{"guid": "72da1964-bdd3-40e3-94b9-9a0d0f313f6f:60b65d45-74b1-459d-9964-91c2b4b87108", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6715214412.1", "spisova_znacka": "12Co/292/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/292/2016 z 28. 12. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 28. decembra 2016, sp. zn. 12Co/292/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6715214412.1", "identifikacne_cislo": "6715214412", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Juraj Seman", "sudca_id": 568, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-juraj-seman-568", "datum_vydania": "2016-12-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ochrana osobnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "nazov": "§ 101 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-101"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100", "nazov": "§ 100 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-100"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-3", "nazov": "§ 396 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-2", "nazov": "§ 13 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-101", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-11", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-100", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-13", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/60b65d45-74b1-459d-9964-91c2b4b87108", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6715214412.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6715214412.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6715214412.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/292/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715214412
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715214412.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu PhD. v spore žalobkyne X. D., nar.
XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom A. D. XXX, XXX XX K., právne zastúpenej Mgr. Robertom Antalom,
advokátom so sídlom Ul. Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému Slovenská
autobusová doprava Zvolen, akciová spoločnosť, so sídlom Balkán 53, 960 95 Zvolen, IČO: 36 054 666,
právne zastúpenému Advokátska kancelária GABE - BB, s. r. o., so sídlom Profesora Sáru 3873/44,
974 01 Banská Bystrica, IČO : 36 855 936, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 80.000 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k.
9C/248/2015-112 zo dňa 13. 06. 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 20
000 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok) a  v súvisiacich  výroku   o    trovách    konania
(tretí výrok, štvrtý výrok) z r u š u j e  a vec mu v tomto  rozsahu v r a c i a   na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 13. 06.
2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 20 000 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
(prvý výrok) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (druhý výrok). Rozhodnutie o trovách konania  si
vyhradil na samostatné rozhodnutie (tretí výrok). Ďalej uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet
Okresného súdu Zvolen súdny poplatok 666 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (štvrtý výrok).
Okresný súd odôvodnil rozsudok tým, že žalovaný za analogického použitia § 853 a 427 ods.
2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) zodpovedá ako prevádzkovateľ motorového vozidla za
nemajetkovú ujmu spôsobenú na osobnostných právach žalobkyne ( ochrana rodinného života a
ochrana súkromia) v dôsledku dopravnej nehody zapríčinenej dňa XX. XX. XXXX vodičom autobusu I.
E., ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 2T/210/2013-256 z 18. 03. 2014 uznaný za vinného
zo spáchania prečinu usmrtenia, ktorého následkom bolo úmrtie manžela žalobkyne I. D.. Rozsudok sa
stal právoplatným 03. 04. 2014. V adhéznom konaní bol žalobkyni priznaný nárok na náhradu škody
titulom nemajetkovej ujmy 40 000 €.
Okresný súd mal preukázané, že dňa 31. 12. 1993 bola uzatvorená pracovná zmluva medzi Slovenskou
autobusovou dopravou Banská Bystrica, š. p. , Odštepný závod T. ako zamestnávateľom a I. E. ako
zamestnancom. SAD Zvolen, š. p. oznámilo zamestnancovi I. E., že dňa 01. 07. 1998 dôjde k zrušeniu
štátneho podniku SAD T. bez likvidácie zlúčením, práva a povinnosti z pracovného pomeru preberá
odo dňa 01. 07. 1998 SAD Zvolen, š. p. . SAD Zvolen, a. s. , so sídlom Balkán 53, Zvolen oznámila
I. E., že dňom 31. 05. 2002 došlo k zrušeniu podniku SAD Zvolen, š. p. bez likvidácie, pričom všetky
práva a povinnosti z pracovno-právnych vzťahov preberá od 01. 06. 2002 SAD Zvolen, a. s. . Z výpisu
z obchodného registra žalovaného vyplýva, že vykonáva dopravu osôb a tovaru od októbra 2003.
Pri ustálení pasívnej vecnej legitimácie okresný súd vychádzal z viacerých rozhodnutí NS SR (napr.
R 114/99, R 38/1996, R 36/2009, R 53/2010, R 38/2012), v zmysle ktorých pôvodcom zásahu do



osobnostných práv môže byť aj právnická osoba, ktorá svoju vôľu vytvára prostredníctvom fyzických
osôb, ktoré sú na to určené. Právne zdôvodnil rozsudok ustanoveniami § 420 ods. 2, § 427 ods. 1 a
2 a § 853 ods. 1 OZ.
Okresný súd zistil, že aj keď bol autobus typu W. Q. ev. č. X. XXXQ., ktorým bola spôsobená dopravná
nehoda, vlastníctvom leasingovej spoločnosti ČSOB Leasing, a. s. , jeho prevádzkovateľom bol žalovaný
s poukazom na ods. 1.2.1, 1.2.2., 1.5.5., 1.5.6., 1.5.7., 3.1.1. a 3.2. Všeobecných zmluvných podmienok
finančného leasingu ČSOB Leasing,  a. s. pre dopravnú techniku 03/10, vychádzajúc aj z rozsudku NS
ČR sp. zn. 25Cdo 2563/2005 zo dňa 27. 11. 2007.
Pri skúmaní existencie zásahu do osobnostných práv žalobkyne súd prvej inštancie konštatoval, že
právo na súkromie fyzickej osoby zahŕňa aj jej právo na spolužitie s ďalšími osobami, predovšetkým
členmi rodiny. Konaním žalovaného došlo k okamžitému násilnému pretrhnutiu a k deštrukcii  všetkých
vybudovaných citových väzieb žalobkyne a jej manžela I. D., ktorých vzťah bol harmonický, v čase
nehody trval XX  rokov. Existovalo medzi nimi silné citové puto, keďže I. D. bol od X-tich rokov D..
Vychovali spolu X  deti. Žalobkyňa na pojednávaní 11. 04.2016 vypovedala, že I. D. bol v čase dopravnej
nehody na dôchodku, avšak ešte pracoval ako X.. Popoludní vždy pomáhal v domácnosti aj ich deťom.
Bol zdravý, vitálny, nemal žiadne choroby. Žalobkyňa stále pociťuje veľký žiaľ nad stratou manžela a
s pribúdajúcim časom je to horšie. Okresný súd poukázal na ust. § 11, § 13 čl. 8 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných práv a slobôd č. 209/1992 Zb., aj na čl. 16 19 ods. 1, 2 Ústavy
SR, na § 11 a § 13 OZ.
Okresný súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že ,,prihliadol aj na majetkovú situáciu žalovaného s tým,
že so zreteľom na všetky okolnosti dospel k záveru, že primeraná náhrada, ktorá je  spôsobilá aspoň
sčasti  zmierniť následky neoprávneného zásahu do práv na ochranu osobnosti žalobkyne je suma 20
000,- €.“ K obrane žalovaného uviedol, že vychádzajúc z pripojeného trestného spisu Okresného súdu
Zvolen sp. zn. 2T/210/2013 mal za to, že k nehode došlo v dôsledku porušenia povinností zo strany
vodiča žalovaného, preto je bez právneho významu, či motocykel vedený poškodeným mal, alebo nemal
evidenčnú značku, mal alebo nemal platné technické osvedčenie.
Rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 15C/68/2015-26 zo dňa 02. 07. 2015, právoplatným 21. 08.
2015 bolo preukázané, že žalobkyni X. D. bola prisúdená čiastka 20 000 € (z požadovaných 80 000
€) v konaní o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy od žalovaného SAD Zvolen,  a. s., so
sídlom Zvolen, Balkán 53, IČO: 36 004  928,  z titulu zásahu do osobnostných práv, ku ktorému  došlo
dopravnou nehodou zo dňa XX. XX. XXXX zavinenou vodičom žalovaného I. E. motorovým vozidlom W.
Q. ev. č X. XXXQ., ktorej následkom bolo úmrtie manžela žalobkyne I. D.. Okresný súd ustálil, že tento
rozsudok nie je procesnou prekážkou  veci rozsúdenej, pretože v novom konaní je žalovaným Slovenská
autobusová doprava Zvolen,  a. s. so sídlom Balkán 53, 969 05 Zvolen, IČO: 36 054 666, čím nie je
splnená podmienka totožnosti účastníkov konania.
K námietke premlčania vznesenej žalovaným okresný súd uviedol, že právo na náhradu nemajetkovej
ujmy (na rozdiel od práva na ochranu osobnosti) sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej
dobe s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 100/2009. Počiatok plynutia premlčacej doby je
viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilému porušiť, alebo ohroziť
osobnostné práva fyzickej osoby. V zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 265/2009 premlčacia doba
začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv.
Žalobkyňa si svoje právo uplatnila na súde dňa 14. 10. 2015, k zásahu do jej osobnostnej sféry došlo
dopravnou nehodou dňa XX. XX.  XXXX. K úmrtiu jej manžela v dôsledku tejto dopravnej nehody došlo
XX. XX. XXXX a od nasledujúceho dňa začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia lehota.
Rozhodnutie o trovách konania (tretí výrok) odôvodnil okresný súd ustanovením § 153 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“).
Pri uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok 660 €, z toho 66 € za žalobu a 600 € z výšky uplatnenej
nemajetkovej ujmy (štvrtý  výrok) vychádzal okresný súd z § 2 ods. 2 a § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a z položky 7b písm. a, b Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí
jeho prílohu. Žalobkyňa bola v konaní od platenia súdneho poplatku oslobodená a súd jej žalobe sčasti
vyhovel, preto uložil povinnosť zaplatiť pomernú časť súdneho poplatku žalovanému, ktorý nie je od
poplatku oslobodený.

2.  Žalovaný podal proti prvému, tretiemu a štvrtému výroku včasné odvolanie tvrdiac, že rozsudok v
zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ a d/ O. s. p. vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
V prvom rade namietol nedostatok svojej pasívnej legitimácie, ktorú podľa neho nesie I. E. ako vodič
autobusu, ktorý aj bol zaviazaný na zaplatenie nemajetkovej ujmy 40 000 € v prospech pozostalej



manželky X. D., čo vyplýva z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/210/2013. Poukázal na
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/296/2011 z 19. 09. 2012, v zmysle ktorého
zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla za zásah do osobnostných práv nemožno pri § 13
OZ vyvodiť ani ako solidárnu zodpovednosť s vodičom. Analogické použitie § 427 OZ neprichádza do
úvahy, pretože subjektom zodpovedným za neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby
môže byť len jeho pôvodca (vodič). Odvolateľ doplnil, že v opačnom prípade by pán E. ako zamestnanec
nemohol byť v trestnom konaní zaviazaný na náhradu nemajetkovej ujmy. Rozhodnutie okresného
súdu považuje za arbitrárne, lebo nie je zrejmé, akým spôsobom okresný súd vychádzal z uvedeného
právoplatného rozsudku v zmysle § 135 ods. 2 O. s. p..
Prevádzkovateľom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda bol  ČSOB Leasing,
a. s., ktorý udelil žalovanému ako nájomcovi plnú moc na zastupovanie pri vybavovaní colných
náležitostí prevzatím motorového vozidla od dodávateľa, jeho uvedení do prevádzky, pri uplatňovaní
nárokov z vád motorového vozidla, zastupovaní pred súdmi, uzatvorení poistenia v rozsahu VOP a
pri vybavovaní prípadných poistných udalostí. Akékoľvek úkony sú teda úkonmi vykonávané priamo
spoločnosťou ČSOB Leasing, a. s. . odvolateľ skonštatoval, že z uvedeného právneho názoru s
najväčšou pravdepodobnosťou vychádzal aj súd v trestnom konaní sp. zn. 2T/210/2013. Z tohto
trestného spisu bolo zrejmé, že ČSOB  Leasing, a. s. bol vlastníkom motorového vozidla (zodpovedným
podľa § 427 OZ), s ktorým I. E. nebol v žiadnom vzťahu. Bola teda daná priama zodpovednosť pána E.
podľa § 420 OZ ako vodiča motorového vozidla, ktorý zodpovedá solidárne s prevádzkovateľom ČSOB
Leasing, a. s. podľa § 427 OZ. Keďže I. E. bol zaviazaný na náhradu nemajetkovej ujmy, žalobkyňa sa
môže obrátiť so svojím nárokom na ďalšieho solidárneho dlžníka ČSOB  Leasing, a. s. . Ani s týmito
skutočnosťami sa okresný súd vo svojom odôvodnení rozsudku nevyporiadal.
Odvolateľ poukázal na  stret prevádzky motorového vozidla J. vedeného I. D. s vozidlom vedeným I.
E. a tvrdil, že je daná solidárna zodpovednosť týchto dvoch prevádzkovateľov podľa § 438 ods. 1 OZ,
keďže škoda vznikla tretej osobe - žalobkyni. Súd mal oprávnenie rozhodnúť, že škodcovia zodpovedajú
za škodu podľa svojej účasti na jej spôsobení. Žalovaný potom za ujmu na nemajetkových právach
vzniknutú tretej osobe zodpovedá spoločne a nerozdielne s právnymi nástupcami I. D., čo je žalobkyňa a
ich deti. Ak je podľa odvolacieho súdu daná solidárna zodpovednosť, uplatňuje si žalovaný voči žalobkyni
ako obranu proti  žalobe právo na vysporiadanie ujmy vzniknutej žalobkyni v súlade s § 439 OZ do
výšky nemajetkovej ujmy uplatňovanej žalobkyňou. Ak odvolací súd rozhodne o delení  zodpovednosti
podľa § 438 ods. 2 OZ, má žalovaný za to, že výlučne  účasť nebohého pána D. na vzniku nemajetkovej
ujmy žalobkyni bola okolnosťou vedúcou k vzniku tejto nemajetkovej ujmy. Ak by pán D. rešpektoval
zákonné ustanovenia  a bez platného technického osvedčenia neprevádzkoval motocykel na pozemných
komunikáciách, nedošlo by ku škode. V čase dopravnej nehody pán D. síce išiel po hlavnej ceste, ale
porušil právne predpisy, takže je potrebné prihliadať nielen na okolnosti na strane osoby, ktorá nedala
prednosť v jazde.
V dovolacom konaní sp. zn. 1Cdo 100/2009 bola riešená dĺžka premlčacej doby v prípade zásahu do
osobnostných práv realizovaného fyzickou osobou, ktorá zodpovedá sama (nie v rámci pracovného
pomeru). Vzhľadom na analogické použitie § 427 OZ je nevyhnutné na plynutie premlčacej doby použiť
ustanovenia týkajúce sa premlčania práva na náhradu škody podľa § 106 OZ, s čím sa okresný súd
nevysporiadal. Žalobkyňa sa dozvedela o vzniknutej ujme dňom smrti I. D. a o zodpovednom subjekte
najneskôr 09. 10. 2013, kedy došlo k preštudovaniu vyšetrovacieho spisu obsahujúceho aj údaje o
vlastníkovi a nájomcovi motorového vozidla eč. X. XXXQ.. Nárok žalobkyne je uplatnený po uplynutí
dvojročnej  subjektívnej premlčacej doby (09. 10. 2013 - 09. 10. 2015), keďže žaloba bola podaná 14.
10. 2015.
Odvolateľ považuje za neprimerané priznanie nemajetkovej ujmy 20 000 €, lebo je potrebné prihliadať
aj na okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva vo vzťahu k postihnutej fyzickej osobe tak, aby
bola naplnená požiadavka zabezpečujúca účinné primerané zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu aj
požiadavka na nezneužívanie tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie ( rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/405/2009 z 25. 02. 2010). Konanie zodpovedného
subjektu je považované z hľadiska trestno-právnych predpisov za nedbanlivostné. K protiprávnemu
konaniu došlo aj zo strany I. D., ktorý prevádzkoval motocykel J. v rozpore so zákonným zákazom
§ 21 ods. 2 zák. č.  725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel  v premávke na pozemných
komunikáciách. Žalobkyni už boli z titulu nemajetkovej ujmy právoplatnými rozhodnutiami priznané
finančné čiastky v celkovej výške 60 000 €, a to 40 000 € rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn.
2T/210/2013 (voči vodičovi I. E.) a 20 000 € rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 15C/68/2015 z
02. 07. 2015 (voči SAD Zvolen, a.s., IČO: 36 004 928 ako prevádzkovateľovi autobusu). Nemajetková



ujma bola priznaná na základe totožného skutkového stavu, preto je priznanie akejkoľvek finančnej sumy
nad doteraz právoplatne priznanú sumu 60 000 € neprimerané a nedôvodné.
Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd rozsudok v časti napadnutej odvolaním zmenil tak, že žalobu
zamietne a žalobkyňu zaviaže na náhradu trov konania.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu zdôraznila, že sa nestotožňuje s napadnutým rozsudkom v časti
rozsahu priznanej náhrady nemajetkovej ujmy, napriek tomu nepodala odvolanie v snahe dosiahnuť
aspoň čiastočnú náhradu v relatívne dohľadom čase.
Žalovaný odôvodňuje odvolanie argumentmi uvádzanými v priebehu konania pred súdom prvej
inštancie. K dopravnej nehode nedošlo v dôsledku akéhokoľvek porušenia právnej povinnosti manželom
žalobkyne bez ohľadu na to, či porušil ustanovenia právneho predpisu upravujúceho cestnú premávku.
Podľa § 112b ods. 2 zák. č. 725/2004 Z. z. o  prevádzke vozidiel v premávke na pozemných
komunikáciách účinného k XX. XX. XXXX  malé motocykle vyrobené pred 1. januárom 2000 musia byť
zaevidované do evidencie vozidiel, teda mať aj pridelené evidenčné číslo až od 01. 01. 2023. Ak by súd
posudzoval premlčanie podľa § 106 OZ,  do uplatnenia žalovaného nároku neuplynula ani subjektívna
premlčacia lehota, nakoľko sa žalobkyňa dozvedela o tom, kto za spôsobenú škodu zodpovedá až na
základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Zvolen  sp. zn. 2T/210/2013. V prejednávanej veci je
však potrebné posudzovať premlčaciu dobu podľa § 101 OZ.
Žalovaný vedel, že žalobkyňa podala žalobu voči SAD Zvolen, a.s., ktorá nebola v spore vedenom pod
sp. zn. 15C/68/2015 pasívne, vecne legitimovaná. Uvedená spoločnosť v spore sa správala pasívne,
nevyjadrila sa k veci, nevzniesla námietku nedostatku pasívnej legitimácie. Žalobkyni nie je zrejmé,
prečo bol v trestnom konaní zaviazaný na náhradu škody vodič autobusu I. E., ktorý bol v čase dopravnej
nehody zamestnancom žalovaného. Žalobkyňa tiež nepozná dôvod, pre ktorý nepodal pán E. proti
tomuto vecne nesprávnemu rozhodnutiu  odvolanie. Keďže bol žalobkyni priznaný nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy voči SAD Zvolen, a.s. ktorý nebol pasívne legitimovaný, bola nútená uplatniť si svoj
nárok opäť v tomto konaní voči žalovanému, ktorý je pasívne legitimovaným subjektom. Navrhla, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

4.  Žalovaný reagoval na vyjadrenie žalobkyne zdôraznením, že nemajetková ujma v celkovej výške
60 000 € bola v predchádzajúcich súdnych konaniach žalobkyni priznaná z jednej a tej istej dopravnej
nehody. Obidve predošlé súdne rozhodnutia sú  právoplatné, neboli doposiaľ zrušené. Žalovaný
nespochybňuje, že motocykel J. v čase dopravnej nehody nepotreboval v prevádzke osvedčenie
o evidencii ani pridelené EVČ, ale spochybňoval existenciu technického osvedčenia vozidla, ktoré
predstavuje jediný doklad o tom, že vozidlo smie byť prevádzkované v premávke na pozemných
komunikáciách. Vlastník motocykla J. je podľa  § l12b ods. 2 zák. č. 725/2004 Z. z. do roku 2023 povinný
dostaviť sa s platným technickým osvedčením vozidla na príslušný dopravný inšpektorát a požiadať o
jeho výmenu za osvedčenie o evidencii, časť 2 a súčasne požiadať o pridelenie evidenčného čísla. Do
roku 2023 je teda jediným dokladom, ktorý preukazuje spôsobilosť vozidla kategórie L 1e na premávku
na pozemných telekomunikáciách technické osvedčenie vozidla, ktorého existenciu žalovaný poprel
a žalobkyňa nepreukázala. Je objektívne nemožné, aby žalobkyňa nadobudla vedomosť o škode a
škodcovi až právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/210/2013 t. j. 03. 04. 2014,
pretože v tomto rozhodnutí nie je žiadnym spôsobom uvedená ani spoločnosť SAD Zvolen, a.s., ani
Slovenská autobusová doprava Zvolen, a.s., a ani iná spoločnosť, len vodič I. E..

5. Žalobkyňa vo vyjadrení reagujúcom na vyjadrenie žalovaného uviedla, že nepovažuje za právne
relevantné vyjadrovať sa k otázke technického preukazu, alebo  ev. č. motocykla J.. Nepozná argumenty,
ktorými odôvodnil Krajský súd v Banskej Bystrici svoje závery v rozhodnutí sp. zn. 17/Co/296/2011.
Zopakovala svoje tvrdenia týkajúce sa premlčania nároku.

6. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny
poriadok účinný do 30.06.2016. Od 01.07.2016 je súd povinný aplikovať Civilný sporový poriadok v
zmysle prechodného ustanovenia § 470 ods. 1.

7.    Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Zák. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok - ďalej len „CSP“) vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom
ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario za
použitia § 177 ods. 2 CSP a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku, ktorým bola
žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 20 000 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku



(prvý výrok) a v súvisiacich výrokoch o trovách konania (tretí výrok, štvrtý výrok)  podľa § 389 ods. 1 písm.
b/ CSP zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
podľa § 391 ods. 1 CSP.

8.  Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie
súdneho rozhodnutia. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného
súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ako aj právo
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a
odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné
súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich
skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich
súdov. Jedným z princípov vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo
a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (§ 220 ods. 2, 3 CSP, I. ÚS
243/2007), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli
jeho strany. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd
by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú
presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku
ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné,
racionálne ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (NS SR sp. zn. 2Cdo 150/2013). Z
práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať
sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie
(I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne T. c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, Séria A, č. 254-B, str. 49, §
30). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok všeobecného súdu aj v
situácii, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodnil zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej
veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28.
februára 2006).

9.  Aj keď pomerne veľkú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku tvoria teoretické východiská a zásady
(publikované v odbornej literatúre), ktorými sa spravuje rozhodovanie o ochrane osobnostných práv, o
náhrade škody a premlčaní; z procesných otázok sa zaoberá prekážkou veci rozsúdenej, okresný súd
niektoré svoje závery nezdôvodnil v zmysle vyššie uvedených zásad, ktorými sa riadi spravodlivé súdne
konanie.

10.   Okresný súd z predložených listinných dôkazov vyvodil pasívnu legitimáciu žalovaného ako
zamestnávateľa vodiča I. E., ktorého konaním bola spôsobená dopravná nehoda z XX. XX. XXXX.
bez toho, aby sa vysporiadal s tým, že žalovaným je Slovenská autobusová doprava Zvolen, a.s., so
sídlom Balkán 53, 960 95 Zvolen, IČO: 36 054 666 a k prechodu práv a povinností z pracovnej zmluvy
z 31. 12. 1993 uzatvorenej medzi Slovenskou autobusovou dopravou Banská Bystrica, š.p., Odštepný
závod T. a I. E. došlo od 01. 07. 1998 na SAD Zvolen, š.p. a od 01. 06. 2002 na SAD Zvolen, a. s.
(str. 9 posledný odsek, strana 10 prvý odsek napadnutého rozsudku). Okresný súd nevysvetlil, či a
kedy došlo k ďalšiemu prechodu práv a povinností z pracovnoprávneho vzťahu I. E. zo subjektu SAD
Zvolen, a. s. na žalovaného. Z rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 15C/68/2015-26 zo dňa 02. 07.
2015 pritom vyplýva, že žalobkyni X. D. bolo priznané právo na zaplatenie 20 000 € z titulu ochrany
osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy voči žalovanému SAD Zvolen, a.s., so sídlom Balkán 53,
Zvolen, IČO: 36 004 928. V uvedenom rozsudku konajúci súd, rovnako ako v prejednávanej veci, ustálil
zodpovednosť žalovaného subjektu vychádzajúc z analogického použitia § 427 ods. 1, 2 OZ ako subjektu
vykonávajúceho dopravu, prevádzkou ktorej bol spôsobený zásah do osobnostných práva žalobkyne.
Na druhej strane okresný súd správne ustálil, že pasívnu vecnú legitimáciu nenesie vlastník motorového
vozidla ČSOB Leasing, a.s., ale jeho prevádzkovateľ. Na leasingového nájomcu - žalovaného totiž boli
prevedené práva a povinnosti vlastníka v tak širokom rozsahu, ako odôvodňuje okresný súd. Odvolací
súd pripomína, že vedenie motorového vozidla vodičovi I. E. nezveril leasingový prenajímateľ ČSOB
Leasing, a.s., ale leasingový nájomca, čo nebolo sporné.

11.  Ďalšou otázkou, ktorú bolo potrebné v súvislosti s pasívnou legitimáciou riešiť, bola otázka
zodpovednosti prevádzkovateľa motorového vozidla za neoprávnený zásah do osobnostných práv
fyzickej osoby za analogického  použitia § 427 a nasl. OZ (zodpovednosť za škodu spôsobenú zvláštnou
povahou prevádzky dopravných prostriedkov). Okresný súd správne poukazuje na rozsudok  NS SR



sp. zn. 3Cdo 228/2012 zo dňa 26. 09. 2013, z ktorého argumentácie čerpá. Najvyšší súd nielen
v uvedenom rozhodnutí (viď aj rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo 108/2011 z 15. 12. 2011, 3MCdo
3/2008 z 29. 06. 2009, 5Cdo 108/2009 z 19. 0 5. 2010, 5Cdo 83/2008 z 27. 11. 2009) uvádza,
že pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby spôsobený niekým, kto bol
použitý právnickou osobou na realizáciu jej činnosti, považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený
priamo právnickou osobou (určujúca je existencia miestneho, časového, vecného vzťahu k plneniu
danej činnosti). Uvedenou otázkou sa zaoberá aj rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co
566/2015 zo dňa 29. 06. 2016. K argumentácii odvolateľa rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 17Co 296/2011 odvolací súd poznamenáva, že bol vydaný pred  prijatím uvedeného
právneho názoru Najvyšším súdom SR (19. 09. 2012) a vychádza z odlišnej skutkovej situácie. V
uvedenom konaní o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy bola žalovanou 1/ fyzická osoba
(vodič motorového vozidla) a žalovaným 2/ komerčná poisťovňa, v ktorej bolo uzatvorené povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom jeho
prevádzkovateľ účastníkom uvedeného súdneho konania nebol. Odvolací súd v uvedenom rozhodnutí
konštatuje, že pri nárokoch podľa § 13 OZ je možné uplatnenie nemajetkovej ujmy len voči osobe, ktorá
sa takéhoto zásahu do integrity osobnosti dopustila, čo vo vzťahu k žalovanému 2/ (teda komerčnej
poisťovni) nie je splnené. Poukázal pritom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo 168/2009 z 20. 04. 2011,
v ktorom bola riešená otázka pasívnej legitimácie poisťovateľa v spore, ktorého predmetom je náhrada
nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 OZ.

12.    Je potrebné dať za pravdu odvolateľovi, že okresný súd sa zdôvodnení pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného Slovenská autobusová doprava Zvolen, a. s. bližším spôsobom nezaoberal priznaním
nároku na nemajetkovú ujmu za neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobkyne z toho istého
skutku (dopravná nehoda z XX. XX. XXXX) v trestnom  konaní Okresného súdu Zvolen sp. zn.
2T/210/2013 voči vodičovi autobusu I. E.. Úlohou okresného súdu preto  v ďalšom konaní (po zdôvodnení
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného vo vzťahu k SAD Zvolen, a. s.) bude posúdiť pasívnu vecnú
legitimáciu žalovaného  vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácie I. E., ktorý bol  v uvedenom súdnom
konaní zaviazaný na úhradu nemajetkovej ujmy z rovnakého neoprávneného zásahu (okresný súd
ustáli, či je viac zodpovedných subjektov, či každý z nich zodpovedá za tento zásah osobitne, alebo
zodpovedajú spolu, v akej miere).

13. Okresný súd stručne, jasne, zrozumiteľne nevysvetlil ani úvahy, ktorými sa spravoval pri rozhodovaní
o výške priznanej náhrady nemajetkovej ujmy. Výška peňažnej  náhrady je predmetom voľnej úvahy
súdu, zákon nestanovuje ani rámcové čiastky pre jej odškodnenie. Súd musí okrem závažnosti
vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo prihliadať aj k naplneniu požiadavky
účinného, primeraného zadosťučinenia za vzniknutú nemajetkovú ujmu a  požiadavky nezneužívania
tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie.
Vodiacim parametrom proporcionálneho a spravodlivého  zadosťučinenia je aj atribút primeranosti, ktorý
je rozhodujúcim kritériom priznávania odškodnenia tak, aby bol dosiahnutý účel kompenzácie (inak by sa
napriek poskytnutému odškodneniu poškodená mohla naďalej kvalifikovať ako obeť porušenia Dohovoru
o ľudských právach). Na druhej starne pri zachovaní proporcionality výška relutárnej (peňažnej)
satisfakcie nesmie byť prostriedkom bezdôvodného obohatenia a pôsobiť na škodcu likvidačne.
Rozhodujúcim je zvažovanie individuálnych okolností prípadu.
Okresný súd stručne odôvodnil závažnosť vzniknutej ujmy (žalobkyňa utrpela nenahraditeľnú stratu
manžela, keď došlo k okamžitému násilnému pretrhnutiu ich harmonického  vzťahu a manželstva
trvajúceho v čase nehody XX  rokov), no v odôvodnení chýba zhodnotenie intenzity zásahu do
osobnostných práv (napr. či žalobkyňa v dôsledku utrpenej ujmy vyhľadala pomoc odborníkov,
vyhodnotenie veku  žalobkyne v čase utrpenia ujmy, doby trvania jej manželstva s I. D. z hľadiska
realizácie účelu manželstva a citových väzieb ním založených, straty možnosti výchovy detí s mužom,
ktorého mala rada, straty realizácie rodinného života, poskytovania si vzájomnej pomoci a opory),
pričom za týmto účelom citlivo žalobkyňu vypočuje. Napriek všetkej citlivosti prípadu z odôvodnenia
rozsudku nie je zrejmé ani to, či a akým spôsobom súd prihliadal na okolnosti, za ktorých došlo k
porušeniu osobnostných práv. Z hľadiska týchto okolností je dôvodné stručne sa zaoberať napr. aj tým,
či nebohý I. D. skutočne porušil povinnosti pre vedenie motocykla zn. J. v premávke na pozemných
komunikáciách podľa zákona účinného v čase vzniku nehody vedením motorového  vozidla, ktoré na
tento účel nebolo právne spôsobilé, ako tvrdí žalovaný a prihliadať aj k tomu, že k neoprávnenému
zásahu do osobnostných práv žalobkyne nedošlo úmyselným konaním vodiča I. E. ani jeho hrubou
nedbanlivosťou. Okresný súd ďalej uvádza, že prihliadal aj na majetkovú situáciu žalovaného, avšak z



odôvodnenia rozsudku ani z obsahu spisu nevyplýva, akým spôsobom sa ňou zaoberal (svoje stručné
konkrétne zistenia v rozsudku okresný súd neuvádza).

14. Na doplnenie odvolací súd pripomína, že výška náhrady nemajetkovej ujmy musí odrážať aj
všeobecne zdieľané predstavy o spravodlivosti. Primárnym významom náhrady nemajetkovej ujmy je
jej  vyrovnávací charakter. Ústavný súd ČR v náleze sp. zn. 1 ÚS 2844/14 zo dňa 22. 12. 2015 označuje
primerané zadosťučinenie za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti civilným deliktom za
jednu z civilno-právnych sankcií, ktorá má odrážať rušiteľa chránených osobnostných statkov a jeho
možných nasledovníkov od protiprávneho konania, a tak byť nástrojom prevencie (prisúdená výška
náhrady musí pôsobiť na zodpovedný subjekt tak, aby sa snažil obdobným zásahom do práva na
súkromný život spôsobeným nedbanlivosťou svojich zamestnancov predchádzať).

15. Ďalším vodítkom pre rozhodovanie o výške nemajetkovej ujmy je judikatúra Európskeho súdu pre
ľudské práva. Tento objasnil aplikáciu tzv. „statusu obete“ podľa čl. 34 Dohovoru o ľudských právach,
ktorá priamoúmerne zodpovedá kritériu primeranosti priznávanej peňažnej satisfakcie (D. proti Taliansku
- rozhodnutie zo  06. 03. 2007 sťažnosť č. 43662/98, D. proti Slovenská republika - rozhodnutie z 08.
10. 2007 č. 7205/02). Európsky súd pre ľudské práva uviedol, že výška nemajetkovej ujmy nemusí byť
rovnaká, akú by priznal v porovnateľných prípadoch, nesmie však byť zjavne neprimeraná okolnostiam
prípadu, pričom je potrebné zohľadňovať aj životnú úroveň danej krajiny a tiež to, či priznaná suma
nevybočuje z právnej tradície v danej krajine a aj to, ako rýchlo sa jej sťažovateľ domohol. Ústavný súd
ČR v rozhodnutí sp. zn. I ÚS 2844/14 konštatoval, že pri stanovení výšky čiastky relutárnej náhrady je
nutné použiť princíp proporcionality tiež spôsobom, že všeobecné súdy porovnajú čiastky tejto náhrady,
prisúdené v iných prípadoch.

16.  Okresný súd nielenže neodôvodnil, prečo je morálne zadosťučinenie v prípade žalobkyne
nepostačujúce, ale pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy nepostupoval v zmysle vyššie
naznačených kritérií. Pre uľahčenie odvolací súd dáva do pozornosti príkladmo niekoľko z množstva
publikovaných rozhodnutí slovenských súdov riešiacich podobnú problematiku. Rozsudkom Okresného
súdu Trnava č. k. 13C/126/2010-267 z 01. 10. 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave
č. k. 24Co/368/2015-311 z 01. 07. 2015 bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 40 000
€ za smrť manželky žalobcu v dôsledku protiprávneho úkonu zodpovedného subjektu (fyzickej osoby)
spočívajúceho v porušení pravidiel cestnej premávky. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.
k. 7C/256/2011-184 z 29. 01. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/264/2013-223
z 28. 10. 2013 bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy za smrť otca maloletého dieťaťa vo výške 23
000 €, manželke zomrelého vo výške 20 000 € a jeho rodičom každému po10 000 € (zásah spôsobený
fyzickou osobou pri porušení pravidiel cestnej premávky). Rozsudkom Okresného súdu Bratislava  č.
k. 12C 385/2008- 194 v spojení v rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo 04. 06. 2012 sp. zn.
6Co 111/2011 bolo priznaných 23 000 € pri úmrtí syna žalobcu a jeho manželky pri dopravnej nehode
zavinenej zamestnancom žalovanej.
Okresný súd bude v ďalšom konaní venovať pozornosť kritériu primeranosti  aj vzhľadom na už
prisúdenú náhradu nemajetkovej ujmy v konaní sp. zn. 2T/210/2013 Okresného súdu Zvolen vo výške 40
000 € voči vodičovi I. E. a 20 000 € priznaných rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 15C/68/2015
voči SAD Zvolen, a.s. so sídlom Balkán 53, Zvolen, IČO: 36 004 928, ktoré doposiaľ existujú ako
právoplatné  a vykonateľné exekučné tituly.

17.   Z obsahu pripojeného trestného spisu sp. zn. 2T/210/2013 Okresného súdu Zvolen vyplýva, že
žalobkyňa v prebiehajúcom trestom konaní aktívne vykonávala všetky práva poškodeného, uplatnila si
nemajetkovú ujmu za stratu manžela a otca ich P. detí najskôr 280 000 € (viď zápisnica o výsluchu z
24. 09. 2013 č. l. 27), neskôr na hlavnom pojednávaní 18. 03. 2014 (č. l. 244) prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne uviedla, že pre seba a svoje deti požaduje nemajetkovú ujmu vo výške 10 000 € na
osobu. Rozsudok bol podľa pokynu pre kanceláriu poškodenej doručovaný. Okresný súd sa vzhľadom
na uvedené nevysporiadal s tvrdením žalobkyne v podaní  zo 07. 01. 2016 (č. l. 40 spisu), kde poukázala
na to, že jej nie je zrejmé, prečo bol v trestnom konaní zaviazaný na náhradu škody pán E., ktorý bol v
čase dopravnej nehody zamestnancom žalovaného a plnil svoje pracovné úlohy.
Ďalej žalobkyňa konštatuje, že nepozná dôvod, pre ktorý nepodal pán E. proti tomuto rozhodnutiu
odvolanie, hoci bolo v tomto smere vecne nesprávne. Z hľadiska primeranosti priznanej nemajetkovej
ujmy bude potrebné vysporiadať sa s otázkou, prečo týmto spôsobom nepostupovala žalobkyňa a
prečo týmto spôsobom nepostupovala aj v konaní sp. zn. 15C/68/2015 Okresného súdu Zvolen, ktoré



bolo vedené na základe jej žaloby, najmä ak sama v podaní zo 07. 01.2016 uvádza, že rozsudok v
uvedenom konaní bol vydaný voči subjektu, ktorý nebol pasívne vecne legitimovaný. Aj dôvody takéhoto
postupu žalobkyne podľa odvolacieho súdu ovplyvňujú výšku prisúdenej nemajetkovej ujmy v peniazoch
z hľadiska všeobecne zdieľaných predstáv o spravodlivosti.

18.  K ďalším argumentom odvolateľa uvádza odvolací súd nasledovné: Analogické použitie ust. §
420 ods. 2 a 427 ods. 2 OZ prichádza do úvahy len z hľadiska posúdenia subjektu zodpovedného za
neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobkyne. Aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka o
spoluzodpovednosti poškodeného za spôsobenú škodu na osobu príbuzného, ktorého smrťou došlo
k zásahu do obsahovo odlišných osobnostných práv (strata rodinného života) žalobkyne neobstojí.
Pojmy škoda a ujma nemožno stotožňovať, pretože sledujú odlišné ciele nápravy. Škoda je majetková
ujma vyjadriteľná v peniazoch, podmienkou priznania materiálnej satisfakcie je nemajetková ujma, ktorá
vznikla v osobnostnej sfére človeka. Subjektom ochrany podľa § 11 OZ sú imateriálne hodnoty ľudskej
osobnosti. Z tohto dôvodu nie je možná analogická aplikácia všetkých ustanovení o náhrade škody na
konanie o ochranu osobnosti.
Ako vyplýva zo spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn.  2T/210/2013, spoluzavinenie I. D. na dopravnej
nehode pri zisťovaní jej príčin a priebehu v trestnom konaní nebolo zistené. Jeho prípadné porušenie
povinností účastníka cestnej premávky môže byť len okolnosťou, na ktorú je potrebné prihliadať pri
určení primeranej výšky nemajetkovej ujmy, ako je uvedené vyššie. Preto nie je možné hovoriť ani o
strete dvoch prevádzok motorových vozidiel.
Okresný súd správne vyhodnotil aj riadne zdôvodnil premlčanie nároku. Aj keď je právo na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch satisfakciou v oblasti osobnostných práv, podľa ustálenej judikatúry je
jeho obsahom požiadavka na zaplatenie peňažnej sumy, ktorú je potrebné posudzovať podľa všeobecnej
premlčacej doby. Odvolací súd na podporu argumentácie okresného súdu len dopĺňa odkaz na množstvo
rozhodnutí súdov vyššieho stupňa, ktoré sa zaoberajú touto otázkou, napr. rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo
278/2007 (publikovaný v časopise Zo súdnej praxe č. 6/2008 pod č. 75 na strane 75), rozsudok NS SR
z 30. 11. 2009 sp. zn. 1Cdo 100/2009, alebo rozsudok NS SR z 27. 11. 2012 sp. zn. 2Cdo/194/2011.
Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby pri náhrade za nemateriálnu ujmu je podľa §
101 OZ viazaný  na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilému porušiť alebo
ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba teda začína plynúť dňom nasledujúcim po dni,
kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. Odvolací súd nezistil dôvod pre odklon od
ustálenej judikatúry súdov SR, kedy by mohol priznať náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch povahu
náhrady škody, ktorá by sa spravovala ustanoveniami § 106 a nasl. OZ o premlčaní. Premlčacia doba
preto začala plynúť XX. XX. XXXX a uplynula XX. XX. XXXX. Konanie bolo na súde začaté 14. 10. 2015,
takže nedošlo k uplynutiu zákonnom ustanovenej premlčacej doby a žalobkyňa sa môže s úspechom
domáhať svojho práva na súde.

19.   Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391  CSP).

20. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

21. Odvolaním  nenapadnutý výrok rozsudku okresného súdu  (druhý výrok) zostal nedotknutý (§ 367
ods.  2 CSP).

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,



c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/248/2015", "guid": "3fcb806b-c29d-495f-bd3c-88dea93e7aeb:42b839e0-07d3-49ba-830c-aebe72887cdc", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "72da1964-bdd3-40e3-94b9-9a0d0f313f6f:d9d1c169-f25a-46eb-a749-d147937e0d38", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6715214412.1", "spisova_znacka": "12Co/292/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/292/2016 z 28. 12. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-12-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6715214412.1"}, {"guid": "0c1753b5-c87f-4fe7-a9ae-3f489fc9c10d:1e984ada-a9c9-4007-b879-cc51bfa525bf", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2613204301.2", "spisova_znacka": "10Co/566/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/566/2015 z 28. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2016-06-28", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2613204301.2"}, {"guid": "1fa1664e-e40d-4c26-b7b3-e254ea9d09e3:b439b8f2-b9bc-471a-b35c-714f30ad47c6", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2110216932.2", "spisova_znacka": "24Co/368/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/368/2015 z 30. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2015-06-30", "citacie_n": 91, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2110216932.2"}, {"guid": "520ebb65-fa79-454b-ad6e-3953264b19a9:cce98e25-9a02-4c64-97b0-10cb81f369c6", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5611210995.3", "spisova_znacka": "8Co/264/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/264/2013 z 27. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-10-27", "citacie_n": 105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5611210995.3"}, {"guid": "50bfba27-c6a3-4120-b08a-d271d7c046c9:13fea4c1-1e2f-4dbb-86dd-a5a09c2e083c", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6310202154.2", "spisova_znacka": "17Co/296/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/296/2011 z 18. 9. 2012", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6310202154.2"}, {"guid": "6ea264a4-f835-443e-a1db-2f4de1443120:ff1fff07-3dc8-4411-ae3d-004148e7465b", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Co/111/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/111/2011 z 4. 6. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-06-04", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6ea264a4-f835-443e-a1db-2f4de1443120:ff1fff07-3dc8-4411-ae3d-004148e7465b"}], "citovane_v": []}