Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/148/2016 z 7. 6. 2016
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 7. júna 2016, sp. zn. 41CoE/148/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6814206748.1
Krajský súd Banská Bystrica | 41CoE/148/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6814206748.1 | 2016-06-07 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP, § 52 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4f933618-0a0b-494b-aaff-7c9ae9609feb
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6814206748.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/148/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6814206748
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6814206748.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o.,
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: Q. M., nar. XX.XX.XXXX, Z. XX,
XXX XX Z., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky 654,61 Eur s príslušenstvom, ktoré začalo pred
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821
08 Bratislava, pod spis. zn. EX 27869/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Revúca č.k. 10Er/779/2014-19 zo dňa 14. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Revúca č.k. 10Er/779/2014-19 zo dňa 14. októbra 2015          p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekučné konanie. V odôvodnení bližšie
uviedol, že dňa 26.09.2014 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 1824/06 zo dňa 30.05.2006.
Dňa 23.12.2005 uzatvoril oprávnený s povinným zmluvu o úvere č. XXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Lustráciou v príslušnom registri exekučný súd
zistil, že na podklade toho istého exekučného titulu ako v predmetnom konaní už bola na okresnom
súde vedená exekúcia pod sp. zn. 6Er/468/2008. V danej veci súd uznesením č.k. 6Er/468/2008-28
zo dňa 27.06.2013 exekúciu zastavil a zároveň rozhodol o trovách súdneho exekútora. Uznesenie
exekučného súdu nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 43CoE/307/2013-70 zo dňa 08.01.2014. Exekučný súd uviedol, že prekážka právoplatne skončenej
veci sa uplatňuje aj v exekučnom konaní. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej bráni tomu, aby vec, o
ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednávaná. Oprávnený navrhol vykonanie predmetnej
exekúcie, ako aj exekúcie vedenej pod sp. zn. 6Er/468/2008 na základe totožného exekučného titulu.
Vzhľadom k tomu, že predchádzajúca exekúcia bola právoplatne zastavená, spôsobuje to prekážku
právoplatne rozhodnutej veci a ďalšie návrhy na vykonanie exekúcie nie sú prípustné. S poukazom na
uvedené exekučný súd v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p. exekučné konanie zastavil.

Proti predmetnému uneseniu podal oprávnený v lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
K dôvodom odvolania bližšie uviedol, že oprávnený po podaní návrhu na vykonanie exekúcie a
podaní žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia legitímne očakával postup exekučného súdu
v zmysle §44 ods. 2 Exekučného poriadku. V tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd
rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia. Exekučný súd napriek tomu o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale nad rámec
zverenej právomoci rozhodol o zastavení exekučného konania. Uviedol aj, že v exekučnom konaní nie
je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie



aplikovať zásadu res iudicata. Odvolal sa na Exekučný poriadok, ktorý prekážku rozhodnutej veci
ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu, neuvádza. Exekučný súd pritom porušil právo
účastníkov konania na spravodlivý proces, odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom,
pretože v exekučnom konaní nebolo rozhodované o návrhu na vydanie poverenia. Exekučný súd
zároveň neprípustným spôsobom rozhodol o zastavení exekučného konania.

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca okresného súdu
vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu nemienil vyhovieť (§ 374 ods. 4
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „O.s.p.“).

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.), na základe odvolania vec preskúmal v medziach a v rozsahu
daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2
O.s.p., a napadnuté uznesenie exekučného súdu v prvom výroku podľa § 219 ods. 1, 2  O.s.p. ako
vecne správne potvrdil.

Okresný súd v napadnutom uznesení uviedol, že v rovnakej veci už na exekučnom súde prebiehalo
konanie vedené pod sp. zn. 6Er/468/2008. Krajský súd z pripojeného exekučného spisu zistil, že Okresný
súd Revúca vydal poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie a následne uznesením č.k.
6Er/468/2008-28 zo dňa 27.06.2013 exekúciu prvým výrokom zastavil a druhým výrokom nepriznal
súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43CoE/307/2013-70 zo dňa 30.10.2013. Oprávnený
proti uzneseniu krajského súdu podal dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý ho
uznesením sp. zn. 1 ECdo 119/2014-119 zo dňa 20.05.2015 odmietol. Napriek tomu, že o tejto veci
bolo právoplatne rozhodnuté, súdny exekútor znova požiadal dňa 26.09.2014 okresný súd o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom bol ten istý rozhodcovský rozsudok ako v
predchádzajúcom, právoplatne skončenom exekučnom konaní, sp. zn. SR 1824/06 zo dňa 30.05.2006,
ktorý bol vydaný Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Exekučný
titul bol vydaný na základe totožnej zmluvy o úvere č. XXXXXXX, ktorej súčasťou boli aj všeobecné
podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 17. obsahovali rozhodcovskú doložku. Uznesením č.k.
10Er/779/2014-19 zo dňa 14.10.2015 okresný súd exekučné konanie zastavil.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že napriek právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu okresného súdu
podal ten istý oprávnený proti tomu istému povinnému návrh na vykonanie exekúcie, a to na podklade
totožného exekučného titulu napriek tomu, že exekúcia už bola zastavená.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.



Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

K procesným podmienkam konania patrí prekážka rozsúdenej veci (res iudicata). Pokiaľ je v konaní
zistená, vedie k jeho zastaveniu konania bez ohľadu na to, v akom štádiu sa predmetné konanie
nachádza. Vyjadruje nemožnosť prejednať tú istú vec opätovne v novom konaní. Pri výklade pojmu „tá
istá vec“ je potrebné dbať na to, aby v konaní išlo o tých istých účastníkov a ten istý predmet konania,
teda o totožný uplatnený nárok a totožný skutkový základ. O totožnú vec teda pôjde v prípade rovnakého
nároku, o ktorom súd už právoplatne rozhodol a taktiež, ak súvisí s rovnakým predmetom konania alebo
rovnakými účastníkmi. Rovnaký predmet konania predstavuje rovnaký nárok, ktorý bol vymedzený v
žalobnom petite a vyplýva z rovnakého tvrdeného skutkového stavu, z akého bol uplatnený.

Odvolací súd s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie z dôvodu jeho vecnej správnosti
potvrdil, pričom v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na jeho odôvodnenie, s ktorým sa v plnom rozsahu
stotožnil.

Je v záujme právnej istoty účastníkov konania, aby exekučný súd už raz posúdený exekučný titul ako
nespôsobilý, v ďalšom exekučnom konaní posúdil rovnako.

Námietky oprávneného uvedené v odvolaní s ohľadom na vyššie uvedené, nemohli byť dôvodné.
Argumentácia o nemožnosti prekážky veci rozsúdenej v exekučnom konaní podľa názoru odvolacieho
súdu nie je opodstatnená, nakoľko táto je základným pravidlom občianskeho súdneho konania (lex
generalis), ktoré sa použije aj na exekučné konanie (lex specialis), pretože prekážka veci rozhodnutej
nevyplýva z exekučného poriadku.

Ďalšie námietky oprávneného nemali takú povahu, že by boli relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie
napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument
strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve
na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.5.1997, Higgins vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne
Ústavný súd SR v uznesení III. ÚS 237/2012-8 zo dňa 13.06.2012 konštatoval, že súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ustanovenia
§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.