Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Co/96/2016 z 28. 6. 2016 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 28. júna 2016, sp. zn. 2Co/96/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6912213199.1 Krajský súd Banská Bystrica | 2Co/96/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6912213199.1 | 2016-06-28 | Rozhodnutie Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci Citované ustanovenia: § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., § 3 zákona č. 514/2003 Z. z., § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ad0fb505-57fe-4638-8f23-9a53582bd136 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6912213199.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Co/96/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213199
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6912213199.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Antalovej a sudcov JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, za ktorú koná doc. JUDr.
Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika,
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 14C/221/2012-59 zo dňa 30. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť mu náhradu škody vo výške 125 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
942,28 Eur z titulu zodpovednosti štátu za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom okresného súdu, keď tento v exekučnej veci rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie po zákonom stanovenej dobe. Náhradu trov konania žalovanému nepriznal.
Okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vyjadrením žalovaného a obsahom
pripojeného exekučného spisu 9Er/323/2009. Prvostupňový súd zistil, že návrh na vykonanie exekúcie
bol v exekučnom úrade JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave spísaný do zápisnice dňa
25. júna 2009, účastníkmi exekučného konania bol oprávnený POHOTOVOSŤ s.r.o. a povinný Y. I..
Predmetom exekúcie bola pohľadávka oprávneného vo výške 258,91 Eur s prísl., exekučným titulom
bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v
Bratislave. Žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia zo dňa 17. júla 2009 bola na Okresný
súd Rimavská Sobota doručená dňa 24. júla 2009. Listom zo dňa 11. decembra 2009 exekučný súd
vyzval rozhodcovský súd na predloženie fotokópie rozhodcovského spisu, pričom rozhodcovský súd
listom doručeným exekučnému súdu dňa 22. januára 2010 požiadal o predĺženie lehoty na predloženie
spisu. Do exekučného spisu bola doručené len úverová zmluva č.XXXXXXX zo dňa 28. mája 2008,
pričom nebolo možné zistiť kto a kedy tak urobil. Exekučný súd následne urgoval rozhodcovský súd
na predloženie kompletného exekučného spisu. Súd uznesením zo dňa 2. augusta 2010 zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Až následne rozhodcovský
súd doručil exekučnému súdu požadované doklady (5. novembra 2010). Oprávnený podal odvolanie
proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, ktoré neskôr vzal späť. Odvolací súd
uznesením č.k. 13CoE/190/2011-52 zo dňa 16. mája 2011 odvolacie konanie zastavil pre späťvzatie
odvolania oprávneným. Exekučný súd uznesením zo dňa 5. októbra 2011 exekúciu zastavil. Oprávnený,
resp. jeho zástupca nedoručili do spisu žiadnu urgenciu týkajúcu sa nečinnosti súdu alebo žiadosť o
informáciu o stave konania. Prvostupňový súd mal zato, že Okresný súd Rimavská Sobota ako súd



exekučný sa pri svojom rozhodovaní nedopustil porušenia zákona, nakoľko ustanovenie § 44 ods.2
Exekučného poriadku žiadnu lehotu na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie neukladá; zákon určuje 15-dňovú lehotu len na vydanie písomného poverenia
exekútora, aby vykonal exekúciu. Súd pri rozhodovaní prihliadol na okolnosti, za ktorých došlo k tvrdenej
ujme, pričom konštatoval, že v období, keď bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
doručená, boli na súd zo strany žalobcu podávané hromadné podania v iných obdobných exekučných
veciach a to v počtoch negatívne ovplyvňujúcich plynulé vybavovanie exekučnej agendy v zákonom
stanovených lehotách, čo malo za následok mimoriadnu zaťaženosť exekučného súdu. Rozhodcovský
súd pritom v priebehu exekučného konania maril vydanie poverenia, keď dlhodobo nerešpektoval príkaz
exekučného súdu v určenej lehote doručiť ich kompletný spisový materiál. Postup exekučného súdu
nemožno považovať za zbytočný prieťah v konaní alebo jeho nečinnosť. Okresný súd v závere uviedol,
že pokiaľ je poškodeným právnická osoba, musí v konaní preukázať, aké závažné následky vznikli v jeho
podnikateľskej oblasti, a to v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti orgánom verejnej moci.
Nakoľko žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre zodpovednosť štátu uvedených v § 9 zákona
č.514/2003 Z.z., prvostupňový súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Svoje rozhodnutie okresný súd oprel
o ustanovenia §3 ods.1 písm.d), § 9 ods. 1, ods. 2, § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003
Z. z., o § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok, ďalej aj „EP“); o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 za použitia ustanovenia § 151
ods.2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca včas odvolanie. Domáhal sa zrušenia napadnutého
rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie.

Poukázal na to, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci
na tento postup neboli splnené zákonné podmienky. Riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania,
uviedol pre to dôvody a predložil listiny spájané s uvedenými dôvodmi. Nebolo prípustné, aby konanie
pokračovalo ústnym pojednávaním v ktorom vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca. Súd
ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania. Trval pritom na osobnej účasti
svojho právneho zástupcu na pojednávaní, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom
súde. Okresný súd mu odňal možnosť konať pred súdom, pretože sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam
žalovaného ani k vykonaným dôkazom, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie, čím došlo
aj k porušeniu jeho práva na kontradiktórne konanie. Tvrdenia okresného súdu o dodržaní zákonných
lehôt v exekučnom konaní nekorešpondujú s časovými úsekmi, uvedenými v odôvodnení napadnutého
rozsudku. Je dôležité skúmať nie len moment, kedy súd rozhodol o poverení ale aj moment, kedy
poverenie doručil súdnemu exekútorovi. Žalobca nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov,
nemal možnosť sa k takýmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy
na podporu svojich protitvrdení. Neboli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie bez nariadenia
pojednávania a okresný súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia dôvodu určil
sám. Zdôraznil presvedčenie o porušení jeho práva v exekučnom konaní na rozhodnutie v zákonnej
lehote a vyjadril nepochopenie nad postupom okresného súdu, ktorý nekonštatoval porušenie jeho
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, hoci zistil nedodržanie príslušnej zákonnej
lehoty zo strany exekučného súdu. Napadnutý rozsudok označil za nepreskúmateľný, pretože sa vôbec
nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Predložil znalecký posudok o vzniku
škody, ktorým je jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad
a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku a to v posudku určenej výške. Žalobca v odvolaní zároveň
namietal, že prvostupňový súd bol povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o jeho návrhu na
prerušenie konania osobitne rozhodnúť a meritórne rozhodnutie súdu považoval za predčasné.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie, súc viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny
potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v



odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia
vyčíslenej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, spôsobenej nesprávnym úradným postupom
exekučného súdu v exekučnom konaní, t.j. zamietnutím žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty. Žalobca navrhol vykonať dokazovanie len konkrétnym exekučným
spisom Okresného súdu Rimavská Sobota. Priamo v žalobe vzniesol žalobca námietku zaujatosti
všetkých sudcov okresného súdu, o ktorej rozhodol nadriadený súd tak, že zákonného sudcu z
prejednávania a rozhodovania prejednávanej veci nevylúčil. Okresný súd doručil návrh žalobcu
žalovanému na vyjadrenie; vyjadrenie žalovaného k žalobe riadne doručil žalobcovi prostredníctvom
pošty. Prvostupňový súd účastníkov konania na pojednávanie riadne predvolal, lehota na prípravu na
pojednávanie bola zachovaná. Súd na pojednávaní po vykonaní dokazovania vyhlásil rozsudok. K spisu
okresného súdu bol pripojený a v napadnutom rozsudku je uvedený konkrétny exekučný spis ohľadne
exekučného konania, v ktorom mala byť žalobcovi podľa návrhu vo veci samej nesprávnym úradným
postupom exekučného súdu spôsobená tvrdená škoda, s obsahom exekučného spisu sa prvostupňový
súd dostatočne oboznámil vrátane rozhodnutí vydaných v exekučnom konaní.

Žalobca v odvolaní proti rozsudku okresného súdu navrhol tento zrušiť s prihliadnutím na jeho
argumentáciu uvedenú v odvolaní a s prihliadnutím na procesné chyby.

Vzhľadom na uplatnené odvolacie námietky žalobcu je potrebné zdôrazniť, že odvolací súd je viazaný
konkrétnymi odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.).

V danom prípade je zrejmé, že aj z dôvodu predkladania enormného množstva typových odvolaní
žalobcom na rôzne súdy, odvolacie dôvody nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými
zisteniami, uvedenými v odôvodnení rozsudku okresného súdu. Ide len o zhrnutie rozličných dôvodov,
reagujúcich na rôzne dôvody zamietnutia návrhov na začatie konania prvostupňovými súdmi Slovenskej
republiky v obdobných veciach. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že neboli splnené podmienky pre
rozhodnutie bez nariadenia pojednávania napriek skutočnosti, že termín pojednávania bol zo strany
prvostupňového súdu riadne vytýčený a predvolanie na pojednávanie mu bolo riadne doručené. V
odvolaní je tak viacero rozporov a protirečení (okrem iného na jednej strane odvolateľ tvrdí, že
nemal možnosť sa vyjadriť k vyjadreniu žalovaného, na druhej strane, že okresný súd mal rozhodnúť
rozsudkom pre zmeškanie, pretože žalovaný sa napriek výzve súdu a doručenému návrhu k veci
nevyjadril), žalobca pripisuje súdu závery, ktoré tento v odvolaním napadnutom rozhodnutí nevyslovil.
Zároveň žalobca namieta, že prvostupňový súd ignoroval jeho žiadosť o odročenie pojednávania a na
prerušenie konania, aj keď takýto návrh (žiadosť) v tomto konaní nepodal.

Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu
ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom. V plnom rozsahu sa stotožňuje
so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. na ne v
celom rozsahu odkazuje. Okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a vec právne posúdil správne.
Záver okresného súdu o nenaplnení predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu je v celom
rozsahu správny, pretože žalobca nepreukázal tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu v
spornom exekučnom konaní. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 212 ods.
1 O.s.p.) pri posudzovaní veci sa krajský súd zaoberal len námietkami odvolateľa a procesným postupom
okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré
by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.).

Odvolacia námietka, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca, nie je dôvodná. Tvrdenie o
vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci založil žalobca na argumente, že tento
je sudcom rovnakého súdu, ktorý mu ako exekučný súd svojím nesprávnym úradným postupom mal
spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že dôvod na vylúčenie sudcu
nezakladá samotná skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd,
na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31.05.2010); dôvodom na vylúčenie sudcu bez ďalšieho nie je ani
to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý podľa tvrdení žalobcu svojím nesprávnym úradným postupom



v inej právnej veci založil zodpovednosť žalovaného za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu (pozri
napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19.06.2013,
sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11.03.2013 alebo sp. zn. 3Cdo/202/2013 zo dňa 12.09.2013). Obdobne
možno poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súd Slovenskej republiky z 23. júna 2013, sp.zn. 7 Cdo
141/2013, podľa ktorého „Dôvod na vylúčenie sudcu (§ 14 ods.1 O.s.p.) nezakladá sama skutočnosť,
že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva
súdnictvo (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2010 sp.zn. 3Nc
14/2010). Dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý
údajne svojim nesprávnym úradným postupom v inej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú
a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č.514/2003 Z.z.“. Rovnako možno poukázať aj na obdobnú
rozhodovaciu prax v Českej republike za zhodnej právnej úpravy (napr. Uznesenie Najvyššieho súdu
Českej republiky, 31 Nd 209/2009 zverejnené pod č.65/2010 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek).O
žalobcom vznesenej námietke zaujatosti zákonného sudcu riadne rozhodol nadriadený súd s tým, že
zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil. Zo spisu okresného súdu súčasne
vyplýva, že uznesenie nadriadeného súdu rozhodujúceho o námietke zaujatosti (tu 41NcC/2/2012-8 zo
dňa 10. októbra 2012) bolo účastníkom riadne doručené. Iné (nové) dôvody zaujatosti zákonného sudcu
žalobca v odvolaní neuviedol.

Odvolacia námietka žalobcu, že mu okresný súd uskutočnením pojednávania a vykonaním dokazovania
v jeho neprítomnosti odňal možnosť konať pred súdom a porušil jeho právo na kontradiktórne konanie,
tiež nie je dôvodná. Zo spisu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie doručil okresný súd právnemu
zástupcovi žalobcu riadne prostredníctvom pošty a včas s poskytnutím päťdňovej zákonnej lehoty na
prípravu na pojednávanie. Na vykonanie pojednávania v neprítomnosti riadne a včas predvolaného
žalobcu boli splnené zákonné podmienky (§ 101 ods. 2 O.s.p.); postupom okresného súdu v súlade
so zákonom nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. K odňatiu možnosti
žalobcu konať pred súdom nedošlo ani v rámci dokazovania. Okresný súd síce vykonal dokazovanie na
pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania (§ 101 ods. 2 O.s.p.), toto však okrem oboznámenia s
návrhom a písomnými podaniami účastníkov konania pozostávalo len z oboznámenia sa s exekučným
spisom, ktorý ako dôkaz navrhol vykonať samotný žalobca priamo v návrhu na začatie konania. Žalobca
bol účastníkom uvedeného exekučného konania (9Er/323/2009) a obsah exekučného spisu mu bol
nepochybne známy, pretože všetky rozhodnutia v exekučnom mu boli riadne doručené. Iné dokazovanie
okresný súd nevykonal. Žalobcovi bolo riadne doručené aj vyjadrenie žalovaného k návrhu a to spolu s
predvolaním na pojednávanie. Žalobca mal dostatok času pred súdnym pojednávaním sa oboznámiť so
skutkovými a právnymi tvrdeniami žalovaného. Zákonným postupom okresného súdu nemôže dôjsť k
odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom; k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom nedošlo
ani v rámci dokazovania. Pokiaľ žalobca navrhol vykonať dokazovanie znaleckým posudkom, ktorý
Okresnému súdu Rimavská Sobota predložil, táto námietka je v rozpore s obsahom súdneho spisu,
nakoľko v tomto konaní znalecký posudok do súdneho spisu nepredložil. Iné dokazovanie žalobca
nenavrhoval a okresný súd nevykonal.

K odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom nedošlo ani postupom okresného súdu, ktorý napadnutým
rozsudkom rozhodol vo veci samej pred nadobudnutím právoplatnosti uznesenia o zamietnutí návrhov
žalobcu na prerušenie konania. Vyhláseným uznesením o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie
konania bol okresný súd viazaný (§ 170 ods. 1 O.s.p.), a preto mohol pokračovať v konaní. Okresný
súd nesúhlas žalobcu s rozhodnutím krajského súdu o tom, že konajúci sudca nie je vylúčený z
prejednávania a rozhodovania veci správne nepovažoval za skutočnosť zakladajúcu povinnosť
prerušiť konanie podľa § 109 ods.1 písm. b) O.s.p., podľa ktorého súd obligatórne preruší konanie,
keď rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je oprávnený sám riešiť. Pokiaľ žalobca navrhoval prerušiť
konanie podľa § 109 ods.2 písm.c) O.s.p., z dikcie citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že v
tomto prípade ide o fakultatívne prerušenie konania, t.j. súdu nevzniká povinnosť konanie prerušiť,
pokiaľ sa mu na základe skutočností vyplývajúcich zo spisu takýto postup nejaví ako nevyhnutný.
Súd je oprávnený konanie prerušiť v prípade, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá
môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Odvolateľ
v návrhu na prerušenie konania pripojil kópiu sťažnosti, o ktorej tvrdil, že túto podal Ústavnému
súdu Slovenskej republiky. Sťažnosť žalobcu, adresovaná Ústavnému súdu Slovenskej republiky,
sa mala týkať uznesenia krajského súdu o nevylúčení konajúceho sudcu v tejto veci. Jej podanie
na Ústavný súd Slovenskej republiky žalobca nijako nepreukazoval. Ani táto skutočnosť by však
nebola dôvodom na prerušenie konania, pretože otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca, môže



preskúmať súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom postupe na základe riadnych a mimoriadnych
opravných prostriedkov, nie ústavný súd v konaní o sťažnosti žalobcu, v ktorej namieta porušenie
svojich základných práv podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv
podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uvedené konštatovanie
potvrdzuje aj rozhodovacia prax Ústavného súdu Slovenskej republiky ako vyplýva z jeho rozhodnutí
v skutkovo a právne totožných veciach (napr. sp. zn. I. ÚS 89/2013 zo 06.02.2013, I. ÚS 92/2013 z
13. 02. 2013), ktorý sťažnosti obchodnej spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. proti uzneseniam Krajského
súdu v Banskej Bystrici odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na
ich prerokovanie a rozhodnutie. Odvolateľ vo svojom návrhu na prerušenie konania a ani v odvolaní
nedokladoval a ani netvrdil, že prebieha konanie o otázke, ktorá môže mať vplyv pre rozhodnutie
súdu o podanej žalobe, t.j. nepredložil žiadny dôkaz o tom, že jeho ústavná sťažnosť bola prijatá
Ústavným súdom Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Vo vzťahu k druhému návrhu na prerušenie
konania, ktorý navrhovateľ odôvodnil tým, že pred Okresným súdom Prešov prebieha pod sp. zn.
7C/6/2010 konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktoré bolo prerušené do
rozhodnutia Súdneho dvora o prejudiciálnych otázkach z dôvodu predloženia prejudiciálnych otázok,
odvolací súd uvádza, že rovnako nejde o dôvod prerušenia konania uvedený v ustanovení § 109 ods.1
O.s.p, podľa ktorého by súd musel konanie prerušiť. V konaní vedenom Okresným súdom Prešov
pod sp. zn. 7C/6/2010 sa nerieši žiadna otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v
konaní vo veci samej. Pokiaľ ide o dotknuté vnútroštátne konanie vedené Okresným súdom Prešov,
jeho predmet, ale aj okruh účastníkov je odlišný. Ani konanie o prejudiciálnych otázkach, ktoré boli v
rámci predmetného vnútroštátneho konania Okresným súdom Prešov Súdnemu dvoru položené, nie je
konaním, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Pokiaľ
teda prvostupňový súd návrhy žalobcu na prerušenie konania zamietol, týmto postupom okresného súdu
nebol žalobca vylúčený z uplatnenia žiadneho svojho procesného oprávnenia; postup okresného súdu
bol plne odôvodnený hospodárnosťou konania.

Odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí so záverom okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie ako jedného z predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu, spôsobenú pri výkone
verejnej moci. Ťažisko argumentácie žalobcu o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu
spočívalo v tvrdení, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia došlo až po zákonnej
15 dňovej lehote a zároveň v tvrdení, že exekučný súd nebol oprávnený preskúmavať exekučný titul,
ktorým bol rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Podľa ustálenej súdnej praxe
ale pätnásťdňová lehota, plynúca od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie neplatí, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (viď uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/605/2012
zo 14. decembra 2012, sp. zn. II.ÚS/520/2012 z 10. júla 2013, sp. zn. II.ÚS/248/2013 z 25. apríla
2013 alebo sp. zn. II.ÚS/112/2013 z 13. februára 2013). Ak okresný súd z pripojeného exekučného
spisu zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená
24. júla 2009 (vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu nie je rozhodujúce,
kedy začalo samotné exekučné konanie) a exekučný súd ju zamietol uznesením dňa 2. augusta 2010,
uvedený postup a obdobie nemožno považovať za nesprávny úradný postup (prieťahy v konaní) a je plne
odôvodnený potrebou skúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného titulu.
Vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré žalobca iniciuje pred okresným súdom, je ústavne
akceptovateľná aj dlhšia lehota, nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto činnosti (pozri napríklad
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/606/2012 zo dňa 14. decembra 2012
alebo sp. zn. II.ÚS/245/2013 zo dňa 25. apríla 2013). Túto skutočnosť treba osobitne zdôrazniť najmä v
prípadoch, keď titulom pre vykonanie exekúcie sú rozhodcovské rozhodnutia (rozhodcovské rozsudky).
Exekučný súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi je vždy povinný
skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Je predovšetkým
povinný skúmať, či exekučný titul podľa ustanovenia § 41 Exekučného poriadku má všetky zákonné
atribúty a či nie je v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). O návrhu na nútený výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku je exekučný súd oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať,
či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že
právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy (doložky),
je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, vyplývajúce z príslušných právnych predpisov preto, aby zmluvná
strana nebola uvedenou zmluvou viazaná (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10.októbra 2012 sp.



zn. 6Cdo/105/2011, R66/2013). Žalobca postup súdu, ktorý skúmal splnenie formálnych a materiálnych
predpokladov pre vedenie exekúcie vytýka exekučnému súdu bezdôvodne. Uvedené platí o to viac, že
z exekučného spisu (9Er/323/2009) vyplýva, že exekučný súd vzhľadom na spotrebiteľský charakter
zmluvy medzi oprávneným a povinným žiadal rozhodcovský súd o predloženie rozhodcovského spisu
a rozhodcovský súd v tomto smere napriek urgencii exekučného súdu fotokópiu rozhodcovského spisu
nepredložil. Je potrebné tiež zdôrazniť, že žalobca podané odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zobral späť a odvolacie konanie bolo zastavené
z dôvodu jeho späťvzatia.

K okolnostiam daného prípadu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z jeho rozhodovacej
činnosti je mu známe, že žalobca podával návrhy na vykonanie exekúcie hromadne, teda v rovnakom
čase zaťažil exekučný súd veľkým počtom podaní a tak v dôsledku jeho subjektívneho konania došlo
k rozhodovaniu exekučného súdu aj s určitým časovým odstupom, ktoré bolo ovplyvnené i tým, že
exekučný súd náležitým spôsobom skúmal exekučné tituly (vrátane zmlúv uzavretých medzi účastníkmi,
návrhov na vykonanie exekúcie i žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, atď.). Ak exekučný súd adekvátnym spôsobom procesne reagoval na nezákonnosť vedenia
exekúcie na základe návrhu na vykonanie exekúcie žalobcom v pozícii oprávneného, nemožno sa
stotožniť s tvrdením žalobcu, že na strane exekučného súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu
(viď uznesenie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 606/2012-20 zo dňa 14. 12. 2012).

Nakoniec žalobca v odvolaní namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý
sa podľa neho vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Ani v
tomto smere však nemožno okresnému súdu nič vytknúť. Žalobca v konaní nepreukázal jeden z
kumulatívnych obligatórnych predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu, spôsobenú pri výkone
verejnej moci (t.j. nesprávny úradný postup exekučného súdu); v súlade so zásadou hospodárnosti
konania nebolo potrebné sa v odôvodnení rozsudku osobitne zaoberať nepriznaním uplatnenej škody
a nemajetkovej ujmy. Táto skutočnosť preto v žiadnom prípade nespôsobuje nepreskúmateľnosť
napadnutého rozsudku.

Keďže žalobca v súdnom konaní nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu, príčinnú
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, nevzniklo mu právo na náhradu škody
ani nemajetkovej ujmy. Okresný súd nepostupoval v rozpore s Exekučným poriadkom, jeho konanie
nevykazuje znaky nesprávneho úradného postupu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.. Prvostupňový
súd správne právne odôvodnil, prečo návrhu nevyhovel. Odvolací súd, vychádzajúc z úvah a právnych
záverov uvedených vyššie, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne
potvrdil, vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov prvostupňového konania (§ 206 ods. 2 O.s.p.), pri
rozhodovaní o ktorých správne vychádzal z § 142 ods. 1 O.s.p., teda podľa úspechu v konaní, ale ak
žalovanému trovy konania nevznikli, nebolo náhradu akých trov mu prisúdiť.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol za použitia ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení
s § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu podľa vyššie uvedených
ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, tieto si však do doby rozhodnutia
odvolacieho súdu neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a ich vznik nemal odvolací súd preukázaný ani zo
súdneho spisu; preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné
Poznámka: Rozhodnutie podpísané zastupujúcim členom senátu z dôvodu čerpania dovolenky
riadiacou predsedníčkou senátu v čase lehoty na vypracovanie písomného vyhotovenia rozsudku.