Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/1476/2014 z 30. 3. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 30. marca 2016, sp. zn. 13Co/1476/2014, ECLI:SK:KSBB:2016:6812209043.1 Krajský súd Banská Bystrica | 13Co/1476/2014 | ECLI:SK:KSBB:2016:6812209043.1 | 2016-03-30 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 146 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fb16833d-4bcf-47c8-b370-2754f4b16180 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6812209043.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/1476/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812209043
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6812209043.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací,v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia Debt Finance
AG, so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, zapísaného v
miestom obchodnom registri pod číslom: CHE-020.3.020.910-7, právne zastúpeného JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, P. O. BOX 205, 810 00 Bratislava, proti odporkyni D. H.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX V., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu:
Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom Janka Kráľa 7, 947 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309
166, právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie
Janka Kráľa 7, 947 01 Banská Bystrica, v konaní o zaplatenie 422,98 € s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Revúca sp. zn. 4C/37/2013-91 zo dňa 16. 10. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne trovy konania vo výške 75,84 €, na účet právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka Mgr. Henricha Schindlera, advokáta so sídlom v Banskej Bystrici, do troch dní od
právoplatnosti uznesenia, p o t v r d z u j e.
Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy právneho
zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 16,34 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka
Mgr. Henricha Schindlera, advokáta so sídlom v Banskej Bystrici vedený vo P. banke, a.s. pod č.
XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd konanie podľa ust. § 96 ods. 1,2 zák. č. 99/1963
Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP) zastavil. O trovách konania rozhodol okresný
súd podľa ust. § 142 ods. 2 OSP tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznáva a zároveň
zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi: Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o. z. trovy
konania vo výške 75,86 € a zaplatiť ich na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka Mgr. Henricha
Schindlera, advokáta so sídlom v Banskej Bystrici, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení predmetného uznesenia vo vzťahu k trovám konania okresný súd uviedol, že ak došlo
k zastaveniu konania, nemá zásadne žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku. Za podmienok uvedených v § 146 ods. 2 OSP je však možné uložiť niektorému z účastníkov
povinnosť nahradiť trovy konania. Ustanovenie ods. 2 § 146 OSP je v pomere k odseku 1 špeciálnou
úpravou a súd, ktorý o trovách konania rozhoduje musí v prípade ak sú podmienky v ňom uvedené
splnené, uložiť povinnosť nahradiť trovy konania tomu účastníkovi konania, ktorý procesne zavinil, že
konanie bolo zastavené. V danom prípade súd dospel k záveru, že k zastaveniu konania došlo pre
späťvzatie návrhu navrhovateľom, ktorý dôvod späťvzatia priamo neuviedol, a ani nebolo preukázané,
že odporkyňa svojim správaním zapríčinila toto späťvzatie návrhu. K späťvzatiu návrhu v celom rozsahu
pritom navrhovateľ pristúpil potom, čo mu bolo doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníka na strane
odporkyne zo dňa 15. 08. 2014. Z tohto zistenia je podľa okresného súdu nepochybné, že navrhovateľ
procesne zavinil, že konanie muselo byť zastavené, preto je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli



odporkyni ako vedľajšiemu účastníkovi na jej strane. Odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila,
preto súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznáva. Vedľajší účastník si uplatnil náhradu trov
konania v sume celkom 75,84 €, čo predstavuje trovy právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z tarifnej
odmeny za dva úkony právnej služby po 29,88 €, konkrétne za prípravu a prevzatie právneho zastúpenia
a za písomné vyjadrenie na súd zo dňa 15. 08. 2014 a dvoch režijných paušálov po 8,04 €. Okresný súd
konštatoval, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporkyne boli vyčíslené v
súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v platnom znení. Zdôraznil, že podľa § 93 ods. 4 vety prvej OSP má
vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako hlavný účastník konania, a teda má aj právo
nechať sa v konaní zastupovať a s tým súvisiace právo na náhradu trov konania, vrátane trov právneho
zastúpenia, ak mu táto náhrada podľa zákona v danej veci patrí. Keďže navrhovateľ procesne zavinil
zastavenie konania, vedľajší účastník má právo na náhradu trov konania pozostávajúci z trov právneho
zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia uplatnené vedľajším účastníkom na strane odporkyne považoval
okresný súd za účelne vynaložené, keďže navrhovateľ zobral svoj návrh na začatie konania v celom
rozsahu späť až potom, ako mu bolo doručené vyjadrenie právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na
strane odporkyne zo dňa 15. 08. 2014.

Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu sa do výroku o trovách vedľajšieho účastníka
navrhovateľ odvolal a v odvolaní uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd na základe ustanovenia § 220
OSP uzneseniu súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporkyne náhradu trov konania nepriznáva.

Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že procesný kódex rozlišuje dva typy vedľajších účastníkov, ktorí
môžu vystupovať v sporovom konaní. V uvedenej súvislosti poukázal navrhovateľ v odvolaní na ust.
§ 93 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte OSP) a na ust. § 93 ods.
2 OSP, kde sa uvádza, že „ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu“ akým je napr. zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej v texte aj Zákon na ochranu
spotrebiteľa). Navrhovateľ okresnému súdu vytkol, že v odvolaním napadnutom rozhodnutí súd prvého
stupňa opomenul aplikovať ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého je súd povinný
pri posudzovaní nárokov zo spotrebiteľských zmlúv konať z úradnej povinnosti. Nie je preto podľa
navrhovateľa potrebné, aby hlavný alebo vedľajší účastník upozorňoval konajúci súd na premlčanie
alebo na akýkoľvek iný dôvod alebo prekážku, na základe ktorých by súd plnenie navrhovateľovi nemal
priznať. Uvedené sa vzťahuje aj na prípady, ak je v zmysle príslušných ustanovení zákona potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Na to, aby premlčanie malo hmotnoprávne účinky
uvedené v ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musia byť kumulatívne splnené dve podmienky
a to márne uplynutie premlčacej doby a námietka premlčania vznesená dlžníkom. Nakoľko je však
ochrana spotrebiteľa zabezpečená Občianskym zákonníkom, ktorý je lex generalis ako aj v osobitnej
špeciálnej právnej úprave - v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý je lex specialis, má
prednosť právna úprava obsiahnutá v Zákone o ochrane spotrebiteľa. Okresný súd síce v odvolaním
napadnutom rozhodnutí uviedol relevantné ustanovenia Občianskeho zákonníka, pri rozhodovaní však
podľa navrhovateľa nevyužil právnu úpravu Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorá bola v čase vydania
predmetného rozhodnutia platná a účinná. Zdôraznil, že odporkyňa by ako spotrebiteľ dosiahla v konaní
úspech aj bez pričinenia vedľajšieho účastníka, a to práve z dôvodu povinnosti súdu ex offo prihliadnuť
na premlčanie nároku. Vedľajší účastník neuviedol podľa navrhovateľa vo vyjadrení k žalobnému návrhu
žiadne iné skutočnosti ani právne argumenty nad rámec tých, ktoré je súd povinný zistiť sám z úradnej
povinnosti a ktoré by súd prvého stupňa aj bez vyjadrenia vedľajšieho účastníka viedli k zamietnutiu
žalobného návrhu. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že trovami konania v zmysle ust. § 137 OSP
je okrem iného aj odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Povinnosť hradiť trovy konania
vzniká tak, že súd uloží jednému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré v priebehu
konania druhý účastník musel znášať resp. už zaplatiť. Táto povinnosť nezahŕňa všetky trovy konania,
ale iba tie, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, teda súd nemôže uložiť
účastníkovi konania povinnosť nahradiť druhému účastníkovi také trovy, ktoré druhý účastník vynaložil
zbytočne. Predpokladom priznania náhrady trov konania v konaní úspešnému účastníkovi je účelnosť
trov vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenia otázky účelnosti vynaložených
trov právna úprava ponecháva na zváženie súdu, ktorému nemožno toto oprávnenie uprieť, pričom
je ale zároveň povinnosťou súdu prihliadať na osobitosti každého jedného prípadu a svoje úvahy
a závery dostatočne odôvodniť. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že základnou zásadou, ktorá



ovláda rozhodovanie o náhrade trov civilného súdneho konania, je zásada úspechu vo veci uvedená v
ustanovení § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorej účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal. V uvedenej súvislosti poukázal navrhovateľ na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 M Cdo
1/2014, podľa ktorého súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je povinný vždy skúmať účelnosť
vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť spravidla
nahrádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze.
Je preto podľa navrhovateľa potrebné rozlišovať medzi právom na právnu pomoc a právom na náhradu
trov konania. Navrhovateľ v odvolaní poukázal ďalej na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Sži
10/2014, ďalej na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2013 ako aj na ďalšie uznesenia
Krajského súdu v Košiciach, v Bratislave a v Nitre, ktorými chcel podporiť svoj názor na neúčelnosť
vynaložených trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. V závere odvolania navrhovateľ navrhol,
aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania zmenil
tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania nepriznáva.

K obsahu odvolania navrhovateľa sa vyjadril vedľajší účastník na strane odporkyne v podaní zo dňa 20.
11. 2014 a vo vyjadrení poukázal na ust. § 146 ods. 2 veta prvá OSP, pričom uviedol, že zastavenie
konania zavinil z procesného hľadiska navrhovateľ, preto je povinný nahradiť trovy konania a to aj
vedľajšiemu účastníkovi, ktorý má podľa ust. § 93 ods. 4 OSP v konaní rovnaké práva a povinnosti ako
účastník konania. Zdôraznil, že navrhovateľ zobral žalobu späť až potom, čo vedľajší účastník vstúpil
do konania a vo svojom vyjadrení žiadal žalobný návrh zamietnuť. V závere vyjadrenia k odvolaniu
navrhovateľa vedľajší účastník uviedol, že navrhuje aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok
uznesenia okresného súdu potvrdil a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v celkovej
výške 37,92 €.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa podľa ust. § 212
ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu
v odvolaním napadnutom výroku o trovách vedľajšieho účastníka ako vecne správne podľa ust. § 219
ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Zo spisu odvolací súd zistil, že návrhom na vydanie platobného rozkazu sa navrhovateľ domáhal, aby
súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi do 15 dní od doručenia platobného rozkazu sumu 422,98
€, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 292,83 € od 21. 11. 2007 až do zaplatenia, úrok vo
výške 0,05 % denne zo sumy 292,83 € od 21. 11. 2007 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania
a trovy právneho zastúpenia.

Uznesením č. k. 4C/37/2013-63 zo dňa 24. 06. 2014 okresný súd pripustil zmenu účastníkov konania na
strane navrhovateľa tak, aby na miesto pôvodne v žalobe označeného navrhovateľa Profidebt Slovakia,
s. r. o., so sídlom v Bratislave vstúpila do konania spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance AG, IČO:
CHE-100.023.266, so sídlom Zug, Švajčiarsko.

V podaní zo dňa 23. 07. 2014 Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z. so sídlom J. Kráľa 7, 974 01
Banská Bystrica, konajúcemu súdu oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane
žalovaného spotrebiteľa a žiadalo, aby mu súd doručil kópie návrhu na začatie konania a jeho príloh.

V podaní zo dňa 08. 08. 2014 navrhovateľ vyjadril nesúhlas so vstupom uvedeného vedľajšieho
účastníka do konania, čo odôvodnil tým, že vedľajší účastník nepreukázal, že s jeho vstupom do konania
hlavný účastník vyjadril súhlas.

Uznesením č. k. 4C/37/2013-82 zo dňa 19. 09. 2014 okresný súd vstup Združenia spotrebiteľov
Slovenska, o. z., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166 do konania ako
vedľajšieho účastníka na strane odporcu pripustil.

V písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu vedľajší účastník na strane odporkyne vzniesol námietku
premlčania uplatneného nároku a žiadal žalobný návrh zamietnuť.

V podaní zo dňa 01. 10. 2014 zobral navrhovateľ žalobný návrh v celom rozsahu späť, navrhol konanie
zastaviť a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania nepriznať.



Uznesením č. k. 4C/37/2013-91 zo dňa 16. 10. 2014 okresný súd konanie podľa ust. § 96 OSP zastavil; o
trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá OSP tak, že odporkyni náhradu trov konania
nepriznáva (pretože si náhradu trov konania neuplatnila) a zároveň zaviazal navrhovateľa nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy právneho zastúpenia vo výške 75,84 €, do troch dní
od právoplatnosti uznesenia.

Navrhovateľ sa s uznesením okresného súdu v časti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka
nestotožnil a podal proti uzneseniu okresného súdu v uvedenom rozsahu odvolanie, pričom v odvolacom
petite navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku podľa
ust. § 220 OSP zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov nepriznáva.
Po preskúmaní veci z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľa odvolací súd uvádza, že pokiaľ
navrhovateľ v odvolaní argumentuje tým, že vedľajší účastník by nemal mať nárok na náhradu trov
právneho zastúpenia, pretože sa jedná o neúčelne vynaložené trovy konania, tak uvedenú odvolaciu
námietku navrhovateľa považuje odvolací súd za neopodstatnenú, pretože vyjadrenie vedľajšieho
účastníka k žalobnému návrhu je v príčinnej súvislosti s výsledkom konania, ktorý bol jednoznačne
priaznivý pre odporkyňu - žalovaného spotrebiteľa. V súvislosti s tvrdenou neúčelnosťou trov právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporkyne vzhľadom na účel a cieľ činnosti vedľajšieho
účastníka ako občianskeho združenia založeného za účelom ochrany práv spotrebiteľov, odvolací súd
poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2257/08 zo dňa 07. 07. 2009, kde Ústavný súd ČR
uviedol, že „vzhľadom k ústavnému rozmeru práva na právnu pomoc nemožno prostredníctvom pojmu
neúčelný vymedzovať kategórie subjektov, ktoré by z hľadiska právneho zastúpenia mali mať odlišné
postavenie a tak im de facto právo na náhradu trov konania upierať a z hľadiska ostatných subjektov
ich diskriminovať“.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom
výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporkyne trovy právneho zastúpenia vo výške 75,84 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku podľa ust. §
219 ods. 1,2 OSP potvrdil konštatujúc, že argumentácia navrhovateľa uvedená v odvolaní vychádzajúca
z ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01. 05. 2014 nemá svoje opodstatnenie,
pretože právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkon právnej služby - vyjadrenie k žalobnému
návrhu v príčinnej súvislosti s výsledkom konania, ktorým bolo zastavenie konania podľa ust. § 96 OSP
na základe späťvzatia návrhu na začatie konania potom, čo vedľajší účastník na strane odporkyne
vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Z hľadiska procesného teda navrhovateľ zavinil
zastavenie konania, preto vzniklo vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne právo na náhradu trov
konania, pričom vedľajší účastník mal rovnako ako hlavný účastník právo dať sa zastúpiť právnym
zástupcom a prostredníctvom právneho zástupcu vyjadriť sa k žalobnému návrhu, či už mal súd ex offo
povinnosť prihliadať na premlčanie v žalobe uplatneného nároku alebo nie.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ust.
§ 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka v odvolacom konaní predstavuje odmena za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu
navrhovateľa) stanovená podľa ust. § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 8,30 € (za základ
tarifnej odmeny považoval odvolací súd predmet odvolania) plus režijný paušál k uvedenému úkonu
právnej služby vo výške 8,04 €; trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporkyne
v odvolacom konaní predstavujú celkom sumu 16,34 €.

O spôsobe náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporkyne v odvolacom
konaní rozhodol odvolací súd podľa ust. § 149 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.