Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/136/2016 z 28. 12. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 28. decembra 2016, sp. zn. 12Co/136/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6815200209.1 Krajský súd Banská Bystrica | 12Co/136/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6815200209.1 | 2016-12-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: OZ, § 101 OZ, § 122 ods. 3 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/eedd74d2-a3f8-4828-a853-0e3810b2435c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6815200209.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/136/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6815200209
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6815200209.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu Quantum Credit
a.s, so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980, právne zastúpeného PERSPECTA
Legal, s. r. o., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745, proti žalovanej C. T., nar.
XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom XXX XX L. XX, o zaplatenie 486,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca č.k. 6C/34/2015-53 zo dňa 04. 02. 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti o zaplatenie istiny vo výške
23,14 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 23,14 Eur od 18. 01. 2012 do zaplatenia
zamietol (časť druhého výroku) a v súvisiacom výroku o trovách konania (tretí výrok) z r u š u j e a vec
mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Revúca (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)
odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 04. 02. 2016 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 43,96 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 12,48 Eur od 18. 02. 2012 do
zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 12,52 Eur od 18. 03. 2012 do zaplatenia a vo výške 9 % ročne zo
sumy 18,96 Eur od 18. 04. 2012 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku
(prvý výrok). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (druhý výrok). O trovách konania okresný súd rozhodol
tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania (tretí výrok).
V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy
486,- Eur s príslušenstvom na základe Zmluvy o poskytovaní služby a nájme KZ na poskytovanie služby
Magio Sat Komplet (ďalej aj „Zmluva o poskytovaní služby a nájme KZ“) uzavretej medzi právnym
predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a. s. a žalovanou dňa 17. 12. 2011 s dobou viazanosti 24
mesiacov, ktorou sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanej služby, prenechať do
užívania koncové zariadenia a žalovaná sa zaviazala zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu cenu
poskytnutých služieb, cenu nájmu a poplatky podľa zmluvy a tiež podľa sadzobníka a cenníka právneho
predchodcu žalobcu. V zmluve bola dojednaná zmluvná pokuta za nedodržanie doby viazanosti 199,-
Eur, zmluvná pokuta za nevrátenie, stratu alebo odcudzenie diaľkového ovládača 20,- Eur a zmluvná
pokuta v prípade nevrátenia, straty alebo odcudzenia Magio Sat boxu 150,- Eur. Podľa cenníka zmluvná
pokuta za stratu alebo poškodenie karty bola 19,95 Eur a zmluvná pokuta za stratu alebo poškodenie
satelitnej antény a ostatného príslušenstva je 29,95 Eur.
Okresný súd mal preukázané, že žalovaná cenu vyfakturovaných služieb a poplatkov za obdobie od 17.
02. 2012 do 17. 04. 2012 nezaplatila, preto bola povinná zaplatiť žalobcovi sumu 43,96 Eur.
Podľa názoru súdu prvej inštancie pohľadávka vyfakturovaná žalovanej faktúrou splatnou dňa 17. 01.
2012 vo výške 23,14 Eur vrátane jej príslušenstva je v celom rozsahu premlčaná, pretože žaloba bola
súdu prvej inštancie doručená až po uplynutím trojročnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula dňa 17.
01. 2015. Žaloba bola podaná dňa 19. 01. 2015. Okresný súd žalobu v tejto časti s prihliadnutím na



ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej aj „ZoS“) zamietol.
Okresný súd uviedol, že právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy dňa 04. 04. 2012 z dôvodu
nezaplatenia ceny služieb v lehote splatnosti, pretože žalobkyňa mu nezaplatila faktúry splatné od
17. 01. 2012 do 17. 04. 2012 a nedodržala dohodnutú dobu viazanosti 24 mesiacov. Žalovanej boli
faktúrou splatnou dňa 18. 06. 2012 vyfakturované dohodnuté zmluvné pokuty v celkovej výške 418,90
Eur. Z vykonaného dokazovania však žiadnym spôsom nevyplynulo, na základe akých skutočností
boli právnym predchodcom žalobcu tieto zmluvné pokuty stanovené. Žalobca v tomto smere žiadne
rozhodujúce skutočnosti netvrdil a nepreukázal, preto súd prvej inštancie žalobu žalobcu v časti o
zaplatenie zmluvných pokút vo výške 418,90 Eur ako nedôvodný zamietol.
Žalovaná sa dostala do omeškania, preto bola povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania počnúc
odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr do zaplatenia. Základná úroková sadzba ECB
v dobe od 18. 02. 2012 do 19. 04. 2012 bola stanovená vo výške 1 %. Žalovaná bola povinná zaplatiť
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 12,48 Eur od 18 .02. 2012 do zaplatenia, vo
výške 9 % ročne zo sumy 12,52 Eur od 18. 03. 2012 do zaplatenia a vo výške 9 % ročne zo sumy 18,96
Eur od 18. 04. 2012 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti, pokiaľ sa žalobca domáhal zaplatenia úroku
z omeškania z vyššej sumy (v nadväznosti na čiastočné zamietnutie žaloby o zaplatenie zmluvných
pokút vo výške 418,90 Eur a sumy 23,14 Eur), okresný súd žalobu zamietol.
Ohľadne trov konania okresný súd uviedol, že žalobca bol v konaní prevažne neúspešný (43,96 Eur s
príslušenstvom oproti 418,90 Eur s príslušenstvom), preto mu právo na náhradu trov konania nevzniklo.
V konaní prevažne úspešná žalovaná si právo na náhradu trov konania neuplatnila. Vzhľadom na
uvedené žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania nepriznal.

2. Žalobca podal proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti o zaplatenie
23,14 Eur s príslušenstvom zamietol (časť druhého výroku) v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že uloží žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu vo
výške 23,14 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 18. 01. 2012 do zaplatenia. Zároveň
si uplatnil trovy odvolacieho konania. V odvolaní uviedol, že dňa 17. 12. 2011 žalovaná uzatvorila s jeho
právnym predchodcom Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie verejných elektronických
komunikačných služieb. Žalovaná za poskytnuté služby na základe Zmluvy o pripojení mala povinnosť
uhrádzať mesačne faktúry. Žalovanej boli vystavené 4 faktúry a to: faktúra č. XXXXXXXXXX splatná
dňa 17. 01. 2012 vo výške 23,14 Eur; č. XXXXXXXXXX splatná dňa 17. 02. 2012 vo výške 12,48 Eur;
č. XXXXXXXXXX splatná dňa 17. 03. 2012 vo výške 12,52 Eur a č. XXXXXXXXXX splatná dňa 17. 04.
2012 vo výške 18,96 Eur. Okresný súd mu priznal rozsudkom iba čiastku 43,96 Eur, ktorá predstavuje
cenu služby vyfaktúrovanú faktúrami splatnými dňa 17. 02. 2012, 17. 03. 2012 a 17. 04. 2012. Cenu
služby vyfakturovanej faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 17. 01. 2012 vo výške 23,14 Eur mu
okresný súd neuznal z dôvodu, že nárok z tejto faktúry bol ku dňu podania žaloby premlčaný. Uviedol, že
premlčacia doba v danom prípade začala plynúť dňa 18. 01. 2012 a uplynula dňa 18. 01. 2015. Pretože
deň 18. 01. 2015 pripadol na nedeľu, teda najbližší pracovný deň bol pondelok 19. 01. 2015 (§ 122 ods.
3 Občianskeho zákonníka - ďalej aj „OZ“). Žalobu doručil v pondelok dňa 19. 01. 2015, preto si uplatnil
právo na zaplatenie sumy 23,14 Eur včas. Podľa jeho názoru okresný súd vec nesprávne právne posúdil.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Odvolanie žalobcu bolo podané dňa 29. 02. 2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015
Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový
procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1
uvádza:„ Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie
konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá
CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti CSP zachované.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných odvolaním (§ 380 CSP),
v rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 a cotrario
CSP a rozsudok v odvolaním napadnutom výroku (časť druhého výroku) vrátane súvisiaceho výroku o
trovách konania (tretí výrok) podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil, pretože neboli splnené podmienky



na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP) a v zmysle § 391 ods. 1 CSP mu vec
v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Odvolací súd považuje v prvom rade za potrebné poukázať na to, že v súvislosti so vstupom
Slovenskej republiky do Európskej únie boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z.
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a táto právna úprava má základ v smernici Rady
93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Problematika ochrany
spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska
únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy
uzatvorené podľa iných zákonov ako Občianskeho zákonníka možno tiež považovať za spotrebiteľské
napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje.

7. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku
pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj
iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať
a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany -
spotrebiteľa.

8. Podľa § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

9. Uvedené ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na
diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení
niektorých zákonov s účinnosťou od 01. 05. 2015 došlo ním k prehĺbeniu inštitútu ochrany spotrebiteľa.
V dôvodovej správe k uvedenému zákonu je uvedené: „S ohľadom na potreby aplikačnej praxe sa
jednoznačne ustanovuje povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich nároky
zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho voči
spotrebiteľovi“.

10. K aplikácii uvedeného ustanovenia sa vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn.
3MCdo 14/2014 zo dňa 21. 01. 2015, ktorý uviedol: „Ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa
ako aj ustanovenie § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka nadobudli účinnosť 01. 05. 2014 a
právne predpisy, ktorých sú súčasťou, nemajú prechodné a záverečné ustanovenia, to znamená, že sa
od ich účinnosti aplikujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.“

11. Odvolací súd stotožňujúc sa s uvedeným záverom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak
považuje postup súdu prvej inštancie, keď ex offo prihliadol na premlčanie v právnom vzťahu zo
spotrebiteľskej zmluvy, za správny.

12. Pod premlčaním sa rozumie - oslabenie práva - t.j. súdnu nevymáhateľnosť práva, ktoré sa
neuplatnilo v stanovenej lehote (premlčacej dobe). Premlčanie spočíva teda na dvoch právnych
skutočnostiach: 1/ na uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby, ktorú nemožno ani skrátiť, ani
predĺžiť, pretože je stanovená kogentnými predpismi, 2/ na neuplatnení práva pred súdom alebo u iného
príslušného orgánu.

13. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že žalobca nárok na zaplatenie istiny vo výšky 23,14
Eur s príslušenstvom uplatnil na základe faktúry č. XXXXXXXXXX vystavenej dňa 03. 01. 2012 splatnej
dňa 17. 01. 2012 (č.l. 9 spisu). Okresný súd prihliadajúc na ustanovenie § 5b ZoS ex offo skúmal, či
pohľadávka vo výške 23,14 Eur s príslušenstvom je premlčaná v zmysle ustanovenia § 101 OZ.

14. Okresný súd správne ustálil, že trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva z faktúry č.
XXXXXXXXXX pripadla na deň 17. 01. 2015 (§ 122 ods. 2 OZ). Podstatnou okolnosťou, na ktorú súd
prvej inštancie v predmetnej veci opomenul prihliadnuť, bola skutočnosť, že deň 17. 01. 2015 pripadol



na sobotu. Z ustanovenia § 122 ods. 3 OZ vyplýva : ,,Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu
alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší pracovný deň“. Je nesporné, že žalobca žalobu podal
na okresný súd dňa 19. 01. 2015 (pondelok).

15. Okresný súd bez toho, aby zistil, či posledný deň premlčacej lehoty pripadol na sobotu, nedeľu,
eventuálne sviatok, ustálil predčasne márne uplynutie trojrojčnej premlčacej doby na uplatnenie
pohľadávky vo výške 23,14 Eur vrátane jej príslušenstva.

16. Vzhľadom na uvedené, odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, ako rozsudok okresného súdu v
odvolaním napadnutom výroku (časť druhého výroku) a v súvisiacom výroku o trovách konania (tretí
výrok) zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP), pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387
CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP) a v zmysle § 391 ods. 1 CSP mu vec v tomto rozsahu vrátil na
ďalšie konanie.

17. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť, či žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie
istiny vo výške 23,14 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 23,14 Eur od 18. 01. 2012 do
zaplatenia bol uplatnený včas na okresnom súde, eventuálne po márnom uplynutí trojročnej premlčacej
doby. V prípade, ak žalobca uplatnil pohľadávku s príslušenstvom v rámci trojročnej premlčacej doby,
súd prvej inštancie zistí, či žalobcovi vznikol nárok na jej zaplatenie na základe Zmluvy o poskytovaní
služby a nájme KZ z titulu nesplnenia si povinnosti žalovanou, t.j. riadne a včas zaplatiť cenu za služby
poskytnuté žalovanej právnym predchodcom žalobcu.

18. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 CSP).

20. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

21. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku okresného súdu (prvý výrok, časť druhého výroku) zostali
nedotknuté (§ 367 ods. 2 CSP).

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,



a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).