému vzniku trov konania dochádza samotným podaním návrhu v prípade,
ak bol následne v celom rozsahu zamietnutý, a teda išlo o návrh podaný nedôvodne. Pokiaľ si totiž
vedľajší účastník pôvodne vystupujúci na strane žalovaného uplatnil právo na náhradu trov právneho
zastúpenia za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia a písomné podanie na
súd), uvedené úkony možno považovať za účelné z hľadiska toho, že ich vynaložením pôvodne na
strane žalovaného vystupujúci vedľajší účastník sledoval a priamo realizoval ochranu práv žalovaného
proti uplatňovanému nároku žalobcu. Úkon príprava a prevzatie právneho zastúpenia možno pritom
považovať za nevyhnutný z hľadiska toho, aby sa právny zástupca vedľajšieho účastníka oboznámil
s uplatňovaným nárokom v návrhu na začatie konania, jeho charakterom a právnym či skutkovým
odôvodnením, ako aj jeho prílohami (v prejednávanom prípade najmä so zmluvou o revolvingovom
úvere, plnenie z ktorej žalobca v tomto konaní uplatňoval, ako aj Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o
revolvingovom úvere, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť a pod.). Čo sa týka druhého uplatňovaného
úkonu - písomné podanie - vyjadrenie
k návrhu na začatie konania zo dňa 30. 06. 2015, je nutné poukázať na skutočnosť, že spôsob
obrany vedľajšieho účastníka na strane žalovaného (v postavení spotrebiteľa) determinuje práve žalobca
podávaním formulárových žalôb na základe spotrebiteľských zmlúv
s neodôvodnenými nárokmi. Pokiaľ teda žalobca opakovane vyvoláva spory na obdobnom skutkovom
a právnom základe, nie je možné vytýkať právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka, keď v záujme
efektívnej ochrany spotrebiteľa využije obdobné prostriedky ochrany, navyše ak uvedené prostriedky
sa ukázali byť účinnými v iných obdobných konaniach. Uvedené konštatovanie je zdôraznené
skutočnosťou, že v niektorých prípadoch je obrana už použitá v inom konaní, kde vedľajší účastník
vystupoval, jedinou účinnou, a teda ak má vedľajší účastník  záujem reálne ochranu spotrebiteľa
dosiahnuť, nevyhnutne musí siahnuť k obrane, ktorú už v minulosti použil. Čo sa týka skutkovej a
právnej náročnosti podania vedľajšieho účastníka, je potrebné uviesť, že vedľajší účastník  v prvom
rade právne posúdil zmluvu, na základe ktorej žalobca svoj nárok vo veci samej uplatnil, z hľadiska,
či sa jedná alebo nejedná o zmluvu spotrebiteľskú, následne svoju pozornosť zameral na zisťovanie,
či zmluva, ktorú právne posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, spĺňa zákonom predpokladané  náležitosti
v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
ako aj dôvody, pre aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka najmä s poukazom na ust. §-u 40
ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorým poukázal na nedodržanie zákonom predpísanej formy zmluvy
o poskytnutí revolvingového úveru.
V danej veci preto vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany práv žalovaného ako
spotrebiteľa a súd okrem iného aj pod vplyvom jeho vstupu do konania a písomného podania k návrhu
na začatie konania zo dňa 30. 06. 2015, v ktorom sa k veci právne kvalifikovane vyjadril,  návrh na



začatie konania zamietol. Práve tu je možné vidieť rozdiel medzi predmetným vyjadrením vedľajšieho
účastníka  a vyjadrením vedľajšieho účastníka vo veci prejednávanej Najvyšším súdom SR pod sp. zn.
6 M Cdo 5/2013, v ktorej vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania v písomnom podaní, ktoré je
podľa názoru najvyššieho súdu všeobecné a rámcové. V prejednávanom prípade však vedľajší účastník
okrem toho, že kvalifikoval zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú, predmetnú zmluvu právne posúdil aj ako
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom následne skúmal aj jej náležitosti
v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z., či formu právneho úkonu v zmysle Občianskeho zákonníka s
tým, že zistené nedostatky tejto zmluvy vo svojom písomnom podaní presne vymenoval a vysvetlil.
V prejednávanom prípade sa teda nejedná o úkon, ktorý by bol tak formulárový a nenáročný, že by
sa jednalo len o úkon administratívny, ktorého podstatou by bolo len doplnenie niekoľko málo údajov
do vopred predtlačeného formulára bez potreby detailnejšieho oboznámenia sa s obsahom návrhu
na začatie konania a jeho prílohami. Pokiaľ potom z už vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR (sp. zn. 6 M Cdo 5/2013) vyplýva, že „posúdenie otázky účelnosti vynaložených trov právna
úprava ponecháva na zváženie súdu, ktorému nemožno toto oprávnenie uprieť; je to povinnosť súdu, v
rámci ktorej musí prihliadnuť na osobitosti každého jedného prípadu a svoje úvahy a závery dostatočne
odôvodniť“, teda, že účelnosť trov konania je potrebné posudzovať v každej veci individuálne, z
uvedeného vyplýva, že skutočnosť, že vedľajší účastník vystupoval v určitých typoch sporov opakovane
nie je sama o sebe dôvodom, pre ktorý by neboli jeho trovy
v takýchto konaniach vynaložené, účelné. Na základe uvedeného, nakoľko okresný súd správne úkony
vedľajšieho účastníka za dostatočne individualizované a účelne vynaložené považoval, a odvolací súd
sa s uvedeným názorom z dôvodov uvedených už vyššie stotožnil, odvolaciemu súdu neostávalo iné,
len výrok rozsudku okresného súdu o trovách konania vedľajšieho účastníka  podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdiť.

22. I keď z napadnutého rozhodnutia nevyplýva spôsob, akým súd vyhodnotil kritérium účelnosti ohľadne
rozhodnutia o náhrade trov konania, je nevyhnutné poukázať na to, že
ust.  § 142 ods. 1 O. s. p. bolo  predovšetkým aplikované v súlade s výkladom znenia tohto ustanovenia v
prípade, ak účastník konania bol v konaní v celom rozsahu úspešný. Okolnosť, že žalovaný ako i vedľajší
účastník na jeho strane boli v konaní v celom rozsahu úspešní, nebola spochybnená ani samotným
žalobcom. Postačuje, ak uvedené dôvody, na základe ktorých okresný súd o náhrade trov konania
rozhodol, a voči ktorému žalobca podal odvolanie, preskúmal odvolací súd, ktorý námietky žalobcu
uvedené v odvolaní nepovažoval za dôvodné. Okresný súd sa správne pri rozhodovaní o náhrade trov
konania zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované
za rozhodujúce, pretože všeobecný súd  - prvostupňový súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, vrátane rozhodnutia
o náhrade trov konania.

23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd  v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorému však v odvolacom konaní trovy
konania, ktoré by boli preukázané, odôvodnené a ktoré by bolo možné považovať za účelne vynaložené
výdavky, nevznikli. Na strane žalovaného v konaní pôvodne vystupoval ako vedľajší účastník Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, a to za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku platného
a účinného do 30. 06. 2016. V zmysle § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (do 01. 07. 2016 ), zostávajú zachované. Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré v konaní vystupovalo ako vedľajší účastník na strane
žalovaného v zmysle platnej a účinnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku do 30. 06. 2016, bolo
pred súdom prvej inštancie ako i v odvolacom konaní úspešným, nakoľko zdieľa úspech žalovaného, na
strane ktorého vystupoval. Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vznikol nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, ktoré si do 30. 06. 2016 riadne a včas uplatnil. Odvolací súd tak v zmysle §
262 ods. 1 CSP rozhodol o nároku Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS na náhradu trov
odvolacieho konania tak, že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to z totožných dôvodov
ako tomu bolo v prípade posúdenia trov konania súdom prvej inštancie. O výške týchto trov rozhodne
v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Na záver odvolací súd poznamenáva, že v odvolacom konaní podalo dňa 20. 07. 2016 Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS návrh, ktorým navrhol, aby odvolací súd s označenou právnickou



osobou, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu naďalej konal počnúc od
01. 07. 2016 pod novým procesným označením - osobitný subjekt konania v zmysle §-u 95 ods. 1 CSP.

25. Podľa § 95 ods. 1 CSP na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán
verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv
a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu,
ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.

26. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

27. Z ust. §-u 95 ods. 1 CSP vyplýva, že súd môže aj bez návrhu do konania pribrať právnickú osobu,
ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, a to na ochranu práv strany. Z
obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci vstúpilo dňa
20. 06. 2014, aj bez návrhu do konania Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ako právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu
v zmysle Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016. Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS poskytlo ochranu práv žalovanému ako spotrebiteľovi pred súdom prvej
inštancie, ako aj pred odvolacím súdom s tým, že  v zmysle § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov
tohto Združenia, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, teda do 30. 06.
2016, sú zachované. Ak teda pôvodný vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovaného v priebehu
odvolacieho konania podal  dňa
13. 07. 2015 vyjadrenie k odvolaniu žalobcu, v ktorom chránil práva žalovaného ako spotrebiteľa,
realizoval tým  predmet svojej činnosti, ktorou je ochrana práv spotrebiteľa. Počas konania súdu prvej
inštancie ako i odvolacieho konania skutkovo i právne argumentoval na podporu tvrdení žalovaného,
teda na ochranu spotrebiteľa a účinky jeho úkonov do 30. 06. 2016 zostali zachované. Súd prvej
inštancie, ako aj  odvolací súd na tieto úkony urobené do 30. 06. 2016 prihliadal a aj na základe
pôsobenia pôvodného vedľajšieho účastníka v konaní bolo následne vo veci samej rozhodnuté.

28. Odvolací súd preto považuje za daného stavu v prejednávanej veci pribratie totožného združenia
- Združenia na ochranu občana HOOS v zmysle §  95 ods. 1 CSP od 01. 07. 2016, ako osobitného
subjektu v odvolacom konaní za nadbytočné, neúčelné a nehospodárne,  ak pôvodný vedľajší účastník
(Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS) vykonal na ochranu práv spotrebiteľa - žalovaného
v čase do 30. 06. 2016 všetky nevyhnutné úkony
a odvolací súd na tieto úkony v zmysle vyššie uvedenej úpravy § 470 ods. 2 CSP prihliadal. Možno
uzavrieť, že v tomto štádiu odvolacieho konania bola ochrana práv spotrebiteľa aj postupom samotného
Združenia na ochranu občana HOOS ako právnickej osoby založenej na ochranu práv spotrebiteľa,
dostatočná a v plnom rozsahu napĺňajúca účel  postavenia tohto združenia v konaní.

29. Zároveň odvolací súd dopĺňa, že rozhodol v tejto veci  o náhrade trov konania pôvodného vedľajšieho
účastníka na strane žalovanej podľa platnej právnej úpravy do
30. 06. 2016. Podľa novej právnej úpravy od 01.07.2016 súd do konania môže pribrať podľa
§ 95 ods. 1 CSP právnickú osobu, predmetom činnosti ktorej je ochrana práv podľa osobitného predpisu
len vtedy, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať tento osobitný subjekt, súhlasí. Z
obsahu spisu však zatiaľ taktiež nevyplýva ani to, že by žalovaný, na strane ktorého by mal tento osobitný
subjekt v konaní vystupovať, s jeho vstupom ako
s osobitným subjektom v zmysle novej právnej úpravy súhlasil. Uvedená skutočnosť však odvolacím
súdom z dôvodu hospodárnosti konania nebola skúmaná.

30. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd návrhu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS
na jeho vstup do konania od 01. 07. 2016 pod novým procesným označením nevyhovel a združenie ako
osobitný subjekt v zmysle § 95 ods. 1 CSP do odvolacieho konania nepribral.
31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa



toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/141/2015", "guid": "fde17234-2d7f-4670-8c2b-f3215f1aa944:b176a9b9-273c-4607-9747-00bdf08808f0", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}], "citovane_v": []}