{"guid": "4fecd16b-8ae5-441f-8f79-519090d64ad7:db375028-b4b6-48c0-b917-7dea747f03ad", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6812206086.1", "spisova_znacka": "13Co/186/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/186/2016 z 1. 8. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 1. augusta 2016, sp. zn. 13Co/186/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6812206086.1", "identifikacne_cislo": "6812206086", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Danica Kočičková", "sudca_id": 16, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-danica-kocickova-16", "datum_vydania": "2016-08-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/db375028-b4b6-48c0-b917-7dea747f03ad", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6812206086.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6812206086.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6812206086.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/186/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812206086
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6812206086.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej
veci navrhovateľa: Pohotovosť, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.
splnomocnenou advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO:
36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 6C/133/2012-54 zo dňa 14. 11.
2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol; o trovách konania
rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP)
tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

2. V odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že návrhom doručeným
okresnému súdu dňa 27. 09. 2012 si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie sumy
125 € titulom náhrady škody a sumy 685,97 € titulom nemajetkovej ujmy, čo odôvodnil tým, že
v pozícii oprávneného navrhol vykonanie exekúcie pred zvoleným súdnym exekútorom pre svoju
pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo   Zmluvy o úvere č. 6640282 zo dňa
31. 01. 2008 dlžníkom Q. D., pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil
registráciou exekučnej veci spisovú značku Ex 7756/2009. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa
na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom okresnému súdu ako súdu exekučnému a požiadal
ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozsudku konštatoval, že  navrhovateľ v žalobe uviedol, že exekučný súd napriek tomu, že ním
prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu
s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný
k posúdeniu a rozhodnutiu veci, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po
uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Navrhovateľ pri tom podľa jeho tvrdenia v žalobe vyvinul enormné
úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní. Nárok uplatnený v žalobe si teda uplatnil z dôvodu
nesprávneho úradného postupu okresného súdu tvrdiac, že majetková škoda a nemajetková  ujma mu
vznikli tým, že Okresný súd Revúca nerozhodol o žiadosti o udelenie  poverenia na vykonanie exekúcie
v zákonom stanovenej lehote.



3. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že nesprávnym úradným
postupom je porušenie povinností súdu pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä ich nesprávne
vykonanie alebo ich vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom
je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj nevydanie
rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Okresný súd zdôraznil, že štát zodpovedá za škodu
spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci iba pri splnení troch podmienok, ktoré
musia byť splnené súčasne: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

4. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej konštatoval, že z exekučného
spisu 3Er/789/2009 zistil, že  dňa 25. 09. 2009 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého  o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného
- navrhovateľa proti povinnému Q. D. na základe návrhu oprávneného spísaného do zápisnice na
exekútorskom úrade dňa 09. 08. 2009. Podkladom na exekučné konanie bol rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 12. 05. 2009, sp. zn. SR 13389/08. Po doručení žiadosti súdneho
exekútora súd dňa 07.10.2009 vyzval Stály rozhodcovský súd na predloženie spisového materiálu za
účelom preskúmania zákonnosti postupu rozhodcovského súdu a túto skutočnosť súčasne oznámil
súdnemu exekútorovi, ktorého zároveň vyzval na zabezpečenie opravy návrhu  na vykonanie exekúcie.
Dňa 21.10.2009 súdny exekútor  súdu doručil opravený návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 18.11.2009
oprávnený požiadal o informáciu o stave exekučného konania. Dňa 24.11.2009 súd uložil uznesením
č.k. 3Er/789/09-13 zriaďovateľovi Stáleho rozhodcovského súdu - obchodnej spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s., poriadkovú pokutu vo výške 100,- € z dôvodu nepredloženia dokumentov potrebných
na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Postup
súdu a všetky uvedené skutočnosti súd zároveň prípisom zo dňa 26.11.2009 oznámil oprávnenému.
Dňa 11.01.2010 oprávnený súdu oznámil, že žiadosti súdu o predložení zmlúv o úvere v tomto štádiu
exekučného konania, t.j. v konaní o udelenie poverenia nemajú oporu ani v Exekučnom poriadku
ani v Zákone o rozhodcovskom konaní. Dňa 12.01.2010 súd opätovne vyzval zriaďovateľa Stáleho
rozhodcovského súdu - Slovenskú rozhodcovskú, a.s. na zabezpečenie zaslania spisového materiálu
týkajúceho sa exekučného titulu. Dňa 18.01.2010 Stály rozhodcovský súd požiadal exekučný súd o
predĺženie lehoty na doručenie spisového materiálu, lehotu im súd predĺžil o 30 dní. Dňa 10.02.2010 bola
súdu doručená zo strany Stáleho rozhodcovského súdu zmluva o úvere, na podklade ktorej bol vydaný
exekučný titul. Uznesením zo dňa 17.03.2010, č. k. 3Er/789/2009-25 súd exekučné konanie zastavil
z dôvodu, že exekučný titul - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu priznával plnenie, ktoré bolo v
rozpore s dobrými mravmi. Na základe odvolania podaného oprávneným proti uvedenému uzneseniu
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 15CoE/144/2010 .zo dňa 10.06.2010 uznesenie
prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie  s odôvodnením, že ak súd zistil nesúlad
exekučného titulu so zákonom, bol to dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, nie na zastavenie exekučného konania. Uznesenie odvolacieho súdu
bolo prvostupňovému súdu doručené dňa 22.06.2010, následne na to súd dňa 22.07.2010 žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie Krajský
súd v Banskej Bystrici na základe jeho napadnutia odvolaním zo strany oprávneného potvrdil.

5. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že  v predmetnej
veci bol plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu, ktorý po podaní žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia  na vykonanie exekúcie skúmal, či bola platne uzavretá
rozhodcovská zmluva.  Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti
rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia. Skúmanie vykonateľnosti
rozhodnutia rozhodcovského súdu si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že
sa týka právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Dĺžka exekučného konania
od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do vydania
rozhodnutia, ktorým sa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietla, vzhľadom na tú
skutočnosť, že bolo potrebné posúdiť zákonnosť vedenej exekúcie nie je podľa okresného súdu takej
povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť záver o porušení práva navrhovateľa na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom k tomu, že okresný súd nemal preukázaný nesprávny úradný
postup (existenciu prieťahov v konaní) ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom, návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.



6. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 19. 12. 2014 navrhovateľ odvolal
a v odvolaní uviedol, že v konaní došlo k  vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP - účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého
stupňa vec nesprávne právne  posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav veci, súd prvého stupňa nevykonal navrhované dôkazy, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. Uvedené odvolacie námietky  potom navrhovateľ v odvolaní konkretizoval, pričom okresnému súdu
vytkol, že prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa  § 101
ods. 2 OSP s odôvodnením, že navrhovateľ sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil, napriek
tomu, že navrhovateľ  riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil
súdu listiny spájané s označenými dôvodmi.  Okresný súd preto nemohol podľa navrhovateľa postupovať
podľa ust. § 101 ods. 2 OSP a vec prejednať v neprítomnosti navrhovateľa  a ak tak spravil, odňal
navrhovateľovi právo konať pred súdom. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa, že v konaní
rozhodoval vylúčený sudca, navrhovateľ v odvolaní uviedol, že  uskutočnil podanie obsiahnuté v texte
žaloby, v ktorom upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec
pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť.
Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, podľa
navrhovateľa nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno
tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak podľa navrhovateľa preto, že rozhodnutie krajského
súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných
veciach. Konečné meritórne rozhodnutie vo veci súdom neprichádzalo  v čase jeho vydania do úvahy
aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, proti ktorému legálne pripustil odvolanie, na základe čoho
nastal stav, že v čase podania odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne
rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, čo podľa názoru navrhovateľa znamená, že
meritórne rozhodnutie súdu  je predčasné.

8. K uplatnenej škode navrhovateľ v odvolaní uviedol, že okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia
zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu, pričom ju
opisuje ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného), odignoroval
však  všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, ktorá mu vznikla z titulu udržiavania a správy
informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné
výdaje spojené s vyhotovením urgencií a na poštovné a telekomunikačné výdaje (urgovanie a kontrola
stavu konania na exekučnom súde), preto je v tejto časti podľa názoru navrhovateľa rozhodnutie
okresného súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôkazov a je potrebné ho ako arbitrárne zrušiť.
V uvedenej súvislosti navrhovateľ v odvolaní okresnému súdu vytkol nedostatočné odôvodnenie
odvolaním napadnutého rozsudku, pričom zdôraznil, že odôvodnenie rozhodnutia je korelátom práva
účastníka konania prednášať návrhy a argumenty, aby na ne dostal odpoveď. Je zároveň zárukou toho,
že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny a predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo
na opravné prostriedky.

9. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nie je podľa názoru navrhovateľa zrejmé akou úvahou
dospel  okresný súd  k presvedčeniu o tom, že navrhovateľovi škoda nevznikla. Rovnako sa to týka
chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej ujme. Okresný súd  bol podľa názoru navrhovateľa vo svojej
argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný t. j.  jeho argumenty nepodporili príslušný záver,
na základe ktorého návrh navrhovateľa zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil  rovnakými dôvodmi ako v
iných rozhodnutiach, v ktorých vystupuje navrhovateľ a odporca, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový
dej a teda aj rozdielny skutkový základ.

10. Navrhovateľ uviedol, že nesúhlasí ani s tým, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu
zapríčinil dlžník (povinný), pretože ak by došlo k rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonnej lehote, náklady na správu pohľadávky  by prešli na súdneho exekútora a
boli by časom pretransformované do podoby trov exekúcie. Dlžník však  nemôže byť podľa navrhovateľa
zaťažený  plnením náhrady nákladov tam, kde tieto vznikli nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu, pretože   za tieto náklady dlžník nemôže niesť zodpovednosť.



11. V závere odvolania navrhovateľ uviedol, že okresný súd vo svojom rozhodnutí nevysvetlil prečo
nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj práva na prejednanie veci v
primeranej lehote zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase,  keď sám zistil, že o návrhu
nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote a pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup
nenašiel žiadne objektívne udržateľné ospravedlňujúce dôvody.  Podľa názoru navrhovateľa rozhodnutie
okresného súdu je vnútorne rozporné a to z toho dôvodu, že okresný súd napriek tomu, že zistil porušenie
práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy
navrhovateľovi a preto takéto rozhodnutie založené na skutkovej a právnej chybe nie je v právnom štáte
udržateľné.  Uviedol, že okresný súd  v súvislosti s majetkovou ujmou analyzoval okolnosti, ktoré s vecou
vôbec nesúvisia a tieto okolnosti vydal za odôvodnenie svojho rozhodnutia. S takýmto odôvodnením
však nemožno súhlasiť. Práva navrhovateľa boli porušené prekročením zákonom stanovenej lehoty
a tento fakt podľa navrhovateľa vyplýva z vykonaného dokazovania, preto sú irelevantné úvahy súdu
o tom, aké spôsoby judikovania pohľadávky si navrhovateľ zvolil, navyše, keď podľa práva sú súdne
rozhodnutia všeobecných súdov rovnocenné s rozhodnutiami rozhodcovských súdov.

12. Na základe uvedených skutočností navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý
rozsudok okresného súdu sp. zn. 6C/133/2012 zo dňa 14. 11. 2014 zrušil a vec vrátil okresnému súdu
na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

13. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie navrhovateľa v rozsahu danom ust. § 379 a ust.
§ 380 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej v texte CSP), bez nariadenia pojednávania
a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny
potvrdil.

14. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd na svoj procesný
postup aplikoval príslušné procesné ustanovenia zák. č. 99/1963 Z. z., Občiansky súdny poriadok, t.
j. postupoval podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 30. 06. 2016. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol
účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, kde sa v Piatej časti označenej ako Spoločné,
prechodné a záverečné ustanovenia uvádza, že: „ Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované“.

15. Po preskúmaní správnosti záverov okresného súdu z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľa
odvolací súd uvádza, že odvolacie dôvody uvedené navrhovateľom v odvolaní nekorešpondujú s
odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ navrhovateľ okresnému súdu vytýka, že
jedným rozhodnutím rozhodol o prerušení konania a  aj o samotnom predmete konania, v dôsledku
čoho podľa navrhovateľa nastal stav, že v čase podania odvolania proti rozhodnutiu okresného súdu
o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o prerušení konania, odvolací súd uvádza, že
z obsahu odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu jednoznačne vyplýva, že okresný súd
nerozhodoval odvolaním napadnutým rozsudkom zároveň aj o návrhu na prerušenie konania. Pokiaľ
ide o odvolaciu námietku navrhovateľa, že okresný súd mu svojim postupom odňal možnosť konať
pred súdom, keď prejednal vec v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu, napriek
tomu, že navrhovateľ riadne a včas požiadal o odročenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a
predložil listiny spojené s označenými dôvodmi, odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu zistil, že
toto tvrdenie navrhovateľa uvedené v odvolaní nezodpovedá skutočnosti, pretože z obsahu spisu
vyplýva, že okresný súd vo veci nenariadil pojednávanie ale odvolaním napadnutý rozsudok vyhlásil
bez nariadenia pojednávania dňa 14. 11. 2014, o čom svedčí Zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku
nachádzajúca sa v spise na č. l. 52.   Navrhovateľ v odvolaní ďalej tvrdil, že vo veci konal a rozhodol
vylúčený sudca, napriek tomu, že uskutočnil podanie obsiahnuté v texte žaloby, ktorým upovedomil
súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho
manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. K uvedenej argumentácii
navrhovateľa odvolací súd uvádza, že uznesením č. k. 2NcC/230/2012 zo dňa 16. 10. 2012 rozhodol
Krajský súd v Banskej Bystrici o námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom tak, že z prejednávania
a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 6C/133/2012 vylúčil JUDr. Petra
Czanka; ostatných sudcov Okresného súdu Revúca, vykonávajúcich v tom čase funkciu sudcu na



Okresnom súde Revúca, nadriadený súd z prejednávania a rozhodovania danej veci nevylúčil. Okresný
súd Revúca uvedenú skutočnosť rešpektoval, keď bola vec sp. zn. 6C/133/2012 pridelená náhodným
výberom spomedzi ostatných nevylúčených sudcov najprv sudcovi JUDr. Rastislavovi Sikorjakovi a po
jeho prestúpení na iný súd, JUDr. Lucii Fulmekovej. Odvolacia námietka navrhovateľa, obsahom ktorej
je tvrdenie navrhovateľa, že mu okresný súd odňal možnosť konať pred súdom je teda rovnako ako
odvolacia námietka navrhovateľa, že vo veci konal a rozhodoval nezákonný sudca, neopodstatnená.

16. Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že navrhovateľ v dôvodoch odvolania neuviedol žiadne
odvolacie námietky súvisiace s konkrétnymi dôvodmi odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného
súdu, ktorými by vyvrátil správnosť záverov okresného súdu. Podľa ust. § 379 a § 380 CSP odvolací
súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Nemôže nad rámec odvolacích dôvodov preskúmavať
rozhodnutie okresného súdu. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vysvetlil,
prečo dospel k záveru, že navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy nie
je preukázaný. Napriek tomu navrhovateľ v rozpore s obsahom odôvodnenia odvolaním napadnutého
rozsudku okresného súdu v odvolaní uvádza, že okresný súd nevykonal dostatočné oboznámenie sa s
obsahom predloženého znaleckého posudku, z ktorého vyplýva aké náklady boli vynaložené v súvislosti
s vedením a správou pohľadávky.  S  uvedeným tvrdením navrhovateľa nie je možné sa stotožniť,
pretože z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku jasne vyplýva, prečo okresný súd
žalobu zamietol. Konštatoval, že nemal preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu, na
základe čoho dospel k záveru, že  nebol preukázaný už prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za
škodu - navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný postup, preto existenciu ďalších predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu ani výšku škody neskúmal berúc do úvahy fakt, že zákon vyžaduje kumulatívne
splnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Navrhovateľ v odvolaní vo vzťahu k
uvedeným záverom okresného súdu neuviedol žiadne relevantné odvolacie námietky, z ktorých by bolo
zrejmé v čom je podľa jeho názoru rozhodnutie okresného súdu nesprávne. Naopak v rozpore s dôvodmi
okresného súdu okresnému súdu vytkol, že skúmal škodu len čiastočne a nezaoberal sa výškou škody
v celom uplatnenom rozsahu.  Takáto odvolacia námietka navrhovateľa nekorešponduje s obsahom
odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu. Rovnako neobstojí ani odvolacia
námietka navrhovateľa o tom, že okresný súd nesprávne ustálil, že náklady na správu pohľadávky
zapríčinil dlžník (povinný) s tým, že ak by došlo k rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonnej lehote, náklady na správu pohľadávky by prešli na súdneho exekútora
a časom by boli pretransformované do trov exekúcie, pretože  a) okresný súd neprijal záver, že náklady
na správu pohľadávky by mal znášať dlžník (povinný) a b) žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 3Er/789/2009 bola zamietnutá a teda
nemohlo dôjsť k vykonávaniu exekúcie, čo znamená, že náklady na správu pohľadávky nemohli prejsť
na súdneho exekútora a logicky nemohli byť ani pretransformované do trov exekúcie. Po prejednaní
odvolania odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Navrhovateľ
právne relevantným spôsobom nepreukázal vznik zodpovednosti odporcu za škodu a nemajetkovú ujmu
v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov. Okresný súd vychádzajúc z
tvrdení navrhovateľa obsiahnutých v žalobe zistil skutkový stav veci, pričom pri posúdení uplatneného
nároku navrhovateľa vychádzal aj z príslušného exekučného spisu, ktorý s danou vecou súvisí. Na
základe vykonaných dôkazov dospel okresný súd k záverom, ktorých správnosť navrhovateľ v odvolaní
žiadnym spôsobom nespochybnil.

17. Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu
je vecne správne, preto  ho ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262  ods. 1 CSP v nadväznosti
na ust. § 396  ods. 1 OSP  tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pretože v odvolacom konaní
úspešnému odporcovi  žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

19. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý



rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí  byť  v  dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné  podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/133/2012", "guid": "6d4a8e88-172e-4d68-8c7e-3254b6870621:b19c3256-29a2-464a-9b9b-f7d7f5ad1326", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "6c7a91e5-5e56-4f1a-942d-ecd14b63147e:d348a7bd-dc1a-448f-953f-161c151c8e5e", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Er/789/2009", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 3Er/789/2009 z 2. 12. 2015", "sud": "Okresný súd Považská Bystrica", "datum_vydania": "2015-12-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6c7a91e5-5e56-4f1a-942d-ecd14b63147e:d348a7bd-dc1a-448f-953f-161c151c8e5e"}], "citovane_v": []}