{"guid": "f31f64e1-9417-4948-8f54-d0e48ddfb71b:831b37d5-2098-49c3-9ab6-c578fb139dc9", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6714215056.2", "spisova_znacka": "12Co/529/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/529/2015 z 30. 10. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 30. októbra 2016, sp. zn. 12Co/529/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6714215056.2", "identifikacne_cislo": "6714215056", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2016-10-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-185a", "nazov": "§ 185a OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-185a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-185a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-185a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/831b37d5-2098-49c3-9ab6-c578fb139dc9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6714215056.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6714215056.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6714215056.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/529/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714215056
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714215056.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa BEGBIE, s. r. o., so sídlom Nám. SNP 27, 960
01 Zvolen, IČO: 36 638 676, právne zastúpeného AK Dlhopolec s. r. o., so sídlom Nám. SNP 27, 960 01
Zvolen, IČO: 36 867 306, proti odporcovi 1/ Fleetreal a. s., so sídlom Vlčie Hrdlo 64, 821 07 Bratislava,
IČO: 45 470 189, právne zastúpeného JUDr. Ing. Ľubomírom Navračičom, PhD., advokátom, so sídlom
Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 30 794 501, 2/ Tomášovi Kohútovi, so sídlom Námestie SNP
74/28, 960 01 Zvolen - správcovi konkurznej podstaty úpadcu Ostrolúcka a. s. „v konkurze\" so sídlom
Sokolská 459/85, 960 01 Zvolen, IČO: 36 053 392, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní odporcu 1/
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 6C/169/2014-86 zo dňa 29. 06. 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporcovi 1/ povinnosť súhlasiť s vydaním  predmetu
úschovy, vydaním sumy 166.950,- Eur, prijatej do súdnej úschovy v konaní vedenom Okresným súdom
Zvolen pod sp. zn. 7U/1/2013 navrhovateľovi (prvý výrok) a v súvisiacom výroku o trovách konania (tretí
výrok) z r u š u je a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 29. 06. 2015
uložil odporcovi 1/ súhlasiť s vydaním  predmetu úschovy, vydaním sumy 166.950,- Eur, prijatej do súdnej
úschovy v konaní vedenom Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 7U/1/2013 navrhovateľovi (prvý výrok);
návrh voči odporcovi 2/ zamietol (druhý výrok). Ďalej konštatoval, že o trovách konania rozhodne do 30
dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (tretí výrok).
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom domáhal  nahradenia prejavu vôle vo
vzťahu k vydaniu predmetu úschovy.
Podľa názoru okresného súdu je miestne príslušným na konanie o podanom návrhu, pretože navrhovateľ
v konaní označil dvoch odporcov 1/ Credit Clearing Center a. s., so sídlom Miletičova 21, 821 08
Bratislava, IČO: 35 839 651 (ďalej aj „právny predchodca odporcu 1/“) a 2/ JUDr. Tomáša Kohúta, so
sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, správcu konkurznej podstaty úpadcu: Ostrolúcka a. s.
„v konkurze“ so sídlom Sokolská 459/85, 960 01  Zvolen, IČO: 36 053 392. Najvyšší súd Slovenskej
republiky judikoval, že v prípade, ak navrhovateľ označí v návrhu viacerých odporcov, právo procesnej
voľby, ktorý miestne príslušný súd si zvolí na prejednanie veci, je na navrhovateľovi. V prejednávanej
veci sa navrhovateľ rozhodol založiť miestnu príslušnosť vychádzajúcu zo všeobecného súdu odporcu
2/, preto okresný súd bol povinný akceptovať právo procesnej voľby a vec v zmysle príslušných právnych
noriem prejednať.
Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že dňa 18. 04. 2013 spoločnosť Credit Clearing
Center a. s. so sídlom Miletičova 21, 821 08  Bratislava, IČO: 35 839 651, podala návrh na prijatie
do úschovy adresovaný Okresnému súdu Zvolen, kde predmetom úschovy bola suma 166.950,- Eur z
dôvodu, že nie je si istý, kto je veriteľom pohľadávky a kde sa nachádza, t.j. skladného za obdobie od
17. 05. 2010 do 29. 02. 2012 splniť uhradením do súdnej úschovy. Následne Okresný súd Zvolen vydal
dňa 22. 04. 2013 poukaz č.k. 7U/1/2013-26, v ktorom uviedol „...v zmysle § 119 ods. 4  Vyhlášky MS
SR č. 543/2005 Z. z. peňažnú sumu vo výške 166.950,- Eur zloženú zložiteľom Credit Clearing Center



a. s. so sídlom Miletičova 21, 821 08  Bratislava, ktorým ukladá uvedenú čiastku pre príjemcu BEGBIE,
s. r. o., Námestie SNP 41, 960 01  Zvolen, IČO: 36 638 676 na bežný účet - úschovy  Okresného súdu
Zvolen č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX  s variabilným symbolom: XXXXXXXXXX.“ Uvedený poukaz bol
vydaný v súlade s uznesením Okresného súdu Zvolen č.k. 7U/1/2013-31, ktorým súd prijal  od zložiteľa
v prospech príjemcu do úschovy uvedenú čiastku  dňa 23. 04. 2013. Následne  Okresný súd Zvolen
uznesením č.k. 7U/1/2013-75 zo dňa 14. 08. 2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k.  13CoD/5/2013-131 zo dňa  21. 03. 2014,  žiadosť  spoločnosti BEGBIE, s. r. o., Námestie
SNP 41, 960 01  Zvolen, IČO: 36 638 676 o vydanie predmetu úschovy zamietol.
Okresný súd zistil, že dňa 28. 03. 2013 bola uzatvorená Zmluva o predaji podniku medzi predávajúcim
úpadcom Ostrolúcka, a. s. „v konkurze“, v mene ktorého  konal konkurzný správca JUDr. Tomáš Kohút a
kupujúcim spoločnosťou BEGBIE, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 41, 960 01  Zvolen (navrhovatľom).
Okresný súd poukázal na  čl. 5.4, z ktorého vyplýva: „V rámci predaja podniku predávajúci prevádza
na kupujúceho aj všetky práva a povinnosti (v prípade ich existencie) ako aj všetky peňažné či
nepeňažné pohľadávky (v prípade ich existencie) z: Dohody o urovnaní, o vydaní hnuteľných vecí a
vysporiadaní vzájomných práv a povinností zo dňa 10. 01. 2012, ktorá tvorí prílohu č. 7 tejto Zmluvy,
Peňažné pohľadávky voči vlastníkovi a/alebo inému oprávnenému užívateľovi (vrátane ich právnych
predchodcov) hnuteľných vecí nepatriacich predávajúcemu a nachádzajúcich sa ku dňu uzavretia tejto
Zmluvy v nehnuteľnosti zapísanej (ku dňu uzavretia tejto Zmluvy) na liste vlastníctva č XXX, pre okres J.,
obec a k. ú. U. L. na p. č. XXX/X ako „Rozostavaná stavba“ vzniknuté  najmä v súvislosti s uskladnením
týchto hnuteľných vecí v Rozostavanej stavbe.“
V priebehu konania na prvostupňovom súde došlo k výmazu spoločnosti Credit Clearing Center a. s.
so sídlom Miletičova 21, 821 08  Bratislava, IČO: 35 839 651 (pôvodného odporcu 1/), ktorá zanikla v
dôsledku zlúčenia so spoločnosťou Fleetreal a. s., so sídlom Bancíkovej 1/A, 821 03  Bratislava, IČO: 45
470 189 (odporca 1), teda išlo o tzv. univerzálnu sukcesiu, preto podľa názoru okresného súdu nebolo
potrebné vo veci vydať osobitné rozhodnutie, ktorým by súd pripustil zmenu  na strane odporcu 1/.
Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 2K 17/2008 - 1583 zo dňa 19. 03. 2015, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 14. 04. 2015, zrušil konkurz na majetok úpadcu Ostrolúcka, a. s., so sídlom Sokolská
459/85, Zvolen, IČO: 36 053 392, po splnení konečného rozvrhu výťažku. Pretože odporca 2/ počas
konania neprejavil záujem o vydanie plnenia, ktoré bolo právnym predchodcom odporcu 1/ zložené do
súdnej úschovy, okresný súd potom návrh voči odporcovi 2/ zamietol.
Podľa názoru okresného súdu právny predchodca odporcu 1/ si „splnil svoju povinnosť“, keď v čase
podania návrhu na zloženie sumy do úschovy súdu a následnou realizáciou tejto úschovy mal za to,
že je dlžníkom a je povinný si plniť svoju povinnosť z titulu dlžného nájomného za prenajatý priestor, v
ktorom sa nachádzal jeho hnuteľný majetok, avšak nevedel, či má plniť spoločnosti Ostrolúcka a. s. „v
konkurze“, alebo navrhovateľovi. Okresný súd uviedol, že  právny predchodca odporcu 1/ si bol vedomý
svojho dlhu a  svojho záväzku voči veriteľovi, ktorého sa zbavil a to uložením do úschovy súdu. Uloženie
predmetu plnenia do úradnej (súdnej) úschovy má účinky splnenia dlhu (§ 568 Občianskeho zákonníka
- ďalej aj „OZ“). Okresný súd konštatoval, že  dlh právneho predchodcu odporcu 1/ vo výške, v akej bola
zriadená súdna úschova, existoval a v tomto smere dokazovanie nevykonával.
Zmluvou o predaji podniku dochádza k predaju podniku ako celku alebo časti podniku, ktorá tvorí
samostatnú organizačnú zložku. Podnik je definovaný v § 5 Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“)
ako súbor hmotných, osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné
majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na
svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť. Z podniku nie je možné vylúčiť jeho časť a túto nepreviesť.
Okresný súd zmluvu o predaji podniku uzatvorenú medzi navrhovateľom a odporcom 2/ nepovažoval za
neplatnú. Zmluvnými stranami bola dodržaná písomná forma zmluvy, podpisy zúčastnených strán boli
úradne overené, pričom jej predmetom bol podnik ako celok. Tento podnik podľa názoru súdu existoval
a to bez ohľadu na to, či bol počas konkurzu prevádzkový, alebo nie. O podnik sa v rozhodnej dobe
staral konkurzný správca, teda minimálneho on tvoril osobný substrát (zložku) podniku.V rámci predaja
podniku  bola na navrhovateľa prevedená aj pohľadávka, ktorú mal v čase uzatvorenia zmluvy o predaji
podniku odporca 2/ voči právnemu predchodcovi odporcu 1/ titulom  titulom neuhradeného nájmu za
uskladnenie linky na plnenie sýtených a nesýtených nápojov do PET fliaš.
Jediným zostávajúcim subjektom, ktorý okrem navrhovateľa si mohol uplatňovať právo na vydanie
predmetu úschovy,  je odporca 2/, ktorý  nikdy v minulosti záujem o vydanie predmetu úschovy neprejavil,
pretože mal za to, že  tento nárok svedčí navrhovateľovi. Podľa názoru okresného súdu prijatím plnenia
od právneho predchodcu odporcu 1/ do súdnej úschovy pohľadávka  zanikla.
Ďalej uviedol, že zmluva  o predaji podniku bola uzavretá v súlade  s ustanovením § 92 ods. 2 zák. č.
7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj „Zákon o



konkurze a reštrukturalizácii“, eventuálne „ZoKR) podľa ktorého, zmluvou prevádzajú všetky veci, práva,
iné majetkové hodnoty patriace podniku. Vychádzajúc z extenzívneho výkladu citovaného ustanovenia
predmetom prevodu bola aj pohľadávka voči právnemu predchodcovi odporcu 1/.
Okresný súd v súlade s ustanovením § 185e Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“) návrhu
navrhovateľa vyhovel a uložil povinnosť odporcovi 1/ súhlasiť s vydaním predmetu úschovy a to sumy
166.950,- Eur prijatej do súdnej úschovy v konaní Okresného súdu Zvolen pod sp. zn. 7U/1/2013,
pretože  dospel k záveru, že veriteľom pohľadávky, pre splnenie ktorej bola zriadená súdna úschova,
je navrhovateľ.
O trovách konania okresný súd  rozhodol podľa ustanovenia §  151 ods. 3 O.s.p..

2. Proti rozsudku okresného súdu odporca 1/ podal včas odvolanie. Uviedol, že navrhovateľ  v konaní
nepreukázal, že nadobudol pohľadávku na základe Zmluvy o predaji podniku zo dňa 28. 03. 2013 a
či je pohľadávka existujúca, čo do dôvodu a výšky, a teda hodnoverným spôsobom nepreukázal, že je
veriteľom pohľadávky. Majetok, ktorý bol predmetom speňaženia formou podniku na základe zmluvy o
predaji podniku, nespĺňal zákonné náležitosti podniku, a preto nebol spôsobilým predmetom speňaženia
zmluvy o predaji podniku s poukazom na ust. § 5 Obchodného zákonníka. V danom prípade boli podľa
jeho názoru speňažované iba hmotné zložky podnikania (nehnuteľnosti a hnuteľnosti), pričom chýbala
nehmotná zložka a základná osobná zložka, bez ktorej nie je možné považovať súbor majetku za
podnik alebo jeho časť. Takúto vadu nebolo možné zhojiť ani schváleným spôsobom speňažovania
príslušným orgánom v rámci konkurzného konania, t. j. veriteľským výborom. Podľa jeho názoru majetok,
ktorý bol predmetom prevodu na základe zmluvy o predaji podniku, bolo možné speňažiť iba kúpnou
zmluvou, čo však ZoKR pri nehnuteľnostiach vylučuje a určuje povinnú dražbu. Nesúhlasil s tým,
že chýbajúcu osobnú zložku nahradil správca konkurznej podstaty úpadcu  JUDr. Tomáš  Kohút, so
sídlom kancelárie Námestie SNP 7428, Zvolen. Speňažovanie nehnuteľností a hnuteľností na základe
zmluvy o predaji podniku formou ponukového konania bolo v rozpore so zákonom a išlo výlučne o
obchádzanie zákonom povinnej dražby, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu
s cieľom zabezpečiť, aby vopred vybraný záujemca uspel v procese speňažovania na úkor veriteľov
úpadcu. Z uvedených dôvodov navrhovateľ voči nemu nemohol nadobudnúť platne pohľadávku. Uviedol,
že odporca 2/ si nikdy žiadnu pohľadávku, ktorá by zodpovedala pohľadávke navrhovateľa neuplatňoval,
a to ani čiastočne. Pohľadávka, resp. akákoľvek jej časť nikdy nebola uvedená v súpise majetku. Zo
zápisnice o výsluchu správcu úpadcu zo dňa 28. 05. 2013 podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku
vyplýva, že „...takúto pohľadávku ako spornú do súpisu majetku som nezahrnul, pretože by v zmysle
účtovných predpisov musel okrem iného vystaviť daňový doklad, účtovať príslušnú DPH, a tým by
značne zaťažil výdavky v konkurze,  teda aj budúci výťažok pre konkurzných veriteľov....veritelia určite
vedeli, že sa vo fabrike nachádzajú cudzie hnuteľné veci, pravdepodobne  oznamovateľove (odporca
1/) a táto skutočnosť s nimi bola viackrát konzultovaná v procese prípravy dohody o vyprataní a dohody
o urovnaní s oznamovateľom.....uzavretie dohody o vyprataní a dohody o urovnaní s oznamovateľom
mi schválil veriteľský výbor, ako aj obidvaja zabezpečení veritelia v konkurze, z čoho vyplýva, že o tejto
záležitosti vedeli a napriek tomu zo strany veriteľov nedostal nikdy žiaden impulz ani podnet k tomu, aby
takúto spornú pohľadávku voči oznamovateľovi  do konkurznej podstaty zapísal.“ Z daného vyplýva, že
odporca 2/ si pohľadávku, resp. ktorúkoľvek jej časť neuplatňoval ani neuplatňuje, nesprával sa ani sa
nespráva ako veriteľ. Podľa jeho názoru do času rozhodnutia o platnosti zmluvy o predaji časti podniku
a o existencii pohľadávky nie je možné, resp. spravodlivé vydať predmet úschovy komukoľvek, a to
najmä z dôvodov, aby sa zabránilo prípadnému bezdôvodnému obohateniu sa zo strany prijímateľa
a následnému súdnemu konaniu. V zmysle ustanovenia § 185b O. s. p. uplatnil právo na predmet
úschovy  z dôvodu, že popiera existenciu pohľadávky, ako aj platnosť Zmluvy o predaji podniku, ktorá
podľa dostupných informácií nespĺňa zákonné náležitosti. Z jeho strany došlo k zloženiu predmetných
finančných prostriedkov len ako dôsledok vzniknutej situácie, kedy  neprichádzalo do úvahy žiadne iné
riešenie, pretože v čase podania návrhu na úschovu mala byť začatá demontáž linky na plnenie PET
fliaš v súvislosti s jej predajom tretej osobe a táto bola zadržaná navrhovateľom z dôvodu neuhradenia
bezdôvodného obohatenia, ktorého existencia, výška a ani oprávnenosť jeho požadovania nebola
mu preukázaná ani riadne zdôvodnená. Už v samotnom návrhu na prijatie do úschovy vyjadril svoje
pochybnosti o existencii pohľadávky, ako aj o jej výške a o tom, či vôbec existuje nejaký veriteľ.
Dôvod na neudelenie súhlasu existoval už v čase skladania do súdnej úschovy, pretože boli a sú
pochybnosti o existencii pohľadávky, jej výške, existencii osoby oprávnenej žiadať vydanie veci z
úschovy a oprávnenosti osoby, ktorá o to žiada. Taktiež označenie správcu, ako odporcu 2/ bolo výlučne
účelové, aby navrhovateľ označiť za miestne príslušný súd Okresný súd Zvolen, a teda išlo o konanie,



ktoré obchádza zákona prieči sa dobrým mravom.  Takýmto konaním  navrhovateľa založenú miestnu
príslušnosť nepovažuje za miestnu príslušnosť určenú podľa zákona.

3. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu 1/ žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť. Uviedol, že právny predchodca odporcu 1/ (spoločnosť Credit Clearing Center, a. s.) sa návrhom
zo dňa 18. 04. 2013 označeným ako „Návrh na prijatie do úschovy“ domáhal v prospech neho zriadenia
súdnej úschovy, pretože  bol vlastníkom linky na plnenie sýtených a nesýtených nápojov PET fliaš.
Vlastníkom areálu a veriteľom pohľadávky  bola spoločnosť Ostrolúcka, a. s., „v konkurze“, za ktorú
v rozhodnej dobe konal JUDr. Tomáš Kohút, správca konkurznej podstaty. Novým vlastníkom areálu
a zároveň aj veriteľom pohľadávky, sa mal stať on na základe zmluvy o predaji podniku. Pretože v
rozhodnej dobe odporca 1/ nemal riadne preukázané, že došlo ku zmene vlastníka, vznikli u neho
dôvodné pochybnosti, kto je veriteľom pohľadávky. Na základe poukazu zo dňa 22. 04. 2013 vydaného
Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 7U/1/2013 bola odporcom 1/ zložená do súdnej úschovy suma
vo výške 166.950,- Eur z titulu užívania skladových priestorov v areáli U. L. - plnička stolovej vody v
katastrálnom území U. L. za obdobie od 17. 05. 2010 do 17. 04. 2013. Uznesením Okresného súdu
Zvolen zo dňa 23. 04. 2013 sp. zn. 7U/1/2013 okresný súd prijal od odporcu  1/ v prospech neho do
úschovy sumu 166.950,- Eur zloženú na účet okresného súdu. Okresný súd však v konaní vedenom
pod sp. zn. 7U/1/2013 podmienil vydanie predmetu úschovy v prospech neho súhlasom odporcu 1/ ako
zložiteľa, pretože ustálil, že predmet úschovy bol zložený v prospech neznámeho veriteľa. Hoci s týmto
názorom okresného súdu sa nestotožňoval, nakoľko úschova bola v tomto prípade celkom jednoznačne
zriadená z dôvodu, že odporca  1/ (zložiteľ, resp. dlžník) mal pochybnosti, kto je jeho veriteľom a pri
zriadení úschovy z tohto dôvodu sa súhlas zložiteľa s jej vydaním nevyžadoval, preto mu nezostávalo
iné, ako domáhať sa vydania predmetu úschovy cestou súdneho konania v zmysle ust. § 185e O. s.
p.. Pri solučných úschovách súd dôvod úschovy a vecnú legitimáciu účastníkov z hľadiska pravdivosti
tvrdení zložiteľa pri rozhodovaní o prijatí do úschovy nepreskúma. Vychádza v tomto smere výlučne
z tvrdení zložiteľa. Súd berie do úvahy len to, či z dôvodov uvádzaných zložiteľom vôbec záväzok
môže podľa hmotného práva zaniknúť. Odporca 1/ v pozícii zložiteľa v návrhu na zriadenie súdnej
úschovy špecifikoval, v akej výške a pre splnenie ktorého záväzku úschovu zriadil. Súd nemal žiadny
dôvod pre odmietnutie zloženého plnenia a zložené plnenie do úschovy prijal. Z uvedených dôvodov
nepovažuje za relevantnú argumentáciu odporcu 1/, ktorý namieta existenciu záväzku, pre splnenie
ktorého zriadil súdnu úschovu. Súhlasí s odporcom 1/, že jeho záväzok už neexistuje, avšak z iného
dôvodu,  pretože predmetný záväzok zanikol s plnením. Existencia záväzku pred jeho splnením je v
dostatočnej miere preukázaná už tým, že za účelom jeho splnenia bola súdna úschova zriadená. Podľa
jeho názoru Zmluva o predaji podniku zo dňa 28. 03. 2013 bola uzavretá platne v zmysle ust. § 92 ods.
2 ZoKR a ust. § 476 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmluvou o predaji podniku dochádza k predaju
podniku ako celku, alebo časti podniku, ktorá tvorí samostatnú organizačnú zložku. V tomto prípade
sa predával podnik ako celok a žiadna jeho zložka nebola z tejto zmluvy vylúčená. Pokiaľ sa jedná o
identifikáciu zložiek podniku, v praxi prevláda názor, že veci práva a iné majetkové hodnoty slúžiace na
prevádzkovanie podniku a z podnikom súvisiace záväzky, nie je potrebné v zmluve o predaji podniku
presne špecifikovať a individualizovať a stačí len dostatočne určito označiť predávaná podnik. Ak teda
pohľadávka, pre splnenie ktorej bola zriadená súdna úschova, bola pôvodne pohľadávkou patriacou
spoločnosti Ostrolúcka, a. s., „v konkurze“, tak potom táto pohľadávka zmluvou prešla na neho a je jej
jediným a výlučným vlastníkom (veriteľom). Pohľadávka bola v zmluve o predaji podniku dostatočne
určito špecifikovaná, a pokiaľ by aj nebola špecifikovaná vôbec, pretože súvisela s prevádzkovaním
podniku, i v tom prípade by prešla na neho. Spôsob speňažovania majetku v konkurze bol určený
správcom konkurznej podstaty. Speňažoval sa rozsiahly súbor vecí práv a iných majetkových hodnôt.
Speňažovali sa hnuteľné, nehnuteľné veci, pohľadávky, ochranné známky, priemyselné vzory, práva k
čerpaniu vody z vodných zdrojov a podobne. Všetky tieto zložky preto tvorili podnik, ktorý bol schopný
generovať zisk a nemení sa na tom ani tá skutočnosť, že určitý čas v ňom nebola prevádzkovaná výroba.
Podnik v konkurze spravoval správca konkurznej podstaty, pričom išlo o funkciu, ktorá je veľmi blízko
funkcii štatutárneho zástupcu obchodnej spoločnosti, a teda nepochybne v čase prevodu tvoril osobnú
zložku podniku. Podľa jeho názoru k prevodu podniku mohlo dôjsť aj vtedy, ak nebol v pracovnom
pomere určitý počet zamestnancov. Uviedol, že je veriteľom pohľadávky, pre splnenie ktorej bola
zriadená súdna úschova. Svojvoľne nesúhlas s vydaním predmetu úschovy je možné nahradiť súdnym
rozhodnutím (§ 185a O. s. p.). Miestna príslušnosť Okresného súdu Zvolen bola daná s poukazom na to,
že išlo o všeobecný súd účastníka konania, keďže odporca  1/ bol žalovaný v pozícii zložiteľa a odporca
2/ v pozícii subjektu, ktorý jediný si mohol uplatniť právo na vydanie predmetu úschovy a bol zmluvnou
stranou zmluvy o predaji podniku.



4. Odporca 1/ v podaniach označených ako „Doplnenie odvolania proti rozsudku č. k. 6C/169/2014-86
Okresného súdu Zvolen zo dňa 29. 06. 2015“ zo dňa 27. 11. 2015 (č. l. 116 - 118), zo dňa 20. 06. 2016
(č. l. 123 - 125) uviedol, že považuje návrh  navrhovateľa za zmätočný, keďže o nahradenie súhlasu
žiadala osoba, ktorá nemala preukázané vlastnícke právo k predmetu úschovy, ktorý žiadala vydať.
Navrhovateľ  mal  najprv preukázať, že je (bol) veriteľom pohľadávky, ktorá bola zložená do úschovy a
podať žalobu na určenie, že je veriteľom tejto pohľadávky.  Navrhovateľ   nedisponuje žiadnym  právne
relevantným titulom, z ktorého by bolo zrejmé, že je veriteľom uplatňovanej pohľadávky voči nemu
ako dlžníkovi, pričom vzniesol námietku premlčania ohľadne sumy 119.250,- Eur. Uviedol, že spornosť
existencie predmetnej pohľadávky namietal už správca konkurznej podstaty v trestnom konaní, pričom
bol nútený zložiť finančné prostriedky do súdnej úschovy z dôvodu zadržania hnuteľných vecí v jeho
vlastníctvo žalobcom. Ďalej poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn.  21Cdo 493/2009,
21Cdo 3924/2013 zo dňa 10. 12. 2014.

5. Následne odporca 1/ vo vyjadrení uviedol, že  odporca  2/ neuplatňoval nikdy domnelú pohľadávku,
neevidoval vo svojom účtovníctve, nemal ju uvedenú ani v súpise majetku a sám ju nepovažoval za
platne existujúcu.  Za daných okolností predmet úschovy sa v zmysle platnej právnej úpravy  vydá tomu,
kto preukáže, že je vlastníkom zloženého predmetu, resp. pohľadávky. Pokiaľ titul nadobudnutia u osoby
požadujúcej vydanie predmetu z úschovy vykazuje vady, nie je možné považovať nesúhlas zložiteľa
s vydaním predmetu úschovy za svojvoľný, ale práve naopak za opodstatnený. V takomto prípade je
nevyhnutné ako predbežnú otázku skúmať platnosť titulu nadobudnutia predmetu úschovy a v konečnom
dôsledku aj samotnú existenciu pohľadávky.

6. Navrhovateľ  vo vyjadrení k doplneniu odvolania odporcom 1/ uviedol, že odporca 1/ procesne
neprípustným spôsobom v podaniach rozšíril dôvody odvolania a uviedol nové skutočnosti, ktorými
popiera a spochybňuje žalovaný nárok. Odporca 1/ nikdy nespochybnil, že linka v období od 17.
05. 2010 do 17. 04. 2013 bola uskladnená v nehnuteľnostiach, ktorých výlučným vlastníkom bola
spoločnosť Ostrolúcka, a. s., „v konkurze“ a nespochybnil ani to, že nehnuteľnosti užíval bez zmluvy
o nájme alebo inej obdobnej zmluvy uzavretej s vlastníkom. Pretože odporca 1/ bez dohody s
vlastníkom nehnuteľnosti užíval nehnuteľnosti, vzniklo mu právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Medzi subjektmi neexistoval právny vzťah, ktorý by užívanie nehnuteľnosti upravoval. Čistý výnos za
obdobie od 17. 05. 2010 do 17. 04. 2013 predstavoval sumu 166.950,- Eur, o ktorú sa odporca  1/
bezdôvodne obohatil. Odporca 1/ plnením do súdnej úschovy splnil existujúci záväzok v potrebnom
rozsahu preukázaný čo do právneho dôvodu aj výšky. Uložením plnenia z titulu úhrady pohľadávky
do súdnej úschovy nastali účinky z plnenia záväzku. On je jediným veriteľom pohľadávky  na základe
Zmluvy o predaji podniku, pričom riadne a včas pohľadávku na súde uplatnil. V konečnom dôsledku aj
toto súdne konanie s jej uplatnením súvisí, a preto pohľadávka ani žiadna jej časť nie je premlčaná.
Predmetné súdne konanie nie je štandardným sporovým konaním o zaplatenie peňažnej pohľadávky. V
tomto prípade totiž už k splneniu peňažnej pohľadávky dlžníkom došlo jej uložením do súdnej úschovy.
Vzhľadom na právny dôvod zriadenia úschovy zostáva určiť veriteľa pohľadávky, za ktorého sa považuje
výlučne on.

7. Odvolanie odporcu 1/ bolo podané dňa 12.  08.  2015, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 30. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z.
Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“).
8. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex  - zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej aj „CMP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, konkrétne v ustanovení §
395 ods. 1 uvádza: „Ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.“

9. Podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CMP konania o úschovách začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

10. Pretože predmetom konania je nahradenie súhlasu zložiteľa (odporcu 1/)  s vydaním predmetu
úschovy (§ 185e  O.s.p.) začaté dňa 21. 10. 2014, t.j.  predo dňom 01. 07. 2016, predmetné konanie v
zmysle § 396 ods. 1 CMP sa dokončí podľa Občianskeho súdneho poriadku.
11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením
§ 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a  rozsudok okresného



súdu v odvolaním napadnutom výroku (prvý výrok) a v súvisiacom výroku (tretí výrok) podľa § 221 ods.
1 písm. f) O.s.p. zrušil a v zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia mu vec v tomto rozsahu  vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
12. Hmotnoprávne predpisy spájajú so zložením vecí do úschovy dôležité účinky alebo týmto spôsobom
zabezpečujú osobitnú formu právnej ochrany. Procesným vykonaním všetkých týchto noriem sú
ustanovenia § 185a-185h Občianskeho súdneho poriadku. Právna úprava rozlišuje úschovy: 1/ ku
ktorým dochádza zo strany účastníka s cieľom splniť dlh (teda s cieľom dosiahnuť zániku záväzku). Tieto
úschovy sa označujú i ako kvalifikované (solučné) úschovy, pretože vyvolávajú kvalifikovaný právny
následok; 2/ ku ktorým dochádza v súvislosti s konaním o dedičstve, pripadne s iným občianskoprávnym
alebo trestným konaním.
13. Podľa ustanovenia § 185a O.s.p. súd prijíma do úschovy peniaze, cenné papiere a iné hnuteľné veci,
ktoré sú vhodné na úschovu, ak podľa vyhlásenia zložiteľa sa do úschovy skladajú za účelom splnenia
záväzku. Návrh zložiteľa  na prijatie úschovy musí obsahovať osobitnú náležitosť, t.j. že záväzok,
ktorého predmetom sú hodnoty skladané do úschovy, nemožno splniť, lebo veriteľ je neprítomný alebo
v omeškaní alebo že zložiteľ má odôvodnené pochybnosti o tom, kto je veriteľ, alebo zložiteľ veriteľa
nepozná.
14. Postup súdu pri vydávaní úschovy oprávnenému je závislý od toho, ktorému účastníkovi konania sa
má predmet úschovy konania vydať. Ak k zloženiu do úschovy došlo preto, že niekto iný ako oprávnený
uplatňuje právo na vydanie predmetu z úschovy, alebo že ten, koho súhlas je potrebný, nesúhlasí s
vydaním predmetu úschovy oprávnenému, je na vydanie predmetu úschovy potrebný súhlas všetkých
účastníkov a osoby, pre ktorej nesúhlas s plnením došlo k zloženiu do úschovy. Osobitný súhlas zložiteľa
pri vydávaní tejto úschovy treba len vtedy, keď plnenie bolo zložené pre neznámeho veriteľa, t.j. veriteľa,
ktorého zložiteľ  nepozná.
15. Pri konaní o solučných  úschovách je podstatný dôvod, pre ktorý bol predmet úschovy do súdnej
úschovy skladaný, a to vychádzajúc z návrhu zložiteľa na prijatie úschovy.
16. Z návrhu právneho predchodcu odporcu 1/ zo dňa 18. 04. 2013 (č.l. 1-2 pripojeného spisu Okresného
súdu Zvolen sp. zn. 7U/1/2013) vyplýva, že bol  vlastníkom linky na plnenie sýtených a nesýtených
nápojov do PET fliaš, ktorá sa nachádzala v areály U. L. - plnička stolovej vody, v k.ú. U. L., ktorého
vlastníkom bola spoločnosť  Ostrolúcka a.s. „v konkurze“, za ktorú v tom čase  konal JUDr. Tomáš Kohút,
správca konkurznej podstaty. Spoločnosť BEGBIE, s.r.o., Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 36
683 676 (navrhovateľ) mu listom oznámila, že je novým vlastníkom areálu, pričom mu nezaslala zmluvu
o predaji podniku. Medzi ním a odporcom 2/ bola uzavretá Dohoda o urovnaní, o vydaní hnuteľných vecí
a vysporiadaní vzájomných práv a povinností z januára r. 2012, na základe ktorej mal linku vypratať do
konca februára r. 2012. Odporca 2/ si nikdy nevyčíslil skladné. Podľa  jeho názoru by mal zaplatiť skladné
vo výške 22 680,- Eur za obdobie od marca r. 2012 až apríla r. 2013. Navrhovateľ si voči nemu uplatnil
pohľadávku z titulu bezdôvodného uživania skladových priestorov za obdobie od 17. 05. 2010 až do 17.
04. 2013 vo výške 166 950,- Eur a na zabezpečenie tejto úhrady realizoval zádržné právo týkajúce sa
linky. Odporca 2/ si voči nemu neuplatnil pohľadávku, a teda minimálne do uzavretia Dohody o urovnaní
súhlasil s uskladnením linky bezodplatne. Podľa  jeho názoru pohľadávka uplatňovaná navrhovateľom
za obdobie od 17. 05. 2010 do 29. 02. 2012 je neexistujúca. Nie je mu známy ani výpočet sumy 166 950,-
Eur, keďže obdobné priestory sa prenajímajú za cca 2,- Eur mesačne na meter štvorcový. Ďalej uviedol:
„Predmetný záväzok na úhradu skladného sme nútení splniť uhradením do súdnej úschovy v zmysle §
568 Občianskeho zákonníka a to z dôvodu, že nie sme si istý, kto je v aktuálnom čase veriteľom a teda
ani kde sa nachádza, a to vzhľadom na to, že nám Správca hodnoverným spôsobom neoznámil, že areál
má nového vlastníka - obchodnú spoločnosť BEGBIE a ani BEGBIE nám nepreukázalo nadobudnutie
vlastníckeho práva k podniku spoločnosti Ostrolúcka a.s. „v konkurze“. Uhradíme ho z dôvodu istoty
v plnej výške požadovanej spoločnosťou BEGBIE, aj napriek tomu, že im nepatrí pohľadávka v nimi
uplatnenej výške.“
17. Ako už bolo uvedené, súhlas zložiteľa (v danom prípade odporcu 1/) v zmysle ustanovenia § 185d
ods. 1 O.s.p. je potrebný len v jednom taxatívne uvedenom  prípade, t.j. ak bolo plnenie zložené do
súdnej úschovy pre neznámeho veriteľa.
18. Z obsahu návrhu na prijatie do úschovy vyplýva, že právny predchodca odporcu 1/ označil dvoch
konkrétnych (eventuálnych) veriteľov, a to spoločnosť  Ostrolúcka a. s. „v konkurze“ so sídlom Sokolská
459/85, 960 01  Zvolen, IČO: 36 053 392, za ktorú konal správca konkurznej podstaty úpadcu  Tomáš
Kohút, so sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01  Zvolen a spoločnosť BEGBIE, s. r. o., so sídlom Nám.
SNP 27, 960 01  Zvolen, IČO: 36 638 676.
19. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd sa nedostatočným spôsobom vysporiadal so základnou
podmienkou v zmysle ustanovenia § 185e O.s.p., t.j. či v danom prípade bol potrebný súhlas odporcu



1/ s vydaním predmetu úschovy. Odvolací súd dáva do pozornosti, že právny predchodca odporcu
1/ v návrhu na prijatie do úschovy označil dvoch eventuálnych veriteľov, a to obchodným názvom,
sídlom, identifikačným číslom. Skutočnosť uvedená právnym predchodcom odporcu 1/ v návrhu na
prijatie úschovy, t.j. nevie, kde sa veriteľ nachádza, je právne irelevantná, keďže v samotnom návrhu
uviedol sídlo eventuálnych veriteľov v súlade s výpismi z príslušného obchodného registra. Z návrhu
teda vyplýva, že odporca 1/ mal odôvodnené pochybnosti o veriteľovi, keďže podľa jeho tvrdení mu
nebola predložená zmluva o predaji podniku, na základe ktorej malo dôjsť k prevodu vlastníctva areálu,
v ktorom mal uskladnenú linku na plnenie sýtených a nesýtených nápojov do PET  fliaš.
20. Neznámym veriteľom, je osoba, ktorú zložiteľ nevie žiadnym spôsobom identifikovať, t.j. pri
právnických osobách označením obchodného mena, sídla, identifikačného čisla. Súdna prax uvádza
ako príklad, kedy sa jedná o neznámeho veriteľa, ak veriteľ zomrel (zanikol) a jeho dedičia alebo iní
právni zástupcovia nie sú známi.
21. Síce okresný súd v odôvodnení poukázal na uznesenie  Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
13CoD/5/2013-131 zo dňa 21. 03. 2014, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k.
7U/1/2013-75 zo dňa 14. 08. 2015 o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o vydanie predmetu úschovy, v
ktorom odvolací súd uviedol, že sa jedná  o plnenie zložené pre neznámeho veriteľa a súhlas zložiteľa
s vydaním predmetu úschovy je potrebný, avšak samotný odkaz na predmetné rozhodnutie okresným
súdom je v danom prípade nepostačujúci.
22. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 135 ods.1 O.s.p., z ktorého vyplývajú  taxatívne
vymedzené prípady, kedy je  súd viazaný rozhodnutím iného orgánu, čo znamená, že uvedené otázky
súd nemôže riešiť ako otázky predbežné, pretože na riešenie týchto otázok je v kompetencii príslušných
vnútroštátnych a medzinárodných súdov a ich rozhodnutiami je viazaný.  Je nesporné, že v danej veci
uznesenie  Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13CoD/5/2013-131 zo dňa 21. 03. 2014 nespadá pod
rozhodnutia taxatívne vymedzené v ustanovení § 135 ods. 1 O.s.p..
23. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ustanovenie § 568 Občianskeho zákonníka (ďalej
aj „OZ“) taxatívnym spôsobom vymedzuje dôvody  úradnej úschovy s účinkami splnenia dlhu, a to: a)
veriteľ je neprítomný, b) veriteľ je v omeškaní, c) dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriľom, d)
dlžník veriteľa nepozná.
24. Z ustanovenia § 568 OZ  je teda možné vyvodiť, že dôvodom solučnej úschovy sú okolnosti
objektívnej alebo subjektívnej povahy, ktoré sú jedine na strane veriteľa. Úschova, ktorej zmyslom bolo
zabezpečenie záväzku,  je neprípustná, pretože zákon za zabezpečenie záväzku zložením do súdnej
úschovy neumožňuje.
25. Ako už bolo uvedené, odporca 1/ (resp. jeho právny predchodca) už v návrhu na prijatie do úschovy,
počas prvostupňového konania i v odvolacom konaní namietal neexistenciu pohľadávky navrhovateľa
voči nemu a taktiež výšku pohľadávky, pričom dôvodom, pre ktorý právny predchodca odporcu 1/ zložil
sumu 166 950,- Eur bolo uplatnenie zádržného práva k hnuteľným veciam patriacim vo vlastníctve
právneho predchodcu odporcu 1/.
26. Odvolací súd poukazuje na judikát R 34/1977, z ktorého vyplýva, že v konaní o úschovách štátne
notárstvo (t.č. súd) nie je oprávnený riešiť sporné otázky účastníkov, na ktorých je, aby si svoje vzájomne
odporujúce nároky vyriešili dohodou, alebo návrhom na vydanie súdneho rozhodnutia.
27. V súvislosti s odvolacími námietkami odporcu 1/ ohľadom neplatnosti  Zmluvy o predaji podniku
odvolací súd dodáva, že vzhľadom na horeuvedené skutočnosti tieto sú skutkovo nedôvodnené a právne
neopodstatnené.
Okresný súd správne poukázal na ustanovenie § 92 ods. 2 ZoKR, na základe ktorého pri speňažovaní
podniku správca prevedie na kupujúceho veci, práva a iné majetkové hodnoty patriace k podniku.
Odvolací súd dodáva, že na zmluvu, ktorou správca speňaží úpadcov podnik, sa primerane použijú
ustanovenia osobitného predpisu, t.j. § 476 a nasl. Obchodného zákonníka. Pri predaji podniku alebo
jeho časti je správca obmedzený, len vtedy ak sa na prevádzkovanie podniku alebo jeho časti vyžaduje
osobitné povolenie alebo licencia. Predaj podniku alebo jeho časti prichádza do úvahy aj vtedy, ak
sa podnik po vyhlásení konkurzu neprevádzkuje. Zmluva o predaji podniku musí mať písomnú formu.
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ustanovenie § 477 Obchodného zákonníka rieši prechod
práv a záväzkov a právne dôsledky tohto prechodu, ku ktorým dochádza na základe zmluvy o predaji
podniku, pričom prechod pohľadávok sa spravuje ustanovením § 524-§ 530 OZ.

28. Odvolací súd ďalej konštatuje, že Okresný Zvolen bol miestne príslušným na konanie o nahradenie
súhlasu s vydaním predmetu úschovy. Miestna príslušnosť bola určená podľa všeobecných kritérií v
zmysle ustanovenia § 85 ods. 2 O.s.p. s prihliadnutím na to, že na strane odporcu išlo o tzv. subjektívnu
procesnú kumuláciu v zmysle ustanovenia § 91 ods. 1 O.s.p., pretože na strane odporcu vystupovali v



čase začatie konania dvaja odporcovia, t.j. odporca 1/, 2/. Keďže odporcovia 1/, 2/  mali sídlo v obvodoch
viacerých miestne príslušných súdov, bolo na navrhovateľovi, na ktorý miestne príslušný súd podá návrh
(§ 11 ods. 2 O.s.p.).  Navrhovateľ postupoval zákonne, keď podal návrh na Okresný súd Zvolen, v obvode
ktorého mal sídlo odporca 2/.

29. Vzhľadom na uvedené,  odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako rozsudok  okresného súdu
v odvolaním napadnutom výroku (prvý výrok) a v súvisiacom výroku (tretí výrok) podľa § 221 ods. 1
písm. f) O.s.p. zrušiť a vec mu v tomto rozsahu  vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 221
ods. 2 O. s. p.).

30. Okresný súd bude v ďalšom konaní postupovať vo vyššie naznačenom smere, t.j. ustáli, či bolo
plnenie zložené  právnym predchodcom odporcu 1/ (zložiteľom) do súdnej úschovy pre neznámeho
veriteľa, či je potrebný súhlas odporcu 1/ v zmysle ustanovenia § 185d ods. 1 posledná veta O.s.p., sú,
resp. nie sú dané podmienky pre nahradenie odopretého súhlasu s vydaním predmetu úschovy.

31. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je okresný
súd  viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).

32. V druhom  výroku rozsudku, ktorý nebol napadnutý odvolaním, zostal rozsudok nedotknutý (§ 206
ods. 2 O. s. p.).

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "f31f64e1-9417-4948-8f54-d0e48ddfb71b:c44761ed-e82c-4632-90a8-a91061e58062", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6714215056.2", "spisova_znacka": "12Co/529/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/529/2015 z 30. 10. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-10-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6714215056.2"}], "citovane_v": []}