{"guid": "61df925e-2f81-4f66-9e33-aceca3bf2ebe:97e5ee24-6b1e-48b1-829a-056c468aa81c", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6715215203.1", "spisova_znacka": "15CoP/30/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoP/30/2016 z 11. 10. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 11. októbra 2016, sp. zn. 15CoP/30/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6715215203.1", "identifikacne_cislo": "6715215203", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Petra Priečinská", "sudca_id": 497, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-petra-priecinska-497", "datum_vydania": "2016-10-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "nazov": "§ 75 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-75"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-75"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/97e5ee24-6b1e-48b1-829a-056c468aa81c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6715215203.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6715215203.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6715215203.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoP/30/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715215203
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715215203.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a
členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, vo veci starostlivosti o maloletú Z. Y.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpená opatrovníkom ÚPSVaR Zvolen, dieťa rodičov - matka:
Z. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX/XX, D., občan SR, otec: Q. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXX,
XXX XX D., občan SR, právne zastúpený JUDr. Ľubomír Ivan, Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen, o
návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú Z., na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu
Zvolen, zo dňa 17. 02. 2016, č. k. 18P/24/2015 - 170, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v prvom, druhom a piatom výroku, ktorými rozhodol o povinnosti otca platiť
zvýšené výživné na maloletú U.Y., nar. XX. XX. XXXX,                        p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„I/ Otec je   p o v i n n ý   platiť zvýšeným výživným na maloletú Z. Y.,                        nar. XX. XX. XXXX po
120,00 € mesačne od 03. 11. 2015, vždy do každého 15-teho dňa                          v mesiaci k rukám matky.
II/ Dlh na výživnom za obdobie od 03. 11. 2015 do 17. 02. 2015 v sume 78,67 € je otec p o v i n n
ý     zaplatiť v mesačných splátkach po 10,00 €, splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu pod hrozbou straty výhody
splátok v prípade nezaplatenia čo len jednej splátky.

III/ Vo zvyšnej časti sa návrh matky  z a m i e t a .

IV/ Žiaden z účastníkov  n e m á   právo na náhradu trov konania.

V/  Týmto  d o c h á d z a   k zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn.               18P 9/2013 zo
dňa 28. 01. 2014, právoplatný 04. 03. 2014 vo výroku o výživnom na maloletú Z. Y..“

X. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otcovi určená rozsudkom
Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 18P/9/2013 zo dňa 28. 01. 2014, ktoré rozhodnutie sa stalo
právoplatným dňa 04. 03. 2014. Súd dospel k záveru, že  návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný
len čiastočne. Je zrejmé, že od poslednej úpravy výživného určeného od 01. 11. 2013 došlo uplynutím
času k zvýšeniu potrieb u maloletej Z., a to jednak jej fyzickým rastom, jednak s prihliadnutím na
zvyšovanie cien životných nákladov, čo má vplyv na zvýšenie potrieb maloletých detí.  Ďalej mal súd
preukázané, že príjem na strane rodičov sa podstatne nezmenil, avšak zvýšili sa výdavky na strane
rodičov v súvislosti s bývaním, keďže otec sa odsťahoval zo spoločného rodinného domu a prestal
prispievať na náklady na bývanie, zabezpečil si vlastné bývanie, s čím súvisia zvýšené výdavky jednak
s pravidelnými mesačnými platbami súvisiacimi s bývaním, ako aj so splácaním úveru, ktorý si otec bral



na kúpu bytu.  Súd však v tejto súvislosti poukázal na to, že medzi rodičmi nedošlo k vysporiadaniu BSM
a z toho dôvodu, pokiaľ sa zvýšili ich výdavky v súvislosti s bývaním, nemôže súd hodnotiť na ťarchu
maloletých detí v tom smere, aby rodičia neboli povinní zabezpečiť zvýšené potreby maloletých detí.
Je potrebné si uvedomiť, že fyzickým rastom  detí a prechodom na vyšší stupeň školskej dochádzky,
sa do budúcna budú zvyšovať potreby maloletých detí a obaja rodičia sa musia správať  tak, aby
boli schopní pokryť tieto odôvodnené potreby maloletých detí.  Súd preto konštatuje, že vzhľadom na
zvýšenie potrieb na strane maloletej Z., je odôvodnený návrh na zvýšene výživného na sumu 120,-
eur mesačne odo dňa podania návrhu matky, t. j. od 03. 11. 2015, od kedy sú preukázateľne zvýšené
výdavky  na zabezpečovanie potrieb maloletej. Zvýšenie výživného o 20,- eur mesačne neznamená
vo vzťahu k majetkovým pomerom otca neprimeraný zásah, a otec sa bude musieť správať tak, aby
takto zvýšené výživné bol schopný platiť. Súd na strane otca  nezistil také objektívne dôvody, ktoré
by mu bránili zabezpečiť si príjem v dostatočnej výške  na pokrytie nevyhnutných potrieb maloletej. Je
zrejmé, že zvyšovanie výdavkov na potreby maloletej Z., znášala výlučne matka zo svojho príjmu a je
teda povinnosťou otca, sa rovnako podieľať na takto zvýšených potrebách dieťaťa.  Pri rozhodovaní súd
vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi Q., kde na okresnom
súde prebieha  konanie o návrhu syna Q. na zvýšenie výživného voči otcovi, o ktorom  zatiaľ nebolo
právoplatne rozhodnuté. Zároveň  okresný súd rozhodol aj o zameškanom výživnom za obdobie od 03.
11. 2015 ku dňu rozhodnutia súdu, kedy došlo k zvýšeniu výživného o 20,- eur mesačne. S prihliadnutím
na finančnú situáciu na strane otca, súd povolil otcovi  zaplatiť dlh v mesačných splátkach po 10,- eur
mesačne spolu s bežným výživným. Rozhodnutie okresný súd právne odôvodnil s poukazom na ust. §
62 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

3. Proti rozsudku podal odvolanie otec, a to voči prvému, druhému a piatemu výroku. Žiadal napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, alebo rozsudok okresného súdu zmeniť
tak, že návrh  matky na zvýšenie výživného  v celom rozsahu zamietne. Namietal, že prvostupňový súd
rozhodol v tejto veci zrejme nesprávne, keď správne konštatoval úbytok jeho príjmov oproti predošlému
rozhodovaniu o výživnom, ku ktorému došlo pred ani nie dvoma rokmi, t. j. zo sumy 620,- eur mesačne
na sumu 491,75 eur, avšak na druhej strane konštatoval, že je v jeho možnostiach prispievať vyšším
výživným.  Poukázal na to, že okrem  vyživovacej povinnosti voči maloletej Z. (pred zmenou rozhodnutia
100,- eur) aj na syna Q. prispieva vo výške 140,- eur mesačne, a teda, že z jeho skutočného príjmu,
ktorého zníženie si nijak nezapríčinil, uhrádza 240,- eur mesačne, čo tvorí až 48,80% podiel na jeho
príjmoch, kým pri predošlom rozhodovaní to bolo 38,71%.  Napriek odsťahovaniu sa zo spoločnej
domácnosti, ku ktorému došlo v dôsledku neustálych sporov s matkou maloletej, uhrádza  mesačne
sumu 50,- eur ako splátku hypotéky viaznucej na bývalej spoločnej domácnosti, ktorú ak by prestal
platiť, maloletá a jej matka prídu o strechu nad hlavou, takže aj táto suma je vynakladaná v prospech
maloletej.  Jeho odchodom zo  spoločnej domácnosti, ale došlo k ušetreniu nákladov spojených s jeho
účasťou v domácnosti.  Má za to, že jeho príjmy by dokonca odôvodňovali vyhovenie jeho návrhu na
zníženie výživného, ale k tomu nepristúpil z dôvodu, že rešpektuje svoju vyživovaciu povinnosť k deťom
a nechce znížením výživného negatívne zasiahnuť do ich životov. Prvostupňový súd vo svojom rozsudku
ani nespomenul výdavky, ktoré by na strane maloletej od posledného rozhodovania o výživnom sa
zvýšili, keďže maloletá je naďalej žiačkou druhého stupňa základnej školy a ani matka maloletej žiadne
nové výdavky  v súvislosti s maloletou neuviedla.  Konajúci sudca sa obmedzil len na skonštatovanie,
že fyzickým rastom detí a ich prechodom na vyšší stupeň školskej dochádzky sa budú zvyšovať
potreby maloletých, avšak toto konštatovanie neaplikoval na konkrétny prípad. Vzhľadom na frekvenciu
podávania  návrhov na zvýšenie nákladov na maloletú, možno očakávať, že nový návrh bude podaný
najneskôr pri prechode dcéry na vyšší stupeň školskej dochádzky.  Rozsudok okresného súdu sa javí
byť nedostatočne odôvodnený, resp.  javí znaky arbitrárneho rozhodnutia.

4. Opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že ak odvolací súd bude mať preukázané,
že výška určeného výživného  nie je stanovená primerane odôvodneným potrebám maloletej a
zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, odporúčajú zvýšené výživné, o ktorom rozhodol
okresný súd prehodnotiť a určiť vo výške primeranej  odôvodneným potrebám maloletej a zárobkovým
možnostiam a schopnostiam otca.

5. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka. Poukázala na to, že počas týchto dvoch rokov sa
markantne zvýšili výdaje, čo sa týka rastu a stravy maloletej, nakoľko maloletá prudko narástla a bolo
jej potrebné zakúpiť nové veci na oblečenie. Otec celý rok neprispieval žiadnou formou na osobné
potreby maloletej, len na Vianoce dostala od otca jednu mikinu v hodnote 25,- eur. Maloletá by chcela



navštevovať aj tanečný krúžok alebo by chodila cvičiť do fitness centra, ale žiaľ kvôli nedostatku
finančných prostriedkov to nie je možné.  Dom, v ktorom žije s maloletou a synom, je vlhký, je potrebné
do neho investovať finančné prostriedky na opravy a na kúrenie  a maloletá má z toho dôvodu dosť časté
problémy s angínou, často býva chorá, kde musí vynaložiť nemalú čiastku finančných prostriedkov aj na
lieky.  Rodinný dom je stále  majetkovo nevysporiadaný a otec sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti
cca 1 rok a na údržbu neprispieva žiadnou sumou.  Akurát spláca úver na dom vo výške 50,- eur. Matka
uhrádza splátky dlhov, ktoré vznikli ešte počas manželstva vo výške od 70,- do 100,- eur mesačne. Sama
si zabezpečuje opravy vodovodnej inštalácie 70,- eur ročne,  nákup dreva na 6 mesiacov 300,- eur ročne,
alebo               55,- eur/m3, výmena krbovej pece 250,- eur, a ostatné výdaje spojené s nedoplatkami
za vodné a stočné. Tieto skutočnosti obmedzujú  jej výdavky spojené  so zabezpečovaním osobnej
starostlivosti o deti. Ďalej poukázala na to, že u otca maloletej neboli preverené jeho osobné účty, ako
sú sporobonus,  stavebné sporenie, vkladné knižky a po rozvode otec čerpal finančné prostriedky cez
CETELEM a Slovenskú sporiteľnu. V tomto období si zakúpil aj staršie motorové vozidlo, ktoré využíva
na cestu do práce aj na zárobkovú činnosť mimo práce.  Pracuje ako murár a vie si veľmi dobre zarobiť.
Matka maloletej žije sama a ako živiteľka rodiny a matka dvoch detí, všetkými silami a v rámci svojich
možností sa snaží zachovať pre rodinu primeranú životnú úroveň a určitý štandard.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ust. § 65,               § 66
CMP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP, rozsudok okresného súdu
v napadnutej potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

7.  Podľa § 387 ods. 1 CSP  odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje                    s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Otec odvolanie podal dňa 14. 03. 2016. Od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok
(CSP) ako aj Civilný mimosporový poriadok (CMP).

9. Podľa § 395 ods. 1 CMP platí, že ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa Civilného mimosporového poriadku  s tým, že prihliadol na
účinky vyvolané podaním odvolania podľa Občianskeho súdneho poriadku.

11. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne
a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s jeho odôvodnením. V odôvodnení rozhodnutia  sa
okresný súd vysporiadal so všetkými relevantnými okolnosťami daného prípadu, prihliadol na všetko,
čo počas konania vyšlo najavo, pričom bral zreteľ na najlepší záujem dieťaťa. Rozhodnutie  považuje
odvolací súd za správne a dostatočne odôvodnené, rozhodnutie je koherentné a nie je vnútorne
rozporné, ako to tvrdí otec maloletého dieťaťa vo svojom  odvolaní.  Námietku otca, a to konkrétne, že
rozsudok je arbitrárny a nedostatočne odôvodnený,  odvolací súd preto nepovažoval za dôvodnú.

12. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov; dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov  povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 3, 4, 5 Zákona o rodine). Cieľom zákonnej úpravy  je
zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa;
každý rodič má  povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť
zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb.  Pritom zákon nerozlišuje, či ide o
nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby.                              Z citovaných zákonných
ustanovení vyplýva, že k vydaniu nového rozhodnutia o výživnom môže dôjsť len vtedy, ak ide o zmenu
závažnejšieho charakteru tak na strane oprávneného, povinného alebo na obidvoch stranách; môže ísť
o subjektívne, ale aj  objektívne skutočnosti, o zmenu z oblasti príjmových a celkových majetkových



pomerov a výdavkov. Je potrebné  prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom na
pre zmenu výživného.  Zmenu rozhodnutia o výživnom, ako v budúcnosti zročných dávok, pripúšťa §
78 ods. 1 Zákona o rodine, aj § 231 CSP; pri zmene pomerov zákon ukladá vždy prihliadnuť na vývoj
životných nákladov (§ 78 ods. 3).

13. Životné náklady maloletej Z. sa pribúdajúcim vekom nepochybne zvýšili, čo aj bez hlbšieho skúmania
konkrétnych výdavkov  samo o sebe odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom. Naposledy bolo
výživné určované pred dvoma rokmi, a to rozhodnutím zo dňa 28. 01. 2014, ktoré sa stalo právoplatným
dňa 04. 03. 2014. Vtedy maloletá mala 11 a pol roka, navštevovala piatu triedu základnej školy.  V čase
rozhodovania okresného súdu maloletá navštevovala  siedmy ročník základnej školy, životné náklady
na maloletú sa matke zvýšili, čo je spôsobené jednak fyzickým rastom maloletej, ako aj všeobecným
nárastom cien a zvýšením inflácie.

14. Námietka otca, že prvostupňový súd so svojom rozsudku ani nepomenoval výdavky na strane
maloletej, ktoré sa od posledného rozhodovania o výživnom zvýšili a ani matka maloletej žiadne nové
výdavky v súvislosti s ňou neuviedla, odvolací súd považoval  za účelovú a nedôvodnú. Skutočnosti
uvedené v bode 14  predmetného rozhodnutia, ako aj zdravotné problémy maloletej, ktorá navštevuje
ortopédiu a matka jej musí zakupovať špeciálnu obuv, s čím má zvýšené  výdavky, sú dôvodom pre
zvýšenie výživného.

15. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

16. Okresný súd náležite vyhodnotil príjmy a výdavky na strane matky aj otca maloletých detí, zhodnotil
zmenu pomerov za obdobie posledných dvoch rokov, kedy došlo k poslednej úprave výživného pre
maloletú. Zdôraznil zmenu pomerov na strane maloletej.

17. Okresný súd správne ustálil výšku zvýšeného výživného a rešpektoval potreby  maloletej, vzhľadom
na jej fyzický rast a zvýšené výdavky s jej zdravotným stavom.  Pokiaľ otec namietal, že jeho príjem sa
znížil od posledného rozhodovania, tu odvolací súd  poukazuje na to, že súdu hodnoverným dôkazom
nepreukázal, z akého dôvodu došlo k zníženiu jeho príjmu zo sumy 620,- eur na 522,- eur netto. Jeho
námietka zostala len v rovine tvrdení, že zníženie príjmu si nijak nezapríčinil. Bližšie však túto skutočnosť
súdu neozrejmil, ani nepreukázal hodnovernými dôkazmi. Preto ani odvolací súd na túto námietku otca
neprihliadol a vyhodnotil ju ako nedôvodnú a účelovú.

18. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že zvýšenie výživného o 20,- eur
mesačne, neznamená vo vzťahu k majetkovým pomerom  otca neprimeraný zásah, a otec sa bude
musieť správať tak, aby takéto zvýšené výživné bol schopný platiť.  Ani odvolací súd na strane otca
nezistil také objektívne dôvody, ktoré by mu bránili zabezpečiť  si príjem v dostatočnej miere na pokrytie
nevyhnutných potrieb u maloletej Z. s prihliadnutím aj na tú skutočnosť, že otec maloletej je murár a
vie si privyrobiť popri zamestnaní, ktorú skutočnosť v konaní pred okresným súdom nepoprel.  Naviac
odvolací súd zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom je totiž prvoradá a
predchádza všetky  ostatné vyživovacie povinnosti a výdavky povinného rodiča.

19. Súd prvej inštancie správne určil zvýšené výživné a správne vyčíslil aj dlh na výživnom; odvolaním
napadnutý rozsudok má všetky náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP, je presvedčivý, preskúmateľný a
zrozumiteľný. Odvolací súd nevidel žiadne dôvody na jeho zmenu (§ 388 CSP), ani zrušenie (§ 389
CSP); preto ho v plnom rozsahu potvrdil.

20. O veci senát odvolacieho  súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa                        (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,



b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 SCP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)



Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- €                      (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18P/24/2015", "guid": "273702c7-677d-4cda-ba1d-9e3662247808:378ee88f-96ed-4220-9ac7-d6edf65065a0", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}