{"guid": "b55221ae-d4dc-415a-85fe-bbf2c704de6c:fa95bee1-3fc0-4a49-95b5-a89df04f3058", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6912213348.1", "spisova_znacka": "14Co/391/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/391/2015 z 25. 1. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 25. januára 2016, sp. zn. 14Co/391/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6912213348.1", "identifikacne_cislo": "6912213348", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Zdenka Reisenauerová", "sudca_id": 1011, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zdenka-reisenauerova-1011", "datum_vydania": "2016-01-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fa95bee1-3fc0-4a49-95b5-a89df04f3058", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6912213348.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6912213348.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6912213348.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/391/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213348
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6912213348.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, IČO: 00 166
073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Rimavská Sobota zo dňa 11. 11. 2014, č. k. 6C/243/2012 - 50, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu   p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zamietol okresný súd návrh žalobcu, ktorým sa domáhal voči žalovanej náhrady
škody a náhrady nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. s odôvodnením, že Okresný súd
Rimavská Sobota nerozhodol v 15-dňovej zákonnej lehote o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia. Tým mu mala vzniknúť jednak majetková škoda a tiež nemajetková ujma. Okresný súd po
vykonaní dokazovania skonštatoval, že okresný súd v exekučnej veci sp. zn. 2Er/1301/2009 nerozhodol
v lehote 15 dní tak, ako na to žalobca poukazuje. Touto lehotou však okresný súd nebol viazaný
vzhľadom na znenie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia
exekúcie. V zmysle tohto zákonného ustanovenia lehota 15 dní neplatí, ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o vykonanie
exekúcie. Táto lehota sa tiež nevzťahuje na prípady, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/
a d/ Exekučného poriadku (notársku zápisnicu a rozhodcovský rozsudok). V danom prípade existovali
oba dôvody, pri ktorých neplatí 15-dňová lehota na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie. Súd v predmetnej exekučnej veci zistil, že žiadosť o udelenie
poverenia bola súdu doručená dňa 28. 12. 2009, o tejto rozhodol súd uznesením zo dňa 03. 09.
2010 tak, že žiadosť súdneho exekútora zamietol, následne bola exekúcia zastavená. Prvostupňový
súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal jednu zo zákonných podmienok pre vznik prípadného
nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, tvrdený nesprávny úradný postup okresného súdu.
Preto sa v ďalšom konaní súd nezaoberal skúmaním otázky, či na strane žalobcu týmto tvrdeným
nesprávnym úradným postupom vznikla škoda alebo iná nemajetková ujma a či existuje príčinná
súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, resp. nemajetkovej ujmy.
Súd sa rovnako vyjadril k otázke prípadných prieťahov pri rozhodovaní, pričom konštatoval, že v danej
veci nemožno konštatovať prieťahy v konaní, keďže toto oprávnenie má len ústavný súd na základe
sťažnosti oprávnenej osoby, na druhej strane keďže v danej veci neplatila lehota 15 dní na rozhodnutie
s poukazom na judikatúru ústavného súdu nemožno lehotu, v ktorej súd v tejto veci rozhodol, považovať



za takú, ktorá by mohla byť takýmto spôsobom hodnotená už aj s poukazom na známu skutočnosť,
že žalobca podáva hromadne v rámci celej Slovenskej republiky niekoľko tisíc návrhov na exekúciu
na základe exekučných titulov rozhodcovských rozsudkov, čím de facto znemožňuje rozhodnúť súdom
v primeraných lehotách. Pokiaľ ide o trovy konania, úspešnou účastníčkou bola žalovaná, ktorá však
nevyčíslila trovy konania a z obsahu spisu jej tieto nevyplývajú. Preto rozhodol súd tak, že jej náhradu
trov konania nepriznal (§ 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 O. s. p.).

Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal vady
konania uvedené v ustanovení § 221 ods. 1 O. s. p. a navrhol zrušiť rozsudok okresného súdu a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Vytýkal prvostupňovému súdu, že vec prejednal v jeho neprítomnosti
postupujúc podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. napriek tomu, že požiadal o zrušenie pojednávania,
k čomu uviedol dôležité dôvody. Súd mu svojím postupom odňal právo konať pred súdom. Pokiaľ aj
krajský súd nevzhliadol dôvod pre vylúčenie sudcu, neznamená to, že v očiach žalobcu a objektívne
aj v očiach verejnosti nemožno zákonného sudcu považovať za nestranného. Poukázal na rozhodnutia
niektorých iných krajských súdov podporujúce toto jeho tvrdenie. Vytýkal súdu, že tento sa nedostatočne
oboznámil s podmienkami, za ktorých možno viesť konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie
nariadeného pojednávania. Žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd vykonal a na
ktorých rozhodnutie založil. Za takejto situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu
práva žalobcu na súdnu ochranu a k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Poukazuje na
skutočnosť, že sa vo veci neuskutočnilo ústne pojednávanie, hoci v danej veci nebolo možné takýmto
spôsobom rozhodnúť. Ďalej uvádza, že súd mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.
s. p., pretože sa žalovaný k veci napriek výzve súdu nevyjadril. Súd ignoroval všetky tvrdenia žalobcu
o majetkovej škode, ktorá mu vznikla z titulu na udržanie a správu informačného systému a z titulu
výdavkov, odôvodnenie rozhodnutia považuje za nedostatočné, keďže nie je zrejmé, akou úvahou
súd dospel k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla. Závery súdu označil za extrémne
nesúladné s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii súdneho
rozhodnutia nevyplývajú, takže rozhodnutie je rozporné aj s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Súd negatívne rozhodnutie odôvodnil rovnakými dôvodmi ako aj
v iných svojich rozhodnutiach, v ktorých bol rozdielny skutkový dej, a teda aj skutkový základ, čím sa
stráca podstata práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia - poznať premisy zvolené v rozhodnutí ako
aj závery, ku ktorým na ich základe súd v konkrétnom individuálnom a skutkovo ojedinelom prípade
dospel. Nesúhlasí s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník
(povinný), pretože právnym titulom v danej veci bol nesprávny úradný postup exekučného súdu, za
ktorý dlžník nemôže niesť zodpovednosť. Vytýka súdu, že mu neumožnil predložiť ďalšie dôkazy, a to aj
znalecký posudok o výške majetkovej škody, súd neprípustne skrátil dokazovanie na dôkazy vykonávané
ex offo a žalobcu podľa § 120 ods. 4 O. s. p. nepoučil a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo
veci samej. Rozhodnutie označil za rozporuplné a právne neudržateľné.

Žalovaná sa písomne k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez
nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. Napadnutý rozsudok
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť dôvodov
a právnych úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol, vzhľadom na presvedčivosť a
správnosť argumentácie obsiahnutej v odôvodnení rozsudku odvolací súd nepovažuje za potrebné
nad rámec dôvodov vyslovených prvostupňovým súdom uvádzať žiadne ďalšie argumenty. Súd prvého
stupňa sa dostatočne jasne, zrozumiteľne a právne presvedčivo v odôvodnení rozsudku vysporiadal s
právnym základom a dôvodnosťou uplatneného nároku. Odvolací súd poukazuje na to, že v niektorých
dôvodoch odvolania odvolateľ vôbec nereaguje na konkrétny rozsudok, voči ktorému smeruje, v odvolaní
sú viaceré dôvody, ktoré sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nenachádzajú a ani s danou vecou
nesúvisia (napr. návrh na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie z dôvodu nevyjadrenia sa žalovanej,
tvrdenie, že súd nemohol rozhodnúť bez pojednávania - keďže vo veci bol riadne vytýčený termín
pojednávania, účastníci boli riadne a včas predvolaní a mali možnosť sa pojednávania zúčastniť).



Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal splnenie
základnej podmienky pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovení § 5 ods.
1, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1 až 4, § 17 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z., pretože v tejto konkrétnej veci
nedošlo k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu, čo dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo a po
právnej stránke správne odôvodnil v napadnutom rozsudku prvostupňový súd.

K tvrdenému nesprávnemu postupu v konaní prvostupňového súdu odvolací súd konštatuje, že dôvody
odvolania spochybňujúce procesný postup súdu neobstoja. Z obsahu spisu je preukázané, že žalovaný
sa k veci písomne vyjadril. Je preukázané, že účastníci boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní
(obaja prevzali predvolanie dňa 15. 10. 2014), žalovaný navrhol rozhodnúť v jeho neprítomnosti a
svoju neprítomnosť zároveň ospravedlnil. Žalobca sa z neprítomnosti na pojednávaní neospravedlnil
a požiadal o zrušenie termínu pojednávania. Jeho návrhu prvostupňový súd nevyhovel. Pokiaľ tvrdí
žalobca, že vo veci rozhodol zaujatý sudca, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v
Banskej Bystrici, ako súdu príslušnému na rozhodnutie o námietke zaujatosti, zo dňa 10. 10. 2012 č.
k. 24NcC/417/2012-9, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 08. 11. 2012, z ktorého
je zrejmé, že zákonná sudkyňa v tejto veci X.. U. P. z tohto pojednávania vylúčená nebola. Týmto
rozhodnutím krajského súdu je viazaný aj žalobca aj napriek jeho vnútornej výhrade v tejto veci.

Odvolací súd na základe uvedeného po oboznámení sa s dôvodmi odvolania a s poukazom na dôvody
a právne úvahy obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu rozsudok ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224
ods. 1 O. s. p., keď žalovanej, ako úspešnej účastníčke odvolacieho konania, náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko si tieto v súlade s § 151 ods. 1 O. s. p. nevyčíslila a ani ich nežiadala priznať.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/243/2012", "guid": "90276c8b-77a9-4bde-ad57-aed4f793f109:bf5039e8-03c0-48bf-ad2f-921ad64df0d0", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "7c0e1ae0-b372-4843-860c-2e2616c177b4:808581e7-3d02-4e59-bbc4-fee186af06df", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Er/1301/2009", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Brezno sp. zn. 2Er/1301/2009 z 19. 9. 2017", "sud": "Okresný súd Brezno", "datum_vydania": "2017-09-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7c0e1ae0-b372-4843-860c-2e2616c177b4:808581e7-3d02-4e59-bbc4-fee186af06df"}], "citovane_v": []}