Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoP/6/2016 z 23. 2. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 23. februára 2016, sp. zn. 17CoP/6/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6815206797.1 Krajský súd Banská Bystrica | 17CoP/6/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6815206797.1 | 2016-02-23 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5d175d42-354f-4cef-b5f0-cbb4e57b425a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6815206797.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/6/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6815206797
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6815206797.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana, v právnej veci starostlivosti
o maloletú E. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako otec, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom
práce sociálnych vecí a rodiny Revúca, dieťa matky E. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX,
zastúpenej JUDr. Mariánom Dzuroškom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Rimavskej
Sobote Hviezdoslavova 468/31, 979 01, a otca M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX M., v
konaní o zmenu vo výchove, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 6P/86/2015-32
zo dňa 12.11.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozhodnutím okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota
č.k. RA-1P/50/2002-22 zo dňa 19.04.2005 s účinnosťou od jeho právoplatnosti; maloleté dieťa zveril do
striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak, že od 1.do 20. dňa každého kalendárneho mesiaca bude
oprávnený a povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú otec a od 21. dňa do posledného
dňa v každom kalendárnom mesiaci bude oprávnená a povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o
maloleté dieťa matka; počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov je matka povinná prispievať
na výživu maloletej mesačne sumou 45,- Eur k rukám otca vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza
mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje.
Z jeho dôvodov vyplýva, že otec žiadal zveriť maloletú do jeho osobnej starostlivosti a žiadal priznať
výživné od matky, s čím matka nesúhlasila, a navrhla maloletú zveriť do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov.
Súd konštatoval, že posledným rozhodnutím okresný súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky
a otca zaviazal prispievať na jej výživu 800,- Sk; v tom čase bol otec zamestnaný v spoločnostiach CZ Z.
s.r.o. a VL G. s.r.o. v Karvinej, kde za mesiace január 2014 - január 2015 dosiahol priemerný príjem spolu
13.427,- Kč; od februára 2015 je práceneschopný s diagnózou sarkoidóza, pravdepodobne chorobou z
povolania. Príjem otca od tohto mesiaca predstavuje iba nemocenská dávka vo výške 200,- Eur; naďalej
býva v rodinnom dome v M. v blízkosti svojich príbuzných - svojej matky a brata s rodinou (bratrancami
maloletej E.); maloletej E. platí okrem bežných výdavkov mesačne poistné, cestovné 32 Eur; celkové
výdavky na mesiac vyčíslil na 170-180 Eur.
Matka stále pracuje v Rakúsku ako opatrovateľka, v súčasnosti v trojtýždňových turnusoch s príjmom 950
Eur mesačne; do septembra 2015 poberala prídavky na dve maloleté deti vo výške 47,04 Eur mesačne
(od septembra poberá už len na jedno dieťa 23,52 Eur); tiež je poberateľkou prídavkov vo výške 1000
Eur ročne z Rakúska; má vyživovaciu povinnosť ešte k maloletému dieťaťu z manželstva, X. M., nar.
XX.XX.XXXX, ktorý je žiakom prvého ročníka Základnej školy v Y.; jeho otec - manžel matky - V. M.,
nar. XX.XX.XXXX, pracuje ako vodič a mechanik v Obci Y. s príjmom 350,- Eur mesačne; spláca dva



úvery po 45,- Eur a 75,- Eur mesačne a poistku 19,- Eur; rodina býva v dvojizbovom rodinnom dome v
Y.. Zo svojho príjmu matka platí mesačne splátky nešpecifikovaných dlhov vo výške 400,- Eur mesačne,
elektrinu 38,- Eur, telefóny 100,- Eur, splátku televízora 22,85 Eur a stravu pre celú rodinu 400,- Eur;
maloletej E. platí za internát 27,- Eur mesačne, za stravu v škole 54,- Eur mesačne, za knihy 25,- Eur,
zakúpila jej oblečenie a kozmetiku za 45,- Eur, kredit na telefón 6,- Eur; dáva jej vreckové 10,- Eur.
Do marca 2015 starostlivosť oboch rodičov o maloletú E. už od jej ôsmich rokov prebiehala striedavo
tak, že počas prítomnosti matky na Slovensku bola maloletá dva týždne u nej a počas doby dvoch
týždňov, kým bola matka v práci v Rakúsku, sa o maloletú staral otec. Od marec 2015 maloletá zostávala
v starostlivosti otca dlhšiu dobu ako v starostlivosti matky - a to približne po dobu troch týždňov v
starostlivosti otca a po dobu jedného týždňa v starostlivosti matky, pričom aj v minulosti sa stávalo, že
maloletá strávila dlhší čas u otca, napr. počas vianočných sviatkov a pod., keď o to otec alebo maloletá
prejavili záujem. Od konca júna 2015 po skončení školského roka zostala maloletá bývať u svojho otca a
k matke sa už nevrátila, boli spolu v kontakte iba telefonicky; tieto skutočnosti matka nahlásila na úrade
práce aj na polícii, pretože mala za to, že otec núti maloletú, aby zostala u neho, čo sa však nepreukázalo.
Maloletá E. je študentkou prvého ročníka M. zdravotníckej školy vo E., kde opakuje prvý ročník; v tomto
školskom roku sa jej zatiaľ v škole darí dobre; počas vyučovania býva na internáte a na víkendy chodí
domov k rodičom.
Z výsluchu maloletej E. súd zistil, že k obidvom rodičom má rovnako dobrý vzťah s občasnými konfliktami.
Chcela by zostať pri otcovi, lebo pri ňom má aj ďalšiu rodinu - starkú, otcovho brata a svojich bratrancov;
v čase, keď je matka pracovne v Rakúsku, v jej domácnosti je len s jej manželom a so svojím bratom.
Maloletá sa v oboch domácnostiach svojich rodičov cíti dobre, starostlivosť oboch rodičov považuje za
kvalitatívne rovnakú. Otec sa v poslednom čase zmenil, viac sa o ňu stará, volá aj do školy, snaží sa,
aby spolu dobre vychádzali a učí sa s ňou. Ona sama sa tak rozhodla, otec jej to neprikázal ani ju k
tomu nenútil; s mamou by sa stretávala podľa dohody; vie si však predstaviť aj to, že by bola v striedavej
starostlivosti obidvoch rodičov - po dobu 2-3 týždňov, keď je matka v Rakúsku, by bola u otca a keď je
matka doma, bola by u nej. Rodičia spolu nevychádzajú dobre, ona má však rada obidvoch rodičov.
Kolízny opatrovník navrhoval maloletú E. zveriť do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,
pretože dieťa potrebuje vzor obidvoch rodičov a takisto aj starostlivosť z oboch strán.
Okresný súd, opierajúc sa o ustanovenia § 24 ods. 2, 4, § 26, § 36, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, 6, §
76 ods.1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej aj „ZR) uzavrel, že obidvaja rodičia sú
spôsobilí svoje dieťa vychovávať, obaja majú vytvorené zodpovedajúce podmienky, pričom aj v minulosti
sa obaja rodičia aktívne podieľali na výchove a starostlivosti o dieťa vo forme faktickej striedavej
osobnej starostlivosti; zvýšenie rozsahu osobnej starostlivosti otca súvisí len s prechodným stavom jeho
práceneschopnosti. Maloletá sa v oboch domácnostiach svojich rodičov cíti dobre, úroveň starostlivosti
oboch rodičov považuje za kvalitatívne rovnakú. V záujme maloletej, ktorá má rovnako silné citové
väzby k otcovi aj k matke, je zachovanie intenzívneho vzťahu k obom rodičom (§24 ods. 2, 4 ZR),
ako aj k širšiemu príbuzenstvu z oboch strán. Tomuto záujmu maloletej najviac zodpovedá zverenie
maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorej rozsah bude rešpektovať dobu výkonu
práce matkou v Rakúsku po dobu troch týždňov v mesiaci, o čo aj sama maloletá prejavila záujem.
Striedavou osobnou starostlivosťou bude rešpektované aj právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť
zo strany obidvoch rodičov, ako aj poskytnutý obom rodičom zodpovedajúci priestor pre plnenie ich
rodičovských práv a povinností a prevzatie zodpovednosti obidvomi rodičmi za ďalší vývoj maloletej.
Zverenie maloletej iba do výlučnej osobnej starostlivosti otca by na druhej strane viedlo k postupnému
obmedzeniu kontaktu maloletej s matkou a s rodinou maloletej zo strany matky, ako sa stalo napr. už aj
počas leta 2015, kedy od konca mesiaca jún bola maloletá so svojou matkou iba v telefonickom kontakte.
Preto okresný súd maloletú zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v nerovnakom
rozsahu približne v pomere 2:1 v prospech otca. Matka dosahuje vyšší príjem ako otec; preto vyššiemu
rozsahu výkonu osobnej starostlivosti otcom o dieťa na strane jednej musí zodpovedať aj plnenie
vyživovacej povinnosti matkou k dieťaťu vo forme peňažného plnenia na strane druhej. Vychádzajúc
zo skutočnosti, že matka platí a bude platiť aj v budúcnosti maloletej E. náklady na internát 27,- Eur
mesačne, stravu v škole 54,- Eur mesačne, cestovné do školy a prispievať aj na ďalšie výdavky vo
forme vreckového alebo zakúpením potrebných vecí, pričom ďalšie náklady maloletej platil a bude platiť
otec, ako tomu bolo aj doposiaľ, potom pri príjme matky vo výške 950,- Eur mesačne a pri poberaní
prídavku na dieťa matkou, ako aj pri zohľadnení celkových výdavkov matky a jej rodiny, súd považoval
za primerané, aby matka počas trvania striedavej osobnej starostlivosti prispievala na výživu maloletej
E. v peňažnej forme sumou 45,- Eur mesačne.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.



Proti vyššie uvedenému rozsudku podal odvolanie otec maloletej. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu zmenil, maloletú zveril do jeho výlučnej starostlivosti a zaviazal matku platiť na jej výživu
po 200 Eur mesačne, z ktorej sumy budú platené všetky výdavky maloletej; navrhol, aby súd zaviazal
matku doplatiť výživné za obdobie od júna do decembra 2015, pretože sa v uvedenom období staral
o dieťa výlučne sám. On dieťaťu nebude brániť stretávať sa s matkou podľa záujmu. Poukázal na to,
že okresný súd neprešetril pomery v domácnosti matky, preto je toho názoru, že uňho má oveľa lepšie
podmienky. On sám sa zaujíma o maloletú a jej študijné výsledky, má prístup k elektronickej žiackej
knižke, odkedy je uňho, prospech maloletej sa zlepšil.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku,
ďalej v texte aj „O. s. p.“) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, §
201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.),
pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ustanovením § 202 O. s. p., v odvolacom konaní
preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.)
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil z nasledovných dôvodov:

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Ústava Slovenskej republiky v článku 41 zakotvuje ochranu manželstva, rodičovstva a rodiny, rovnaké
práva detí narodených v manželstve i mimo neho, právo rodičov na starostlivosť o deti a ich výchovu,
i právo detí na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Podrobnosti o právach, vyplývajúcich z článku
41 ústavy má ustanoviť zákon; týmto je zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine, založený na zásadách, že
rodina (nielen založená manželstvom, ale všetky formy rodiny) je základnou bunkou spoločnosti, ktorej
zmyslom a účelom je výchova detí a že toto právo prislúcha obom rodičom. Zákon o rodine v § 28
ods.1 medzi rodičovské práva a povinnosti radí predovšetkým sústavnú a dôslednú starostlivosť o
výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa a v odseku 2 opätovne zdôrazňuje,
že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, ktorí sú pri výkone týchto práv povinní chrániť
záujmy maloletého dieťaťa. Súdu Zákon o rodine v § 24 ods. 4 ukladá pri rozhodovaní o výkone
rodičovských práv a povinností alebo schvaľovaní dohody rodičov rešpektovať právo maloletého dieťaťa
na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, medzi
ktoré radí predovšetkým jeho citové väzby, vývinové väzby, ale aj stabilitu budúceho výchovného
prostredia; súd musí prihliadať aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove o starostlivosti o
dieťa s druhým rodičom a dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo
strany obidvoch rodičov, ako aj na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného
styku s obidvomi rodičmi. Platná práva úprava v Zákone o rodine je v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejnený ako Oznámenie
Federálneho Ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb.), ktorý v článku 8 ods. 1 zakotvuje
právo každého na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, ktorého zmyslom a účelom
je aj výchova detí, aj s článkom 5 Dodatkového Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, garantujúceho rovnaké práva a povinnosti rodičov vo vzťahu k svojim deťom, ale aj
Dohovorom o právach dieťaťa, uverejneného ako Oznámenie Federálneho Ministerstva zahraničných
vecí č. 104/1991 Zb., ktorý v článku 7 ods. 1 zakotvuje právo dieťaťa na starostlivosť rodičov. Rovnako
ako Dohovor o právach dieťaťa aj Zákon o rodine ukladá nielen súdu, ale aj rodičom robiť všetky
rozhodnutia vo vzťahu k dieťaťu, len ak sú v jeho záujme; pritom záujem dieťaťa Zákon o rodine
nedefinuje. Pod pojmom „záujem dieťaťa“ je potrebné rozumieť všetko, čo je na prospech dieťaťu, čo
rozvíja jeho osobnosť a pocit šťastia. Proti záujmom dieťaťa je každý úkon, opatrenie alebo rozhodnutie,
ktoré dieťa stresuje a vyvoláva nepohodu.



Okresný súd pri rozhodovaní o návrhu otca sledoval záujem dieťaťa; v dôvodoch rozhodnutia podrobne
vysvetlil, z akého dôvodu považuje zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov
za prospešný záujmu dieťaťa. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie
otca nie je dôvodné.

Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu,
pretože tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a
správne a z tohto vyvodil aj správny právny záver. S odôvodnením prvostupňového súdu sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.), konštatuje správnosť dôvodov a na tieto
odkazuje. Súd prihliadol na schopnosti a možnosti obidvoch rodičov starať sa o maloleté dieťa, ktoré mal
preukázané zo správy o prešetrení pomerov kolíznym opatrovníkom, výsluchom kolízneho opatrovníka
a najmä výsluchom maloletej E.. Okresný súd sa riadne a podrobne vysporiadal vo svojom odôvodnení
so skutočnosťami ohľadom starostlivosti matky aj otca zvlášť; obidvaja rodičia sa v podstate už v
súčasnosti striedavo starajú o maloleté dieťa, keď počas neprítomnosti matky na Slovensku z dôvodu
vykonávania práce v zahraničí sa o maloletú stará otec. Maloletá E. je počas týždňa na internáte vo E.,
domov prichádza len na víkendy; obidvaja rodičia jej platia potrebné výdavky. Tieto skutočnosti potvrdili
všetci účastníci vrátane maloletej na výsluchu pred okresným súdom. Hoci maloletá bola rozsudkom
Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. RA-1P/50/2002-22 zo dňa 19.04.2005 zverená do osobnej
starostlivosti matky, faktický výkon starostlivosti rodičov o maloleté dieťa prebiehal vo forme ich striedavej
osobnej starostlivosti. Pokiaľ obaja rodičia pracovali v zahraničí, po dobu neprítomnosti jedného z
nich sa o dieťa staral druhý z rodičov; do februára 2015 takto bola vykonávaná starostlivosť oboma
rodičmi približne v rovnakom rozsahu; od februára 2015 je otec dlhodobo práceneschopný a rozsah
jeho osobnej starostlivosti sa zvýšil na dobu cca troch týždňov v mesiaci a primerane sa znížil rozsah
osobnej starostlivosti matky. Školský rok 2014/2015 maloletá E. na strednej škole ukončila neúspešne
a prvý ročník opakuje, v dôsledku čoho vznikol konflikt medzi rodičmi a maloletá E. zostala bez kontaktu
s matkou len v starostlivosti otca. Z výsluchu maloletej a oboch rodičov vyplynulo, že obaja rodičia majú
medzi sebou dlhodobo nevyriešené konflikty, ktoré im bránia zefektívniť ich vzájomnú komunikáciu,
maloletá má však k obom rodičom dobrý vzťah a aj keď v súčasnosti viac preferuje z dôvodu blízkosti
širšieho príbuzenstva maloletej (starká, otcov brat a bratranci maloletej) v mieste bydliska otca výlučnú
osobnú starostlivosť otca, nemá odmietavé stanovisko ani voči výkonu striedavej osobnej starostlivosti
oboma rodičmi (v mieste bydliska matky má maloletá iba svojho mladšieho brata a manžela matky).
Navyše, v neposlednom rade je dôležitá aj skutočnosť, že otec, pokiaľ nie je práceneschopný, má
výkon práce tiež v zahraničí; nemožno v plnom rozsahu kalkulovať s prípadnou starostlivosťou jeho
príbuzenstva o maloletú v čase jeho neprítomnosti. Forma striedavej starostlivosti rodičov je aj podľa
odvolacieho súdu v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením otca ani v súvislosti s platením výživného od matky v čase jeho
starostlivosti do rozhodnutia okresného súdu (za obdobie od júna 2015 do decembra 2015). Okresný
súd dokazovaním mal preukázané, že matka si plnila vyživovaciu povinnosť voči maloletej aj v tomto
čase (aj v súčasnosti), platila internát, stravu a ďalšie výdavky; vyživovaciu povinnosť určil okresný súd v
rámci striedavej starostlivosti, počas ktorej zákon predpokladá nevyhnutnú komunikáciu medzi rodičmi,
správne.

Odvolací súd prihliadol aj na stanovisko kolízneho opatrovníka k odvolaniu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal odvolací súd za to, že prvostupňový súd správne rozhodol, keď
zveril maloletú do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Odvolací súd nepovažoval odvolanie otca za
dôvodné a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, pretože o nich rozhodol okresný súd
samostatným uznesením, ktoré odvolaním nebolo napadnuté.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.