{"guid": "c6e88332-992e-4da8-95e3-668d677e2d94:f0e477c3-c403-44e9-8a50-181252020494", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6906211088.1", "spisova_znacka": "15CoE/118/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoE/118/2015 z 8. 2. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 8. februára 2016, sp. zn. 15CoE/118/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6906211088.1", "identifikacne_cislo": "6906211088", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Klaudia Kosková", "sudca_id": 1573, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-klaudia-koskova-1573", "datum_vydania": "2016-02-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-44"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-44"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f0e477c3-c403-44e9-8a50-181252020494", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6906211088.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6906211088.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6906211088.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica\nSpisová značka: 15CoE/118/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 6906211088\nDátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková\nECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6906211088.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom\nPribinova 25, 811 09 Bratislava IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova\n4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej W. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXXX/XX,\nE., zast. opatrovníčkou Mgr. Annou Figľušovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Revúca,\nvedenej pod sp. zn. EX/342/2006 súdnym exekútorom JUDr. Petrom Cirbesom, Exekútorský úrad Letná\n47, Košice, o vymoženie 642,63 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu\nOkresného súdu Revúca č. k. 4Er/2330/2008 - 25, zo dňa 15.07.2013, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nNávrh oprávneného na prerušenie odvolacieho konania  z a m i e t a .\n\nUznesenie okresného súdu  p o t v r d z u j e.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOkresný súd napadnutým uznesením exekúciu vedenú pod sp. zn. EX/342/2006 súdnym exekútorom\nJUDr. Petrom Cirbesom, na základe poverenia vydaného Okresným súdom v Rimavskej Sobote dňa\n12.10.2006 pod č. 5609 034581, vyhlásil za neprípustnú                          a zastavil. Súdnemu exekútorovi\nnáhradu trov exekúcie nepriznal.\n\nDôvod zastavenia exekúcie spočíva v tom, že rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom\nrozhodcovského súdu podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK), na podklade\nktorého sa exekúcia vykonáva, nie je spôsobilým exekučným titulom. Bol vydaný na základe neplatnej\nrozhodcovskej doložky. V exekučnej veci sa má vymáhať plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, právny\nvzťah účastníkov založený Zmluvou o úvere zo dňa 24.10.2005 podlieha režimu spotrebiteľského práva.\nAplikáciou zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka - ust. § 52 a nasl. týkajúcich sa ochrany\nspotrebiteľa dospel súd k záveru, že rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach\nposkytnutia úveru (VPPÚ) je podmienkou neprijateľnou a od počiatku neplatnou podľa ust. § 53 ods. 1,\n4 cit. zákona, pretože nebola dohodnutá individuálne. Rozhodcovská doložka je upravená vo VPPÚ (čl.\n17). Povinná (spotrebiteľ) nemohla ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka síce umožňuje každej\nzo zmluvných strán voľbu, či podá žalobu na všeobecný súd SR alebo na rozhodcovský súd, ale ak\npodá žalobu dodávateľ na rozhodcovský súd musí sa spotrebiteľ tomuto konaniu podrobiť. V uvedenom\nobmedzení výberu súdu spočíva nerovnováha v právach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.\nExekučný titul bol vydaný rozhodcovským súdom na základe neplatného ustanovenia zmluvy.  Pretože\npoverenie na vykonanie exekúcie už bolo súdom vydané, je tu zákonný dôvod na zastavenie exekúcie\npodľa §  57 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučný poriadok). Súdny exekútor napriek viacerým výzvam súdu vyúčtovanie trov nepredložil, preto\nmu súd náhradu trov exekúcie nepriznal.\n\nProti tomuto rozhodnutia podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Navrhol uznesenie\nokresného súdu zrušiť, trval na pokračovaní v exekúcii.\n\nObsažne vo viacerých smeroch a teoretických súvislostiach prezentoval svoje výhrady voči rozhodnutiu\nsúdu I. stupňa. Namietal, že exekučný súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred\nsúdom (ust. § 241 ods. 2 písm. a) O. s. p. v spojení s ust.                  § 237 písm. f) O. s. p. ), rozhodol nad\nrámec jemu zverenej právomoci (§ 205 ods. 2 písm. b) O. s. p.), sa nepodal návrh na začatie konania,\nhoci podľa zákona bol potrebný (§ 205 ods. 2 a)  O. s. p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. d) O. s.\np.), súd nedostatočne zistil skutkový stav pretože nevykonal náležité dokazovane a nesprávne právne\nposúdil vec (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.).\n\nNamietal, že exekučný súd neumožnil účastníkom exekučného konania (osobitne nie oprávnenému)\nviesť kontradiktórne konanie. Exekučný súd založil  a odôvodnil svoje rozhodnutie bez toho, aby mal\nmožnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie\nexekučného súdu.\n\nExekučný súd konal pri revízii rozsudku rozhodcovského súdu mimo rámec zverenej právomoci a k\nrevíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom\ns výsledkom nerozpornosti (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Od vydania poverenia na vykonanie\nexekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu.\nPrávny poriadok SR priznáva plnú kontrolnú jurisdikciu pre rozhodcu postupujúceho podľa § 37 ZoRK,\nktorý môže preskúmať rozhodcovský rozsudok v plnom rozsahu a redukovanú pre  všeobecný súd,\nkonajúci o zrušenie rozhodcovského rozsudku na základe žaloby, ktorý môže preskúmať rozhodcovský\nrozsudok len z taxatívne vymedzených dôvodov (§ 40 v spojení s ust. § 43 ZoRK). Keďže exekučnému\nsúdu neprináleží konať o zrušení rozhodcovského rozsudku, nemá zákonné oprávnenie umožňujúce\nzamedzenie účinkov rozhodcovského rozsudku. Takýto postup exekučného súdu zasahuje do práv a\nprávneho postavenia oprávneného. Extenzívna interpretácia ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku tak,\nako ju v danej veci uskutočnil exekučný súd, je v priamom rozpore s ústavným právom oprávneného.\nZoRK zámerne určuje lehotu, v ktorej je možné právny akt alebo jeho účinky právnou cestou napadnúť,\ninak platí, že pokiaľ táto lehota márne uplynie, je rozhodnutie rozhodcovského súdu právoplatné.  Vo\nvyššie uvedených súvislostiach oprávnený odkazuje a citoval z uznesenia Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 18CoE/641/2011 zo dňa 30. 11. 2012, ktorý si osvojil odvolacie dôvody odvolateľa zhodne\nuvádzané aj v tomto odvolaní a na nich postavil zrušujúce rozhodnutie vo vzťahu k zastaveniu exekúcie\nresp. k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie, čo svedčí o opodstatnenosti odvolacích dôvodov\noprávneného aj v tomto konaní.\n\nUstanovenie § 45 ods. 2 ZoRK explicitne upravuje konanie bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov\nv rozhodcovskom konaní (ak rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom\nrozhodcovského konania alebo ak bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol\nsúd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní), nie však v rozsudku\nrozhodcovského súdu. Ďalšie dôvody šetrenia dôvodov inak daných pre podanie žaloby na zrušenie\nrozhodcovského rozsudku, exekučnému súdu nie sú zverené. Nie je z hľadiska princípu právnej istoty\na princípu ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právnom poriadku možné, aby paralelne popri\nsebe existovali rovnocenné opravné mechanizmy zamerané na revíziu rozsudku rozhodcovského súdu.\nPovinný by sa tak mohol vždy spoľahnúť na revíziu vykonávanú exekučným súdom, a bol by zbavený\nzákonného bremena tvrdenia, dôkazného bremena a zodpovednosti za prípadný neúspech v konaní\no zrušení rozhodcovského rozsudku. Oprávnený je pritom v konaní pred exekučným súdom výrazne v\nnevýhodnom postavení, a odlišné zaobchádzanie nemožno ospravedlniť jeho postavením obchodnej\nspoločnosti (zásada rovnosti účastníkov konania).\n\nPokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, oprávnený tvrdí, že je platná. Dojednanie, ktorým zmluvné strany\nzaložili právomoc rozhodcovského súdu neustanovuje, že spory s dodávateľom budú riešené výlučne\nv rozhodcovskom konaní. Spotrebiteľ sa mohol s ochranou svojich práv obrátiť aj na všeobecný súd\nprostredníctvom žaloby podanej na všeobecnom súde.\n\nZmluva o úvere bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, týmto je daný rámec jej\npodstatných náležitostí. Nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy ani zmluvy o spotrebnom úvere. Pre\nobchodné záväzkové vzťahy nie je možné zo zákona  ani iných právnych predpisov odvodiť obmedzenie\nvýšky úrokovej sadzby, túto si môžu zmluvné stany dohodnúť. Povinný podpísaním zmluvy o úvere\nvyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, t.j. aj s úrokom z omeškania. Dohodnutá výška úrokov\n\nz omeškania 0,25 % denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore s dobrými mravmi, ani so zásadou\npoctivého obchodného styku, pretože oprávnený poskytuje úver z vlastných zdrojov a nevyžaduje\nzabezpečenie pri jeho poskytnutí.\n\nOprávnený ďalej namieta zdôvodnenie rozhodnutia súdu s poukazom na smernicu Rady 93/13/\nEHS. Smernice nemajú všeobecnú záväznosť ako nariadenia, pretože sú adresované iba členským\nštátom a nie všetkým fyzickým a právnickým osobám. Ak bola smernica prebratá do slovenského\nprávneho poriadku je nutné aplikovať slovenskú právnu úpravu. Uvedenými zásadami sa okresný súd\nneriadil. Taktiež vzhľadom na požiadavky jednotnej aplikácie a jednotnej interpretácie úniového práva\nje potrebné text úniového predpisu skúmať vo všetkých jeho úradných jazykových verziách a vziať do\núvahy skutočný úmysel zákonodarcu a cieľ samotného predpisu. Zo slovenského a ani z ostatných\njazykových znení písm. q) ods. 1 prílohy Smernice nevyplýva, že riešenie spotrebiteľských sporov v\nrámci rozhodcovských konaní je za každých okolností vždy zakázané.\n\nAk by sa odvolací súd nestotožnil s ústavne súladnou (vyššie uvedenou) interpretáciou ust. § 44 ods.\n2 Exekučného poriadku oprávnený žiada, aby odvolací súd postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm.\nb) O. s. p. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh  na konanie o súlade\nust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej\nrepubliky a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov\npráva v právny poriadok. V tejto súvislosti by pre exekučný súd malo byť otázne aj to, či je v súlade s\nprincípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok možné\nopakované uskutočnenie revízneho postupu podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného  poriadku a to bez\nakejkoľvek časovej limitácie.\n\nAk by odvolací súd odvolaniu oprávneného nevyhovel, oprávnený považuje za správne a dôležité\n(vzhľadom na stav právnej istoty a väčší počet rovnakých rozhodnutí všeobecných súdov), keďže v\ndanej právnej veci vznikla otázka týkajúca sa výkladu komunitárneho práva na ktorú otázku je v zmysle\nčl. 234 Zmluvy o založení európskeho spoločenstva oprávnený odpovedať výlučne Súdny dvor, ktorému\ntúto právomoc zveruje priamo zmluva,  aby odvolací súd predmetné konanie podľa § 109 ods. 1 písm.\nc) O. s. p. prerušil a Súdnemu dvoru ES na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil\nprejudiciálne otázky v znení:\n1. Má sa ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v\nspotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci\nspotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov ?\n2. V prípade zápornej odpovede na prvú otázku, je možné ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice\nRady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu neodporuje\nuzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane\nsporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a) pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý\nvykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie\nvšeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde,\nalebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na\nsúde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto\nskutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním žaloby\nna súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade\ns vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu ?\n3. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré\naplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS\nzabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi ?\n\nPovinná, ani súdny exekútor  vyjadrenie k odvolaniu nepodali.\n\nRozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil\nvec na  rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 zákona            O. s. p.\nKrajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania\npodľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1  O. s. p. potvrdil.\n\nPodľa § 219 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1).\n\nOdvolací súd zastáva zhodný názor s okresným súdom (§ 45 Exekučného poriadku - exekučný súd) v\ntom, že účastníci uzavreli spotrebiteľskú zmluvu, s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy\na vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári pre veľký počet spotrebiteľov, kedy nie je\nvytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Za spotrebiteľskú zmluvu v širšom\nponímaní možno považovať zmluvy uzavreté podľa Občianskeho i podľa Obchodného zákonníka, ako\naj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je\nobvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.\n\nOdvolací súd nepovažuje za právne relevantnú námietku oprávneného, že súd nemal k záveru o\nexistencii spotrebiteľského vzťahu podklad vo vykonanom dokazovaní, nakoľko všetky skutočnosti\npotrebné pre právne posúdenie zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinnou sú zrejmé z obsahu\npredloženej Zmluvy o úvere zo dňa 24.10.2005. To zohľadnil v rozhodnutí exekučný súd a konštatoval,\nže sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľskej zmluvy vyplývajúce z ust. § 52 a nasl. Občianskeho\nzákonníka, nakoľko oprávnený ako právnická osoba poskytol v rámci svojej  podnikateľskej činnosti úver\npovinnej ako fyzickej osobe (bez obchodného mena, či identifikačného čísla).\n\nRozhodnutie exekučného súdu je založené na zistení o neplatnosti rozhodcovskej doložky, potom aj\nexekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle  § 41\nods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Odvolací súd sa s týmto názorom stotožňuje. O rozhodcovskej\ndoložke zakotvenej iba vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru ((čl. 17.) nemožno vysloviť iný\nzáver, než že si ju povinná (spotrebiteľ) osobitne nevyjednala, že je podmienkou zmluvy neprijateľnou\npodľa ust. § 53 ods. 1 a od počiatku neplatnou podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v\nčase uzavretia zmluvy, ktoré stanovuje: „Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách\nsú neplatné.“ (zhodne ako ods. 5 ust. § 53 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008 ktoré v\nrozhodnutí cituje okresný súd).\n\nOdhliadnuc od dôvodov neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktoré podrobne uviedol v rozhodnutí okresný\nsúd, a s ktorými dôvodmi sa odvolací súd stotožňuje, odvolací súd dodáva, že v ďalšom je vylúčená\nakákoľvek polemika týkajúca sa textu rozhodcovskej doložky aj preto, že ust. § 4 ods. 2 ZoRK vyžaduje\npod sankciou neplatnosti  právneho úkonu uzavretie rozhodcovskej doložky výlučne v písomnej forme.\nA táto zákonná podmienka jednoznačne v danom prípade dodržaná nebola, pretože o rozhodcovskej\ndoložke zakotvenej iba v tzv. Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru ((bod 17.) nemožno vysloviť\niný záver, než že nespĺňa náležitosti písomnej formy podľa § 4 ods. 2 prvá veta ZoRK, zjavne účastníkmi\nnie je podpísaná. Napriek tomu, že v Zmluve o úvere zo dňa 24.10.2005 v časti pred podpismi účastníkov\nje uvedené: „Dlžník vyhlasuje, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, nemá\nk nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane\nvšeobecných podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy) ....“, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru\nsú len nepodpísaný a dátumom neoznačený dokument, ani inak bližšie identifikovaný v zmluve, a hoci\nboli takéto Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (písomný dokument) technicky spojené so zmluvou\no úvere, nemožno z toho vyvodiť záver, že danú rozhodcovskú zmluvu (doložku) účastníci uzavreli\npísomne resp. že ju dohodli a uzavreli ako samostatnú zmluvu.\n\nOkresný súd judikoval nekalosť a neplatnosť rozhodcovskej doložky podľa generálnej klauzuly ust.\n§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakotvenej do tohto zákona od 01.04.2004, na základe novely\nzákona č. 150/2004 Z. z. , ktorým smernica č. 93//13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v\nspotrebiteľských zmluvách bola prevzatá do nášho právneho poriadku. Z hľadiska právneho posúdenia\nveci nie je na škodu, ak exekučný súd v odôvodnení rozhodnutia poukazuje aj na ustanovenia cit.\nsmernice a judikatúru ESD.\n\nPokiaľ oprávnený osobitne namietal, že konanie pred okresným súdom nebolo vedené kontradiktórne,\nodvolací súd uvádza, že okresný súd postupom, v ktorom vyhodnotil dojednanie o rozhodcovskej\ndoložke ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, neukrátil oprávneného o právo tvrdiť skutočnosti\nvo svoj prospech a navrhovať dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Oprávnený vzhľadom na\nmnožstvo exekučných konaní, ktoré iniciuje na základe rozhodcovských rozsudkov (vydaných totožným\nrozhodcovským súdom na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo všeobecných podmienkach\nadhéznej spotrebiteľskej zmluvy o úvere) ako exekučných titulov je nepochybne dostatočne informovaný\no názore okresného súdu i súdu odvolacieho ohľadom rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej\npodmienky v obdobných prípadoch. Uvedený názor okresného súdu preto v žiadnom prípade nebol\n\npre oprávneného prekvapujúci a preto mal možnosť sa k nemu vyjadriť (prípadne predložiť dôkazy na\npreukázanie svojich tvrdení), či už priamo v návrhu na vykonanie exekúcie i po tom, čo ho okresný súd\nvyzval na predloženie úverovej zmluvy alebo aj v ktorejkoľvek inej fáze priebehu exekučného konania.\nPrávo tvrdiť skutočnosti vo svoj prospech a navrhovať dôkazy na preukázanie týchto tvrdení nemožno\nvykladať tak, že by bolo povinnosťou súdu upovedomiť účastníka zastúpeného advokátom na možnosť\ntoto svoje právo využiť (pozri § 5 ods. 2 O. s. p.), ale zahŕňa len povinnosť súdu vytvoriť podmienky, aby\ntak účastník konania mohol bez zbytočných obmedzení urobiť a pokiaľ svoje právo využije, s účastníkom\npredloženými tvrdeniami, či dôkazmi sa procesným spôsobom vysporiadať. Nakoľko v prejednávanej\nveci založil okresný súd svoje rozhodnutie výlučne na listinných dôkazoch, ktoré mu predložil samotný\noprávnený, stabilná rozhodovania činnosť okresného i odvolacieho súdu je navrhovateľovi dlhodobo\nznáma a zo strany okresného súdu mu neboli kladené žiadne prekážky prezentovať svoje tvrdenia a\ndôkazy na ich preukázanie, zo strany okresného súdu nedošlo k takému postupu, ktorý by predstavoval\nzásah do práva oprávneného na súdnu ochranu.\n\nNávrh oprávneného na prerušenie odvolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. b)               O. s. p.\nodvolací súd zamieta, z týchto dôvodov.\n\nPodľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je\nv tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu  pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,\nže všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo\nmedzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, v tom prípade postúpi návrh ústavnému\nsúdu na zaujatie stanoviska.\n\nCit. ustanovenie  upravuje prípady, kedy je súd povinný prerušiť konanie. Návrh všeobecného súdu na\nzaujatie stanoviska je svojou podstatou návrhom na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa\nčl. 125 Ústavy SR bez ohľadu na to, že tento návrh sleduje podľa cit. ustanovenia O. s .p. len zaujatie\nstanoviska. Dôvodom prerušenia konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) druhá veta O. s p. nie je skúmanie\nrozporu právnych predpisov rovnakej právnej sily, ale predmetom konania ústavného súdu je skúmanie\nsúladu (zákonnosti) právneho predpisu nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily.\nPrerušiť konanie podľa druhej vety ust. § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. možno len vtedy, ak k záveru,\nže všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s\nmedzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, dospel súd, a nie účastník konania.\n\nOprávnený vo svojom odvolaní zo dňa 28.08.2013 (číslo listu 45 spisu) zjavne navrhuje prerušenie\nkonania podľa druhej vety ust. § 109 ods. 1 písm. b) O. s . p..  Odvolací súd ale nedospel k záveru o\nnesúlade ustanovení právnych predpisov, ktoré na vec aplikoval exekučný súd s Ústavou Slovenskej\nrepubliky.\n\nV rámci realizovaného procesného postupu exekučného súdu a pri aplikácii príslušných ustanovení\nExekučného poriadku, vrátane ust. § 44 ods. 2,  odvolací súd nezistil a nemal preukázanú oprávneným\ntvrdenú potrebu predložiť Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 prvá a\ndruhá veta Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky pre (údajný) rozpor\ntohoto právneho predpisu s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov\npráv v právny poriadok (v čom vidí oprávnený rozpor v návrhu na prerušenie nekonkretizoval, návrh\nbližšie neodôvodnil). Aplikácia ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je založená na jednotnom výklade\na konštatnej, ustálenej judikatúre (treba zdôrazniť aj Ústavného súdu), v zmysle ktorej exekučný súd je\noprávnený skúmať zákonnosť exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) v ktoromkoľvek štádiu už\nzačatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie.\n\nV obsahovo rovnakých, ako aj vyššie uvedených námietkach oprávneného sa už odvolací súd  vyjadril\nvo viacerých skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval\nv procesnom postavení oprávneného. Ide o právne závery, že  predpokladom na vedenie exekúcie voči\ndlžníkovi je exekučný titul (§ 41 Exekučného poriadku), pričom každé rozhodnutie, aj iný titul, ktorého\nexekúcia sa navrhuje musí súd podrobiť skúmaniu, či sú splnené podmienky vykonateľnosti. Rozsah\nprieskumnej činnosti súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na\njeho vydanie, či je materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný vecne legitimovaný.\nV tomto rozsahu skúma exekučný súd exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie\npoverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) a môže skúmať počas celého\n\nexekučného konania, v každom štádiu konania (teda aj v neskorších štádiách exekučného konania),\nna návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu. Rovnaký názor vyslovil aj Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky v uznesení sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo 23. novembra 2011, v ktorom uviedol, že „okresný\nsúd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už\nzačatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to\nnapr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie\nzastaviť“. Takýto právny názor navyše plne zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora\n(ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010, kde Súdny dvor (ES) v súvislosti so skúmaním\nnekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu\nrozhodnutia povinnosť (aj bez návrhu) posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere\nuzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či\nsa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 Smernice 93/13/EHS a\nv prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú\npodľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou.\nZhodný názor, vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky aj v uznesení č. k. II ÚS 545/2010-5, že\nexekučný súd je v každej fáze konania povinný skúmať podmienky pre výkon rozhodnutia. Od tohto\nzáveru nie je žiadny dôvod odkloniť sa ani v prejednávanej veci. ((Pokiaľ rozhodcovský súd nemal\nprávomoc vo veci konať a rozhodnúť, ide o porušenie práva na spravodlivý súdny proces zakotveného\nv čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky.)\n\nPostup exekučného súdu keď posudzoval, či exekučný titul bol vydaný orgánom s právomocou na jeho\nvydanie, či bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, bol opodstatnený a zákonom podložený postup\nexekučného súdu, nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval\nk jeho „zrušeniu“, exekučný súd si ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu. V rámci exekučného\nkonania bol exekučný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené ako exekučný titul z hľadiska,\nči nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky. Pri riešení tejto otázky nebol\nexekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Preto sa odvolací súd nestotožnil\nso závermi oprávneným predloženého rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, ktorým rozhodnutím\nnavyše odvolací súd nebol ani viazaný.\n\nOprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s\nexistenciou rozhodcovskej doložky (zmluvy) resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia ZoRK, napr.\n§ 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c) tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov\nrozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ. Kým nevyužitie postupu\npodľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti\nskúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej\nveci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), v spotrebiteľských\nveciach tomu tak nie je. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ,\nnevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení\nZoRK, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej\nzmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku\nso zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom\nexekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Tomuto záveru napokon\nsvedčí i doslovné znenie ustanovenia § 35 ZoRK, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje\nlen na účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať\nvšetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd je - napriek výsledku\nsvojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku - súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je\nsúkromnoprávnym konaním. (V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18.01.2012\nsp. zn. 6Cdo 143/2011  v prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, exekučný súd je\npovinný preskúmať ho aj podľa kritérií ustanovenia § 45 ods. 1 ZoRK a pokiaľ zistí, že rozsudok má\nnedostatok, musí exekúciu v zmysle cit. ustanovenia zastaviť.)\n\nVydanie poverenia na vykonanie exekúcie netvorí prekážku veci rozsúdenej v zmysle § 159 ods. 3\nO. s. p. (len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova), pretože poverenie\nna vykonanie exekúcie je len písomný doklad, ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie\nexekúciu vykonávať.\n\nVo vzťahu k výroku rozhodnutia o zastavení exekúcie nedošlo k prekročeniu preskúmavacej právomoci\nexekučného súdu, pretože exekučný súd je povinný v každej fáze konania skúmať podmienky pre výkon\nrozhodnutia.\n\nOprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie doručenému súdu dňa 23.08.2006 zmluvu o úvere, ani\nvšeobecné podmienky poskytnutia úveru  nepripojil. Zmluva o úvere, vrátane všeobecných podmienok\nposkytnutia úveru, bola exekučnému súdu doručená dodatočne (17.07.2012), až po vydaní poverenia\nna vykonanie exekúcie (poverenie bolo súdom vydané dňa 12.10.2006). „Opakované uskutočnenie\nrevízneho postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a to bez akejkoľvek časovej limitácie “, ako\npostup exekučného súdu preskúmavajúceho exekučný titul v štádiu po vydaní overenia na vykonanie\nexekúcie, označil oprávnený, jeho výklad cit. ustanovenia odvolací súd považuje za zužujúci a účelový,\nje v rozpore s účelom tohto ustanovenia Exekučného poriadku a záväzkami Slovenskej republiky po\nvstupe do EÚ vo vzťahu k ochrane spotrebiteľov.\n\nOdvolací súd návrh oprávneného na prerušenie odvolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O. s.\np. zamietol, z týchto dôvodov.\n\nPodľa § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych\nspoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.\nPrerušenie podľa uvedeného ustanovenia je obligatórne, čiže súd je povinný konanie prerušiť, akonáhle\nnastanú prekážky tu uvedené.\n\nKonanie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ má povahu osobitného\nnesporového a medzitýmneho konania, v ktorom Súdny dvor EÚ má právomoc vydať rozhodnutie o\nvýklade zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr\nEÚ, výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady ES. Konanie o predbežnej otázke pred Súdnym\ndvorom je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva, pretože\nv tomto konaní Súdny dvor EÚ vydáva rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti\nkomunitárneho práva, ktoré je potrebné pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej.\n\nPovinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej\notázke je zakotvená v druhej vete článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Túto povinnosť však nemožno\nvykladať absolútne, t. j. že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať\no vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Zo žiadneho ustanovenia O. s. p. nevyplýva, že všeobecný\nsúd môže prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke\no výklade právneho aktu EÚ len na návrh účastníka konania, a rovnako predpokladom takéhoto\nprocesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikuje ustanovenie zákona\nplatného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem, alebo\nak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu.  Predpokladom povinnosti začať konanie o\npredbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho\ndvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu\núniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je\nrozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný\nvýklad komunitárneho práva. Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva (tiež o jeho\nvýklade alebo o jeho platnosti) musí mať bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym\nsúdom  v tom zmysle, že ho determinuje po stránke právnej. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená\nSúdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu\nkonaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie\nísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore.\n\nK prvej otázke, ktorá mala byť podľa odvolateľa predložená Súdnemu dvoru EÚ, treba zdôrazniť,\nže okresný súd v napadnutom uznesení nevyslovil právny názor o všeobecnom zákaze (en bloc)\nrozhodovať spory so spotrebiteľom v rozhodcovskom konaní. Naopak, procesný postup a výsledok\nrozhodnutia okresného súdu jednoznačne vylučuje takýto názor a svedčí o tom, že exekučný\nsúd skúmal konkrétnu rozhodcovskú doložku, a to z hľadiska kritérií ochranného režimu zákazu\nneprijateľných zmluvných podmienok. Zaoberal sa dôsledne otázkou, či predmetná rozhodcovská\ndoložka ne/predstavuje v danom prípade hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech\nspotrebiteľa, k čomu súd viedlo prvotné zistenie, že v danej veci ide o typovú spotrebiteľskú\n\nzmluvu zakotvujúcu rozhodcovskú doložku. Až na základe uvedeného skúmania dospel súd k\nzáveru,  že nakoľko rozhodcovskú doložku v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru\nsi spotrebiteľ preukázateľne osobitne nevyjednal, splynula s ostatnými štandardnými podmienkami,\ndodávateľ spotrebiteľovi nevysvetlil význam rozhodcovskej doložky - rozdiel od zásad občianskeho\nsúdneho konania, či pravidlá podľa ktorých sa bude viesť súkromný súdny proces a nedal mu po\npreukázateľnom poučení na výber rozhodnúť sa, že je neprijateľnou, spotrebiteľa nezaväzujúcou a\nneplatnou podmienkou.\nOtázka odvolateľa pod 1/ návrhu na prerušenie konania, je podľa názoru odvolacieho súdu otázka\nakademická, ktorá nemá základ v prejednávanom spore, a teda nie je spôsobilá ovplyvniť jeho výsledok.\n\nDruhou otázkou sa odvolateľ snažil získať odpoveď, či je možné ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy\nsmernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu\nneodporuje uzatvorenie rozhodcovskej doložky v takom znení, aké formuloval v návrhu na prerušenie\nkonania pod 2/, ktorú oprávnený využíva vo všeobecných zmluvných dojednaniach.\n\nSmernica Rady 93/13/EHS v čl. 3 uvádza, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá,\nsa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a\npovinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Príloha obsahuje indikatívny\na nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa považujú za nekalé. Členské štáty si mohli vybrať, do\nakej miery prevezmú  smernicou odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň sa umožnilo členským štátom\nprekročiť rámec smernice, teda upraviť okruh neprijateľných podmienok aj širšie ako odporúča smernica\n(čl. 8 smernice). Ak nie je rozhodujúce, či vzorový zoznam vôbec obsahuje klauzulu o rozhodcovskej\ndoložke, je rovnako irelevantné, ak zoznam obsahuje určité znenie týkajúce sa rozhodcovskej doložky.\n(Možno uviesť, že slovenský zákonodarca ani neprevzal znenie smernice pod písm. q) prílohy v jej\nznení.)\n\nKým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim\nsúdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho výpočtu\nneprijateľných podmienok (arg. slovo ,,najmä“ v § 53 ods. 4 Občianskom zákonníku). To znamená,\nže  súdu nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv.\ngenerálnej klauzuly v § 53 ods. 1 OZ, čiže nad rámec  zoznamu podmienok  uvedených v  prílohe\nsmernice alebo okruhu uvedeného v Občianskom zákonníku. Potom nemožno napr. vylúčiť, že súd\nso zreteľom na ostatné zmluvné podmienky (čl. 4 ods. 1 smernice) posúdi rozhodcovskú doložku\nako neprijateľnú bez ohľadu na jej znenie, teda že neobstojí žiadna rozhodcovská doložka a priestor\npre rozhodcovské konanie bude napr. len pri preukázateľnom individuálnom vyjednaní rozhodcovskej\nzmluvy zo strany spotrebiteľa.\n\nV zmysle kritérií neprijateľnej podmienky sa za neprijateľnú považuje podmienka, ktorá 1. je obsiahnutá\nv štandardnej  formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú  nerovnováhu v právach a povinnostiach strán,\n3. nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.\n\nPodľa judikatúry Súdneho dvora EÚ je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou, či v\nkonkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (rozsudok Súdneho\ndvora Pannon C-243/08, rozsudok Súdneho dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02).\n\nRozhodovacia  prax je jednotná v názore, že akceptovateľnosť rozhodcovského konania v\nspotrebiteľských veciach je namieste osobitným vyjednaním. Teda nie nanútením arbitráže\nspotrebiteľovi. Individuálne vyjednanie treba vykladať z pohľadu spotrebiteľa, čo znamená, že nespočíva\niba v púhej možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým je o dôsledkoch,\nktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Na individuálne dojednanie je\npotrebné náležite rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku.\nNaproti tomu nevhodné predkladanie podmienok predstavuje jednu z nekalých obchodných praktík.\nPredkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže\n(predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú náležitú pozornosť tejto časti formuláru,\nnemožno zneužívať k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Na tomto nič\nnemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok resp.\nvyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera. Doložky nemôžu\npredstavovať pasce pre spotrebiteľov za účelom čo najskoršieho privodenia exekúcie.\n\nZmyslom riešenia predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, ku ktorej\npotrebe jednotného výkladu druhá otázka odvolateľa nesmeruje. Z hľadiska správnosti rozhodnutia\na prijatého právneho názoru exekučného súdu uvedená otázka nie je zásadnou, pre rozhodnutie\nprejednávaného sporu nie je relevantnou, keď prejednávaný spor po stránke právnej nedeterminuje.\n\nNa margo tretej otázky, ktorá mala byť podľa odvolateľa Súdnemu dvoru EÚ predložená, odvolací súd\nuvádza.\n\nUstálená judikatúra Súdneho dvora EÚ (rozsudok vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil\nMilenium SL (C-168/05) a vo veci Océano Grupo Editorial a Salvat Editores (C-240/98 až C-244/98)\npripúšťa aj vo fáze výkonu rozhodnutia  posudzovať nekalosť podmienok v spotrebiteľských zmluvách\ns tým, že v prípade, ak konajúci súd dospeje k záveru o nekalosti takejto podmienky, je povinný vyvodiť\nz uvedeného posúdenia všetky relevantné dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z vnútroštátneho práva. V\nzmysle práva Slovenskej republiky je to zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie\npodľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku alebo zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného\nporiadku, oba spočívajú v tom, že pohľadávku veriteľa voči spotrebiteľovi nie je možné v exekučnom\nkonaní vymôcť. Potom nie je dôvod mať pochybnosti o tom, že vnútroštátny súd vo všeobecnosti (za\npredpokladu, že postupuje zákonným spôsobom) môže svojím rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti\npohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, a uvedené zabránenie nie je v rozpore s článkom 17 Charty\nzákladných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva a ani v rozpore s článkom 47 tejto Charty o práve\nna spravodlivý proces.\n\nUvedené posúdenie bol odvolací súd spôsobilý uskutočniť sám na základe už existujúcej konštantnej\njudikatúry Súdneho dvora EÚ bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, keď toto\njeho posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s\ndoktrínou acte éclaire ako aj s doktrínou acte clairé, ktoré stanovujú výnimky z povinnosti predkladania\npredbežných otázok Súdnemu dvoru EÚ. Doktrína acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už\nrozsúdené) je pritom založená na koherencii  a vnútornej konzistencii judikatúry Súdneho dvora EÚ, teda\nna konštantnej judikatúre, judikatúre ustálenej, nemeniacej sa v čase. Predstavuje snahu o to, aby sa\nneodpovedalo na už zodpovedané a neriešili sa „problémy“, ktoré už problémami v dôsledku existencie\nkonštantnej judikatúry vlastne nie sú. Doktrína acté clairé (konanie jasné alebo konanie zrozumiteľné)\nje potom založená na postuláte, že začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch,\nkeď sú výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou\notázkou na Súdny dvor ES.\n\nO veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Er/2330/2008", "guid": "a6958269-992b-4315-8a61-f39a0766ab18:895c6f9d-4359-4eb0-bcb1-c9bc82da5f2d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c8ea4664-74c5-464b-bcc9-719762ce8b35", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 456/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 456/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 2542, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ea4664-74c5-464b-bcc9-719762ce8b35"}, {"guid": "ussr:a1fec582-d8e9-4d63-b90a-bfd777cc9682", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 545/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 545/2010 z 9. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-09", "citacie_n": 2649, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a1fec582-d8e9-4d63-b90a-bfd777cc9682"}, {"guid": "38f55e0c-5c31-4918-b07e-75c989310175:4f404ed1-24e1-450f-82c8-4c5b4a95bd4f", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Er/2330/2008", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Bánovce n/B sp. zn. 4Er/2330/2008 z 23. 9. 2015", "sud": "Okresný súd Bánovce n/B", "datum_vydania": "2015-09-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/38f55e0c-5c31-4918-b07e-75c989310175:4f404ed1-24e1-450f-82c8-4c5b4a95bd4f"}], "citovane_v": []}