Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12CoP/3/2016 z 27. 4. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 27. apríla 2016, sp. zn. 12CoP/3/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6715209335.1 Krajský súd Banská Bystrica | 12CoP/3/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6715209335.1 | 2016-04-27 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 26 ZoR, § 25 ods. 2 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8e0c2fbb-e5a2-4d63-a9d2-47347e17280e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6715209335.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/3/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715209335
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715209335.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu PhD. a
členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci starostlivosti o maloleté
dieťa X. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny K., P. Y., dieťa rodičov - otca D. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX
XX B., právne zastúpeného JUDr. Monikou Ludikovou, advokátkou, Advokátska kancelária, so sídlom
J. Kozačeka č. 11, 960 01 Zvolen, a matky X. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX/XX, XXX XX Y.,
právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou ŠKODA LEGAL, s.r.o., so sídlom Dolná 6A, 974 01, Banská
Bystrica, IČO: 47 244 259, o návrhu otca o úpravu styku s maloletou, na základe odvolania matky proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 18P/14/2015-125 zo dňa 07. 10. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu o úprave styku otca D. D., nar. XX. XX. XXXX, s maloletou X. I., nar. XX.
XX. XXXX, p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ resp. „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa 07. 10. 2015
rozhodol o návrhu otca o úpravu styku s maloletou tak, že otec D. D., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len
„otec“) je oprávnený stretávať sa s maloletou X. I., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len „maloletá“):
- každý párny týždeň od piatku od 16,00 hod. do nedele 18,00 hod.,
- počas Vianočných sviatkov, každý neprávny rok od 22. 12. od 9,00 hod. do 26. 12. do
18,00 hod., každý párny rok od 28. 12. od 9,00 hod. do 02. 01. do 18,00 hod.,
- počas Veľkonočných sviatkov každý právny rok od soboty od 9,00 hod. do pondelka
do 18,00 hod. (prvý výrok), s tým, že otec je oprávnený a povinný v stanovenom čase maloletú
vyzdvihnúť pred bytom matky maloletej (ďalej len „matka“) a rovnako v stanovenom čase ho odovzdať
matke pred jej bytom (druhý výrok), a matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť (tretí výrok).
Okresný súd zároveň určil dohľad nad výchovou maloletej (štvrtý výrok). O trovách konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (piaty výrok). Zároveň okresný súd vo
výroku rozhodnutia konštatoval, že týmto rozhodnutím dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu
Zvolen sp. zn. 5P/34/2014 zo dňa 02. 09. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17. 09. 2014, vo
výroku o styku otca s maloletou (šiesty výrok).
V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že otec podal dňa 29. 06. 2015 návrh, v ktorom
poukázal na to, že rozsudkom tamojšieho súdu č. k. 5P 34/2014-48 zo dňa 02. 09. 2014, právoplatným
dňa 17. 09. 2014 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bola maloletá zverená do osobnej
starostlivosti matky a on bol oprávnený stretávať sa s maloletou každú prvú a tretiu nedeľu v mesiaci
v čase od 10.00 hod. do 12.30 hod. Toho času by sa chcel stretávať s dcérou v širšom rozsahu, avšak
komunikácia s matkou nie je možná. Býva v rodinnom dome spolu so svojimi rodičmi, obýva sám



X. poschodie, kde má pripravenú detskú izbu pre maloletú. Dokáže sa o ňu postarať tak, aby nebol
narušený jej režim. Viac krát sa stalo, že mu matka neumožnila stretnúť sa s dcérou, hoci prišiel v
stanovenú dobu. Preto žiadal, aby mu súd umožnil styk s maloletou každý prvý a tretí víkend od piatku
od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 22. 12. od
09.00 hod. do 26. 12. do 18.00 hod., každý párny rok od 28. 12. od 09.00 hod. do 02. 01. do 18.00 hod.,
počas veľkonočných sviatkov každý párny rok od soboty od 09.00 hod. do pondelka do 18.00 hod. s
tým, že si maloletú v stanovenú hodinu pred bytom matky prevezme a v stanovenú hodinu ju opäť vráti
pred bytom matky. Matka s navrhovaným rozsahom styku nesúhlasila. Uviedla, že vyhovením návrhu
otca by bola maloletá vystavená fyzickej záťaži a stresu, a bol by narušení jej denný režim. Navrhla, aby
styk otca s maloletou prebiehal každú prvú a tretiu nedeľu v mesiaci a to výlučne za jej účasti.
Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia poukázal na vyjadrenia (výpovede) účastníkov
konania prezentované na pojednávaní a na zabezpečené správy. Ďalej poukázal na relevantné
ustanovenia potrebné na právne posúdenie veci, konkrétne na články 3, 4 a 5 Zákona o rodine a na
ustanovenia§ 36 ods. 1, § 25 ods. 2 § 26 a § 37 ods. 2 písm. b/ Zákona o rodine.
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu dospel okresný súd k záveru, že návrh otca je
v celom rozsahu dôvodný. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že rodičia maloletej X. nežijú
spolu, ich rodičovské práva a povinnosti boli naposledy upravené rozsudkom tamojšieho súdu dňa 02.
09. 2014, kedy došlo k schváleniu rodičovskej dohody, na základe ktorej bola maloletá zverená do
osobnej starostlivosti matke, otec bol zaviazaný k plneniu vyživovacej povinnosti v dojednanej výške
a zároveň bolo medzi rodičmi dohodnuté, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každú prvú
a tretiu nedeľu v mesiaci v čase od 10.00 hod. do 12.30 hod. Od uvedenej úpravy styku uplynulo
obdobie viac ako jedného roka. Z výpovede otca vyplynulo, že doterajšia úprava styku je pre neho
nedostatočná, má záujem s dcérou tráviť viac času. Maloletá od predchádzajúcej úpravy styku vyrástla,
je komunikatívnejšia, prejavila záujem byť s otcom aj dlhšie. Za tým účelom otec oslovil matku, aby sa
dohodli o širšej úprave styku, čo však matka odmietla. O takomto postoji matky svedčí aj vyjadrenie
počas tohto súdneho konania a hoci sa matka vyjadrila, že nebráni styku otca s dcérou, jej návrh,
aby sa otec mohol s ňou stretávať v podstate v rovnakom rozsahu, avšak za jej prítomnosti znamená
skôr obmedzenie práv otca ako jeho rozšírenie. Okresný súd v tejto súvislosti podotkol, že pokiaľ ide o
úpravu styku rodiča s dieťaťom, súdne rozhodnutie tvorí právny základ, aby bol určený aspoň minimálny
rozsah možnosti oprávneného rodiča stretnúť sa s dieťaťom a tak sa spolupodieľať na jeho výchove
v prípade, že sa rodičia nevedia na tomto dohodnúť. Aj právna úprava však uprednostňuje pri úprave
styku rodičovskú dohodu, ktorá nemusí byť schválená súdom. To znamená, že v prvom rade by sa
rodičia mali dohodnúť na úprave styku s prihliadnutím na individuálne potreby dieťaťa i rodičov. Plynutím
času dochádza k zmenám na strane dieťaťa, kedy dieťa fyzicky rastie, menia sa jeho potreby, mení sa
jeho denný režim v súvislosti s predškolskou dochádzkou, následne školskou dochádzkou, záujmovou
činnosťou, zdravotným stavom, kedy je na rodičoch, aby sa flexibilne dohodli a prispôsobili možnosti
stretávania sa oprávneného rodiča s dieťaťom. Matka však takto zjavne nepostupovala. Je potrebné,
aby si uvedomila, že nie je v záujme maloletého dieťaťa len formálne zotrvávať na rozhodnutí súdu,
ktoré však už nemusí zodpovedať daným okolnostiam v danom čase. Matka napriek doporučeniam a
poradenstvu na sociálnom úrade nebola prístupná sa o rozsahu styku otca s maloletou s otcom dohodnúť
a komunikovať s ním. Matka svoj postoj odôvodnila agresívnym správaním zo strany otca, ktorý ju
najmä ústne napáda a to aj pred maloletou dcérou. Takéto správanie otca opakovane oznamovala
polícii, kde jej bola doporučená komunikácia s otcom len formou sms správ. Okresný súd poukázal
i na to, že pokiaľ matka odmieta komunikáciu s otcom, pričom komunikácia zo strany otca smeruje
výlučne k informáciám o maloletej, sama vyvoláva nevhodné správanie zo strany otca. Táto okolnosť
však ani otca neospravedlňuje a do budúcna bude musieť zvážiť svoje správanie voči matke maloletej.
Ak by sa jeho negatívne správanie malo stupňovať, aj z tohto dôvodu môže dôjsť k obmedzeniu jeho
rodičovských práv. Uvedené správanie rodičov mal súd preukázané z ich výsluchu ako aj z listinných
dokladov predložených matkou a z tohto dôvodu nepovažoval za nevyhnutné vypočúvať svedka tak,
ako navrhla matka. Práve z uvedených dôvodov pri rozhodovaní o návrhu otca pristúpil k uloženiu
výchovného opatrenia a uložil dohľad nad výchovou maloletej, ktorý bude vykonávaný za súčinnosti
orgánu sociálno-právnej ochrany detí. Uvedené výchovné opatrenie má zabezpečiť najmä kontrolu
rodičov pri výkone ich rodičovských práv, ako aj kontrolu nad maloletou, akým spôsobom postoje
rodičov ovplyvňujú stav dieťaťa. V prípade, že rodičia sa v prítomnosti maloletej naďalej budú správať
nevhodným spôsobom, nenájdu spoločnú komunikáciu, ktorá by bola v jej záujme a nebudú rešpektovať
pokyny a doporučenia orgánu sociálno-právnej ochrany detí, vystavujú sa riziku, že v záujme dieťaťa
je štát oprávnený autoritatívne zasiahnuť do ich rodičovských práv a povinností. Ďalej okresný súd
konštatoval, že v konaní nebolo preukázané tvrdenie matky, že by sa otec nebol schopný postarať o



maloletú. Pokiaľ ide o režim maloletej, otec má predstavu o tom, aký je režim dieťaťa vo veku jeho dcéry.
Je však pravdou, že pokiaľ matka odmieta otcovi podávať akékoľvek informácie o dieťati, najmä pokiaľ
ide o individuálne potreby dieťaťa, je potom na otcovi, aby samostatne zvládol úlohu rodiča. Zároveň
okresný súd konštatoval, že v osobe otca vidí snahu a záujem o starostlivosť o maloletú. Taktiež poukázal
na to, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že má vytvorené všetky podmienky pre starostlivosť v
rozsahu ním požadovaného styku a preto nezistil žiadne okolnosti, ktoré by bránili navrhovanému styku
otca s maloletou. Pokiaľ ide o psychický stav dieťaťa, na ktorý matka poukazovala s argumentom, že
by maloletá nezvládla dlhšie odlúčenie od nej, v tejto súvislosti okresný súd podotkol, že je najmä na
rodičoch a v tomto prípade na matke, aby dieťa aj po psychickej stránke pripravila na stretnutie s otcom
tak, aby si dieťa zachovalo vedomie, že ide k niektorému zo svojich dôležitých osôb, k druhému rodičovi,
ktorý je po uvedenú dobu povinný sa o neho riadne starať. Je len prirodzené, že ak maloletá bola takmer
vo výlučnej starostlivosti matky, vytvorila sa medzi ňou a matkou silná citová väzba. To však neznamená,
že obdobnú väzbu si nemôže vytvoriť aj k otcovi. Bude preto potrebné zo strany otca v čase styku s
dcérou klásť dôraz na kvalitu takéhoto stretávania a plnohodnotné využitie času za účelom rozvíjania
sa vzťahu medzi ním a dcérou.
Okresný súd dal do pozornosti i (presne odcitované) právne názory vyslovené v nálezoch Ústavného
súdu ČR sp. zn. III. ÚS 1206/09, sp. zn. I. ÚS 2661/10, ktoré sa primeraným spôsob vzťahujú i na
prejednávanú vec.
Záverom ešte okresný súd dodal, že v tomto prípade je zrejmé, že komunikačné nedorozumenia medzi
rodičmi pramenia najmä z ich vzájomného konfliktu z minulosti, ktorý viedol k ich rozchodu a t.č. výrazne
citovo ovplyvňuje ich vzájomný vzťah aj v otázke rozhodovania o starostlivosti o spoločnú dcéru. Vyslovil
presvedčenie, že časom rodičia budú schopný zvládnuť svoje postoje natoľko, že nebude potrebný
autoritatívny zásah štátu vo forme určenia dohľadu nad maloletou či rodičmi. Bude preto vecou rodičov
zvážiť najmä odporučenie o absolvovaní rodičovskej terapie, čo im pomôže prekonať a zvládnuť
súčasnú situáciu, ako aj možné problémy do budúcna vo vzťahu k rodičovským právam a povinnostiam
a rešpektovaniu sa navzájom ako rodičov spoločného dieťaťa. V opačnom prípade môže súd v záujme
dieťaťa pristúpiť aj k ďalším výchovným opatreniam v súlade s predpismi rodinného práva.

Proti rozsudku okresného súdu podala matka (prostredníctvom pôvodnej právnej zástupkyne) v
zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, prípadne
zrušil. V odôvodnení odvolania uviedla, že s rozhodnutím prvostupňového súdu zásadne nesúhlasí.
Postup prvostupňového súdu považuje za neštandardný, pretože vôbec nevzal do úvahy vek maloletej,
ktorá má J. roka a teda podľa jej názoru ide o veľmi široko upravený styk maloletej s otcom, keďže
táto sa do tejto doby s otcom stretávala len pár hodín do týždňa. Ako uviedla na pojednávaní, je
ochotná otcovi umožniť širší styk, avšak nie tak, aby maloletá u neho prespávala cez noc. Je ešte
veľmi malá a takéto odlúčenie bude pre ňu problémové a psychicky náročné. Uviedla, že prvostupňový
súd sa nevysporiadal s dôkazmi a tvrdeniami, ktoré boli z jej strany predložené a prednesené. Otec
nedodržiaval stanovený čas styku a naposledy pri styku s maloletou meškal 45 minút, bez toho, aby
jej to oznámil. Okresný súd rozhodol len na základe výpovedí otca. Jeho tvrdenie, že maloletá sa na
neho teší a prejavila záujem byť s ním sa súdu zdalo byť postačujúce na to, aby mal túto skutočnosť
za preukázanú i napriek tomu, že poukázala na to, že maloletá mala obdobie, keď otcovi odmietala ísť.
Skutočnosti ohľadom odovzdávania maloletej mohol objasniť ňou navrhnutý svedok - jej otec s ktorým
býva v jednej domácnosti. Toto však súd nepovažoval za potrebné a jej dôkaz zamietol. Okresný súd
taktiež nepovažoval za potrebné objasniť situáciu, keď bola privolaná polícia v dôsledku agresívneho
správania otca pri preberaní maloletej a nebral do úvahy, že takéto správanie je u neho bežné aj za
prítomnosti maloletej. Rozpor taktiež vznikol pri tvrdeniach otca ohľadom styku s maloletou počas jej
choroby. Už v predchádzajúcich vyjadreniach poukázala na to, že maloletá je často chorá a preto niekedy
nenastala situácia, že nemohol byť realizovaný styk podľa predchádzajúceho rozhodnutia. Vždy sa
však snažila s otcom dohodnúť a umožniť mu styk s maloletou. Na poskytnutie náhradného termínu
nebol dôvod, keďže otcovi bol styk umožnený a náhradný termín si vyžiadal iba raz. Nesúhlasila
ani s tou časťou odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu, v ktorej konštatoval, že otec sa o
maloletú zaujíma, informuje sa o nej v škôlke a u lekárky. Otec sa nikdy predtým o maloletú nezaujímal,
respektíve sa neinformoval. Podľa jej názoru, otec sa o maloletú zaujíma len účelovo, v súvislosti s týmto
konaním. Ďalej namietala, že nesúhlasí ani s rozhodnutím prvostupňového súdu, ktorým uložil dohľad
nad výchovou maloletej. Toto opatrenie nepovažuje za dostatočné, keďže súd upravil styk cez víkend
počas nocí. Poukázala na konkrétne judikáty (R 21/ 1965 a R 97/ 1967) a na vhodnosť nariadenia
adaptačnej doby, aby si maloletá mala šancu zvyknúť na to, že bude tráviť noc aj mimo svojho domova.
Ďalej vyjadrila presvedčenie, že maloletá nebude schopná prespávať u otca, pretože v minulosti sa stalo,



že, keď boli na návšteve u jej rodiny, tak odmietala spať mimo domova, neustále plakala, budila sa,
pýtala sa do svojej izbičky a postieľky. Počas jej neprítomnosti neustále za ňou plakala. Poukázala i na
to, že súd ani neapeloval na otca, že pri možných komplikáciách, respektíve keď maloletá prejaví v noci
túžbu po nej, prípadne keď bude negatívne pociťovať jej neprítomnosť, je v najvyššom záujme maloletej,
aby jej ju otec odovzdal. Ďalej uviedla, že otcovi nebránila v styku s maloletou. Nebráni sa rozšírenie
úpravy styku, nie však v takom rozsahu ako žiadal otec. Priznaný rozsah úpravy styku považuje za veľmi
široký. Vhodné by bolo, aby bol styk rozšírený napríklad každý nepárny týždeň v stredu od 15:30 do
18:00 hod., každý párny týždeň v nedeľu od 10:00 do 17:00 hod., počas vianočných sviatkov každý
nepárny rok dňa 26. 12. od 10:00 do 18:00 hod., počas novoročných sviatkov každý párny rok dňa 01.
01. od 10:00 do 18:00 hod., na veľkonočné sviatky každý párny rok a to vo Veľkonočný pondelok od
10:00 do 18:00 hod. takto upravený s tým by nebol pre maloletú takým veľkým šokom s psychickým
nátlakom a zároveň by umožňoval budovať jej vzťah s otcom. Záverom odôvodnenia odvolania uviedla,
že nesúhlasí ani s rozhodnutím o trovách konania a žiada, aby otec bol zaviazaný k náhrade jej trov
konania (trov právneho zastúpenia).
Dňa 29. 1. 2016 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie matky (prostredníctvom aktuálneho právneho
zástupcu), formálne označené ako „Doplnenie odvolania“. V tomto podaní bolo uvedené, že matka s
napadnutým rozsudkom nesúhlasí, „nakoľko rozsudok vôbec neodráža vývinové dispozície X ročného
dieťaťa. Zo všeobecne známych psychologických a psychiatrických štúdií vyplýva, že odňatie tak
malého dieťaťa od matky na noc z (t.j. od rodiča s, ktorými je od narodenia v nepretržitom kontakte) v
budúcnosti naruší jeho psychosociálne ukotvenie a to obzvlášť v danom prípade, kedy v noci bez matky
ešte nikdy nebolo.“ Podľa jej názoru, na to, aby súd mohol dospieť takémuto rozhodnutiu mal nariadiť
znalecké dokazovanie.

Kolízny opatrovník maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že sa v plnom rozsahu
pridržiava svojich písomných a ústnych vyjadrení poskytnutých súdu.

Otec (prostredníctvom právnej zástupkyne) v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že má za
to, že napadnutý rozsudok je objektívny a je v prospech maloletej. Je potrebné, aby sa vzťah medzi ním
a maloletou rozvíjal. Uviedol, že preukázal, že s maloletou má veľmi dobrý vzťah, zaujíma sa o ňu, o
čom svedčí jej fakt, že bol za maloletou v škôlke, pozná jej lekárku a tým aj z jej zdravotný stav.

Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych predpisov - ďalej len „O.s.p.“), vec
prejednal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s použitím § 156 ods. 3 O.s.p. a rozsudok okresného súdu o
úprave styku otca s maloletou podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po oboznámení sa s obsahom spisu, okresným súdom vykonanými dôkazmi a obsahom napadnutého
rozsudku odvolací súd konštatuje, že rozsudok okresného súdu je vecne správny. Odvolací súd (v súlade
s vyššie citovaným ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p.) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho
rozhodnutia, ktoré je jednak podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa
vysporiadava so všetkými relevantnými otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia
uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (§ 210 ods. 2 O.s.p.) odvolací súd uvádza, že
matka v odvolaní neuviedla žiadne také okolnosti a argumenty, ktoré by neboli prvostupňovým súdom
v rozhodnutí zohľadňované a s ktorými by sa prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia náležite
nevysporiadal. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentom matky uvedeným v odvolaní, že určený
rozsah styku nezohľadňuje vek maloletej. Maloletá má už takmer X roky, s otcom je v pravidelnom
styku a je najvyšší čas, aby s ním začala tráviť viac času v dlhšej nepretržitej dobe, teda i cez noc.
Samotná matka v odvolaní uviedla, že maloletá mala v minulosti problémy spať v inom prostredí na



aké bola doteraz zvyknutá a práve možnosť tráviť noc v inom prostredí za prítomnosti blízkej osoby
- otca môže mať pozitívny vplyv na to, aby spanie v inom prostredí na aké bola doteraz zvyknutá u
nej nevyvolávalo neprimeraný diskomfort. Úprava styku vymedzená okresným súdom je jednoznačne v
prospech maloletej, pretože zabezpečí podmienky pre vytvorenie ešte pevnejšej citovej väzby medzi ňou
a otcom. Ako správne konštatoval okresný súd, je na matke, aby maloletú pripravila na stretnutie s otcom
po psychickej stránke tak, aby nadobudla presvedčenie, že ide k jednému zo svojich najbližších osôb,
k druhému rodičovi, ktorý je po uvedenú dobu povinný sa o ňu riadne starať a ktorý túto starostlivosť
i zabezpečí. V konaní neboli zistené žiadne závažné okolnosti, ktoré by styku v nariadenom rozsahu
objektívne bránili, teda konkrétne, neboli zistené nedostatky ani v prostredí, v ktorom sa bude styk
realizovať a ani v správaní otca k maloletej. Pokiaľ matka poukazovala na negatívne správanie otca,
tak to sa týkalo výlučne len ich vzájomnej komunikácie a nie správania otca k maloletej. Maloletá je
už vo veku, kedy je otec objektívne schopný zabezpečiť jej ustálený denný režim a jej bežné osobné
potreby. V prípade, ak by sa vyskytli určité problémy, tieto môže operatívne riešiť konzultáciou so svojimi
rodičmi (ktorých má k dispozícii), prípadne telefonickou konzultáciou s matkou maloletej, samozrejme to
vyžaduje z jej strany určitú ústretovosť a tolerantnosť. Na druhú stranu, otec si musí byť vedomý toho,
že ústretový prístup a tolerantnosť z jej strany môže očakávať len v prípade, ak sa aj on k nej bude
správať slušne a korektne.
V tomto prípade ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu a preto okresný súd rozhodol vecne
správne, keď podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. rozhodol, že žiaden z účastníkov konania
nemá právo na náhradu trov konania.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd záverom uvádza, že na podanie matky doručené (doručené prostredníctvom aktuálneho
právneho zástupcu) dňa 29. 1. 2016 nemohol prihliadať, pretože bolo doručené po uplynutí odvolacej
lehoty (§ 205 ods 3 O.s.p.).

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1, v
spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a na základe toho rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá
právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože toto konanie mohlo začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.