Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/10/2016 z 20. 4. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 20. apríla 2016, sp. zn. 43Cob/10/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6714217238.1
Krajský súd Banská Bystrica | 43Cob/10/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6714217238.1 | 2016-04-20 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 261 ods. 1 ObZ, § 369 ObZ, § 42 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z., § 42 ods. 4 zákona č. 610/2003 Z. z., § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z., § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/75167143-8d05-4287-8ffc-58966c80a14a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6714217238.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/10/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714217238
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714217238.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej
veci navrhovateľa Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270,
právne zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35
855 673 proti odporcovi X. P., nar. XX.X.XXXX, bytom M. E. XXXX/XX, XXX XX K., zástupca na základe
plnej moci K. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. Š. K. XXXX/XX, XXX XX F. - E. o zaplatenie 285 Eur s
prísl., o odvolaní odporcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen č. k. 15Cb/15/2015-43 zo dňa 30.
júna 2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č. k. 15Cb/15/2015-43 zo dňa 30. júna 2015 v napadnutej časti
prvej výrokovej vety p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 140 Eur
spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 27.09.2013 do zaplatenia v pravidelných
mesačných splátkach po 20 Eur, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, splatných vždy do 15-
teho dňa v mesiaci pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky. V prevyšujúcej
časti súd návrh zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.

Z odôvodnenia okresného súdu vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie neuhradených služieb za obdobie február - marec 2013 vo výške 70 Eur, zmluvnej pokuty za
paušál vo výške 70 Eur a náhrady škody vo výške 145 Eur. Navrhovateľ mal s odporcom uzatvorené
zmluvy č. R a R ktorých neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné podmienky. V zmysle uvedených
zmlúv zapožičal navrhovateľ odporcovi 2 ks SIM kariet, ktoré odporcovi umožňovali využívanie
telekomunikačných služieb a ktorým boli pridelené telefónne čísla XXXXXXXXX a XXXXXXXXX.
Odporca uzavrel zmluvu s navrhovateľom ako podnikateľ - živnostník. Pri posudzovaní nároku z titulu
zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody v časti zmluvnej pokuty vo výške 145 Eur sa
navrhovateľ domáhal priznania škody, ktorá predstavuje  rozdiel medzi cenou mobilného telefónu Nokia
C5-03 a jeho akciovou cenou. Škodu mal odporca spôsobiť navrhovateľovi tým, že získal mobilný telefón
za cenu zvýhodnenú proti cene trhovej. Okrem škody za akciový telefón navrhovateľovi vznikli ďalšie
škody so zvýhodnením cien služieb počas doby viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačný
a aktivačný proces SIM karty, vyhradenú kapacitu prevádzkovej siete, ktorá si vyžaduje aj rozšírenie
kapacity, investície a údržby prevádzky. Odporca bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy, na ktorú v pokuse
o pokonávku nereagoval s tým, že úhradu mal uskutočniť do 26.09.2013.



Odporca v konaní potvrdil, že ako živnostník odobral od navrhovateľa mobilné telefóny a uzavrel zmluvy
vrátane dodatkov. Odporca ukončil živnosť k 04.01.2014. Je na starobnom dôchodku, ktorý poberá vo
výške 350 Eur. Z príjmu spláca exekúcie v prospech spoločnosti Proficredit cca 80 Eur a má dohodnutý
splátkový kalendár s VÚB bankou 60 Eur mesačne a ďalšie poplatky za bývanie, lieky a elektrinu cca 400
Eur mesačne. Z uvedeného dôvodu požiadal odporca o povolenie splácať dlžnú sumu v splátkach max.
vo výške 20 Eur s tým, že dôchodok má vyplácaný k 5. dňu v mesiaci. Odporca potvrdil, že navrhovateľovi
dlžnú sumu nezaplatil, naposledy urobil úhradu niekedy v marci 2014 vo výške 31 Eur. Keďže je v zlej
finančnej situácii, nie je schopný uhradiť dlžnú sumu.

Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ mal s odporcom
uzavreté dve zmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb, na základe ktorých vznikol odporcovi
dlh za obdobie február a marec v celkovej výške 70 Eur. Tento nárok odporca nerozporoval a
nespochybňoval. Odporca uzavrel zmluvu ako podnikateľ - živnostník. Vzhľadom k tomu, že porušil
povinnosti zabezpečené zmluvnou pokutou, vznikla mu povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 70
Eur v zmysle čl. 4 bod 2 zmluvy o pripojení. Z uvedeného dôvodu zaviazal okresný súd odporcu na
zaplatenie sumy 140 eur spolu s príslušenstvom v zákonom stanovenej výške.

Pokiaľ však navrhovateľ žiadal priznať sumu 145 Eur titulom náhrady škody, v tejto časti súd považoval
návrh za nedôvodný. Navrhovateľ nepreukázal jednotlivé atribúty zodpovednosti za škodu, a teda
nepreukázal minimálne vznik škody ako majetkovej ujmy. Nevyčíslil, presne v akej výške a v akom
rozsahu škoda vznikla, nie je možné generalizovať a zovšeobecňovať výšku škody ku dňu uzavretia
dodatku k zmluve, keďže odporca mobilný telefón isté obdobie používal, riadne zaň platil a do omeškania
sa dostal až v roku 2013. Nie je zrejmé, či okamihom, kedy porušil svoje zmluvné povinnosti mobilný
telefón mal hodnotu skutočne uplatňovanú navrhovateľom titulom škody, a taktiež sú len všeobecne
rozpísané náklady, ktoré považuje navrhovateľ za škodu bez bližšej konkretizácie vyčíslenia týchto škôd
tak, aby bolo možné jednoznačne ustáliť, že suma 145 Eur, ktorú požaduje titulom náhrady škody je
skutočne čiastka, ktorá mu titulom škody vznikla.

Okresný súd s poukazom na ust. § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) umožnil
odporcovi splácať dlžnú sumu v splátkach, pričom určil výšku splátok, ako aj splatnosť a následky
nezaplatenia čo i len jednej splátky. Splátky povolil odporcovi vzhľadom na jeho osobné, majetkové a
rodinné pomery, keďže poberá iba starobný dôchodok a pri výdavkoch ktoré zo starobného dôchodku
má, nie je schopný uhrádzať vyššie splátky.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd aplikoval ust. § 142 ods. 2 OSP a žiadnemu účastníkovi nepriznal
právo na náhradu trov konania, nakoľko pomer úspechu k neúspechu navrhovateľa bol približne rovnaký.

Proti rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý namietol,
že by ku dňu doručenia rozsudku, t. j. 27.07.2015 nebola uhradená pohľadávka vo výške 140 Eur,
spočívajúca v nezaplatených službách navrhovateľa za mesiace február a marec 2013 v celkovej
výške 70 Eur a zmluvná pokuta vo výške 70 Eur. Uvedenú pohľadávku postupne v rámci finančných
možností odporca splácal a rovnako dobrovoľne za neho konečnú sumu uhradila dcéra bankovým
prevodom na účet navrhovateľa dňa 16.07.2015 v sume 32,22 Eur s tým, že podľa telefonických
pokynov zamestnanca navrhovateľa bola týmto celá pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi uhradená.
Následne podľa všetkých poskytnutých informácii vznikol napokon po všetkých úhradách odporcovi
preplatok vo výške 9,50 Eur. Na základe skutočnosti, že na pobočke navrhovateľa vo Zvolene odmietli
vydať potvrdenie o tom, že voči odporcovi neevidujú pohľadávku, ale naopak vznikol preplatok, odporca
žiadal, aby prvostupňový súd vykonal dokazovanie a vyžiadal od navrhovateľa doklad - výpis z účtu,
z ktorého bude zrejmé, aké platby eviduje a v akej výške. Odporca zároveň splnomocnil dcéru K.
Y. na zastupovanie v konaní. Navrhol, aby na základe uvedeného odvolací súd rozsudok v rozsahu
týkajúcom sa záväzku odporcu zaplatiť istinu 140 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej
sumy od 27.09.2013 do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach po 20 Eur zrušil a vec vrátil na
prejednanie okresnému súdu za účelom preukázania, že táto pohľadávka je v celom rozsahu uplatnená.
V rozsahu zamietnutého návrhu navrhovateľa žiadal, aby súd ponechal rozsudok v platnosti. K odvolaniu
priložil výpis z internetbankingu, z ktorého vyplýva, že s dátumom splatnosti 16.07.2015 bolo na účet
príjemcu označeného Orange zaplatené 32,22 Eur s variabilným symbolom XXXXXXXX  a žiadosť o
vrátenie preplatku odporcu vo výške 9,65 Eur od spoločnosti Orange.



Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods.1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle
§ 211 ods. 2 a § 156 ods. 1 OSP, čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 23.05.2005 Zmluvu
o pripojení č. R a Dodatok k zmluve o pripojení, identifikačný kód dodatku: XXXXXXX, uzavretej podľa
§ 43 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, predmetom ktorej bolo poskytovanie
telekomunikačných služieb s pridelením telefónneho čísla XXXX XXX XXX, účastnícky program paušál
90 + SMS s poskytnutím telefónu typu LG C3310 a dňa 13.10.2004 Zmluvu o pripojení č. R a Dodatok
k zmluve o pripojení, identifikačný kód dodatku: XXXXXXX uzavretej podľa § 43 zák. č. 610/2003 Z.
z. o elektronických komunikáciách, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb s
pridelením telefónneho čísla XXXX XXX XXX, účastnícky program paušál 60, poskytnutý tip telefónu
Siemens M55 a Siemens A57. Navrhovateľ vystavil za obdobie február - marec 2013 odporcovi faktúry
za využívanie služieb spojených s používaním telefónnych číselXXXX XXX XXX a XXXX XXX XXX
faktúru č. 5194154093 vo výške 9,92 Eur, faktúru č. 5194149726 vo výške 34,42 Eur a faktúru č.
519776520 vo výške 9,95 Eur, faktúru č. 5197770783 vo výške 34,06 Eur a faktúru č. 5197657918
vo výške 5 Eur, na ktoré odporca nezaplatil 70 Eur. Vo všetkých uplatnených faktúrach bol uvedený
fakturačný údaj variabilný symbol platby XXXXXXXXXX. V dodatku k zmluve čl. 4 bod 2 sa strany
dohodli, že v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka, uvedenej v bode 1 tohto článku,
najmä (no nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku mať nepretržite aktivovaný
niektorý z uvedených účastníckych programov, nezotrvanie v zmluvnom vzťahu, žiadosť o ukončenie
zmluvného vzťahu, atď.) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú ponuku vo výške 70 Eur. Zmluvná
pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia
výzvy podniku účastníkovi. V pokuse o pokonávku zo dňa 12.09.2013 oznámil navrhovateľ odporcovi, že
eviduje voči nemu splatnú pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením riadne vyúčtovane ceny za poskytnuté
elektronické komunikačné služby, neuhradením faktúr za zúčtovacie obdobie 02/2013 vo výške 20,99
eur a 03/2013 vo výške 49,01 Eur. Pohľadávku pozostávajúcu z neuhradených faktúr za poskytnuté
elektronické služby zmluvnej pokuty a z poplatku za mimosúdne vymáhanie v celkovej výške 307,80
Eur žiadal uhradiť najneskôr do 26.09.2013.

Podľa § 261 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), táto časť zákona
upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky
okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len ZoEK), zmluvou o
pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej
verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) ZoEK,  podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu
podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa
zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) ZoEK, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu
o vyúčtovaní.

Odporca v odvolaní proti prvej výrokovej vete nenamietol, že by súd v konaní na prvom stupni
nesprávne zistil skutkový stav, ani nenamietol, že v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa
jeho povinnosť zaplatiť istinu vo výške 140 Eur s prísl. nevznikla. Odporca žiadal o zrušenie rozsudku
prvého stupňa z dôvodu, že ku dňu doručenia rozsudku, t. j. 27.07.2015 pohľadávku postupne v rámci
finančných možností splácal a že konečnú sumu za odporcu uhradila dcéra bankovým prevodom na



účet navrhovateľa dňa 16.07.2015, teda po vyhlásení rozsudku. Odporca však k odvolaniu nepriložil
potvrdenie o tom, že by v čase rozhodovania odvolacieho súdu zaplatil navrhovateľovi sumu, na ktorú
bol zaviazaný v napadnutom rozsudku. Výpis z internetbankingu, ktorý priložil a z ktorého vyplýva,
že navrhovateľovi bolo zaplatených 32,22 Eur má v referencii platiteľa uvedený variabilný  symbol
XXXXXXXX, kým na faktúrach uplatnených navrhovateľom sú uvedené fakturačné údaje variabilného
symbolu XXXXXXXX. Bez ďalšieho preto nie je možné stotožniť platbu 32,22 Eur s platbou na uhradenie
záväzku vyplývajúceho z rozhodnutia súdu prvého stupňa. Rovnako žiadosť o vrátenie preplatku nie je
sama o sebe potvrdením o tom, že odporcovi nárok na vrátenie preplatku vznikol a neobsahuje ani údaje,
ktoré by svedčili o tom, že ide o vrátenie preplatku, vyplývajúceho zo zmluvného vzťahu, na základe
ktorého si navrhovateľ uplatnil nárok v tomto konaní.

Pokiaľ odporca skutočne uhradil všetky záväzky, ktoré mu vyplývali z napadnutého rozhodnutia súdu
prvého stupňa, to znamená nielen istinu 140 Eur, ale aj úrok z omeškania z tejto sumy vo výške 8,5%
ročne za obdobie od 27.09.2013 do dňa preukázateľnej úhrady vo výške 140 Eur, je v jeho záujme, aby
potvrdenie o tejto skutočnosti archivoval a preukázal sa ním navrhovateľovi. Navrhovateľ tak v dôsledku
uspokojenia svojej pohľadávky nebude mať dôvod začať exekučné konanie na výkon rozhodnutia súdu
prvého stupňa. Napriek tomu súd prvého stupňa v čase vynesenia rozhodnutia správe zistil skutkový
stav, aplikoval platný právny predpis a odporcu správne zaviazal na uhradenie ceny za poskytnutú
telekomunikačnú službu, ako aj na uhradenie zmluvnej pokuty, na ktorú vznikol navrhovateľovi nárok v
dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti odporcom. Nie sú preto splnené podmienky ust. § 221 ods. 1
OSP, v zmysle ktorého by mal odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť za účelom
doplnenia vykonaného dokazovania.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku
vecne správne, preto ho podľa § 219 OSP v celom rozsahu potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP a § 142 ods. 1 OSP tak, že
ich náhradu by bol priznal navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný. Navrhovateľ si
žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil, preto mu ich náhradu odvolací súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.