{"guid": "b71c4fe1-b291-44c6-9970-d99c8fc6edfc:8ac92f8a-0869-499f-ba30-f323a0fa2c26", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6716203141.1", "spisova_znacka": "12Co/459/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/459/2016 z 21. 12. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 21. decembra 2016, sp. zn. 12Co/459/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6716203141.1", "identifikacne_cislo": "6716203141", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2016-12-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256.odsek-2", "nazov": "§ 256 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-256"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-256"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8ac92f8a-0869-499f-ba30-f323a0fa2c26", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6716203141.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6716203141.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6716203141.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/459/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716203141
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6716203141.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.
a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Barborou
Korenecovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Slnečná 765/3 900 45 Malinovo, IČO: 42
174 902, proti žalovanej C. A., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom J. E. XXXX/XX, XXX XX B., o
zaplatenie 132,55 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovanej proti uzneseniu Okresného
súdu Zvolen č.k. 17C/62/2016-30 zo dňa 16. 09. 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen vo výroku, ktorým priznal žalobcovi náhradu trov konania (druhý
výrok)   p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1 Okresný súd Zvolen ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“ resp. „súd prvej inštancie“
event. „prvoinštančný súd“) uznesením zo dňa 16. 09. 2016 konanie z dôvodu späťvzatia žaloby podľa
ustanovenia § 145 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) zastavil
(prvý výrok). Žalobcovi priznal náhradu trov konania (druhý výrok) a zároveň mu vrátil čas zaplateného
súdneho poplatku vo výške 31,30 Eur (tretí výrok).
1. 2. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 256 ods. 1 CSP a keďže
žalobca zobral žalobu späť z dôvodu, že žalovaná v priebehu konania uplatňovaný nárok zaplatila,
priznal žalobcovi náhradu trov konania.

2. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bol žalobcovi priznaný nárok na
náhradu trov konania (druhý výrok) podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie. Uviedla, že dňa 19. 08.
2016 napísala stanovisko, že žalobcovi vyplatila dňa 03. 05. 2016 sumu vo výške 248,25 Eur a 761,95
Eur, t. j. spolu 1010,20 Eur, pričom bola žalovaná len na sumu 132,55 Eur a 175,15 Eur. Konštatovala,
že jej stanovisko z 19. 08. 2016 „nebolo zahrnuté“ a zároveň, že žalobca „nepožaduje náhradu trov
konania“.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379,
§ 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a uznesenie súdu
prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku, ktorým priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

5. Podľa ustanovenia § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane.



6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca žalobu, ktorou sa domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo
výške 132,55 Eur s príslušenstvom podal na prvoinštančný súd dňa 10. 03. 2016. Žalovaná doručila
prvoinštančnému súdu dňa 19. 08. 2016 vyjadrenie, v ktorom uviedla, že dňa 03. 05. 2016 žalobcovi
uhradila sumu vo výške vo výške 248,25 Eur a 761,95 Eur, t. j. spolu 1010,20 Eur. K vyjadreniu pripojila
kópiu Potvrdenia o prevzatí finančných prostriedkov vystaveného žalobcom, z ktorého vyplýva, že na
úhradu záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX  (teda zo zmluvy, na
základe ktorej sa žalobca domáhal plnenia v tomto konaní) uhradila dňa 03. 05. 2016  sumu 761,95 Eur.
Čo bolo v uvedenej sume zahrnuté, z potvrdenia nevyplýva a ani žalobkyňa neuviedla v tomto smere
žiadne bližšie informácie. Je však nesporné, že žalobkyňa žalobcovi plnila až po podaní žaloby na súd.

7. Vyššie citované ustanovenie § 256 ods. 2 CSP ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tej strane
sporu, ktorá zavinila zastavenie konania. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať
(len) z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posúdenie  dôvodnosti
samotnej žaloby. Navyše, pri posudzovaní zavinenia v zmysle ustanovenie § 256 ods. 2 CSP použitý
výraz „procesné zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu
príčinnej súvislosti, v ktorej príčinou je správanie strany sporu.  Preto, ak v tomto prípade vzal žalobca
žalobu voči žalovanej v celom rozsahu späť z dôvodu, že k úhrade jeho uplatňovaného nároku zo strany
žalovanej došlo až po podaní žaloby na súd, možno konštatovať len jediný záver a to, že k späťvzatiu
žaloby a následnému zastaveniu konania došlo v dôsledku procesného zavinenia žalovanej. Preto podľa
ustanovenie § 256 ods. 2 CSP vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej.

8. Vychádzajúc z uvedeného potom odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v
odvolaním napadnutom výroku, ktorým priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania, je vecne
správne a preto ho v tomto rozsahu podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

9. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník, pričom (vzhľadom na tvrdenia žalovanej prezentované v podaní zo dňa  19.
08. 2016 i v odvolaní) bude musieť skúmať, či zo strany žalovanej nedošlo i k úhrade trov konania a
teda či vôbec prichádza do úvahy určenie konkrétnej výšky náhrady trov konania žalobcu.

10.  Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255 ods.
1 CSP vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca si však náhradu trov odvolacieho
konania neuplatnil a keďže existenciu účelne vynaložených trov odvolacieho konania žalobcu nemal
odvolací súd preukázanú ani zo spisu (k odvolaniu žalovanej sa nevyjadril), náhradu trov odvolacieho
konania mu nepriznal.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,



b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/62/2016", "guid": "cd47f23a-bc03-4519-849d-19ff18a2e3a3:c041002c-093c-45dd-b8ba-363507da41d9", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}