Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/310/2015 z 14. 6. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 14. júna 2017, sp. zn. 26Sd/310/2015, ECLI:SK:KSBB:2017:6015201316.4 Krajský súd Banská Bystrica | 26Sd/310/2015 | ECLI:SK:KSBB:2017:6015201316.4 | 2017-06-14 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., § 195 zákona č. 461/2003 Z. z., § 196 zákona č. 461/2003 Z. z., § 209 zákona č. 461/2003 Z. z., zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2eb25cff-5988-48eb-8b26-3fee2edaf2ba Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6015201316.4 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/310/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201316
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6015201316.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

.Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa B. G.,
nar. X. V. XXXX, trvale bytom N. W., I. Z. XX/X, t.č. v ÚVTOS a ÚVV v Ilave, Mierové námestie č. 1,
proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 26. mája 2015 o priznaní invalidného
dôchodku, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 26. mája 2015 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. c) a
d) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa podľa § 71 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
priznala navrhovateľovi od 11. februára 2015 invalidný dôchodok vo výške 74,60 EUR mesačne.

V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že navrhovateľ splnil všetky zákonné predpoklady pre možnosť
priznania invalidného dôchodku, pretože dňom 11. februára 2015 sa stal invalidným, získal potrebné
obdobie dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity, celkom v rozsahu 13 rokov a 27 dní a
ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok ani mu nebol priznaný
predčasný starobný dôchodok. Suma jeho invalidného dôchodku bola určená podľa § 73 ods. 2 zákona
o sociálnom poistení ako súčin jeho priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového
poistenia, získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok s pripočítaním obdobia od vzniku
nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a
percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti. Priemerný osobný mzdový bod navrhovateľa
zistila z rozhodujúceho obdobia kalendárnych rokov 1993 -2014, zohľadnila získanú náhradnú dobu a
po jeho zvýšení podľa § 63 ods. 4 písm. c) cit. zákona o 19 % z rozdielu medzi hodnotou 1 a hodnotou
priemerného osobného mzdového bodu ho určila v celkovej výške 0,3984. Vychádzala z aktuálnej
dôchodkovej hodnoty platnej v čase vzniku nároku na invalidný dôchodok, tj. v roku 2015, ktorá činila
na základe platnej právnej úpravy 10,6865 EUR. Takto určila sumu invalidného dôchodku navrhovateľa
vo výške 71,90 EUR mesačne a na základe zákonnej valorizácie patriacej v roku 2015 ho zvýšila o
2,70 EUR mesačne na priznanú sumu 74,60 EUR. Prílohou rozhodnutia bol osobný list dôchodkového
poistenia, v ktorom bolo zhrnuté preukázané obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa i zárobky,
ktoré dosiahol v rozhodujúcom období a tiež lekárska správa posudkového lekára z 11. februára 2015,
ktorá bola podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.

Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal a namietal priznaný percentuálny pokles jeho
zníženej pracovnej schopnosti ako aj dátum vzniku invalidity. Žiadal, aby bola jeho invalidita uznaná



od 13. mája 2011, kedy mu prvýkrát RTG vyšetrením bolo zistené poškodenie chrbtice. Uviedol, že
jeho aktuálny zdravotný stav nie je dobrý, tŕpnu mu končatiny, trpí bolesťami, je podvyživený, unavený,
bola mu diagnostikovaná artróza bedrového kĺbu a bol tiež vyradený z práce pre svoje zdravotné
ťažkosti. Poukázal na nedostatočnú zdravotnú starostlivosť vo výkone trestu odňatia slobody keď
nemôže absolvovať všetky vyšetrenia, ktoré považuje za potrebné a nemá ani prístup k svojej zdravotnej
dokumentácii. Uviedol, že pravidelne užíva predpísané lieky a operáciu chrbtice odmietol z dôvodu
existujúceho rizika.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne, pridržiavajúc sa
obsahu písomného vyjadrenia k veci, z ktorého vyplynulo, že ani po opakovanom posúdení zdravotného
stavu navrhovateľa po podaní jeho odvolania nedošlo k zmene vysloveného posudkového záveru.
Poukázala na to, že invalidita navrhovateľa nemohla byť konštatovaná od prvého nálezu, ktorým
bolo dokumentované poškodenie jeho chrbtice, pretože zákon vyžaduje, aby nepriaznivý zdravotný
stav existoval určitú dobu, predpokladá sa minimálne 1 rok, takže od samotného prvého zistenia
degeneratívnych zmien uznanie invalidity do úvahy neprichádza. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu navrhovateľa a tiež zhodnotenie jeho zníženej pracovnej schopnosti pod jeho
vplyvom bolo vykonané posudkovým lekárom.

Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok, konania podľa III. hlavy piatej
časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších
predpisov.

V súlade s cit. zákonným ustanovením preskúmal krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne i
konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 250l ods. 1 O.s.p., navrhovateľa vypočul prostredníctvom
dožiadaného súdu, odporkyňu na pojednávaní, oboznámil sa s písomnými podaniami účastníkov, s
obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku,
s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou
dokumentáciou navrhovateľa a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie odporkyne bolo
vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a bolo tiež nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, preto ho podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p zrušil a podľa ods. 3 cit. zákonného
ustanovenia vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie

Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe
lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického
záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a
ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce
zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých
zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona).

Podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení kapitoly XV., odd. E, pol. 3,
písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pri
degeneratívnych zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím,
s prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu a obmedzením pohybu v
postihnutom úseku vyjadriť v rozpätí 20-35 %. Pre určenie konkrétneho percenta je rozhodujúce funkčné
postihnutie. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles pracovnej



schopnosti poistenca rovnako ani skutočnosť, či na končatine alebo na chrbtici bola vykonaná operácia,
prípadne súvislosť s úrazom.

Podľa § 184 ods. 1 cit. zákona dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe
písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky.

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne
zistila skutočný stav veci a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Sú to najmä podania,
návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne
známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Pri posudzovaní veci
objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech
alebo v neprospech účastníka konania (§ 195 ods. 1-3 zákona o sociálnom poistení).

Podľa § 196 ods. 1, 6,7 cit. zákona dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu
skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a
svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických
a právnických osôb. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení a
organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania
nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej
poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej
súvislosti.

Podľa § 209 ods. 1, 4 cit. zákona rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva
písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané
náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia má organizačná zložka Sociálnej poisťovne uviesť, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri
použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie invalidného
dôchodku od 11. februára 2015, žiadosťou z toho istého dňa. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti
bol posudzovaný jeho zdravotný stav posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v
Považskej Bystrici v prítomnosti navrhovateľa. V posudku z 11. februára 2015 vychádzal posudkový lekár
z vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa a z neurologického a psychiatrického vyšetrenia bez
označenia ich dátumu. Za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie označil dorzalgie, tj. degeneratívne
zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, so zaradením pod
kapitolu XV., odd. E, pol. 3, písm. b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho
pracovnej schopnosti pre toto zdravotné postihnutie priznal na hornej hranici možného percentuálneho
rozpätia, v rozsahu 35 %. Posudkovo zohľadnil aj iné zdravotné postihnutie, zmiešanú poruchu
osobnosti, syndróm závislosti od alkoholu, bez uvedenia príslušnej položky v rámci prílohy č. 4 k zákonu
o sociálnom poistení a pre toto ochorenie navýšil pokles jeho pracovnej schopnosti o 10 %. V posudku
uviedol, že u 38-ročného navrhovateľa s anamnézou seba poškodzovania, dlhodobých vertebrogénnych
ťažkostí, s opakovanými hospitalizáciami na neurologickom oddelení bola MR vyšetrením verifikovaná
ťažká stenóza miechového koreňa s objektívnym nálezom stredne ťažkej poruchy dynamiky a statiky
chrbtice, s vhodným operačným zákrokom. Konštatoval, že jeho pokles pracovnej schopnosti pre
ochorenie podporného a pohybového aparátu zodpovedá 35 %, s navýšením o 10 % pre poruchy
správania s rysmi impulzitivy, s automutilačným konaním. Dátum vzniku invalidity so 45 % poklesom
jeho pracovnej schopnosti určil dňom posúdenia jeho zdravotného stavu, 11. februára 2015. Uvedené
posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa bolo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia a na
svojom posudkovom stanovisku zotrval posudkový lekár aj po podaní odvolania navrhovateľom. Doplnil,
že navrhovateľ bol neurologicky vyšetrený v máji 2015 so záverom - radikulárny syndróm S1I.dx, čo
však nie je dôvodom pre vznik invalidity, pretože ochorenie musí trvať dlhodobo, najmenej 1 rok, pacient
musí byť liečený, vyšetrovaný a podľa výsledkov nálezu je možné posúdiť jeho zdravotný stav pre účely
invalidity. Navrhovateľ však odmieta akúkoľvek liečbu, ktorou by sa mohol jeho zdravotný stav zlepšiť.

Pretože navrhovateľovi nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle navýšenia
percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti a určenia skoršieho dátumu vzniku invalidity,
zaoberal sa v rámci odvolacieho správneho konania posúdením jeho zdravotného stavu aj posudkový



lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Košiciach, ktorý posúdenie zdravotného stavu
navrhovateľa vykonal v jeho neprítomnosti. Vychádzal z neurologického vyšetrenia z apríla 2014, z
výsledku jeho hospitalizácie na neurologickom oddelení z augusta 2014 a z psychiatrických vyšetrení
od marca 2014 do januára 2015 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo
všetkých jeho častiach. V posudku uviedol, že navrhovateľ je od roku 2005 vo výkone trestu, v staršej
anamnéze sú údaje o syndróme závislosti na alkohole a drogách. Počas výkonu trestu bol opakovane
vyšetrený a liečený pre abnormne štrukturovanú osobnosť s rysmi impulzivity a automutilačným
konaním. Viac rokov má problémy s chrbticou, pri opakovaných hospitalizáciách na neurologickom
oddelení, naposledy v roku 2014 bola zistená porucha statodynamiky chrbtice s občasným dráždením
nervov a svalov na podklade degeneratívnych zmien LS chrbtice verifikovaných MRI vyšetrením.
Navrhovateľ opakovane odmieta liečbu aj doporučený neurochirurgický zákrok. Stotožnil sa s dátumom
vzniku invalidity navrhovateľa dňom 11. februára 2015 napriek viac rokov udávaným bolestiam chrbtice,
pretože navrhovateľ sa pravidelne nelieči, liečbu odmieta a neboli vyčerpané všetky možnosti liečby,
ktoré by mohli jeho zdravotný stav pozitívne ovplyvniť.

Na žiadosť krajského súdu v rámci preskúmavacieho konania bol vypracovaný doplňujúci posudok
posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne so sídlom v Prešove, ktorý v posudku z 30.
novembra 2016, bez osobnej prítomnosti navrhovateľa posudkovo vyhodnotil záznamy z jeho zdravotnej
dokumentácie z priebehu rokov 2013 - 2015, najmä výsledky psychiatrických a neurologických vyšetrení
a zotrval na dovtedajšom posudkovom stanovisku s tým, že od posledného posúdenia zdravotného
stavu dňa 8. septembra 2015 nedošlo v jeho zdravotnom stave k žiadnej zmene.

Z uvedeného je zrejmé, že podkladom na vydanie rozhodnutia bola lekárska správa posudkového lekára
pobočky Sociálnej poisťovne, v ktorej bol 35 % pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa pre ochorenie
pohybovo-oporného aparátu zdôvodnený dlhodobými vertebrogénnymi ťažkosťami, opakovanými
hospitalizáciami na neurologickom oddelení, MR verifikovanou ťažkou stenózou miechového koreňa a
stredne ťažkou poruchou dynamiky a statiky chrbtice s vhodným operačným riešením. Všeobecným
posudkovým hľadiskom pri ochoreniach podporného a pohybového aparátu je miera funkčného
postihnutia a jeho vplyv na ostatné systémy a orgány. Z odborného neurologického vyšetrenia vyplynulo,
že napriek MR vyšetrením LS chrbtice zistenej závažnej sekundárnej spinálnej stenózy na podklade
mediolaterálnej extrúzie disku vpravo s naznačenou sekvestráciou so stenózou pravostranného
laterálneho recesu a kompresiou koreňovej pošvy S1 I.dx bola u navrhovateľa objektívne zistená stredne
ťažká porucha dynamiky chrbtice s Lassegue 60° vpravo, vľavo len pri doťahovaní, s možným postojom
na špičky aj päty. Pokiaľ posudkový lekár uzavrel, že uvedený stav zodpovedá zaradeniu tohto ochorenia
pod kapitolu XV., odd. E, pol. 3, písm. b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, je
možné sa s uvedeným stotožniť, pretože u navrhovateľa nebolo preukázané trvalé ťažké postihnutie
funkcie pohybovo oporného aparátu ani ťažká porucha statiky a dynamiky chrbtice, či výrazná porucha
svalového korzetu. Z odborných neurologických lekárskych nálezov tiež vyplynulo, že navrhovateľ
sa odmietol podrobiť infúznej liečbe aj vyšetreniu u neurochirurga, ktorý po jeho vyšetrení indikoval
operačné riešenie, ktoré navrhovateľ odmietol. Na základe týchto zistení sa súd stotožňuje so závermi
posudkových lekárov, že u navrhovateľa neboli vyčerpané všetky dostupné možnosti liečby, ktoré by
mohli priniesť zlepšenie jeho zdravotného stavu.
Za ďalšie posudkovo významné ochorenie navrhovateľa, ktoré zavŕšilo jeho invalidizáciu bolo označené
duševné ochorenie a to zmiešaná porucha osobnosti, syndróm závislosti od alkoholu a drog, ktoré bolo
zohľadnené 10 % navýšením zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľa popri jeho rozhodujúcom
zdravotnom postihnutí, na celkových 45 % jeho zníženej pracovnej schopnosti. Posudok posudkového
lekára, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia však nebol dostatočným podkladom
pre rozhodnutie, pretože okrem absencie zaradenia pridruženého zdravotného postihnutia navrhovateľa
(duševné ochorenie) pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, charakter
a závažnosť tohto ochorenia nebola z medicínskeho hľadiska odborne a vecne zdôvodnená.

Táto skutočnosť, v spojení s absenciou akéhokoľvek odborného medicínskeho vyhodnotenia určeného
dátumu vzniku invalidity navrhovateľa spôsobilo nepreskúmateľnosť rozhodnutia odporkyne, čo bolo
dôvodom na jeho zrušenie podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. Dátum vzniku invalidity poistenca sa
nemusí nevyhnutne zhodovať s dátumom, od ktorého žiada invalidný dôchodok priznať, pretože dátum
vzniku jeho invalidity súvisí výlučne s jeho zdravotným stavom. Posudkový lekár sa nijakým spôsobom
nevysporiadal s určeným dátumom vzniku invalidity navrhovateľa z hľadiska jeho rozhodujúceho
zdravotného postihnutia a jeho pridruženého, posudkovo významného ochorenia, hoci z dostupnej



zdravotnej dokumentácie i z obsahu jeho posudku vyplynulo, že u navrhovateľa vertebrogénne
ťažkosti pretrvávajú dlhodobo a tiež bol opakovane hospitalizovaný. K trvaniu, charakteru a závažnosti
pridruženého duševného postihnutia navrhovateľa sa posudkový lekár nevyjadril nijakým spôsobom.
Ozrejmenie závažnosti aj duševného postihnutia navrhovateľa s ohľadom na posudkové kritéria
obsiahnuté v kapitole V. prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s do úvahy prichádzajúcim
percentuálnym zhodnotením zníženej pracovnej schopnosti poistenca pri takomto zdravotnom postihnutí
je podstatné a nevyhnutné pre možnosť posúdenia vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia i z
hľadiska určeného dátumu vzniku invalidity poistenca, ktorý je podstatný pre určenie výšky invalidného
dôchodku, vzhľadom na možné inak určené rozhodujúce obdobie pre zistenie jeho priemerného
osobného mzdového bodu, ktorý je jedným z činiteľov, ovplyvňujúcim výšku priznanej dôchodkovej
dávky.

Popri nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktoré bolo založené na neúplnom a nedostatočnom posudku
posudkového lekára, ďalším dôvodom na jeho zrušenie bola skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie
odporkyne bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci v zmysle § 250j ods.
2 písm. c) O.s.p.

Uvedené súvisí opäť s určeným dátumom vzniku invalidity navrhovateľa a dátumom priznania
invalidného dôchodku. Hoci navrhovateľ podľa podanej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku o jeho
priznanie požiadal od 11. februára 2015, v odvolaní uviedol, že nemal možnosť takto zapísaný dátum, od
ktorého o invalidný dôchodok žiada, ovplyvniť. Najneskôr podaným odvolaním však navrhovateľ vyjadril
svoje stanovisko, že o priznanie invalidného dôchodku v súvislosti s určeným dátumom vzniku jeho
invalidity žiada od 13. mája 2011. Od takto vyjadreného postoja navrhovateľa odporkyňa posudzovala
jeho zdravotný stav ešte 3x, napriek tomu sa so žiadosťou navrhovateľa o určenie skoršieho dátumu
vzniku jeho invalidity a skoršieho priznania invalidného dôchodku nijakým spôsobom medicínsky ani
právne nevysporiadala. Podľa vyššie cit. zákonných ustanovení (§ 195, § 196, § 209 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení) je však povinnosťou odporkyne postupovať pred vydaním rozhodnutia tak,
aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať všetky potrebné podklady na
rozhodnutie, s tým, že dôkazom môže byť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného
stavu veci.

Odporkyňa v rámci správneho konania nepostupovala správne, keď sa s požiadavkou navrhovateľa
na určenie dátumu vzniku jeho invalidity a priznania invalidného dôchodku od 13. mája 2011
nijakým spôsobom nevysporiadala. Správne mala buď skutkovo a právne zdôvodniť, prečo nie
je možné požiadavke vyhovieť, alebo mala zadovážiť zdravotnú dokumentáciu navrhovateľa aj
z predchádzajúceho obdobia (zohľadnila len roky 2014, 2015) a na základe tam objektívne
zaznamenaného stavu zdravotných ťažkostí navrhovateľa posúdiť, či je možné určenie dátumu vzniku
invalidity navrhovateľa v skoršom období, pred 11. februárom 2015 a opätovne rozhodnúť o takto
zadefinovanej žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku s ohľadom na riadne a úplne
zistený skutočný stav veci, týkajúci sa zdravotných ťažkostí navrhovateľa a v rámci zákonných možností
(§ 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Uvedené nedostatky v postupe odporkyne, ktorá sa pri
vydaní rozhodnutia uspokojila s neúplným a nepreskúmateľným posudkom posudkového lekára, bola
dôvodom pre zrušenie jej rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a pre
nedostatočne zistený skutkový stav veci.

V ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne postupovať tak, aby boli odstránené vyššie
konkretizované nedostatky v jej postupe a rozhodnutí a o žiadosti navrhovateľa po riadne a úplne
zistenom skutočnom stave veci ohľadom jeho zdravotných ťažkostí opätovne rozhodne. Jej nové
rozhodnutie musí byť náležite, tak ako jej to ukladá ust. § 209 zákona o sociálnom poistení odôvodnené
z hľadiska určeného dátumu vzniku invalidity navrhovateľa, určeného rozhodujúceho zdravotného
poistenia, prípadne aj ďalších zdravotných ťažkostí, ktoré majú posudkový význam, ich zaradenia v
rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, stanoveného percentuálneho poklesu pracovnej
schopnosti navrhovateľa i dátumu priznania dôchodkovej dávky. Jeho rozhodnutie musí byť dostatočným
zdrojom informácií a argumentov tak pre účastníka konania ako aj pre súd pre potreby prípadného
preskúmavania jeho vecnej správnosti a zákonnosti.
O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2
O.s.p. a navrhovateľovi napriek jeho úspechu v konaní náhradu trov konania voči odporkyni nepriznal,
pretože si žiadne trovy neuplatnil.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné v časti jeho zrušenia podľa § 250j ods. 2 písm. c) a
d) O.s.p. Odvolanie možno podať voči výroku o náhrade trov konania v lehote 15 dní od jeho doručenia.
Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na
Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s.
p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.