Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/14/2016 z 21. 8. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 21. augusta 2017, sp. zn. 26Sd/14/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6016200059.2 Krajský súd Banská Bystrica | 26Sd/14/2016 | ECLI:SK:KSBB:2017:6016200059.2 | 2017-08-21 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 60 zákona č. 461/2003 Z. z., § 61 zákona č. 461/2003 Z. z., § 62 zákona č. 461/2003 Z. z., § 63 zákona č. 461/2003 Z. z., § 64 zákona č. 461/2003 Z. z., zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/85bc333c-ee57-4a40-aa4a-a993817876aa Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6016200059.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/14/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200059
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016200059.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky P. R.,
rod. X. nar. XX. C. XXXX, bytom A. X. XXX/XX, J. - U., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so
sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne
č. XXX XXX XXXX X z 29. septembra 2015 o zvýšení invalidného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 29. septembra 2015 potvrdzuje.
Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa podľa § 73, § 112 ods. 4 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení zvýšila sumu invalidného dôchodku navrhovateľky od 13. augusta 2015 na 152,60
EUR mesačne.

V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že uvedeným dňom bola u navrhovateľky na základe kontrolnej
lekárskej prehliadky posudkovým lekárom sociálneho poistenia konštatovaná zmena miery poklesu
jej pracovnej schopnosti z 50 % na 55 %, čím došlo k zmene v rozhodujúcich skutočnostiach
pre určenie výšky dôchodkovej dávky. Konkretizovala spôsob výpočtu zvýšenej dôchodkovej dávky
s tým, že vychádzala z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu a z celkového obdobia
dôchodkového poistenia navrhovateľky, ktoré boli zistené už v čase invalidizácie k 5. aprílu 2010, z
aktuálnej percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty vo
výške 10,6865, určenej zákonom ku dňu zmeny miery poklesu jej pracovnej schopnosti. Uvedené činitele
navzájom vynásobila. Prílohou rozhodnutia bola lekárska správa posudkového lekára z 8. septembra
2015, ktorá bola podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.

Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala, pretože nesúhlasila s 5 % navýšením miery
poklesu jej pracovnej schopnosti a domáhala sa zvýšenia invalidného dôchodku.

Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní. Uviedla, že pred vznikom invalidity
mala odrobených už viac ako 30 rokov. Najskôr bola uznaná invalidnou so 70 % poklesom jej pracovnej
schopnosti, potom jej 20 % ubrali napriek tomu, že jej choroby pribúdali a teraz jej pridali len 5 %. Uviedla,
že momentálne pracuje na 4 hod. denne za 60,- EUR mesačne, ale ani túto prácu už nezvláda.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne, pretože ani po opakovanom
posúdení zdravotného stavu navrhovateľky nedošlo k zmene vysloveného posudkového záveru a
naďalej bol konštatovaný 55 % pokles jej pracovnej schopnosti.



Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z.- Správny súdny poriadok, ktorý v ust. § 492
ods. 1 upravil, že konania podľa III. hlavy piatej časti O.s.p., začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V súlade s uvedeným zákonným ustanovením preskúmal krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne
i konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 250l ods. 2 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s
ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o
priznanie invalidného dôchodku, s rozhodnutím odporkyne o priznaní invalidného dôchodku, s ďalšími
rozhodnutiami odporkyne vo veci jej invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov
pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne, ktorí vyhodnocovali stav zdravotných ťažkostí navrhovateľky
v čase vzniku invalidity navrhovateľky i pri ďalších kontrolných lekárskych prehliadkach, so žiadosťou
navrhovateľky o zvýšenie sumy invalidného dôchodku, s prvotnými evidenčnými podkladmi relevantnými
pre určenie výšky dôchodkovej dávky a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané
v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil.
Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe
lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického
záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a
ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce
zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých
zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona).

Z ust. § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že dávka sa vypláca vo vyššej
sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

Podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má
percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % sa určí ako súčin
percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného
mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný
dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia
dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Určenie obdobia dôchodkového poistenia,
osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu,
či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva zo zákonných ust. § 60-64 cit. zákona.

Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly V., pol. 3, písm. a) možno pokles pracovnej
schopnosti poistenca pre duševné ochorenie, poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), ich
stredne ťažké formy vyjadriť v rozpätí 35-45 %.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka bola uznaná na základe jej žiadosti z 28.
apríla 2010 invalidnou od 5. apríla 2010 so 70 % poklesom jej pracovnej schopnosti pre onkologické
ochorenie štítnej žľazy počas onkologickej liečby v zmysle kapitoly IV, pol. 9.3, písm. a) prílohy č. 4
k zákonu o sociálnom poistení. Na základe uvedeného jej bol rozhodnutím odporkyne zo 16. júna
2010 priznaný invalidný dôchodok od 5. apríla 2010 vo výške 169,70 EUR mesačne. Pri kontrolnej
lekárskej prehliadke realizovanej 17. júna 2013 došlo k zmene miery poklesu pracovnej schopnosti
navrhovateľky z pôvodných 70 % na 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou od 17. júna 2013,
pretože liečba nádorového ochorenia bola ukončená a od roku 2010 nedošlo k jeho recidíve. Za jej
rozhodujúce zdravotné postihnutie preto bolo naďalej označené zhubné ochorenie štítnej žľazy, avšak
po stabilizácii zdravotného stavu v zmysle kapitoly IV., pol. 9.3, písm. c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom
poistení a pokles jej pracovnej schopnosti pre toto ochorenie bol vyjadrený 40 %. Uvedené percento



zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky bolo navýšené o maximálne možných 10 %, na celkových
50 % zníženej pracovnej schopnosti pre stredne ťažkú bronchiálnu astmu v zmysle kapitoly VIII., odd.
B, pol. 3, písm. c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení.

Aktuálne preskúmavané konanie začalo na základe žiadosti navrhovateľky o zvýšenie sumy jej
invalidného dôchodku z 13. augusta 2015. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti posudzoval
aktuálny stav zdravotných ťažkostí navrhovateľky a jeho vplyv na jej pracovnú schopnosť posudkový
lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo Zvolene, ktorý v posudku z 8. septembra 2015
konštatoval zmenu miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky od 13. augusta 2015 na 55
%. Pri posudzovaní jej zdravotného stavu došlo k zmene v označení jej rozhodujúceho zdravotného
postihnutia, za ktoré, na rozdiel od minulosti bola označená stredne ťažká depresívna porucha, pre
ktorú bol navrhovateľke priznaný pokles jej pracovnej schopnosti v zmysle kapitoly V., pol. 3, písm. a)
prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia, v rozsahu
45 % a uvedené bolo navýšené o ďalších 10 %, na celkových 55 % s ohľadom na ďalšie posudkovo
významné ochorenia navrhovateľky a to astmu, dorzalgie a vysoký krvný tlak II. stupňa WHO. V posudku
bolo uvedené, že navrhovateľka bola v minulosti posudzovaná pre ochorenie štítnej žľazy a ochorenie
dýchacej sústavy, aktuálne je v popredí ochorenie psychiky stredne ťažkého stupňa. K jej duševnému
stavu sú pridružené ochorenia dýchacej sústavy, pohybového aparátu a hypertenzia. Konštatoval,
že na základe kombinácie uvedených ochorení miera poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky
už nie je 50% ale 55% a to odo dňa podania jej žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku.
Uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktoré bolo podkladom pre vydanie napadnutého
rozhodnutia nebolo zmenené ani po podaní jej odvolania.

Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle navýšenia
percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti, zaoberal sa posúdením jej aktuálneho
zdravotného stavu v rámci odvolacieho správneho konania aj posudkový lekár ústredia Sociálnej
poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 13. januára 2016 na základe vlastného
klinického vyšetrenia navrhovateľky, opakovaných psychiatrických, kardiologických, neurologických,
pľúcnych, endokrinologických a očných vyšetrení, EMG vyšetrenia z priebehu rokov 2014 - 2015 dospel
posudkový lekár k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach.
Uviedol, že pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky je podmienený súborom jej somatických a
psychických ťažkostí. Vzhľadom k tomu, že u pôvodne invalidizujúceho ochorenia bola potvrdená
dlhodobá remisia bez recidívy, s uspokojivou kompenzáciou zníženej činnosti štítnej žľazy, došlo k
zmene jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ktorým je aktuálne duševné ochorenie s diagnózou
epizódy stredne ťažkej depresie, so sekundárnou úzkostnou poruchou v rámci postraumatickej stresovej
poruchy. Uvedenému stavu zodpovedá pokles jej pracovnej schopnosti pri tomto zdravotnom postihnutí
na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia s tým, že jej pridružené somatické ťažkosti boli
posudkovo zohľadnené v percentuálnom navýšení jej zníženej pracovnej schopnosti. Samostatne vyššie
percento zníženej pracovnej schopnosti ako označené rozhodujúce zdravotné postihnutie nedosahovali.

Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových
lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o
poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných
lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli
podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými
ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou
právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov
spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich
vychádzal.

Na základe vyššie uvedeného krajský súd konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo
vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne
správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď na základe žiadosti
navrhovateľky o zvýšenie sumy jej invalidného dôchodku posudzoval aktuálny stav jej zdravotných
ťažkostí a ich vplyv na jej pracovnú schopnosť, pretože predpokladom zvýšenia sumy invalidného
dôchodku je taká nepriaznivá zmena v zdravotnom stave poistenca, ktorá sa prejaví navýšením
percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti. Správne vychádzal z posudku posudkového



lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom
ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými
subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich invalidizácie a vyjadrenia
percentuálnej miery ich zníženej pracovnej schopnosti.

Na základe objektívne zistených aktuálnych zdravotných ťažkostí navrhovateľky označila odporkyňa
správne za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie duševné ochorenie, ktoré umožňovalo najvyššie
percentuálne zhodnotenie jej zníženej pracovnej schopnosti a toto vyjadrila na hornej hranici možného
percentuálneho rozpätia. Správne posudkovo zohľadnila aj jej ďalšie zdravotné ťažkosti, pretože sa
taktiež podieľali na znížení pracovnej schopnosti a to max. možným 10 % navýšením jej zníženej
pracovnej schopnosti na celkových 55 %. Pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky bol pri jej
aktuálnom zdravotnom stave zhodnotený v rámci zákonných možností maximálne.

Z uvedeného je zrejmé, že u navrhovateľky došlo k zmene v rozhodujúcich skutočnostiach pre určenie
výšky dôchodkovej dávky, pretože v dôsledku jej zhoršeného zdravotného stavu došlo k navýšeniu
percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti. Na základe uvedeného odporkyňa správne
napadnutým rozhodnutím sumu invalidného dôchodku navrhovateľky zvýšila od 13. augusta 2015, tj. odo
dňa, od ktorého bol konštatovaný vyšší percentuálny pokles jej pracovnej schopnosti. Správne tiež určila
sumu zvýšenej dôchodkovej dávky v súlade s ust. § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ako súčin
jej priemerného osobného mzdového bodu a obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným
obdobím, ktoré boli zistené už ku dňu vzniku jej invalidity, tj. ku dňu 5. apríla 2010 a aktuálnej dôchodkovej
hodnoty, určenej k 13. augustu 2015 zákonom a aktuálneho percentuálneho poklesu jej pracovnej
schopnosti. Aj matematický výpočet bol realizovaný správne, preto krajský súd napadnuté rozhodnutie
ako súladné so zákonom potvrdil. V podrobnostiach poukazuje na obsah odvôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, v ktorom bol spôsob výpočtu zvýšenej dôchodkovej dávky konkretizovaný, pretože bol
súladný so zákonom.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods.
2 O.s.p. a navrhovateľke, ktorá v konaní pred súdom nebola úspešná, právo na náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach
prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné
popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.