{"guid": "e477ae06-6dbd-4857-9c72-7432de79c53e:e27a3658-3263-4986-ab16-765ecdafffeb", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6014200807.3", "spisova_znacka": "23S/118/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/118/2014 z 24. 1. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 24. januára 2017, sp. zn. 23S/118/2014, ECLI:SK:KSBB:2017:6014200807.3", "identifikacne_cislo": "6014200807", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Eva Baranová", "sudca_id": 162, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-baranova-162", "datum_vydania": "2017-01-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e27a3658-3263-4986-ab16-765ecdafffeb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6014200807.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6014200807.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6014200807.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/118/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200807
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6014200807.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana
Segeča a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Petra Kvietka v právnej veci žalobcu: Distrib
Capital, s. r. o., Gorkého 6, 811 01 Bratislava, IČO: 36 705 691, zastúpený: OLEXOVA VASILISIN, s. r. o.,
advokátska kancelária so sídlom Gorkého 6, 811 01 Bratislava, IČO: 36 820 059, oprávnený konať: JUDr.
Marcel Vasilišin LLM, advokát, proti žalovanému: Krajský súd v Banskej Bystrici, so sídlom Skuteckého
7, 974 87 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Spr. 3046/14 zo dňa
23.04.2014, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu   z a m i e t a .
II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 03.03.2014 bola Okresnému súdu vo Zvolene doručená žiadosť o sprístupnenie informácií zo dňa
20.01.2014, v ktorej žiadateľ - žalobca žiadal o sprístupnenie informácií o všetkých súdnych konaniach,
ktoré spĺňajú nasledovné charakteristiky:
- konanie začalo na Okresnom súde Zvolen,
- konanie bolo zapísané do jedného zo súdnych registrov „C“, „Cb“, „Ro“ alebo „Rob“ podľa vyhlášky
MS SR č. 543/2005 Z.z. prílohy č. 1 kapitoly II. časti B. bodu 1, resp. časti C. bodu 1 alebo časti J,
- v konaní má súd povinnosť podľa § 49 ods. 1 O.s.p. doručovať písomnosti pre žalobcu len Advokátskej
kancelárii Ulianko & Holčík, s. r. o., alebo Ulianko & partners,                   s. r. o., so sídlom Nám. SNP
27, 960 01 Zvolen, alebo ak je žalobcov viac, za jedného z nich má takúto povinnosť,
- v konaní žalovaný, ak je fyzickou osobou, nemá bydlisko v obvode Zvolen, ani ak je právnickou osobou,
nemá sídlo v obvode Zvolen (obvod podľa § 2 ods. 33 zákona                č. 371/2004 Z.z.).

Z takto vybraných konaní požadoval žalobca informácie v rozsahu:
- spisová značka konania pridelená Okresnému súdu Zvolen,
- meno sudcu
- informácia, či vec bola na Okresnom súde Zvolen ukončená postúpením veci inému súdu podľa § 105
ods. 2 O.s.p.

2. Rozhodnutím Okresného súdu vo Zvolene č. Spr. 24/14/S-11 zo dňa 12.03.2014 bolo rozhodnuté tak,
že súd informáciu žiadateľovi Distrib Capital, s. r. o., IČO: 36 705 691, na základe žiadosti o sprístupnenie
informácií zo dňa 20.01.2014, doručené Okresnému súdu Zvolen dňa 03.03.2014, nesprístupňuje.
Rozhodnutie bolo v podstate zdôvodnené tým, že informácie, ktoré žiadateľ požaduje, sa netýkajú
činnosti okresného súdu, ale sa viažu na činnosť súkromnoprávnej osoby a výkonu jej podnikateľskej
činnosti. Ďalšie informácie, ktoré žiadal žiadateľ sprístupniť podľa Zákona o slobode informácií, sú
informáciami, ktoré obsahuje súdny spis a ako také sa nepochybne týkajú rozhodovacej činnosti súdu.



Zákon o slobode informácií neukladá povinnej osobe povinnosť vytvárať na základe žiadosti žiadateľa
informácie, ktoré v momente v žiadosti neexistujú.

3. Proti rozhodnutiu I. st. správneho orgánu podal odvolanie žalobca, v ktorom navrhoval napadnuté
rozhodnutie povinnej osoby zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, pretože požadované informácie
existujú, povinná osoba ich má k dispozícii a ich sprístupnenie nie je obmedzené.

4. O odvolaní žiadateľa Distrib Capital, s. r. o., rozhodoval II. st. správny orgán - Krajský súd v Banskej
Bystrici, ktorý rozhodnutím č. Spr. 3046/14 zo dňa 23.04.2014 podľa         § 59 ods. 2 Správneho poriadku
odvolanie žiadateľa proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen č. Spr. 24/14/S-11 zo dňa 12.03.2014
zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie II. st. správneho orgánu - žalovaného bolo v
podstate odôvodnené tým, že zo žiadosti oprávnenej osoby o sprístupnenie informácií je zrejmé, že
požadované informácie v časti „v konaní žalovaný, ak je fyzickou osobou, nemá bydlisko v obvode
Zvolen, ani ak je právnickou osobou, nemá sídlo v obvode Zvolen (obvod podľa § 2 ods. 33 zákona č.
371/2004 Z.z.)..., či vec bola na Okresnom súde Zvolen ukončená postúpením veci inému súdu podľa
§ 105 ods. 2 O.s.p.“, sa týkajú rozhodovacej činnosti súdu a povinná osoba ich nemá z dostupnej
evidencie k dispozícii. V tomto smere odvolací orgán sa plne stotožnil s argumentáciou I. st. orgánu.
Informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu možno považovať za informácie nachádzajúce sa v
súdnom spise. O pobyte a sídle žalovaného, ako uvádzal oprávnený v odvolaní, súd síce nerozhoduje,
ale táto informácia sa nachádza v súdnom spise a informáciu o tom, či žalovaný nemá bydlisko alebo
sídlo v obvode Zvolen, je možné zisťovať len ako novú informáciu a vytvárať ju, pretože súd takouto
informáciou z dostupnej evidencie nedisponuje. Nemožno súhlasiť s názorom odvolateľa, že informácia
o postúpení veci je zároveň informáciou o výsledku konania u povinnej osoby, na ktorú sa uplatní výnimka
z obmedzenia podľa § 11 ods. 1 písm. d/ Zákona o slobode informácií, nakoľko v danom prípade žiadateľ
nežiadal konkrétne rozhodnutia súdov o postúpení veci, ale len informáciu o postúpení veci. Pri zákonnej
úprave sprístupňovania informácií bolo úmyslom zákonodarcom zabezpečiť prístup tretím osobám
(mimo účastníkov konania) iba k rozhodnutiam, ktorými sa konanie končí, nie však sprístupňovať
informácie týkajúce sa priebehu konaní. Zo sprístupnenia na základe Zákona o slobode informácií budú
vylúčené tie informácie zo súdneho spisu, ktoré sú v zásade sprístupnené len účastníkom konania.
Navyše informáciu o tom, či vec bola ukončená postúpením veci inému súdu, je možné zisťovať len ako
novú informáciu a vytvárať ju, preto súd takouto informáciou z dostupnej evidencie nedisponuje. Žiadateľ
v danom prípade požiadal o sprístupnenie informácií na základe splnenia kumulatívne stanovených
kritérií, z ktorých dve (vyššie uvedené) sa týkajú rozhodovacej činnosti súdu a povinná osoba ich nemá
k dispozícii, teda požadovanú informáciu ako celok nemožno žiadateľovi z toho dôvodu sprístupniť.
Odvolací orgán sa preto nezaoberal ďalšími dôvodmi uvedenými v odvolaní oprávnenej osoby.

5. Proti rozhodnutiu II. st. správneho orgánu - žalovaného podal žalobu žalobca, v ktorej navrhoval
vyniesť rozsudok, podľa ktorého:
1. Rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. Spr. 3046/14 zo dňa 23.04.2014 a Okresného súdu
vo Zvolene č. Spr. 24/14/S zo dňa 12.03.2014 sa zrušujú.
2. Okresný súd Zvolen je povinný sprístupniť žalobcovi zoznam všetkých súdnych konaní, ktoré súčasne
spĺňajú nasledovné kritériá:
- konanie začalo na Okresnom súde Zvolen,
- konanie bolo zapísané do jedného zo súdnych registrov „C“, „Cb“, „Ro“ alebo „Rob“ podľa vyhlášky
MS SR č. 543/2005 Z.z. prílohy č. 1 kapitoly II. časti B. bodu 1, resp. časti C. bodu 1 alebo časti J,
- v konaní má súd povinnosť podľa § 49 ods. 1 O.s.p. doručovať písomnosti pre žalobcu len Advokátskej
kancelárii Ulianko & Holčík, s. r. o., alebo Ulianko                & partners, s. r. o., so sídlom Nám. SNP 27,
960 01 Zvolen, alebo ak je žalobcov viac, za jedného z nich má takúto povinnosť,
- v konaní žalovaný, ak je fyzickou osobou, nemá bydlisko v obvode Zvolen, ani ak je právnickou osobou,
nemá sídlo v obvode Zvolen (obvod podľa § 2 ods. 33 zákona  č. 371/2004 Z.z.).
Okresný súd Zvolen je povinný sprístupniť informácie žalobcovi podľa zákona č. 211/2000 Z.z. v
uvedených konaniach, a to tieto informácie:
- spisová značka konania pridelená Okresnému súdu Zvolen,
- meno sudcu
- informácia, či vec bola na Okresnom súde Zvolen ukončená postúpením veci inému súdu podľa § 105
ods. 2 O.s.p.



6. Žaloba bola v podstate odôvodnená tým, že podľa ustálenej judikatúry nemožno v žiadnom
prípade považovať vyhľadávanie a zhromažďovanie zhodného typu informácií z oddelených zdrojov
zoskupených u povinnej osoby za vytváranie nových informácií, pretože povinné osoby by v dôsledku
takéhoto výkladu nemuseli prakticky poskytovať žiadne informácie, čo by znamenalo popretie ústavného
práva na informácie. Vo veci nešlo o vytváranie nových informácií, ale len o zhromažďovanie zhodného
typu informácií z oddelených zdrojov zoskupených u povinnej osoby. V spisoch alebo v informačnom
systéme v dispozícii povinnej osoby existovali v čase žiadosti a naďalej existujú informácie:
- bydlisko / sídlo účastníka,
- existencii / neexistencii rozhodnutia o postúpení (ním sa predsa uzatvára pre povinnú osobu vec a
spôsob uzavretia je evidovaný).
Žalobca nežiadal viac, len sprístupniť tieto existujúce informácie. Cieľom zákonného obmedzenia práva
na informácie podľa § 11 ods. písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. je ochrana pred neprimeraným
zasahovaním do vlastnej rozhodovacej činnosti súdu týkajúcej sa prebiehajúcich konaní pred
rozhodnutím vo veci samej, a tým aj ochrana nestranného a nezávislého súdnictva podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy SR. Po rozhodnutí vo veci samej, a teda vzniku prekážky rei iudicatae, nemožno právo na
informácie ohroziť odvolávajúc sa na citované ustanovenie. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 písm. d/
zákona sa obmedzenie nevzťahuje na „informáciu, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu“,
pričom poznámka pod čiarou odkazuje okrem iného aj na § 82a zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch,
podľa ktorého sú súdy povinné zverejňovať súdne rozhodnutia na internetovej stránke Ministerstva
spravodlivosti SR a v § 85a ods. 5 zároveň stanovuje povinnosť sprístupňovať všetky súdne rozhodnutia
na základe žiadosti podľa Zákona o slobode informácií. Na základe § 5 ods. 2 písm. f/ vyhlášky MS
SR č. 482/2011 Z.z. o zverejňovaní súdnych rozhodnutí, anonymizácii nepodliehajú  údaje o mene a
priezvisku zástupcov účastníkov konania a strán v konaní a zástupcov osôb zúčastnených na konaní
a strán v konaní, ak zastupujú na základe plnomocenstva alebo ich ustanovenia súdom. Keďže tým
zákon predpokladá zverejnenie týchto údajov, rovnako logicky predpokladá, že sú súdu prístupné a
sú tým predmetom sprístupňovania informácií. Nemožno teda odmietnuť ich sprístupnenie na dôvode
„súkromnoprávnej povahy“ týchto údajov. Pojem „rozhodovacia činnosť súdu“ je potrebné podriadiť
rozhodnutiu o postupe v konaní, t. j. procesné rozhodnutia, ktoré majú priamy vplyv na výsledok konania,
ako to konštatoval aj NS SR v rozsudku sp. zn. 8Sži/3/2011. Napríklad informácia „či vec bola z
dôvodu miestnej príslušnosti postúpená na iný súd, alebo nie“, je síce procesným rozhodnutím, ale
nemá vplyv na výsledok konania, nemôže ovplyvniť úvahu a rozhodovací proces súdu, preto nejde o
informáciu o rozhodovacej činnosti súdu. Povinná osoba mala k dispozícii požadované informácie a
žalobca bol na ich sprístupnenie oprávnený, lebo informácie sa netýkali rozhodovacej činnosti súdu a
nešlo ani o údaje, ktoré podliehajú anonymizácii súdnych rozhodnutí. Informácia o postúpení veci nie je
základnou podmienkou, ale informáciou, ktorá mala základný výber zúžiť. Inak povedané, neboli žiadané
ako kumulatívne podmienky - nemožnosť sprístupnenia informácií o postúpení veci, nie je dôvod na
odmietnutie sprístupnenia spisovej značky a mena sudcu. Žalobca nežiadal o konkrétne rozhodnutie
súdu, žalobca žiadal informácie v rozsahu mena sudcu a spisovej značky. Už tým mal žalovaný daný
dostatočný podklad na určenie konkrétnych rozhodnutí. Žalovaný sa nevysporiadal s argumentmi v
odvolaní. Odkazuje len, že sa pridržiava dôvodov I. st. orgánu. Žalobca v odvolaní nadväzoval a popieral,
že rozhodnutie žalovaného trpí vážnou vadou ústavnosti - je arbitrárne a znemožňuje tak žalobcovi ho
v arbitrárnych bodoch preskúmať. Požadované informácie, ktoré žiadal žalobca sprístupniť, sa netýkajú
rozhodovacej činnosti súdu, povinná osoba ich má k dispozícii, žalobca je presvedčený, že sprístupnenie
informácií v tomto smere nemôže byť obmedzené a že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, v dôsledku
čoho bol žalobca bez právneho dôvodu ukrátený na svojom ústavnom práve na informácie.

7. K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhoval žalobu žalobcu zamietnuť. K veci
ďalej uviedol, že pokiaľ žiadateľ žiadal o informácie, ako spisovej značky konania, mena sudcu a
informácie, či vec bola z dôvodu miestnej príslušnosti postúpená na iný súd, alebo nie, a to vo všetkých
konaniach, ktoré začali (teda boli alebo sú aspoň čiastočne vedené) na Okresnom súde vo Zvolene,
kde žalobcu zastupuje Advokátska kancelária Ulianko & Holčík, s. r. o., alebo Ulianko & partners, s. r.
o., pričom Okresný súd Zvolen nie je všeobecným súdom žalovaného podľa § 85 O.s.p., je potrebné
uviesť, že v rozsahu žiadosti, či vec bola z dôvodu miestnej príslušnosti postúpená na iný súd, alebo nie,
pri výbere vecí, v ktorých Okresný súd Zvolen nie je všeobecným súdom žalovaného podľa § 85 O.s.p.,
by došlo k vytvoreniu nového zoznamu vecí podľa požiadaviek žiadateľa, pričom povinnej osobe žiaden
zákon ani právny predpis nižšej právnej sily neukladá viesť, resp. vytvárať takéto údaje. Žalobca, ako
žiadateľ o poskytnutie informácií, požadoval negatórne vymedzenie vecí z hľadiska miestnej príslušnosti,
teda zoznam súdnych konaní, v ktorých Okresný súd Zvolen nie je všeobecným súdom podľa bydliska



fyzickej osoby alebo sídla právnickej osoby žalovaného v obvode Okresného súdu Zvolen. Z ustanovenia
§ 105 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že súd neskúma pri začatí konania miestnu príslušnosť podľa § 85 O.s.p.,
ale iba podľa § 88. Skúmanie miestnej príslušnosti podľa žiadateľom vymedzeného kritéria o poskytnutie
informácie o súdnych konaniach, kde okresný súd nie je všeobecným súdom žalovaného v zmysle § 85
O.s.p., dochádza zo strany súdu len v tom prípade, ak navrhovateľ v rôznych veciach vystupuje opätovne
ako navrhovateľ, alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca. Ani táto okolnosť však nespôsobuje
to, že by okresný súd viedol zoznam takýchto vecí osobitne, prípadne v rámci evidencie súdnych
konaní v aplikácii „Súdny manažment“, bolo možné zoznam takýchto veci osobitne generovať. To, či
vec vedená na okresnom súde spĺňa kritérium žiadosti žiadateľa ohľadne miestnej príslušnosti súdu,
kedy súd nie je všeobecným súdom žalovaného podľa § 85 O.s.p., resp. či vec bola z dôvodu miestnej
príslušnosti postúpená na iný súd, alebo nie, by bolo možné zistiť len nahliadnutím do každého jedného
spisu (či už v papierovej forme alebo v aplikácii „Súdny manažment“) a následne vytvoriť zoznam vecí
podľa požiadaviek žiadateľa. Z uvedeného jasne vyplýva, že takýmto zoznamom vecí okresný súd
nedisponuje a okresný súd ako povinná osoba nie je povinná vytvárať zoznam vecí, ktoré by viedli k
vzniku nových informácií, ktoré boli žiadateľom žiadané. Na to, aby povinná osoba takúto informáciu
mohla poskytnúť, by takýto zoznam najskôr musela vytvoriť, a to na základe a podľa požiadaviek
žiadateľa - žalobcu, nakoľko žiaden zákon ani právny predpis nižšej právnej sily súdom neukladá viesť,
resp. vytvárať takéto údaje. Aj podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, obsahom základného práva na prijímanie informácií nie je právo
dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní žalobcu (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
184/03 z 01.10.2003). V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nemožno od správnych orgánov požadovať, aby
konali spôsobom, ktorý zákon neupravuje a odmietnutie poskytnutia informácie, s ktorou správny orgán
v momente žiadosti  oprávnenej osoby nedisponuje, považovať za nezákonné. Zo žiadosti oprávnenej
osoby o sprístupnenie informácií je zrejmé, že požadované informácie v časti „v konaní žalovaný,
ak je fyzickou osobou, nemá bydlisko v obvode Zvolen, ani ak je právnickou osobou, nemá sídlo v
obvode Zvolen (obvod podľa § 2 ods. 33 zákona č. 371/2004 Z.z.)..., či vec bola z dôvodu miestnej
príslušnosti postúpená na iný súd podľa § 105 ods. 2 O.s.p.“, sa týkajú rozhodovacej činnosti súdu
a povinná osoba ich nemá z dostupnej evidencie k dispozícii. Informácie týkajúce sa rozhodovacej
činnosti súdu možno považovať za informácie nachádzajúce sa v súdnom spise. O pobyte a sídle
žalovaného súd síce nerozhoduje, ale táto informácia sa nachádza v súdnom spise a informáciu o tom,
či žalovaný nemá bydlisko alebo sídlo v obvode Zvolen, je možné zisťovať len ako novú informáciu a
vytvárať ju, pretože súd takouto informáciou z dostupnej evidencie nedisponuje. Podľa § 11 ods. 1 písm.
d/ Zákona o slobode informácií, povinná osoba obmedzení sprístupnenie informácií alebo informácie
nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu, vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo
orgánov činných v trestnom konaní podľa osobitných predpisov, okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje
podľa osobitného predpisu. Podľa § 82a ods. 1, 5 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2012, súdy sú povinné zverejňovať právoplatné
rozhodnutia vo veci samej, rozhodnutia, ktorými sa končí konanie, rozhodnutia o predbežnom opatrení a
rozhodnutia o odklade vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu, a to do 15 pracovných dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak rozhodnutie nebolo vyhotovené ku dňu jeho právoplatnosti,
lehota na zverejnenie rozhodnutia začína plynúť dňom vyhotovenia rozhodnutia. Súdy sprístupňujú
verejnosti všetky súdne rozhodnutia, vrátane neprávoplatných rozhodnutí a rozhodnutí, ktoré nie sú
rozhodnutiami vo veci samej. Súdy pritom robia opatrenia na ochranu práva a právom chránených
záujmov. V rámci rozhodovacej činnosti súdu sa tak informácia nesprístupní alebo sa jej sprístupnenie
obmedzí, pokiaľ sa netýka sprístupnenia súdnych rozhodnutí, vrátane neprávoplatných rozhodnutí a
rozhodnutí, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej. Postúpenie veci patrí do rozhodovacej činnosti
súdu, kde sa však rozhodnutie nevydáva. Súd skúma svoju miestnu príslušnosť a ak zistí, že nie je
miestne príslušný, postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia. Takáto informácia sa v súdnom registri
osobitne neeviduje, poskytnutie takejto informácie by vyžadovalo ďalšie spracovanie, pracovník súdu
by ju nevedel poskytnúť žiadateľovi jednoduchým nahliadnutím do príslušného súdneho registra. Takéto
informácie povinná osoba nemá k dispozícii. Nie je tak naplnená podstata ustanovenia § 3 ods. 1 Zákona
o slobode informácií.

8. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/118/2014-65 zo dňa 29.10.2014 bolo
rozhodnuté tak, že krajský súd žalobu žalobcu zamietol. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Krajský súd takto v podstate rozhodol z toho dôvodu, že súd nie je štátnym orgánom, ktorému štát
zveril právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti
verejnej správy, preto jeho činnosť nemožno kontrolovať podľa Zákona o slobode informácií, ďalej, že



údaj o tom, či vec bola na Okresnom súde vo Zvolene skončená postúpením veci inému súdu podľa
§  105 ods. 2 O.s.p., považoval súd za informáciu z rozhodovacej činnosti súdu, takúto informáciu nie
je povinný žiadateľovi poskytnúť, ďalej svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že žiadateľ v danom prípade
požadoval od Okresného súdu vo Zvolene informáciu, ktorá by kvalifikovaným spôsobom spracovania
informácie predstavovala vytvorenie kvalitatívnej novej informácie a ako posledný dôvod uviedol to, že
informácie, ktoré žiadal žalobca od Okresného súdu vo Zvolene, sú už na hranici zneužitia práva a
poskytovanie takýchto informácií nemá právnu ochranu.

9. Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici podal odvolanie žalobca a na základe podaného
odvolania rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý uznesením sp. zn. 5Sžo/37/2015 zo dňa 29.11.2016
napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/118/2014-65 zo dňa 29.10.2014 zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR v zrušujúcom uznesením vyslovil právny názor, podľa
ktorého vytýka Krajskému súdu v Banskej Bystrici nedostatok dôvodov, keď odôvodnenie rozsudku
je príliš všeobecné, stručné, bez vlastných úvah. Krajský súd má v novom rozhodnutí po náležitom
vysporiadaní sa so žalobnými dôvodmi vo veci znova rozhodnúť a svoje rozhodnutie dostatočne
podrobne a konkrétne odôvodniť tak, aby bolo v súlade s ústavným právom na spravodlivé súdne
konanie.

10. Je nesporné, že v danom prípade napadla vec na krajskom súde dňa 25.06.2014. Konanie bolo
začaté podľa piatej časti O.s.p. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť Správny súdny poriadok - zákon č.
162/2015 Z.z. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (ďalej len SSP), ak nie je ďalej ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. V súvislosti s citovaným prechodným ustanovením SSP preskúmaval súd zákonnosť
napadnutého rozhodnutia podľa nového SSP.

11. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Žaloba je procesný úkon, ktorým fyzická alebo právnická
osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom
chráneného záujmu (§ 61 písm. a) SSP).

12. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Krajský súd po opätovnom preskúmaní
rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto súd v súlade s §
190 SSP žalobu rozsudkom zamietol. Krajský súd takto rozhodol z nasledujúcich dôvodov:
I. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
II. Podľa čl. 26 ods. 1, 4 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Sloboda prejavu
a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia, v demokratickej
spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu
verejného zdravia a mravnosti.

13. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, osobami povinnými podľa tohto
zákona sprístupňovať informácie (ďalej len \"povinné osoby\") sú štátne orgány, obce, vyššie územné
celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach
a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb                  v oblasti verejnej správy, a to iba
v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

14. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zákona, povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené
zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa
osobitného zákona.

15. Podľa ods. 3 citovaného zákona, povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené povinnými
osobami podľa odseku 1 a 2.

16. Podľa ods. 4 citovaného zákona, osobitný zákon môže ustanoviť povinnosť sprístupňovať informácie
aj inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe.



17. V relácii k orgánu moci zákonodarnej a výkonnej je postavenie súdnych orgánov špecifické v tom,
že ich činnosť nie je zameraná na výkon moci, nemá realizovať politické ciele. Sila postavenia súdov
má byť nepolitická. Majú prejednávať a rozhodovať spory o právo a v pozícii nestranného rozhodcu
odstraňovať právne konflikty. Výsledkom rozhodovacej činnosti súdov sú individuálne právne akty. Aj
podľa čl. 141 ods. 1, 2 Ústavy SR, v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné
súdy. Súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov. Súdy nie sú
vykonávateľom verejnej správy.

18. Súd nie je štátnym orgánom, ktorému štát zveril právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, preto jeho činnosť nemožno kontrolovať
podľa Zákona o slobode informácií. Kontrola súdnej moci je zabezpečená a možná len inými
prostriedkami, štandardnými nielen v Európskej únii, ale aj v iných parlamentných demokraciách, najmä
rozhodovaním v inštančnom postupe, kontrolou ústavnosti, jeho rozhodnutí na Ústavnom súde SR,
alebo rozhodovaním Európskeho súdu pre ľudské práva, Európskeho súdneho dvora a v neposlednom
rade aj verejnosťou súdneho konania a rozhodovania. V danom prípade preto neprichádza do úvahy, aby
súd rozhodoval ako orgán verejnej správy o poskytnutí informácií podľa Zákona o slobode informácií,
lebo by tým bol narušený ústavný princíp trojdelenia štátnej moci, ktorý je jedným zo základných pilierov
ústavnosti v SR.

19. Vychádzajúc zo samotného pojmu „verejná správa“, predstavuje verejná správa správu verejných
záležitostí pri realizácii výkonnej moci v štáte, ktorá sa realizuje predovšetkým cestou štátnych
orgánov, ale i cestou neštátnych subjektov vykonávajúcich správu verejných záležitostí. Pojem verejná
správa sa vymedzuje v tzv. organizačnom a funkčnom poňatí. V organizačnom poňatí verejnú správu
predstavuje najmä štát reprezentovaný vlastnými orgánmi a verejnoprávne subjekty ako predstavitelia
a nositelia verejnej moci. Podľa činnosti štátu sa za štátnu správu považuje činnosť štátu, ktorá nie je
zákonodarstvom a ani súdnictvom. Vychádzajúc zo samotného pojmu „verejná správa“ v jej funkčnom
poňatí, je potrebné verejnú správu chápať ako „službu verejnosti.“ Pri verejnej správe v jej funkčnom
poňatí ide o výkonnú činnosť štátu ako základného verejnoprávneho subjektu, zabezpečovanú
prostredníctvom jeho orgánov, ako aj výkonnú činnosť ďalších verejnoprávnych subjektov (ich orgánov)
pri spravovaní verejných záležitostí a realizovanú ako prejav výkonnej moci v štáte. Verejná správa
pozostáva z dvoch základných zložiek, a to štátnej správy a samosprávy. Vychádzajúc z Ústavy SR a
ďalších právnych noriem, súdy (okrem ďalších iných orgánov) vykonávajú kontrolu verejnej správy. Pri
súdnej kontrole verejnej správy prichádza do úvahy súdna kontrola zákonnosti normatívnych právnych
aktov a súdna kontrola zákonnosti individuálnych právnych aktov. Súdnu kontrolu normatívnych
právnych aktov vykonáva Ústavný súd SR.

20. Vzhľadom na špecifické postavenie súdov v rámci zákonodarnej, výkonnej moci a vzhľadom na
úlohy a funkcie súdov, nie sú preto súdy povinné osoby podľa § 2 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe
k informáciám.

21. Súdy môžu byť povinnou osobou pre sprístupňovanie informácií podľa § 2 ods. 4 Zákona o
slobodnom prístupe k informáciám. Podľa spomínaného ustanovenia zákona, osobitný zákon môže
ustanoviť povinnosť sprístupňovať informácie aj inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe. Týmto
osobitným zákonom je zákon č. 757/2004 Z.z. o súdoch. Ustanovenie § 82a Zákona o súdoch stanovuje
povinnosť súdov zverejňovať súdne rozhodnutia na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR
a § 82 ods. 5 zároveň stanovuje povinnosť sprístupňovať všetky súdne rozhodnutia na základe žiadosti
podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

22. Podľa § 82a ods. 1 Zákona o súdoch, súdy sú povinné zverejňovať právoplatné rozhodnutia vo
veci samej, rozhodnutia, ktorými sa končí konanie, rozhodnutia o predbežnom opatrení a rozhodnutia o
odklade vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu, a to do 15 pracovných dní od dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia; ak rozhodnutie nebolo vyhotovené ku dňu jeho právoplatnosti, lehota na
zverejnenie rozhodnutia začína plynúť dňom vyhotovenia rozhodnutia.

23. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia zákona, súdy sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti
podľa osobitného zákona (týmto osobitným zákonom je zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe
k informáciám) všetky súdne rozhodnutia, vrátane neprávoplatných rozhodnutí a rozhodnutí, ktoré nie



sú rozhodnutiami vo veci samej. Súdy pritom robia opatrenia na ochranu práv a právom chránených
záujmov.

24. Z ustanovenia čl. 26 ods. 5 Ústavy SR vyplýva ústavná povinnosť poskytovať informácie každému.
Táto povinnosť je ratione personae obmedzená, lebo nezaväzuje každého, ale iba orgány verejnej moci v
súvislosti s ich činnosťou. Iné subjekty (ktoré netvoria súčasť orgánov verejnej moci) ústavne zakotvenú
povinnosť poskytovať informácie každému nemajú. To znamená, že by im nemohla byť takáto povinnosť
uložená napríklad zákonom alebo na základe zákona (čl. 13 ods. 1 Ústavy SR).

25. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o slobodnom prístupe k informáciám obmedzuje povinnú
osobu sprístupňovať informácie alebo informácie nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdov,
vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánov činných v trestnom konaní okrem informácie,
ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej
časti druhej hlavy piateho oddielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu
skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon, alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom
chránené záujmy. Osobitným predpisom sprístupňovania súdnych rozhodnutí je zákon                     č.
757/2004 Z.z. o súdoch. Osobitné zákony môžu výslovne stanoviť, že niektoré druhy informácií sa
verejnosti na základe Zákona o slobode informácií nesprístupňujú alebo že sú prístupné výlučne
iba určitému okruhu osôb. V takomto prípade má osobitná úprava v týchto zákonoch prednosť pred
Zákonom o slobode informácií. Tieto informácie sa nesprístupňujú na základe Zákona o slobode
informácií, ale podľa osobitných zákonov.

26. Za rozhodovaciu činnosť súdu možno v zásade považovať postup súdu v konaní, úkony súdu
smerujúce k zisteniu skutkového stavu a k jeho právnemu posúdeniu, úkony účastníkov urobené voči
súdu alebo iným účastníkom konania, ale aj samotné rozhodovanie súdov. V užšom slova zmysle sa
rozhodovacia činnosť súdov alebo orgánov činných v trestnom konaní rozumie konanie a rozhodovanie
súdov alebo orgánov činných  v trestnom konaní  v konkrétnej právnej veci, t. j. od začatia konania
(na základe návrhu alebo bez návrhu), cez jednotlivé procesné úkony, procesné čiastkové rozhodnutia,
až po rozhodnutie vo veci samej. Pôjde najmä o procesné pravidlá vedenia konania (procesné úkony
alebo procesné rozhodnutia vydané v priebehu súdneho konania, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie
vo veci samej) a rozhodnutia vo veci samej v konkrétnej právnej veci (rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Sži/1/2011 zo dňa 15.12.2011). Všetky tieto informácie sa nachádzajú v súdnom spise, takže
za informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu možno považovať informácie nachádzajúce sa v
súdnom spise.

27. Informácie žiadané žalobcom v predmetnom prípade podľa Zákona o slobode informácií sú
informáciami, ktoré obsahuje súdny spis a ako také sa nepochybne týkajú rozhodovacej činnosti
súdu. Poskytnutie požadovaných informácií bez ohľadu na ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) Zákona
o slobodnom prístupe k informáciám prekročilo rámec povinností ustanovených zákonom povinnej
osoby sprístupňovať informácie. V zmysle uvedeného ustanovenia informácie týkajúce sa rozhodovacej
činnosti súdu sú vylúčené z použitia Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, pretože sa na ne
vzťahujú osobitné postupy. V tomto prípade je ako lex specialis nevyhnutné aplikovať Občiansky súdny
poriadok (pozri aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/8/2009 zo dňa 18.02.2010).

28. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) sa obmedzenie prístupu k informáciám o rozhodovacej
činnosti súdu nevzťahuje na „informáciu, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu“, pričom
poznámka pod čiarou odkazuje okrem iného aj na ustanovenie § 82a ods. 5 Zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch. Ustanovenie § 82a Zákona o súdoch ustanovuje povinnosť súdom zverejňovať súdne
rozhodnutia na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR a § 82a ods. 5 zároveň stanovuje
povinnosť sprístupňovať všetky súdne rozhodnutia na základe žiadosti podľa Zákona o slobode
informácií.

29. Z dôvodovej správy k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon o slobodnom prístupe k
informáciám s účinnosťou od 02.01.2006, novelizované ustanovenie (§ 11 ods. 1 psím. d), ktorým
povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácií alebo informácie nesprístupní, ak sa týka neverejného
konania, rozhodovania alebo dohľadu, ktorý podľa osobitného zákona vykonáva súd, orgán činný v
trestnom konaní alebo orgán verejnej správy), pričom nová úprava spočíva v obmedzení poskytnutia,
resp. sprístupnenia informácií týkajúcich sa len rozhodovacej činnosti (neukončených, prebiehajúcich



v konaní) súdu, avšak pokiaľ ide o výsledok konania, ten sa v prípade rozhodovacej činnosti súdu
sprístupní, ak to osobitný predpis pripúšťa. Z toho možno vyvodiť záver, že úmyslom zákonodarcu
pri úprave sprístupňovania informácií týkajúcich sa súdneho konania bolo zabezpečiť prístup členov
verejnosti (odlišných od účastníkov konania) k rozhodnutiam, ktorým sa konanie končí, avšak bez
sprístupňovania informácií týkajúcich sa prebiehajúcich konaní. Cieľom zákonného obmedzenia práva
na informácie poskytovaných o činnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní zamýšľaným
zákonodarcom v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, bola ochrana
pred neprimeraným zasahovaním do vlastnej rozhodovacej činnosti, resp. orgánov činných v trestnom
konaní, a tým aj verejný záujem na nestrannom a nezávislom súdnictve (čl. 124 a čl. 141 Ústavy SR),
ktorý cieľ je potrebné považovať za legitímny s ohľadom na ústavne ustanovený obsah dotknutého
základného práva. Z hľadiska posúdenia vhodnosti tohto obmedzenia, teda či obmedzením prístupu
k procesným rozhodnutiam súdov možno vymedzený cieľ dosiahnuť, súd uvádza, že nesprístupnenie
informácií o prebiehajúcich konania pred vydaním rozhodnutia vo veci samej je v záujme zachovania
nezávislosti a nestrannosti súdneho rozhodovania v podstate vylúčená verejná diskusia o prejednávanej
veci, ktorou by vo veci rozhodujúci sudcovia mohli byť ovplyvnení, avšak toto obmedzenie treba
považovať za primerané, keďže informácie o výsledku rozhodovacej činnosti je súd povinný sprístupniť,
čím je zabezpečená aj verejná kontrola výkonu súdnej moci. V požiadavke žalobcu uvedenej v žiadosti
o poskytnutie informácií boli rozhodnutia, o ktorých Okresný súd vo Zvolene neviedol evidenciu a ani ju
nemohol viesť, pretože v prípade postúpenia veci inému súdu o týchto veciach rozhodoval iný okresný,
prípadne krajský súd. V konečnom dôsledku v prípade postúpenia veci v zmysle               § 105 O.s.p.
nerozhodoval súd uznesením, veci postupoval bez vydania rozhodnutia, prípisom.

30. Právo na prístup k súdnemu spisu má výlučne účastník konania alebo jeho právny zástupca. Iným
osobám môže byť takýto prístup umožnený len so súhlasom predsedu senátu za podmienky, že sú
pre to vážne dôvody a súčasne oprávnené záujmy účastníkov tým nemôžu byť dotknuté. Žalobca v
žalobe neuvádzal, že by bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím, pričom musí ísť o
subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sž-o-
KS/132/2004). Žalobca nie je právnickou osobou, ktorá by poskytovala právne služby. Široko vykladané
právo na prístup k informáciám tak, ako ho prezentuje žalobca, by pre súdy znamenalo, že tretia osoba,
bez toho, aby bola účastníkom konania, by mala mať právo v akejkoľvek súdnej veci domáhať sa veľkého
počtu informácií týkajúcich sa niekedy aj desaťtisíce spisov pri tak vymedzenom období, ako to žiadal
žalobca (doručovanie písomností pre Advokátsku kanceláriu Ulianko & Holčík, s. r. o. alebo Ulianko &
partners, s. r. o. počas existencie advokátskej kancelárie).

31. Krajský súd dospel k záveru, že žiadateľ o informácie nemá právo na sprístupnenie akejkoľvek
informácie (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR). V predmetnej veci nezverejnenie vecí, ktoré boli postúpené
Okresným súdom vo Zvolene inému súdu podľa § 105 ods. 2 O.s.p. v rozsahu požiadaviek žalobcu,
nepredstavuje negatívny zásah do práva žalobcu na informácie, pretože zodpovedá zákonným
obmedzeniam ustanovených v § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

32. Informácie týkajúce sa postúpenia veci inému súdu sa v registri osobitne neevidujú a ich poskytnutie
by vyžadovalo ďalšie spracovanie. Zákon č. 211/2000 Z.z. neukladá povinnosť, ktorá by povinnému
subjektu ukladala vyhľadávať, zhromažďovať alebo spracovávať informácie, ktoré sa u povinnej osoby
v individuálnej podobe nenachádzajú,  o to viac, ak by si zber a spracovanie týchto údajov vyžadovalo
navýšenie personálnych a technických kapacít. Aj Najvyšší súd SR vo svojom zrušujúcom uznesení
sp. zn. 5Sžo/37/2015 zo dňa 29.11.2016 konštatuje, že „zo žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií
je zrejmé, že žalobca žiada o poskytnutie informácií za kumulatívneho splnenia ním určených kritérií.“
V tejto súvislosti je potrebné dodať, že samotná formulácia a štruktúra žiadosti nasvedčuje tomu, že
zber a filtrácia jednotlivých informácií podľa požiadaviek žalobcu má povahu tvorivej činnosti, keďže
jej výsledkom bude v konečnom dôsledku obsahovo iná (nová) informácia. Zákon o slobode informácií
neukladá povinnej osobe povinnosť na základe žiadosti o informácie vytvárať informácie, ktoré v
momente podania tejto žiadosti ešte neexistujú. Sprístupnenie takýchto informácií môže povinná osoba
odmietnuť z dôvodu, že ich nemá k dispozícii. Mechanické vyňatie určitých informácií zo spisov a ich
kvalifikované spracovanie podľa požiadaviek žalobcu by bolo vytváraním nových informácií, ktoré môže
povinná osoba odmietnuť, čo sa v danom prípade aj stalo.

33. Nový Správny súdny poriadok už v § 5 ods. 12 (Základné princípy konania) zakotvuje novinku, keď
správny súd výnimočne neposkytne ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby



a právnickej osoby, ak nimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie práva. Citovaným ustanovením sa
sleduje poskytovanie ochrany práv alebo právom chráneným záujmom fyzických osôb a právnických
osôb a nie participovanie na takých postupoch, ktoré majú povahy šikany, či zneužívanie práva na súdnu
ochranu na úkor iných účastníkov právnych vzťahov, či orgánov verejnej správy.

34. Informácie, ktoré žiadal žiadateľ z Okresného súdu vo Zvolene, ktoré má súd k dispozícii - zoznam
všetkých súdnych konaní, ktoré súčasne spĺňajú nasledujúce kritériá:
- konanie začalo na Okresnom súde Zvolen,
- konanie bolo zapísané do jedného zo súdnych registrov „C“, „Cb“, „Ro“ alebo „Rob“ podľa vyhlášky
MS SR č. 543/2005 Z.z. prílohy č. 1 kapitoly II. časti B. bodu 1, resp. časti C. bodu 1 alebo časti J,
- v konaní má súd povinnosť podľa § 49 ods. 1 O.s.p. doručovať písomnosti pre žalobcu len Advokátskej
kancelárii Ulianko & Holčík, s. r. o., alebo Ulianko & partners,                   s. r. o., so sídlom Nám. SNP
27, 960 01 Zvolen, alebo ak je žalobcov viac, za jedného z nich má takúto povinnosť,
- v konaní žalovaný, ak je fyzickou osobou, nemá bydlisko v obvode Zvolen, ani ak je právnickou osobou,
nemá sídlo v obvode Zvolen (obvod podľa § 2 ods. 33 zákona                č. 371/2004 Z.z.),
považuje súd za zneužitie práva, keďže Advokátska kancelária Ulianko & Holčík, s. r. o., vo Zvolene,
vykonáva advokátsku činnosť už viac ako dvanásť rokov.

35. Zneužitie určitého práva, vrátane práva na poskytnutie informácií, nemá povahu realizácie daného
práva a z tohto hľadiska je možné hľadieť na žiadateľa, ktorý sa formálne „dovoláva“ práva na informáciu,
ako na osobu, ktorá dané právo v konkrétnom okamžiku nerealizuje. Z tohto pohľadu môže byť zneužitie
práva na informáciu považované za ďalší špecifický dôvod pre zamietnutie žiadosti na jej poskytnutie. V
danom prípade žiadateľ žiadal o poskytnutie veľkého množstva informácií od jedného subjektu, medzi
inými aj informáciu, či „v konaní má súd povinnosť podľa § 49 ods. 1 O.s.p. doručovať písomnosti
žalobcu len Advokátskej kancelárii Ulianko & Holčík, s. r. o., alebo Ulianko & partners, s. r. o., so
sídlom Nám. SNP 27, Zvolen, alebo ak je žalobcov viac, za jedného z nich má takúto povinnosť,
ak vychádzame zo skutočnosti, že uvedená advokátska kancelária vykonáva činnosť už viac ako
dvanásť rokov. Požadovanie takejto informácie nedáva rozumné usporiadanie spoločenských vzťahov,
takéto správanie žiadateľa môže mať povahu zneužitia subjektívneho práva a dokonca povahu šikany.
Poskytovanie takýchto informácií je v rozpore s § 5 ods. 12 SSP a správny súd v takýchto prípadoch, keď
žaloba má šikanózny charakter alebo sa ňou sleduje zneužitie práva, neposkytuje žiadateľovi právnu
ochranu.

36. Ak by Okresný súd vo Zvolene zhromaždil a poskytol žalobcovi informácie podľa požiadaviek žalobcu
a v lehote stanovenej zákonom, musel by súd fyzicky preveriť niekoľko desaťtisíc spisov (register C 30
234, register Cb 7 530, register Ro 29 116, register Rob 13 408, spolu 80 288) za posledných dvanásť
rokov existencie Advokátskej kancelárie Ulianko & Holčík, s. r. o. alebo Ulianko & partners, s. r. o., čo
by v konečnom dôsledku malo za následok čiastočného znefunkčnenia Okresného súdu vo Zvolene. I v
prípade, že by požadované informácie boli žalobcovi poskytnuté, tieto by v konečnom dôsledku nemohli
byť použité na ochranu individuálnych práv žalobcu, keďže žalobca nebol ani účastníkom konania,
nemohol by v postúpených veciach využiť riadne ani mimoriadne opravné prostriedky. V prípade
úspechu žalobcu by si žalobca mohol uplatňovať náhradu trov konania. Zmyslom a účelom sledovania
Zákona o slobodnom prístupe k informáciám však nie je podávanie žalôb za účelom priznania náhrady
trov konania, ale jeho zmysel spočíva v jeho kontrolnej funkcii vo vzťahu k fungovaniu verejnej moci.
K otázke náhrady trov konania zaujali stanovisko Ústavný súd SR a ČR vo viacerých rozhodnutiach,
napríklad Ústavný súd ČR označil za dôkaz patologického stavu českého civilného procesu, ak sa súdne
konania vedú nie kvôli úspechu vo veci samej, ale predovšetkým kvôli náhrade trov konania (sp. zn.    I.
ÚS 3698/10 zo dňa 14.09.2011).

37. Krajský súd po komplexnom preskúmaní žaloby žalobcu dospel k záveru, že z dôvodov, ktoré boli
uvedené v tomto rozsudku, nie je žaloba dôvodná, a preto žalobu žalobcu zamietol.

38. Súd v súlade s § 167 ods. 1 SSP nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, pretože žalobca bol v
konaní neúspešný.

39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1  SSP,              § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca
od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP), v troch vyhotoveniach.

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:e253c2cd-e62e-4230-b320-21e607e2429e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 184/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/03 z 1. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-01", "citacie_n": 209, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e253c2cd-e62e-4230-b320-21e607e2429e"}], "citovane_v": []}