Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/197/2016 z 27. 6. 2016
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 27. júna 2016, sp. zn. 2CoE/197/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6815203465.1
Krajský súd Banská Bystrica | 2CoE/197/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6815203465.1 | 2016-06-27 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f318abf7-8bb2-4e91-be91-4ed602f48a9b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6815203465.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/197/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6815203465
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6815203465.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova
4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX,
XXX XX M., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 193,60 Eur s príslušenstvom, vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08
Bratislava, pod sp. zn. EX 22295/15, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Revúca
č.k. 10Er/589/2015-13 zo dňa 14. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Revúca č.k. 10Er/589/2015-13  zo dňa 14. októbra 2015         p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Revúca (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 10Er/589/2015-13  zo
dňa 14. októbra 2015 zastavil exekučné konanie podľa § 251 ods. 4, §103, §104 ods. 1  a §159
ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). Rozhodnutie odôvodnil
tým, že lustráciou v súdnom registri zistil, že exekučný súd uznesením č. k. 4Er/2/2010-13 zo dňa 02.
júna 2010 žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pretože
rozhodcovský rozsudok zaväzoval povinného na plnenie, ktoré je právom nedovolené a je v rozpore
so zákonom a s dobrými mravmi (§ 45 ZoRK), pričom toto plnenie nebolo možné oddeliť od ostatného
plnenia. Uznesenie exekučného súdu č.k. 4Er/2/2010-13 zo dňa 02. júna 2010 nadobudlo právoplatnosť
v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14CoE/225/2010-25 dňom 21.
októbra 2010. Následne exekučný súd uznesením č.k. 4Er/2/2010-32 zo dňa 25. novembra 2010
v prvom výroku, predmetné exekučné konanie zastavil v zmysle § 44 ods. 3 zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a v druhom výroku
rozhodol o trovách exekučného konania súdneho exekútora. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňom 12. apríla 2011. Exekučný súd mal za preukázané, že oprávnený navrhol vykonanie predmetnej
exekúcie, i exekúcie vedenej pod sp. zn. 4Er/2/2010 na základe totožného exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 11869/09 zo dňa 06. októbra 2009. Konštatoval, že pokiaľ je podaný
opakovaný návrh na vykonanie exekúcie opierajúci sa o rovnaký exekučný titul, na podklade ktorého
bolo skoršie exekučné konanie vedené voči totožnému povinnému zastavené po predchádzajúcom
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, a to z dôvodu absencie vykonateľnosti
tohto exekučného titulu, exekučný súd je povinný opätovne iniciované exekučné konanie zastaviť.
Uzavrel, že nakoľko z uvedených skutočností vyplýva, že na exekučnom súde bolo právoplatne
skončené exekučné konanie vedené v prospech totožného oprávneného voči totožnému povinnému,
a to na podklade totožného exekučného titulu, exekučné konanie vedené súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD. pod sp. zn. EX 22295/2015 je potrebné v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p. zastaviť.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal
zrušiť napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V
odvolaní uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust. §



205 ods. 2 písm. b) O.s.p., svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom  (§205 ods. 2
písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p.) a rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2 písm. f) O.s.p.).  Legitímne očakával, že exekučný
súd pristúpi k legálnemu postupu, ktorý je určený v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V tejto fáze
exekučného konania exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom
prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o
zamietnutí návrhu na vydanie poverenia so všetkými predpísanými náležitosťami vrátane odôvodnenia,
pričom Exekučný poriadok voči tomuto uzneseniu pripúšťa podanie odvolania. Zamietnuť žiadosť o
vydanie poverenia je exekučný súd oprávnený výlučne v prípade, ak zistí rozpor žiadosti  alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom. Napriek uvedenému exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia
nerozhodol ale bez zákonného oprávnenia nad rámec zverenej právomoci rozhodol uznesením o
zastavení exekučného konania. Ďalej oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7 Cdo/108 /2012 zo dňa 23. januára 2013. Exekučný súd podľa jeho názoru nesprávne
aplikoval § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní
nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie
podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1,2 zákona o rozhodcovskom konaní,
aplikovať zásadu res iudicata. V zmysle ustanovenia § 159 ods. 3 O.s.p. je vecou potrebné chápať
len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych práva a povinnostiach účastníkov konania. Exekučné
konanie nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie
predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej
veci, nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale  predstavuje len proces. Akékoľvek skončenie
exekučného konania preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Ďalej oprávnený poukázal
na to, že zákonodarca v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako
vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Nepochybne zákonodarca nemal v úmysle, aby
táto vada konania bola uplatňovaná použitím ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p., keďže obdobnú vadu
konania - litispendenciu - Exekučný poriadok vo svojom ustanovení § 36 ods. 3 obsahuje. Ak by
takáto vada konania mala byť aplikovaná prostredníctvom ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p., nebolo by
potrebné zakotviť ju priamo v Exekučnom  poriadku. Exekučný súd svojím postupom a rozhodnutím
porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené článkom 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky ako aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a
súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom, a to najmä tým, že v exekučnom konaní
nebolo rozhodované o návrhu na vydanie poverenia, pričom pri negatívnom rozhodnutí má oprávnený
právo na podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu. Exekučný súd prekročil svoju právomoc a v
danej fáze neprípustným spôsobom rozhodol o zastavení exekučného konania. Rozhodnutie a postup
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia prípustnosti aplikácie prekážky rozhodnutej veci v
exekučnom konaní.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po preskúmaní veci v medziach a
rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania  (§ 214 ods. 2 O.s.p.)
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, a napokon to vyplýva aj z napadnutého uznesenia exekučného
súdu, že Uznesením Okresného súdu Revúca č.k. 4Er/2/2010-13 zo dňa 02. júna 2010, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 21. októbra 2010 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
14CoE/225/2010-25 zo dňa 18. augusta 2010, súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že exekučný titul zaväzuje na plnenie, ktoré je právom
nedovolené a je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Následne exekučný súd uznesením č.k.
4Er/2/2010-32 zo dňa 25. novembra 2010 v prvom výroku, predmetné exekučné konanie v zmysle
§ 44 ods. 3 Exekučného poriadku zastavil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12. apríla
2011. Podkladom pre rozhodnutie bol rovnaký exekučný titul, teda Rozhodcovský rozsudok sp. zn.
SR 11869/09 zo dňa 06. októbra 2009, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava a účastníkmi konania
oprávnený a povinný, ktorý sú účastníkmi aj v predmetnom konaní. Na základe uvedeného odvolací
súd uvádza, že nemá dôvod odchýliť sa od právneho názoru vysloveného v Uznesení Krajského súdu
v Banskej Bystrici č.k. 14CoE/225/2010-25 zo dňa 18. augusta 2010, na ktorý v plnej miere poukazuje.



Odvolací súd ďalej zo spisu exekučného súdu zistil, že podkladom na vykonanie exekúcie
je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 11869/09 zo dňa 06. októbra 2009, ktorý oprávnený predložil s
vyznačenou doložkou právoplatnosti 23. novembra 2009 a vykonateľnosti 26. novembra 2009 a ktorým
bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 193,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
0,25% denne zo sumy 138,35 Eur od 12. marca 2009 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského
konania v sume 107,24 Eur. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovský súd vyhovel nárokom
oprávneného, ktoré si uplatnil na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX  zo dňa 18. apríla 2008.

Podľa § 44 Exekučného poriadku (1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo
odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2)
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

K procesným podmienkam konania patrí prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) a pokiaľ je v konaní
zistená, vedie k jeho zastaveniu, bez ohľadu na to, v akom štádiu sa predmetné konanie nachádza.
Vyjadruje nemožnosť prejednať tú istú vec opätovne v novom konaní. O tú istú (totožnú) vec pôjde v
prípade rovnakého nároku (stavu), o ktorom súd už právoplatne rozhodol, a tiež, ak súvisí s rovnakým
predmetom konania alebo rovnakými účastníkmi. Rovnaký predmet konania predstavuje rovnaký nárok
(stav), ktorý bol vymedzený v žalobnom petite a vyplýva z rovnakého tvrdeného skutkového stavu, z
akého bol uplatnený.

V predmetnom prípade nebolo sporné, že Okresný súd Revúca Uznesením č.k. 4Er/2/2010-13 zo dňa
02. júna 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21. októbra 2010 v spojení s Uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici č.k. 14CoE/225/2010-25 zo dňa 18. augusta 2010, žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pretože exekučný titul, ktorým bol rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.,
Bratislava sp. zn. SR 11869/09 zo dňa 06. októbra 2009  je nespôsobilým exekučným titulom. Podľa
§ 159 ods. 3 O.s.p. neodstrániteľnú prekážku konania tvorí, ak sa o veci právoplatne rozhodlo.
Totožnosť veci možno vymedziť zhodnosťou okruhu účastníkov a zhodnosťou predmetu konania. V
štádiu exekučného konania od podania žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do rozhodnutia
o nej, je predmetom konania zisťovanie, či oprávnený disponuje exekučným  titulom, ktorý je v súlade
so zákonom. V danom prípade bolo o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie proti tomu istému
povinnému na podklade toho istého, predtým predloženého rozhodcovského rozsudku ako exekučného
titulu rozhodnuté tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
zamietnutá a následne exekúcia zastavená, práve pre to, že predložený exekučný titul nebol v súlade so
zákonom. Takéto rozhodnutie je potom, pre každé ďalšie exekučné konanie začaté na základe návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie toho istého „exekučného titulu“, rozhodnutím, ktoré tvorí prekážku
rozhodnutej veci.

Odvolací súd preto s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdil.



Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od          01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.