{"guid": "6fdfa524-daf4-473d-bcf6-819cf12d6055:6c604dc9-9e14-437d-b338-367eb0fcf834", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6815200644.1", "spisova_znacka": "16CoP/79/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CoP/79/2015 z 20. 1. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 20. januára 2016, sp. zn. 16CoP/79/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6815200644.1", "identifikacne_cislo": "6815200644", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Vladimír Tencer", "sudca_id": 10, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimir-tencer-10", "datum_vydania": "2016-01-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-75", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-75", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-75", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6c604dc9-9e14-437d-b338-367eb0fcf834", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6815200644.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6815200644.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6815200644.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoP/79/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6815200644
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6815200644.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
členov senátu JUDr. Alexandra Mojša a Mgr. Štefana Baláža v právnej veci navrhovateľky C. U., nar. XX.
XX. XXXX, bytom V. č. XX/X, M. - L., proti odporcovi X. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XXX/XX,
M. - L., t. č. bytom L., XXX XX J., N. X, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov
k maloletým deťom na čas po rozvode, a to k mal. L. U., nar. XX. XX. XXXX, mal. C. U., nar. XX. XX.
XXXX a mal. W. U., nar. XX. XX. XXXX, deti bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce sociálnych vecí a rodiny Revúca, o odvolaní otca maloletých deti proti rozsudku Okresného súdu
Revúca č. k. 5P/8/2015-75 zo dňa 21. 08. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporcovi  - otcovi maloletých detí povinnosť
prispievať na výživu maloletého W. U., nar.  XX. XX. XXXX . výživným vo výške  35,- € mesačne,
počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, vždy do  20. dňa v mesiaci vopred k rukám
navrhovateľky, potvrdzuje.

Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd manželstvo účastníkov konania C. U., nar.  XX. XX. XXXX a
odporcu X. U., nar. XX. XX. XXXX rozviedol. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že manželstvo
účastníkov je tohto času rozvrátené, neplní svoj účel a žiaden z nich nemá záujem o obnovenie
manželského spolužitia, v dôsledku čoho boli splnené zákonné predpoklady pre rozvod ich manželstva
v zmysle ust. Zákona o rodine.

V súlade s ust.  § 24 ods. 1 Zákona o rodine na čas po rozvode upravil okresný súd i práva a povinnosti
rodičov k maloletým deťom pochádzajúcich z manželstva tak, že maloletého L., nar. XX. XX. XXXX,
maloletú C., nar. XX. XX. XXXX a maloletého W. nar. XX. XX. XXXX zveril do osobnej starostlivosti
navrhovateľky - matky maloletých detí, ktorá starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje osobne a v
starostlivosti ktorej neboli zistené žiadne nedostatky.

Výšku vyživovacej povinnosti odporcu - otca maloletých detí určil súd v zmysle ust. §-u 62 ods. 3 Zákona
o rodine v minimálnej zákonnej výške, keďže nezistil, že by mu jeho možnosti a schopnosti umožňovali
platiť výživné vo väčšej miere.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 O. s. p..



Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá O. s. p.) odvolanie
otec maloletých detí, ktorý namietal, že okresný súd mu určil vyživovaciu povinnosť voči maloletému
W. U., nar. XX. XX. XXXX, a to napriek tomu, že nie je jeho otcom. Požiadal preto o určenie otcovstva
krvnou skúškou.

Kolízny opatrovník maloletých detí k odvolaniu otca v písomnom vyjadrení uviedol, že nemá námietky
voči rozsudku okresného súdu, s jeho rozhodnutím súhlasí.

Matka maloletých detí sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací  (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie v zmysle ust.  § 212 ods. 2
písm. a) O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu
vo výroku, ktorým odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého W. U., nar. XX. XX. XXXX
výživným vo výške 35,00 € mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia vždy do 20-teho dňa v
mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správny.

Výrok rozsudku, ktorým bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené (výrok v poradí prvý)
nebol odvolaním napadnutý, odporca nenamietal voči tomu, že manželstvo účastníkov konania bolo
rozvedené, resp. nenamietal, že by neboli naplnené zákonné predpoklady pre vyhovenie návrhu
navrhovateľky.

Pokiaľ ide o zverenie maloletých detí pochádzajúcich z manželstva účastníkov konania na čas po
rozvode, a to maloletého L., nar. XX. XX. XXXX, maloletú C. nar. XX. XX. XXXX a maloletého W. nar.  XX.
XX. XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky  - matky maloletých detí, ktorá ich bude zastupovať a
spravovať ich majetok, otec maloletých detí v tomto rozsahu rozhodnutie okresného súdu nespochybnil,
odvolaním ho nenapadol a ani nevzniesol námietky voči osobnej starostlivosti matky o maloleté deti.

Predmetom odvolacieho konania tak v zmysle obsahu odvolania otca maloletých detí bolo určenie
vyživovacej povinnosti odporcu - otca maloletých detí vo vzťahu k maloletému W., nar.  XX. XX. XXXX
vo výške 35,00 € mesačne, ak otec maloletého namietal, že nie je jeho biologickým otcom a zároveň
navrhol, aby otcovstvo voči nemu bolo určené. Z uvedeného vyplýva, že odvolaním nebola napadnutá
ani výška jeho vyživovacej povinnosti voči ostatným maloletým deťom ( mal. L., mal. C. ) a ani výrok
okresného súdu, ktorým bolo konanie voči V. U., nar. XX. XX. XXXX zastavené.

Odvolací súd, vzhľadom na vyššie uvedené, v rámci odvolacieho konania posudzoval dôvodnosť
odporcom vznesenej odvolacej námietky vo vzťahu k tomu, že nie je biologickým otcom maloletého W.
U., nar. XX. XX. XXXX. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že otcovstvo k maloletému W. U., nar.
XX. XX. XXXX bolo určené na základe zákonnej domnienky otcovstva svedčiacej manželovi matky. Na
základe tejto skutočnosti bol manžel matky maloletého W. U., nar. XX. XX. XXXX, teda odporca ešte
počas trvania manželstva účastníkov konania zapísaný i v rodnom liste maloletého v knihe narodení
Matričného úradu Rožňava vo zväzku  71 ročník  2015 na strane  204 pod poradovým číslom 37. V
uvedenom rodnom liste je ako otec maloletého W. U., nar. XX. XX. XXXX s miestom narodenia C. určený
otec - X. T., rodený I., narodený  XX. XX. XXXX. Uvedenú skutočnosť mal odvolací súd preukázanú z
originálu rodného listu č.  348/2015 zo dňa 05. 03. 2015. Uvedená skutočnosť nebola žiadnym spôsobom
doposiaľ odporcom vyvrátená, nevedie sa žiadne konanie o zapretie otcovstva voči maloletému. Pokiaľ
aj odporca v odvolaní tvrdí, že nie je biologickým otcom mal. W., len toto tvrdenie nevyvoláva žiadne
právne účinky vo vzťahu k zákonnej domnienke určenia otcovstva (a na jej základe k zápisu  v rodnom
liste mal. dieťaťa), na základe ktorej sa za otca dieťaťa považuje práve on. Ak teda odporca tvrdí, že nie
je biologickým otcom dieťaťa, uvedené musí preukázať v samostatnom konaní o zapretie otcovstva, v
ktorom bude  prípadne aj znaleckým dokazovaním preukázané, či odporca je alebo nie je biologickým
otcom dieťaťa.

Právny poriadok SR upravuje tri domnienky otcovstva s tým, že prvou zákonnou domnienkou otcovstva
je domnienka svedčiaca manželovi matky, ktorá predstavuje tradičný právny inštitút, ktorého nosnou
myšlienkou je predpoklad, že pokiaľ sa  dieťa narodí v manželstve, otcom je spravidla manžel matky,
čo súvisí aj s chápaním poslania manželstva, ako životného spoločenstva muža a ženy, ktoré tvorí
základ rodiny. Uvedená domnienka nastupuje automaticky, na základe dvoch právnych skutočností, a to
narodenia dieťaťa a trvania manželstva, bez ohľadu na prípadnú vôľu manželov alebo tretích osôb a bez



možnosti akokoľvek ovplyvniť možnosť jej nastúpenia. Pokiaľ existujú uvedené právne skutočnosti, pre
potreby určenia otcovstva sa už nezisťujú ďalšie skutočnosti, keďže by to narúšalo charakter domnienky.
Nápravu prípadného rozporu so stavom biologickým a zrušenie účinkov domnienky možno dosiahnuť
až potom, ako domnienka začne pôsobiť, a to prostredníctvom inštitútu zapretia otcovstva a za splnenia
zákonných podmienok. Táto domnienka nastupuje bez rozhodnutia súdu, nevyžaduje sa ani žiadny
následný akt, zápis v matrike má len evidenčné účinky. Domnienka je založená na právnom zväzku
manželov, a preto platí aj vtedy, ak manželia v dôsledku rozvratu alebo iných životných situácií spolu
nežijú. Pre dieťa určenie otcovstva znamená, že má voči tomuto mužovi príslušné práva (na výživu,
osobnú a všestrannú starostlivosť, zastupovanie, správu majetku) a na takto založený rodičovský vzťah
sa vzťahuje ústavný princíp ochrany rodičovstva a rodiny a jeho zákonnej konkretizácie, keďže právny
stav založený zákonnou domnienkou otcovstva manžela matky dieťaťa podľa § 85 Zákona o rodine bráni
tomu, aby bolo určené otcovstvo k tomu istému dieťaťu.

Vzhľadom na tú skutočnosť, že odvolací súd nezistil žiadne pochybenia okresného súdu pri posúdení
návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva, ako aj pri úprave práv a povinností rodičov voči maloletým
deťom na čas po rozvode a súčasne odvolanie otca maloletých detí nepovažoval za dôvodné, rozsudok
okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako v celom rozsahu vecne správny.

Na záver odvolací súd poznamenáva, že v zmysle ust. § 79 ods. 1 Zákona o rodine, kto celkom alebo
sčasti splnil za iného vyživovaciu povinnosť, je oprávnený od neho požadovať úhradu tohto plnenia a
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. K vyššie uvedenej aplikácii ustanovenia však
môže dôjsť len v tom prípade, ak bude  bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že odporca nie
je otcom maloletého, a to v samostatnom konaní o návrhu odporcu na zapretie otcovstva. Aplikácia
tohto ustanovenia totiž najčastejšie prichádza do úvahy v prípade zapretia otcovstva. Pokiaľ súd vyhovie
žalobe o určenie otcovstva k dieťaťu, ku ktorému manžel matky predtým úspešne zaprel otcovstvo, musí
pred rozhodnutím o výžive zisťovať, či, a do akej miery plnil manžel matky svoju vyživovaciu povinnosť
do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zapretí otcovstva, keďže dovtedy sa považoval za otca
dieťaťa a mal k nemu vyživovaciu povinnosť.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa  § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., podľa ktorého nemá
žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak mohlo konanie začať i bez
návrhu. V danom prípade konanie o návrhu o úpravu práv a povinností rodičov voči maloletým deťom
na čas po rozvode je v zmysle ust. § 81 ods. 1 O. s. p. konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu, keď
ide o konanie vo veci starostlivosti o maloletých.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov  3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5P/8/2015", "guid": "80ac8833-91ab-4a0a-a422-ccfb380fb059:08ef70e1-346a-4dad-b6c7-076777d2a4a0", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}