Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/374/2015 z 25. 1. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 25. januára 2017, sp. zn. 26Sd/374/2015, ECLI:SK:KSBB:2017:6015201525.1 Krajský súd Banská Bystrica | 26Sd/374/2015 | ECLI:SK:KSBB:2017:6015201525.1 | 2017-01-25 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 274 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 37 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb., § 37 ods. 30 zákona č. 100/1988 Zb., § 250j ods. 2 písm. a) OSP, § 250j ods. 2 písm. d) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b428ff76-7049-4256-9541-5bdc8896202d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6015201525.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/374/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201525
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6015201525.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici sudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa L. T., nar.
X. T. XXXX, bytom B. č. XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave, Ul.
29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z
29. júla 2015 o priznaní invalidného dôchodku a o zániku nároku na doposiaľ vyplácaný nižší invalidný
dôchodok v spojení s rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X -I z 10. decembra 2015, ktorým
bolo uvedené rozhodnutie zrušené a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 8. decembra 2015
o priznaní invalidného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0- I z 10. decembra 2015 potvrdzuje.
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 8. decembra 2015 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a)
a d) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.
Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím z 10. decembra 2015 odporkyňa zrušila svoje skôr vydané rozhodnutie č. XXX XXX
XXXX X z 29. júla 2015, pretože na základe odvolania navrhovateľa bol jeho zdravotný stav opätovne
preskúmaný a došlo k zmene miery poklesu jeho pracovnej schopnosti na 55 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou. V odôvodnení rozhodnutia bolo uvedené, že bolo vydané nové rozhodnutie o priznaní
invalidného dôchodku vo výške 264,70 EUR mesačne.

Uvedenému rozhodnutiu predchádzalo vydanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 29.
júla 2015, ktorým odporkyňa priznala navrhovateľovi podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení od 1. apríla 2015 invalidný dôchodok vo výške 264,70 EUR mesačne a podľa § 263a
ods. 5 cit. zákona rozhodla o zániku nároku navrhovateľa na doteraz vyplácaný invalidný dôchodok v
nižšej sume 218,80 EUR mesačne od 22. septembra 2015. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedla,
že na základe žiadosti navrhovateľa o zvýšenie sumy poberaného dôchodku bol jeho zdravotný stav
posudzovaný podľa zákonných a medicínskych kritérií upravených v zákone č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení, pretože za čiastočne invalidného bol uznaný podľa tohto zákona a tiež podľa medicínskych
a zákonných kritérií upravených v zákone č. 461/2003, pretože žiadosť o zvýšenie sumy poberaného
dôchodku podal za účinnosti tohto zákona. Výsledkom posúdenia jeho zdravotného stavu, ktoré bolo
obsiahnuté v odbornom posudku o invalidite zo 14. apríla 2015, tvoriaceho prílohu tohto rozhodnutia
bolo konštatovanie trvania jeho čiastočnej invalidity podľa zákona o sociálnom zabezpečení a vznik
jeho invalidity podľa zákona o sociálnom poistení dňom 1. apríla 2015 so 45 % poklesom jeho pracovnej
schopnosti. Keďže navrhovateľ okrem vzniku invalidity podľa zákona o sociálnom poistení splnil aj
ďalšie zákonné predpoklady v zmysle § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení pre možnosť priznania
invalidného dôchodku, bola jeho suma určená podľa § 73 ods. 2 tohto zákona ako súčin zisteného
priemerného osobného mzdového bodu vo výške 0,9084, celkového obdobia dôchodkového poistenia v



rozsahu 46,8000 rokov, aktuálnej dôchodkovej hodnoty, platnej k 1. aprílu 2015 vo výške 10,6865 EUR
a percentuálneho poklesu jeho pracovnej schopnosti. Uvedeným postupom bola suma jeho invalidného
dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení určená vo výške 204,50 EUR mesačne s tým, že podľa
§ 81 ods. 5 a § 82 zákona o sociálnom poistení v spojení s ust. § 1 písm. g) opatrenia Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z.z. bola táto suma zvýšená na 264,70 EUR mesačne
a v uvedenej výške mu bol invalidný dôchodok aj priznaný. Zároveň bolo konštatované, že doposiaľ
vyplácaný invalidný dôchodok navrhovateľa (čiastočný invalidný dôchodok priznaný podľa zákona o
sociálnom zabezpečení) vo výške 218,80 EUR mesačne je nižší, než novopriznaný invalidný dôchodok
podľa zákona o sociálnom poistení (264,70 EUR mesačne), preto odporkyňa podľa § 263a ods. 5 zákona
o sociálnom poistení rozhodla o zániku nároku na doposiaľ vyplácaný invalidný dôchodok (čiastočný
invalidný dôchodok) v nižšej sume dňom 22. septembra 2015, tj. v najbližšom výplatnom termíne
invalidného dôchodku po vydaní rozhodnutia.

Rozhodnutím z 8. decembra 2015 odporkyňa priznala navrhovateľovi podľa § 70 ods. 1, § 274 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení od 1. apríla 2015 invalidný dôchodok vo výške 264,70 EUR mesačne
a od 1. januára 2016 ho podľa § 82 zákona o sociálnom poistení a § 1 opatrenia Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2015 zvýšila na 265,70 EUR mesačne.
V odôvodnení rozhodnutia konštatovala, že navrhovateľovi vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa
zákona o sociálnom poistení, pretože dňom 1. apríla 2015 bol uznaný invalidným s 55 % poklesom
jeho pracovnej schopnosti, získal potrebných 15 rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity
(konkrétne 36 rokov a 163 dní) a k uvedenému dňu nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok
ani mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Sumu invalidného dôchodku navrhovateľa určila
ako súčin jeho priemerného osobného mzdového bodu, zisteného ako podiel úhrnu osobných mzdových
bodov a rokov dôchodkového poistenia, ktoré získal v rozhodujúcom období kalendárnych rokov
1984-2014, po zohľadnení náhradnej doby a jeho úprave v zmysle § 63 ods. 4 písm. c) zákona
o sociálnom poistení vo výške 0,9084, z obdobia dôchodkového poistenia, ktoré navrhovateľ získal
do vzniku nároku na invalidný dôchodok s pripočítaním obdobia jeho dôchodkového poistenia až do
dovŕšenia dôchodkového veku v rozsahu 46,800 rokov, z priznanej percentuálnej miery jeho zníženej
pracovnej schopnosti vo výške 55 % a z aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej k 1. januáru 2015, tj. ku
dňu vzniku jeho nároku na invalidný dôchodok a určenej zákonom vo výške 10,6865 EUR. Uvedeným
postupom dospela k sume invalidného dôchodku navrhovateľa vo výške 249,90 EUR mesačne.

Pretože navrhovateľ počas svojho aktívneho pracovného života pracoval aj vo zvýhodnenej II. pracovnej
kategórii, sumu invalidného dôchodku navrhovateľa určila aj postupom, vyplývajúcim zo zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení s poukazom na ust. § 274 zákona o sociálnom poistení. Pri jeho
určení vychádzala z priemerného mesačného zárobku 135,- EUR vychádzajúc z 5 zárobkovo najlepších
kalendárnych rokov z posledných 10 rokov pred vznikom nároku na invalidný dôchodok, tj. z rokov
2006, 2007, 2013, 2012 a 2011. Započítala mu dobu zamestnania v rozsahu 43 rokov s tým, že na
dobu zamestnania pred 18. rokom veku sa neprihliada a jeho invalidný dôchodok určila ako 71,5 %
jeho priemerného mesačného zárobku, tj. vo výške 96,60 EUR mesačne a k uvedenej sume pripočítala
úpravu podľa zákona č. 306/2002 a zvýšenie podľa zákona č. 223/2003, čím dospela k sume invalidného
dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení vo výške 262,- EUR mesačne.

Keďže bola suma invalidného dôchodku navrhovateľa určená postupom, vyplývajúcim zo zákona o
sociálnom zabezpečení (262,- EUR mesačne) vyššia, než suma jeho invalidného dôchodku určená
postupom, vyplývajúcim zo zákona o sociálnom poistení (249,90 EUR mesačne) priznala navrhovateľovi
invalidný dôchodok vo vyššej sume po valorizačnom zvýšení o 2,70 EUR podľa opatrenia Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 a priznala ho vo výške 264, 70 EUR mesačne k 1.
aprílu 2015. Vo výroku rozhodnutia zohľadnila aj ďalšie valorizačné zvýšenie priznanej dôchodkovej
dávky, patriacej od 1. januára 2016, preto od uvedeného dňa sumu invalidného dôchodku navrhovateľa
zvýšila na 265,70 EUR mesačne. Prílohou rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite navrhovateľa z
1. decembra 2015 a osobný list dôchodkového poistenia, v ktorom bolo zhrnuté obdobie dôchodkového
poistenia navrhovateľa a zárobky, ktoré dosiahol v rozhodujúcom období a ktoré boli zistené z prvotných
evidenčných podkladov, tj. z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia/poistenia, potvrdených
jeho jednotlivými zamestnávateľmi.



Navrhovateľ sa odvolal voči rozhodnutiu z 29. júla 2015 s tým, že jeho zdravotný stav je naďalej
nepriaznivý a nezlepšuje sa, preto žiadal o jeho opätovné prehodnotenie. Na podanom odvolaní zotrval
aj po vydaní rozhodnutia z 8. decembra 2015 s poukazom na svoj zlý zdravotný stav.

Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní. Uviedol, že sa jeho zdravotný stav
stále zhoršuje, nevládze chodiť. Je zhoršený astmou, cukrovkou, utrpel infarkt aj mozgovú porážku a
tiež bol opakovane operovaný pre zúžené cievy, naposledy na ľavej dolnej končatine.

Odporkyňa navrhla novovydané rozhodnutie z 8. decembra 2015 potvrdiť ako zákonné a vecne správne,
pridržiavajúc sa obsahu písomného vyjadrenia. Z neho vyplynulo, že v dôsledku zmeny v posudkových
záveroch bol nárok navrhovateľa na invalidný dôchodok opätovne posúdený, skôr vydané rozhodnutie
z 29. júla 2015 bolo v rámci autoremedúry zrušené rozhodnutím z 10. decembra 2015 a bolo vydané
nové rozhodnutie z 8. decembra 2015, v ktorom bol zohľadnený aktuálny zdravotný stav navrhovateľa.

Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok, konania podľa III. hlavy piatej
časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších
predpisov.

V súlade s cit. zákonným ustanovením preskúmal krajský súd označené rozhodnutia odporkyne i
konanie, ktoré im predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil
sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa
o priznanie čiastočného invalidného dôchodku a s rozhodnutím odporkyne o priznaní čiastočného
invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky a ústredia Sociálnej
poisťovne, ktorí vyhodnocovali stav jeho zdravotných ťažkostí v čase vzniku jeho čiastočnej invalidity
až po súčasnosť, so žiadosťou navrhovateľa o zvýšenie sumy jeho invalidného dôchodku, s jeho
zdravotnou dokumentáciou, s prvotnými podkladmi relevantnými pre určenie výšky dôchodkovej dávky
a rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 -I z 10. decembra 2015 potvrdil ako súladné so
zákonom a rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 8. decembra 2015 zrušil podľa § 250j ods.
2 písm. a) a d) O.s.p., pretože bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež
pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia vrátil
vec odporkyni na ďalšie konanie.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ bol uznaný čiastočne invalidným podľa § 37
ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. od 11. mája 1999 pre bolestivú formu ischemickej choroby
srdca v tom čase v štádiu NYHA II, stav po non IM, esenciálnu hypertenziu II. - III. štádia a
poruchu spektra lipoproteínov a glycidovej tolerancie. Bolo konštatované, že uňho došlo k poklesu jeho
pracovnej schopnosti na polovicu schopností u zdravých občanov na výkon sústavného zamestnania.
Rozhodnutím odporkyne z 8. júna 1999 mu bol od 21. mája 1999 priznaný čiastočný invalidný
dôchodok podľa § 37 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vo výške
2 973,- Sk. Ako poberateľ čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa zákona o sociálnom
zabezpečení požiadal navrhovateľ 1. apríla 2015 o prehodnotenie svojho zdravotného stavu a o
zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti bol posudzovaný jeho
zdravotný stav 14. apríla 2015 posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Lučenci,
ktorý na základe vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa, kardiologického, neurologického,
psychologického a pneumoftizeologického vyšetrenia z priebehu rokov 2014-2015 posúdil aktuálny
zdravotný stav navrhovateľa podľa zákona o sociálnom zabezpečení aj podľa zákona o sociálnom
poistení a konštatoval trvanie jeho čiastočnej invalidity podľa zákona o sociálnom zabezpečení a
vznik jeho invalidity podľa zákona o sociálnom poistení od 1. apríla 2015 so 45 % poklesom jeho
pracovnej schopnosti pre ischemickú chorobu srdca, stav po srdcovom infarkte, s poklesom výkonu
už pri stredne ťažkom zaťažení v zmysle kapitoly IX., odd. A, pol. 1, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o
sociálnom poistení. V posudku konštatoval, že 52-ročný navrhovateľ bol v minulosti uznaný čiastočne
invalidným po prekonaní akútneho srdcového infarktu pri chorobe vysokého krvného tlaku. V súčasnosti
je prítomná ischemická choroba srdca vo funkčnom štádiu NYHA II, s max. možnou mierou poklesu
pracovnej schopnosti na úrovni 45 %. V máji 2014 prekonal obojstranný zápal pľúc s následným
zistením počínajúcej bronchiálnej astmy, ktorú považoval za posudkovo bezvýznamnú. V novembri
2014 prekonal cievnu mozgovú príhodu s ľahkým oslabením pravých končatín a s poruchou reči.
Psychologickým vyšetrením bolo dokázané len oslabenie kognitívnych schopností. Uviedol, že mozgová
príhoda zatiaľ nenapĺňa kritérium dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a na základe funkčného



postihnutia obehovej sústavy nebolo možné skonštatovať také zhoršenie jeho zdravotného stavu, ktoré
by odôvodňovalo zmenu čiastočnej invalidity na invaliditu podľa posudkových a zákonných kritérií
upravených v zákone č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Konštatoval, že sa môže uplatniť na
trhu práce v prostredí bez nadmernej fyzickej a psychickej záťaže.

Uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia
odporkyne z 29. júla 2015.

Po podaní odvolania posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne svoj posudkový záver nezmenil,
preto sa v rámci odvolacieho správneho konania zaoberal posúdením zdravotného stavu navrhovateľa
aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 1. decembra
2015 popri vlastnom klinickom vyšetrení navrhovateľa zohľadnil totožné odborné lekárske nálezy ako
prvoposudzovateľ i doplnené kardiologické, neurologické a cievne chirurgické vyšetrenie z priebehu
roka 2015 a to podľa zákonných a posudkových kritérií upravených v zákone o sociálnom zabezpečení
aj v zákone o sociálnom poistení. V zhode s prvoposudzovateľom konštatoval trvanie jeho čiastočnej
invalidity podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Za jeho
rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa zákona o sociálnom poistení označil tak ako prvoposudzovateľ
ischemickú chorobu srdca, stav po srdcovom infarkte s poklesom výkonu už pri stredne ťažkom zaťažení
v zmysle kapitoly IX., odd. A, pol. 1, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles
jeho pracovnej schopnosti pre uvedené zdravotné postihnutie označil rovnako 45 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou. Na rozdiel od prvoposudzovateľa posudkovo zohľadnil aj jeho pridružené
zdravotné ťažkosti, pre ktoré percentuálnu mieru jeho zníženej pracovnej schopnosti navýšil o 10
%, na celkových 55 % jeho zníženej pracovnej schopnosti, ktorú konštatoval už od vzniku jeho
invalidity, tj. od 1. apríla 2015. V posudku uviedol, že dôvodom uznania a pretrvávania čiastočnej
invalidity od roku 1999 je u navrhovateľa stabilizovaná ischemická choroba srdca s prekonaným
infarktom myocardu funkčne na úrovni NYHA II, čomu zodpovedá pokles jeho pracovnej schopnosti
na úrovni 45 %. V súčasnosti preukázal diagnostické a terapeutické riešenie zmien na cievach,
zásobujúcich centrálnu nervovú sústavu. V novembri 2014 prekonal ischemickú mozgovú príhodu s
obrazom pravostrannej hemisymptomatológie s úpravou, s pretrvávajúcou poruchou výslovnosti. V
klinickom obraze sa neprejavili závažnejšie reziduálne zmeny, len ľahký organický psychosyndróm,
preto uvedené ochorenie nepovažoval za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie. Aktuálne vyšetrenia
potvrdili restenózu operovanej tepny s nutnými ďalšími vyšetreniami a prípadnými zákrokmi, preto
uvedené ochorenie spolu s ďalšími pridruženými zdravotnými ťažkosťami a to aterosklerózou tepien,
oklúziou a stenózou krčnice, esenciálnou hypertenziou, organickým psychosyndrómom a astmou
bronchiale posudkovo zohľadnil v 10 % navýšení jeho zníženej pracovnej schopnosti. Konštatoval, že
napriek pridruženým zdravotným ťažkostiam v zistených štádiách jeho zostávajúci pracovný potenciál
aj naďalej zodpovedá čiastočnej invalidizácii.

Na základe tohto posúdenia zdravotného stavu navrhovateľa odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX
0 - I z 10. decembra 2015 zrušila v rámci autoremedúry svoje skôr vydané rozhodnutie z 29. júla 2015
a o nároku navrhovateľa na invalidný dôchodok rozhodla znova rozhodnutím z 8. decembra 2015.

Podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení invalidný dôchodok a čiastočný
invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú
po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru
2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra
2003, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý bol účinný do 31.
decembra 2003, občan je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jeho telesné
alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností na výkon sústavného zamestnania u zdravých
občanov. Pre plnú invalidizáciu občana zákon v § 29 ods. 3 písm. a) a b) vyžadoval, aby ho jeho
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav zneschopňoval vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie alebo
ho obmedzoval na výkon sústavného zamestnania iba za celkom mimoriadnych podmienok. Spôsob
výpočtu podľa zákona o sociálnom zabezpečení bol upravený v ust. § 30.

Podľa § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý vstúpil do účinnosti
1. januára 2004, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles



schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou, pričom dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako
1rok. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou jeho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu
a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre
rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6,7,8 cit. zákona).

Podľa § 73 ods. 2 cit. zákona sa suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, určí ako súčin percentuálneho poklesu
schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia
dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa
pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej
dôchodkovej hodnoty. Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu,
osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu, či aktuálnej dôchodkovej hodnoty
vyplýva zo zákonných ust. § 60 - 64 cit. zákona.

Podľa § 274 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení nároky, vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do
I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Suma invalidného dôchodku, na ktorý
vznikne nárok podľa zákona účinného od 1. januára 2004 nesmie byť nižšia ako suma určená podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2003.

Ak má poistenec nárok na čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 a
súčasne má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004, vypláca
sa invalidný dôchodok, ktorý je vyšší. Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov pre súbeh nárokov
na ich výplatu, zaniká nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca.

Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a s poukazom na cit. právnu úpravu dospel krajský súd
k presvedčeniu, že odporkyňa rozhodnutím z 10. decembra 2015 správne v rámci autoremedúry zrušila
svoje skôr vydané rozhodnutie z 29. júna 2015, pretože v dôsledku zmeny percentuálneho vyjadrenia
zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľa pri vzniku jeho invalidity podľa zákona o sociálnom poistení,
ktorá bola konštatovaná od 1. apríla 2015, tj. spätne ku dňu vzniku invalidity v odvolacom správnom
konaní, bolo o invalidnom dôchodku navrhovateľa podľa zákona o sociálnom poistení rozhodnuté
nesprávne. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že výška invalidného dôchodku podľa zákona o
sociálnom poistení pri 45 % miere zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľa činila sumu 204,50
EUR mesačne, napriek tomu bol invalidný dôchodok priznaný vo výške 264,70 EUR mesačne bez
toho, aby bola výška invalidného dôchodku akýmkoľvek spôsobom zdôvodnená. Pokiaľ mala byť
priznaná výška invalidného dôchodku odvodená z ust. § 274 zákona o sociálnom poistení, zohľadniac
výkon zamestnania navrhovateľa vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, malo uvedené vyplývať z výroku
rozhodnutia a takýto postup odporkyne mal byť v odôvodnení rozhodnutia aj náležite zdôvodnený
tak, aby rozhodnutie zodpovedalo zákonných požiadavkám na jeho preskúmateľnosť. Z označeného
rozhodnutia odporkyne ani v minimálnom rozsahu nevyplýva, akým spôsobom odporkyňa dospela
k priznanej sume invalidného dôchodku, preto považoval uvedené rozhodnutie aj krajský súd za
nezákonné, preto jeho zrušenie rozhodnutím z 10. decembra 2015 považoval za správne. Zrušenie
vlastného rozhodnutia odporkyni umožňuje ust. § 217 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Keďže
zrušenie nezákonného rozhodnutia bolo správne, krajský súd rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX
X-I z 10. decembra 2015 ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie odporkyne z 8. decembra 2015 zrušil, pretože bolo vydané na základe nesprávneho
právneho posúdenia veci a tiež bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nesprávne právne
posúdenie veci spočíva v skutočnosti, že odporkyňa opomenula rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa
o zvýšenie sumy jeho čiastočného invalidného dôchodku. Navrhovateľ bol poberateľom čiastočného
invalidného dôchodku priznaného podľa posudkových a zákonných kritérií upravených v zákone č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a domáhal sa jeho zvýšenia, tj. priznania plnej invalidity. O tomto
nároku navrhovateľa odporkyňa nerozhodla a to napriek tomu, že posudkový lekár aktuálny zdravotný
stav navrhovateľa posúdil aj podľa posudkových a zákonných kritérií upravených v zákone o sociálnom



zabezpečení, čo bolo realizované v súlade s ust. § 263 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Pokiaľ z
posudku posudkového lekára vyplynulo, že aktuálny zdravotný stav navrhovateľa nepodmieňuje zmenu
čiastočnej invalidity na invaliditu a tým ani zvýšenie sumy jeho čiastočného invalidného dôchodku,
priznaného podľa zákona o sociálnom zabezpečení, mal byť súčasťou rozhodnutia odporkyne výrok
o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o zvýšenie sumy jeho čiastočného invalidného dôchodku. Keďže
bol navrhovateľ poberateľom čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa zákona o sociálnom
zabezpečení, mala odporkyňa po priznaní invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení
rozhodnúť o súbehu nárokov na výplatu 2 dôchodkových dávok podľa § 263a ods. 5 zákona o sociálnom
poistení. Uvedené nie je súčasťou rozhodnutia z 8. decembra 2015, čo bolo ďalším dôvodom na jeho
zrušenie pre nesprávne právne posúdenie v zmysle § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.

Hoci odporkyňa v napadnutom rozhodnutí správne aplikovala ust. § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení, keďže navrhovateľ v rokoch 1990-1998 pracoval vo zvýhodnenej, II. pracovnej
kategórii, a správne určila sumu invalidného dôchodku navrhovateľa aj podľa zákona o sociálnom
zabezpečení, jej rozhodnutie je v časti určenia výšky invalidného dôchodku navrhovateľa podľa zákona
o sociálnom zabezpečení (262,- EUR mesačne) nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo bolo
dôvodom pre jeho zrušenie podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. Z ust. § 209 ods. 1 - 4 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného veci a musí obsahovať
predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia má organizačná zložka Sociálnej poisťovne uviesť,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov
a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. Keďže spôsob výpočtu sumy
invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení nie je v odôvodnení rozhodnutia nijakým
spôsobom ozrejmený, spôsobilo to nezákonnosť rozhodnutia v tejto časti. Spôsob výpočtu invalidného
dôchodku podľa tejto právnej normy je potrebné ozrejmiť a poukazom na príslušnú právnu úpravu aj
zdôvodniť z hľadiska určeného priemerného mesačného zárobku, z ktorého odporkyňa pri výpočte
sumy starobného dôchodku vychádzala i z hľadiska percentuálneho vyjadrenia jeho výšky i započítanej
doby zamestnania.
V ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa o zvýšenie sumy
jeho invalidného dôchodku z 1. apríla 2015 opätovne, bude vychádzať z platnej právnej úpravy, tzn.,
že aktuálny zdravotný stav navrhovateľa posúdi podľa posudkových a zákonných kritérií upravených
v zákone o sociálnom zabezpečení, pretože za čiastočne invalidného bol uznaný za účinnosti tejto
právnej normy a tiež podľa zákona o sociálnom poistení, pretože žiadosť o zvýšenie sumy invalidného
dôchodku podal za účinnosti tejto právnej normy. Rozhodne o jeho nároku na zvýšenie sumy čiastočného
invalidného dôchodku i o priznaní invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení, spôsob
výpočtu novo priznanej dôchodkovej dávky náležite odôvodní poukazom na zistené skutkové okolnosti
i aplikovanú právnu úpravu a v prípade nároku navrhovateľa na 2 dôchodkové dávky rovnakého druhu
rozhodne o vyplácaní tej vyššej s tým, že nárok na nižšiu dôchodkovú dávku zanikne dňom vzniku
súbehu nárokov na výplatu 2 dôchodkových dávok.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods.
2 O.s.p. a navrhovateľovi právo na náhradu trov nepriznal napriek jeho úspechu v konaní, pretože si
žiadne trovy neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu v časti jeho zrušenia podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. odvolanie nie je
prípustné. Voči rozhodnutiu sa možno odvolať v jeho potvrdzujúcej časti a v časti jeho zrušenia podľa §
250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a voči výroku o náhrade trov konania. Odvolanie je možné podať v lehote 15
dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom
krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach /
§ 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.