Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/59/2016 z 30. 1. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 30. januára 2017, sp. zn. 24S/59/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6016200466.1 Krajský súd Banská Bystrica | 24S/59/2016 | ECLI:SK:KSBB:2017:6016200466.1 | 2017-01-30 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 78 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., § 190 SSP, § 81 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., § 117 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb., § 20 zákona č. 453/2000 Z. z., § 80 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., § 82 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., § 81a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., § 82 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., § 80 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/28917c42-efd9-4c82-899e-9df2e40fbea8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6016200466.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/59/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200466
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016200466.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu, v právnej veci žalobcu: Okresná
prokuratúra Žiar nad Hronom, Nám. Matice Slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanému:
Obec Hliník nad Hronom, Železničná 320, 966 01 Hliník nad Hronom, IČO: 00 320 609, zast. JUDr.
Miroslavou Hudecovou, advokátkou so sídlom Š. Moysesa 46, P.O.BOX 26, 965 01 Žiar nad Hronom,
za účasti: A. V. - Drevinka, 966 03 Sklené Teplice 120, IČO: 30 463 360, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia a postupu žalovaného č. 2014/00187-3 zo dňa 12. augusta 2014, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Obec Hliník nad Hronom (ďalej aj „žalovaný“, „stavebný úrad“ alebo „orgán verejnej správy“) pod č.
2010/00005 dňa 22. februára 2010 vydal stavebné povolenie, ktorým na základe žiadosti A. V. - Drevinka
povolil stavbu: „Sklady - prístavba Hliník nad Hronom“ na pozemkoch parcelné č. CKN XXXX/XX, CKN
XXXX/XX, CKN XXXX/X, CKN XXXX/X, CKN XXXX/X v kat. území P. X. P., ktorá obsahuje stavebné
objekty SO 01 sklady - administratívna prístavba a SO 02 sklady prístavba OK. Zároveň v stavebnom
povolení určil podmienky pre umiestnenie a uskutočnenie stavby. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
22. februára 2010. A. V. podnikajúci pod obchodným menom A. V. - Drevinka (ďalej aj „ďalší účastník“)
podal dňa 17. júna 2014 návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu: „Sklady - prístavba
Hliník nad Hronom“, a to na základe stavebného povolenia vydaného žalovaným pod č. 2010/00005
dňa 22. februára 2010. Žalovaný pod č. 2014/00187-2 dňa 16. júla 2014 vydal „Oznámenie o začatí
kolaudačného konania a pozvanie k ústnemu konaniu“ (ďalej len „oznámenie o začatí kolaudačného
konania“) na základe návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia. Ústne konanie spojené s miestnym
zisťovaním bolo nariadené na 30. júla 2014. Z oznámenie je zrejmé, že malo byť doručované
navrhovateľovi (ďalšiemu účastníkovi), Okresnému úradu Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné
prostredie, ORHAZZ, Žiar nad Hronom, Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva v Žiari nad
Hronom, SPP - distribúcia Zvolen, SSE - distribúcia, a.s. Žilina, Banskobystrickej regionálnej správe
ciest, a.s., T-com Banská Bystrica, Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a.s. Žiar
nad Hronom. Ústne pojednávanie sa uskutočnilo dňa 30. júla 2014, ktorého sa podľa prezenčnej
listiny zúčastnili A. V. - Drevinka a za stavebný úrad A.. E. X.. Podľa zápisnice o priebehu ústneho
pojednávania námietky účastníkov konania a stanoviská dotknutých orgánov vyplývajú z písomných
príloh. Zo strany navrhovateľa k vydaniu kolaudačného rozhodnutia bolo potrebné zabezpečiť a predložiť
nepriepustnosť žumpy. Zo stanoviska stavebného úradu vyplýva, že vydá kolaudačné rozhodnutie po
obdržaní požadovaných dokladov (doklad o vykonaní nepriepustnosti žumpy). O návrhu na vydanie
kolaudačného rozhodnutia rozhodol žalovaný rozhodnutím č.2014/00187-3 dňa 12. augusta 2014 (ďalej



len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „kolaudačné rozhodnutie“), ktorým povolil stavebníkovi: A. V. -
Drevinka, Sklené Teplice trvalé užívanie stavby „Sklady - prístavba Hliník nad Hronom“. Kolaudačné
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 3. septembra 2014. Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného
podal žalobca protest, ktorému žalovaný nevyhovel a vec predložil na rozhodnutie Okresnému úradu
Banská Bystrica. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky svojím rozhodnutím č.
OU-BB-OVBP2-2016/008413 KB zo dňa 26. februára 2016 podanému protestu prokurátora nevyhovel.
Vo vzťahu k v proteste namietanému A.. E. X. Okresný úrad Banská Bystrica vo svojom rozhodnutí
konštatoval, že tento ako držiteľ osvedčenia o osobitnej spôsobilosti pre výkon činnosti stavebného
úradu na základe dohody o pracovnej činnosti vykonával všetky činnosti stavebného úradu v rozsahu,
ktorý bol určený stavebnému úradu, vyplýval z osobitných predpisov a neodporoval všeobecným
právnym predpisom. Túto činnosť pritom nevykonával ako subjekt súkromného práva. Všetky písomnosti
vrátane rozhodnutia sú označené podľa zákona č. 63/1993 Zb. o štátnych symboloch Slovenskej
republiky a ich používaní, sú podpísané starostom obce ako jej štatutárnym orgánom, čo vylučuje
konanie a rozhodnutie subjektu súkromného práva a prokurátorom posúdené ako nulitný právny akt.
Okresný úrad Banská Bystrica zdôraznil, že rozhodnutím stavebného úradu, ktoré bolo napadnuté
protestom prokurátora, bolo povolené užívanie stavby, ktoré trvá viac ako jeden a pol roka bez toho,
aby v čase konania alebo v priebehu doterajšieho užívania bol podaný akýkoľvek podnet proti užívaniu
stavby. Zistené porušenia ustanovení § 80 ods. 1 až 3, § 81 ods. 1 Stavebného zákona a § 49 Správneho
poriadku sa javia ako odstrániteľné len podaním „upozornenia“. K porušeniu ustanovenia § 20 Vyhlášky
č. 453/2000 Z.z. nedošlo. Kolaudačné konanie a vydanie rozhodnutia bolo účastníkom oznámené
v rozsahu, v akom sú definovaní v ustanovení § 78 Stavebného zákona, doručením oznámenia
a rozhodnutia do vlastných rúk. Orgánom štátnej správy a dotknutým účastníkom bolo konanie a
rozhodnutie doručené listovou zásielkou, a preto nie je dôkaz o prevzatí. O posúdení podkladov a
vydaného rozhodnutia Okresný úrad Banská Bystrica prijal záver, že dosiahnuť nápravu zrušením
rozhodnutia nie je primerané.

2. Obec Hliník nad Hronom svojím kolaudačným rozhodnutím č. 2014/00187-3 zo dňa 12. októbra
2014 povolila stavebníkovi: A. V. - Drevinka, Sklené Teplice č. 120, 966 03 Sklené Teplice trvalé
užívanie stavby „Sklady - prístavba Hliník nad Hronom“ povolenej na pozemkoch pôvodných parcelných
čísel KNC XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X XXXX/X, po realizácii na pozemkoch parcelných
čísel KNC XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X kat. územie P. X. P.. Ide o stavebný
objekt SO 01 sklady - prístavba, ktorá je situovaná na pozemkoch parcelné č. KNC XXXX/XXX,
XXXX/XXX a predstavuje murovanú prízemnú budovu obdĺžnikového pôdorysu. Nosnú konštrukciu
tvoria oceľové stĺpy kovového prierezu a oceľové priehradové väzníky. Strecha objektu je sedlová,
strešnú krytinu tvorí trapézový plech. Odvod splaškových vôd je do nepriepustnej žumpy. V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia stavebný úrad konštatoval, že k návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia
v priebehu konania navrhovateľ predložil právoplatné stavebné povolenie pod č. 2010/00005 zo dňa
22. februára 2010, projektovú dokumentáciu stavby overenú pečiatkou právoplatnosti stavebného úradu
so zakreslením zmien oproti schválenej projektovej dokumentácii, geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/
XXXX vypracovaný L.. V. L., overený dňa 12. marca 2014, zápis o skúške vodotesnosti žumpy zo dňa 20.
júla 2014, súhlas podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o ovzduší na vydanie rozhodnutia o užívaní malého
zdroja znečisťovania ovzdušia - kachľová pec, správu o prvej odbornej prehliadke a skúške elektrického
zariadenia zo dňa 21. mája 2014, vyhlásenie o zhode - rozvádzač, zápis o vykonaní skúšky inštalácií -
vodovod, ústredné vykurovanie, kanalizácia, potvrdenie o vykonaní preskúšania komína zo dňa 11. júna
2014, zápisnicu z protipožiarnej kontroly zo dňa 10. septembra 2013 a doklad o zaplatení správneho
poplatku. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia tiež stavebný úrad konštatoval, že užívaním stavby
nebude ohrozený život a zdravie osôb ani životné prostredie. Na stavbe neboli zistené nedostatky
a nedorobky stavby, ktoré by bránili vydaniu kolaudačného rozhodnutia. Realizované zmeny oproti
schválenej projektovej dokumentácii sú nepodstatné a nie je nutné ich dodatočne prejednávať a
povoľovať (zmeny boli zakreslené do projektovej dokumentáce). Napadnuté rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňom 03. septembra 2014.

3. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti žalobou napadnutého
rozhodnutia, ktorou žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť stavebnému úradu na ďalšie
konanie. V žalobe popísal priebeh administratívneho konania a skutočnosť, že proti napadnutému
rozhodnutiu podal protest, ktorému nadriadený orgán verejnej správy nevyhovel. S poukazom na
ustanovenia Stavebného zákona a Správneho poriadku mal žalobca za to, že kolaudačné rozhodnutie
neobsahuje zákonné náležitosti, dôvody rozhodnutia sú stručné, bez riadneho zdôvodnenia v zmysle



§ 81 ods. 1 Stavebného poriadku. Z uvedeného dôvodu považoval napadnuté rozhodnutie za
nepreskúmateľné. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že kolaudačné konanie v uvedenej veci
vykonával pre žalovaného A.. E. X. na základe dohody o pracovnej činnosti uzavretej s obcou dňa
30. decembra 2013 na obdobie roka 2014, pričom dohodnutou prácou bolo zabezpečenie činnosti
preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného poriadku. Žalobca mal za to, že z vyjadrenia
žalovaného vyplýva, že A.. E. X. nebol zamestnancom obce v zmysle § 117 ods. 3 Stavebného
zákona. Nesplnil teda podmienky na zabezpečovanie činnosti stavebného úradu v obci Hliník nad
Hronom. Vystupoval ako subjekt súkromného práva a obec mu neoprávnene, v rozpore s ustanovením
zákona, zverila rozhodovanie v stavebných veciach, ktoré patria do sféry verejného záujmu. Tento
verejný záujem môže v stavebnom konaní vykonávať len obec ako subjekt verejného práva a len
spôsobom ustanoveným zákonom. Obec túto právomoc môže vykonávať len osobami uvedenými
v § 117 ods. 3 Stavebného zákona, teda zamestnancom obce s odbornou spôsobilosťou. Pokiaľ
A.. E. X. konal v stavebných konaniach obce, nespĺňal zákonné požiadavky a vydával ako subjekt
súkromného práva rozhodnutia v mene orgánov verejnej správy, ide v týchto rozhodnutiach o nulitný
právny akt, nakoľko neboli vydané oprávneným subjektom verejného práva spôsobom ustanoveným
právnym predpisom. Žalobca nepovažoval za zákonné, ak obec vzhľadom na nemožnosť zamestnať
kvalifikovaných zamestnancov na výkon verejnej správy, tento preniesla na subjekt súkromného práva
a umožnila mu oboznamovať sa so stavebnými spismi, s chránenými osobnými údajmi účastníkov
konania, hoci na to nemal oprávnenie, resp. odovzdávala mu do dispozície doklady a spisy. Údaje v
týchto dokladoch a spisoch nepochybne podliehali pod ochranu osobných údajov a obec ich nemohla
dať ani k nahliadnutiu cudzej -neoprávnenej osobe a už vôbec nie do dispozície takéhoto subjektu,
aj keď s ním uzavrela dohodu o pracovnej činnosti. Len zamestnanec vo verejnom záujme môže za
obec vykonávať činnosti na úseku prenesenej štátnej správy. Len takýto oprávnený zamestnanec má
pri výkone verejnej správy postavenie verejného činiteľa, so všetkými právami a povinnosťami, teda
aj so zodpovednosťou z toho vyplývajúcou a s možnosťou postihu zamestnanca za nesprávne alebo
nezákonné rozhodnutie. Týmto postavením sa zamestnanec obce vo verejnom záujme s odbornou
spôsobilosťou odlišuje od subjektu súkromného práva, ktorý nemá a nemôže mať v tomto konaní
postavenie verejného činiteľa a obec, pokiaľ vykonáva prenesenú štátnu správu nezákonným spôsobom,
nemá možnosť postihu takéhoto subjektu za nezákonné a nesprávne rozhodnutie. Subjekt súkromného
práva, ktorý za obec vykonáva prenesenú štátnu správu, nenesie nijakým spôsobom zodpovednosť
za konanie a rozhodnutie. Žalobca mal za to, že aj z dôvodu zverenia prenesenej štátnej správy
na úseku stavebného konania subjektu súkromného práva došlo k závažným vadám v kolaudačnom
konaní. Žalobca namietal, že Oznámenie o začatí kolaudačného konania a o ústnom konaní spojenom
s miestnym zisťovaním zo dňa 16. júla 2014 neobsahuje upozornenie podľa § 80 ods. 2 Stavebného
zákona. V rámci kolaudačného konania sa koncentračná zásada pritom vzťahuje aj na dotknuté orgány,
ktoré musia svoje námietky a stanoviská uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak na ne stavebný
úrad neprihliada. V prvom rade musia však byť stavebným úradom na takýto postup upozornení.
Nakoľko oznámenie o začatí kolaudačného konania neobsahovalo upozornenie podľa § 80 ods. 2
Stavebného zákona, došlo k hrubému procesnému pochybeniu stavebného úradu a toto pochybenie je
takou vadou konania, ktorá mala vplyv na zákonnosť kolaudačného rozhodnutia. Závažným procesným
nedostatkom je aj skutočnosť, že začatie kolaudačného konania nebolo oznámené všetkým dotknutým
orgánom štátnej správy v rozpore s ustanovením § 80 ods. 1 Stavebného zákona. Pokiaľ aj stavebný
úrad oznámenie doručoval navrhovateľovi a niektorým dotknutým orgánom štátnej správy, nedodržal
lehotu určenú v § 80 ods. 1 Stavebného zákona, keď oznámenie nedoručil účastníkom konania a
dotknutým orgánom štátnej správy najmenej 10 dní pred termínom ústneho pojednávania spojeného s
miestnym zisťovaním. Začatie kolaudačného konania a termínu ústneho konania spojeného s miestnym
zisťovaním pritom nebolo oznámené Okresnému riaditeľstvu hasičského a záchranného zboru Žiar nad
Hronom a Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva Žiar nad Hronom. Ku konaniu nebol prizvaný
ani projektant, hoci podľa stavebného povolenia a návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia išlo aj
o prístavbu administratívnej budovy a skladov. Žalobca taktiež namietal, že oznámenie o začatí konania
bolo vydané až po jednom mesiaci po doručení návrhu na kolaudačné konanie, čím stavebný úrad porušil
ustanovenie § 49 Správneho poriadku, nakoľko nerozhodol o návrhu v zákonom stanovenej
lehote a nepožiadal nadriadený orgán o predĺženie tejto lehoty a účastníkov a ďalšie dotknuté orgány o
predĺžení lehoty a dôvodoch nerozhodnutia v zákonných lehotách neupovedomil. Zápisnica (správne má
byť protokol) z kolaudačného konania nemá náležitosti v zmysle § 81a ods. 1 Stavebného zákona. Nie je
z nej zrejmé, aké doklady stavebník ku kolaudačnému konaniu predložil, čo opäť vedie k nezákonnosti
kolaudačného rozhodnutia. Bez posúdenia predpísaných dokladov nemohol stavebný úrad zákonným
spôsobom vyhodnotiť, či boli splnené zákonné podmienky na kolaudáciu stavby. Stavba taktiež nebola v



kolaudačnom rozhodnutí označená v súlade s § 20 Vyhlášky č. 453/2000 Z.z., nakoľko podľa návrhu na
vydanie kolaudačného rozhodnutia žiadal o kolaudáciu stavby „Sklady - administratívna budova a Sklady
- prístavba“. Stavebný úrad v kolaudačnom rozhodnutí povolil užívanie stavby „Sklady - prístavba“.
Kolaudačné rozhodnutie bolo doručené len navrhovateľovi dňa 18. augusta 2014, doklady o doručení
rozhodnutia ostatným účastníkom a dotknutým orgánom štátnej správy sa v spise nenachádzajú. Takýto
postup bol v rozpore s § 51 ods. 1 Správneho poriadku.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na rozhodnutie Okresného
úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, ktorým tento nevyhovel podanému protestu
prokurátora. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že v návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia nie
je uvedený opis a zdôvodnenie zmien oproti stavebnému povoleniu, hoci tieto vyplývajú z projektovej
dokumentácie a na kolaudačné konanie nebol predložený list vlastníctva žalovaný poukázal na
ustanovenie § 18 ods. 2 Vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
stavebného zákona a podľa ktorého pri jednoduchých a drobných stavbách môžu byť po dohode
so stavebným úradom náležitosti návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia vrátane jeho príloh
primerane zjednodušené. V prípade kolaudácie stavby pritom žalovaný zo svojej úradnej činnosti
podľa rozsahu a charakteru stavby posúdil návrh stavebníka na vydanie kolaudačného rozhodnutia
a ním v konaní predložené doklady a uznal ich za dostatočné. Poukázal tiež na § 79 ods. 1, 2
Stavebného zákona a § 17 a 18 Vyhlášky č. 453/2000 Z.z. , pričom list vlastníctva nie je uvedený
medzi náležitosťami návrhu na začatie kolaudačného konania. Stavebný úrad v kolaudačnom konaní ani
do vydania kolaudačného rozhodnutia vlastnícke vzťahy podľa listu vlastníctva neskúma. Kolaudačné
konanie je základným podkladom pre zápis stavby na list vlastníctva v katastri nehnuteľností. Išlo
o prístavbu k existujúcej stavbe, vlastnícke vzťahy boli skúmané v stavebnom konaní a postavenie
účastníkov kolaudačného konania bolo overiteľné z geometrického plánu skutkového zamerania stavby
(vlastnícke vzťahy stavebný úrad vydaním kolaudačného rozhodnutia neurčuje). Začatie kolaudačného
konania pritom žalovaný oznámil všetkým známym účastníkom konania podľa § 80 ods. 1 Stavebného
zákona. Ak v kolaudačnom konaní stavebník predložil projektovú dokumentáciu so zakreslením zmien
stavby, tieto boli v kolaudačnom konaní posúdené a v kolaudačnom rozhodnutí aj zdôvodnené, a to tak,
že realizované zmeny oproti schválenej projektovej dokumentácii sú nepodstatné, nie je potrebné ich
dodatočne prejednávať s orgánmi štátnej správy a osobitne povoľovať. Posúdenie realizovaných zmien
stavby vyplýva stavebnému úradu zo zákona, kolaudácia a posúdenie realizovanej stavby a jej zmien
vykonáva odborne spôsobilý zamestnanec stavebného úradu. Žalovaný tiež poukázal na ustanovenie
§ 78 ods. 1, 2 Stavebného zákona a mal za to, že ak v priebehu výstavby došlo k nepodstatnej
zmene oproti dokumentácii overenej v stavebnom konaní a stavebný úrad zlúčil kolaudačné konanie
s konaním o povolení týchto nepodstatných zmien uskutočnených v priebehu výstavby, rozširuje sa
okruh účastníkov konania o tých účastníkov stavebného konania, ktorých by sa mohla zmena dotknúť,
avšak len v rozsahu v akom sa ich táto zmena dotýka. Ak žalobca tvrdil, že kolaudačné rozhodnutie
neobsahuje zákonné náležitosti a dôvody rozhodnutia sú stručné a bez riadneho zdôvodnenia, žalovaný
mal za to, že napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia zodpovedá tej skutočnosti, že v danom prípade išlo o kolaudáciu jednoduchej
stavby, a že z neho vyplývajú skutočnosti, ktoré sa v kolaudačnom konaní podľa § 81 ods. 1 Stavebného
zákona skúmajú. Ak by aj kolaudačné rozhodnutie nebolo riadne odôvodnené, v súlade so zásadou
ochranu dobromyseľne nadobudnutých práv by nebol dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Vo vzťahu k A.. E. X. zabezpečujúcemu činnosť stavebného úradu žalovaný zdôraznil, že táto osoba
osobitný kvalifikačný predpoklad spĺňala s poukazom na Osvedčenie o osobitnej odbornej spôsobilosti
č. 028/STRED/93 vydaného Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky dňa 19. marca
1993, v zmysle ktorého je A.. E. X. spôsobilý vykonávať činnosti štátnej stavebnej správy a územného
rozvoja. Žalovaný tak pre výkon štátnej správy na úseku územného rozhodovania a stavebného
poriadku zabezpečil personálne obsadenie tak, aby sa tieto činnosti vykonávali v plnej kvalitatívnej miere
zamestnancami, ktorí pri výkone práce preukážu osobitné kvalifikačné predpoklady. Zamestnancom
sa podľa Zákonníka prace nerozumie len zamestnanec, ktorému vznikol pracovný pomer na základe
pracovnej zmluvy, ale aj zamestnanec vykonávajúci prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných
mimo pracovného pomeru, a teda aj na základe dohody o pracovnej činnosti. Z ustanovenia § 117 ods.
3 Stavebného zákona nevyplýva povinnosť obce zabezpečiť činnosť stavebného úradu prostredníctvom
zamestnanca obce, ktorý je výlučne v pracovnom pomere. Ak žalovaný vykonával činnosť stavebného
úradu prostredníctvom zamestnanca, s ktorým mal uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti, nemožno
konštatovať, že žalovaný preniesol výkon verejnej správy na subjekt súkromného práva. Všetky
písomnosti vydané v kolaudačnom konaní sp. zn. 2014/00187 sú vydané žalovaným ako príslušným



stavebným úradom, sú opatrené okrúhlou pečiatkou a podpisom starostu obce. V žiadnom prípade
nemožno považovať kolaudačné rozhodnutie za nulitný právny akt. Vo vzťahu k nesprávnemu označeniu
protokolu o ústnom pojednávaní ako zápisnice z kolaudačného konania ide len o formálnu chybu,
ktorá nemala vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Ak žalobca namietal, že zápisnica z kolaudačného
konania nemá náležitosti v zmysle § 81a ods. 1 Stavebného zákona, žalovaný zdôraznil, že v zmysle
ustanovenia § 81a ods. 2 Stavebného zákona môže stavebný úrad protokol nahradiť jednoduchým
záznamom, najmä ak sa stavba dokončila v súlade s overenou dokumentáciou, ak nie sú zistené
odchýlky od skutočného realizovania stavby a neboli podané námietky účastníkov konania. V danom
prípade boli splnené podmienky pre nahradenie protokolu jednoduchým záznamom. Aj keď zo zápisnice
nie je zrejmý zoznam dokladov predložených stavebníkom, všetky doklady predložené stavebníkom v
kolaudačnom konaní sú uvedené v samotnom kolaudačnom rozhodnutí. Samotná skutočnosť, že tento
zoznam nie je uvedený aj v zápisnici z kolaudačného konania nemôže viesť bez ďalšieho záveru, že
kolaudačné rozhodnutie je nezákonné. Zápisnica odkazuje na písomné prílohy, ktoré stavebný úrad v
rámci kolaudačného konania posudzoval, a ktoré sú súčasťou spisu 2014/00187. Procesné pochybenie
spočívajúce v tom, že oznámenie o začatí kolaudačného konania a o ústnom konaní spojenom s
miestnym zisťovaním zo dňa 16. júla 2014 neobsahuje upozornenie podľa § 80 ods. 2 Stavebného
zákona, v danom prípade nemalo vplyv na zákonnosť a správnosť kolaudačného rozhodnutia, nakoľko
išlo o kolaudáciu jednoduchej stavby. Stavebník užíva stavbu už cca 2 roky, a to bez toho, aby v
čase kolaudačného konania alebo v priebehu doterajšieho užívania bol podaný akýkoľvek podnet proti
užívaniu stavby od účastníkov konania, orgánov štátnej správy, obyvateľov obce alebo zo strany tretích
osôb. Žalovaný vo vzťahu k námietke označenia stavby v kolaudačnom rozhodnutí uviedol, že stavebník
žiadal o kolaudáciu stavby, ktorú označil ako „Sklady - prístavba Hliník nad Hronom“. Stavebný úrad takto
označil stavbu aj v kolaudačnom rozhodnutí a rovnako bola stavba označená aj v stavebnom povolení.
Stavebné objekty s názvami ako SO 01- Sklady administratívna prístavba a SO 02 - Sklady prístavba,
uvádzané stavebníkom v návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia, nie sú názvom stavby, len
špecifikujú jej členenie na stavebné objekty. K ďalším námietkam žalobcu spočívajúcim vo výhrade,
že rozhodnutie bolo doručené len stavebníkovi, žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo
doručované všetkým subjektom uvedeným v rozdeľovníku, avšak do vlastných rúk bolo doručované len
stavebníkovi, pričom ostatným subjektom sa doručovalo listovou zásielkou bez doručenky. Z uvedeného
dôvodu sa v spise doručenky nenachádzajú. Doručenie kolaudačného rozhodnutia sa v prípade potreby
dá preukázať aj vyžiadaním vyjadrenia od uvedených subjektov alebo vyžiadaním dokladu od týchto
subjektov o doručení kolaudačného rozhodnutia. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 8 Sžo/440/2009 z 18. marca 2010 žalovaný zdôraznil, že náležitosťou žaloby musí byť aj tvrdenie,
že práva nadobudnuté v dobrej viere, ak súvisia s napadnutým rozhodnutím správneho orgánu, sú
čo najmenej dotknuté. Pri podávaní žaloby zo strany prokurátora je potrebné, aby tento posudzoval
každý prípad so zreteľom na všetky okolnosti prípadu v zmysle proporcionality výsledku zamýšľaného
žalobou a práv účastníka nadobudnutých v dobrej viere. S prihliadnutím na uvedené žalovaný zdôraznil,
že stavebník dobromyseľne užíva stavbu na základe kolaudačného rozhodnutia, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 03. septembra 2014. Prípadným zrušením kolaudačného rozhodnutia by došlo k
výraznému zásahu do jeho práv, nakoľko by tak stavbu, na ktorú bolo vydané právoplatné kolaudačné
rozhodnutie, a ktorú v dobrej viere užíva už cca 2 roky, nemohol ďalej užívať a musel by žiadať o
dodatočnú legalizáciu stavby. Záujem na striktnom dodržiavaní zákona, najmä v prípade, keď ani striktné
dodržanie zákona by neviedlo k inému rozhodnutiu, nemôže prevyšovať nad záujmom na zachovaní
dobromyseľne nadobudnutých práv vyplývajúcich z právoplatného rozhodnutia. Ochrana dobromyseľne
nadobudnutých práv vyplývajúcich z právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy je odôvodnená
potrebou garancie právnej istoty, stability právnych vzťahov a práv a povinností z nich vyplývajúcich, ako
aj dôvery v právny poriadok a zákonnosť rozhodovania orgánov verejnej správy, ktoré atribúty sú znakmi
právneho štátu. Prípadné procesné pochybenia žalovaného nie sú takou vadou kolaudačného konania,
ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia. Zrušením kolaudačného
rozhodnutia by došlo k negatívnemu zásahu do dobromyseľne nadobudnutých práv stavebníka.

5. V nadväznosti na vyjadrenie žalovaného a výzvu súdu žalobca písomným podaním doplnil ako
ďalšieho účastníka konania: A. V. - Drevinka, Sklené Teplice 120, 966 03.

6. K doplneniu žaloby sa písomne vyjadril žalovaný, pričom konštatoval, že ide o obsahovo úplne zhodnú
žalobu žalobcu s jeho žalobou zo dňa 27. apríla 2016, ku ktorej sa už vyjadril. Mal za to, že žalobca v
novej žalobe účastníka pôvodného kolaudačného konania doplnil až po oboznámení sa s vyjadrením
žalovaného, mal tiež za to, že z doplnenej žaloby žalobcu nevyplýva, že ide o doplnenie pôvodnej žaloby



žalobcu, ale že ide o nové samostatné podanie vo veci samej, pričom v tej istej veci toho istého žalobcu
už prebieha pred správnym súdom skôr začaté iné konanie vedené pod sp. zn. 24S/59/2016. Vyjadril
sa s poukazom na § 98 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho poriadku, že súd by mal novú
žalobu žalobcu uznesením odmietnuť.

7. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného uviedol, že tvrdenie žalovaného v písomnom vyjadrení
vychádza z nesprávneho právneho záveru, nakoľko nejde o novú žalobu a žaloba bola doplnená o
účastníka kolaudačného konania na základe výzvy súdu.

8. Ďalší účastník sa k žalobe písomne nevyjadril.

9. Ďalšie relevantné písomné vyjadrenia podané neboli.

10. Žaloba bola podaná za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len
„O.s.p.“). Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej
len „SSP“). Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie
začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici s poukazom na § 491 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného, aplikujúc ustanovenia SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v zmysle
§ 190 SSP zamietol. Rozsudok bol verejne vyhlásený podľa § 137 ods. 3 veta druhá SSP.

12. Podľa § 2 SSP
(1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených
týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Podľa § 5 ods.11 SSP konanie pred správnym súdom funkčne súvisí s výkonom dozoru prokurátora
nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.

14. Podľa § 6 ods.1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 45 ods.1 SSP prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) až
d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal
protest, ktorému nebolo vyhovené.

16. Podľa § 178 ods.2 SSP prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej
správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a
nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.

17. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

18. Podľa § 22 ods.1 písm.c) zákona č.153/2001 Z.z. o prokuratúre prokurátor je oprávnený podať protest
proti rozhodnutiu, ktorým bol porušený zákon alebo iný všeobecný právny predpis.

19. Podľa § 27 ods.2 zákona č.153/2001 Z.z. ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán
alebo orgán uvedený v odseku 1 písm. a) nevyhovie protestu prokurátora, môže prokurátor podať na
súd žalobu na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia, ak tak ustanovuje osobitný zákon.

20. Podľa § 117 ods.1, 3 Stavebného zákona



(1) Stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy.
(3) Zamestnanec obce, ktorý zabezpečuje činnosť stavebného úradu, musí spĺňať osobitný kvalifikačný
predpoklad. Získanie osobitného kvalifikačného predpokladu sa overuje skúškou. Obsah a rozsah
odbornej prípravy a postup pri overovaní a osvedčovaní osobitného kvalifikačného predpokladu ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

21. Podľa § 76 ods.1 Stavebného zákona dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné
užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby
vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.

22. Podľa § 77 Stavebného zákona kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné
povolenie alebo povolil terénne úpravy, ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce, ako aj
informačné, reklamné a propagačné zariadenia.

23. Podľa § 78 ods.1 Stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník
stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.

24. Podľa § 79 Stavebného zákona
(1) Kolaudačné konanie sa začína na návrh stavebníka.
(2) Návrh na kolaudáciu stavby sa podáva písomne. V návrhu sa uvedie označenie a miesto
stavby, terénnych úprav alebo miesto ťažobných prác, predpokladaný termín dokončenia stavby alebo
terénnych úprav, alebo ťažobných prác vrátane vypratania staveniska a dokončenia úprav okolia stavby
a údaj o tom, či sa bude vykonávať skúšobná prevádzka a čas jej trvania.

25. Podľa § 80 Stavebného zákona
(1) Stavebný úrad oznámi účastníkom konania, obci, ak nie je stavebným úradom príslušným na
kolaudačné konanie a dotknutým orgánom začatie kolaudačného konania najmenej 10 dní pred ústnym
pojednávaním spojeným s miestnym zisťovaním.
(2) V oznámení o začatí kolaudačného konania upozorní stavebný úrad účastníkov a dotknuté orgány, že
námietky a stanoviská môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne.
(3) Stavebný úrad prizve na kolaudačné konanie projektanta a ak ide o stavbu uskutočnenú svojpomocou
aj osobu, ktorá vykonáva stavebný dozor. Ak je to účelné, prizve aj zhotoviteľa stavby alebo inú osobu.

26. Podľa § 81 ods.1 Stavebného zákona v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či
sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa
dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom
rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie
nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného
prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.

27. Podľa § 81a Stavebného zákona
(1) Stavebný úrad spíše o ústnom pojednávaní protokol, ktorý obsahuje
a) označenie stavby,
b) zistenie, či sa dodržali podmienky územného rozhodnutia a stavebného povolenia a či sa vyhovelo
všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu,
c) porovnávanie skutočného realizovania dokončenej stavby s projektovou dokumentáciou overenou
stavebným úradom,
d) súpis zistených odchýlok od skutočného realizovania stavby, prípadne odkaz na podklady
kolaudačného rozhodnutia,
e) námietky účastníkov konania,
f) stanoviská dotknutých orgánov.
(2) Protokol podľa odseku 1 môže stavebný úrad nahradiť jednoduchým záznamom, najmä ak sa stavba
dokončila v súlade s overenou dokumentáciou, ak nie sú zistené odchýlky od skutočného realizovania
stavby a neboli podané námietky účastníkov konania.

28. Podľa § 81b Stavebného zákona kolaudačné rozhodnutie sa nevydá, ak nie je zaistená bezpečnosť
a ochrana zdravia ľudí a životného prostredia, ako aj riadne užívanie stavby na určený účel, najmä ak



a) nie je podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní zabezpečené
vykurovanie stavby a pripojenie na rozvod vody, elektriny a na kanalizačnú sieť,
b) nie je zaistená bezpečná a plynulá prevádzka výťahov podľa overenej dokumentácie,
c) nie je zaistený bezpečný prístup a príchod k stavbám,
d) nie sú splnené podmienky stavebného povolenia na nevyhnutnú komplexnosť výstavby a na vylúčenie
negatívnych účinkov stavby na okolité životné prostredie, prípadne ich obmedzenie na prípustnú mieru,
e) nie sú predložené doklady o vyhovujúcich výsledkoch predpísaných skúšok a vyhlásenia výrobcu o
zhode stavebných výrobkov ( § 43f),
f) nie je predložený energetický certifikát a ide o bytovú budovu podliehajúcu povinnej energetickej
certifikácii.

29. Podľa § 82 Stavebného zákona
(1) Kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia
sa podmienky užívania stavby.
(2) V kolaudačnom rozhodnutí môže stavebný úrad určiť podmienky vyplývajúce zo všeobecných
technických požiadaviek na výstavbu, odstránenie drobných nedostatkov skutočného realizovania
stavby zistených pri kolaudačnom konaní a určiť primeranú lehotu na ich odstránenie. Môže tak urobiť
iba v prípade, že ide o nedostatky, ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb a nebránia vo svojom
súhrne riadnemu a nerušenému užívaniu stavby na určený účel; inak kolaudačné rozhodnutie nevydá.
(3) Ak ide o nebytovú budovu, stavebný úrad v podmienkach podľa odseku 2 určí lehotu, do ktorej je
stavebník povinný predložiť energetický certifikát kolaudovanej budovy; táto lehota nesmie byť dlhšia
ako šesť mesiacov.
(4) V podmienkach užívania stavby stavebný úrad podľa druhu a účelu stavby uloží najmä vyznačenie
drobných odchýlok do overenej dokumentácie stavby, ktoré stavebný úrad vzal na vedomie, a ďalšie
povinnosti na zabezpečenie verejných záujmov, na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov, na
zabezpečenie záujmov starostlivosti o životné prostredie, bezpečnosť a ochranu zdravia ľudí, požiarnu
bezpečnosť a zabezpečenie prístupu osobám s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.
(5) Ak sa má stavba užívať ako prevádzkáreň, je kolaudačné rozhodnutie zároveň osvedčením, že
prevádzkáreň je spôsobilá na prevádzku.

30. Podľa § 20 Vyhlášky č.453/2000 Z.z. kolaudačné rozhodnutie obsahuje okrem všeobecných
náležitostí
a) meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) navrhovateľa,
b) označenie stavby,
c) vymedzenie účelu užívania stavby,
d) podmienky pre užívanie stavby, ktorými sa zabezpečí ochrana verejných záujmov a právom
chránených záujmov účastníkov konania, najmä z hľadiska starostlivosti o životné prostredie, zdravia
ľudí, požiarnej ochrany, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
e) lehotu na odstránenie drobných nedostatkov skutočného realizovania stavby, ktoré vo svojom súhrne
nebránia riadnemu a nerušenému užívaniu stavby.

31. Podľa § 126 ods.1 Stavebného zákona ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov
chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok,
vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu
ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane
prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej
bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc,
o pozemných komunikáciách, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej
plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a
verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne
stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje
požiadavky podľa osobitných predpisov.

32. Podľa § 140a ods.1, ods.3 Stavebného zákona
(1) Dotknutým orgánom podľa tohto zákona je



a) orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods.1, ak
konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto
zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí,
b) obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na
jej území, okrem stavieb uvedených v § 117b,
c) vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje
osobitný predpis.
(3) Dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia záujmy uvedené v § 126 ods.1 v rámci
svojej pôsobnosti najmú tým, že majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská podľa §
140b, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať so stavebným úradom
spoločné úkony podľa tohto zákona.

33. Podľa § 140 Stavebného poriadku ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

34. Podľa § 143 Stavebného zákona podrobnosti o
a) obsahu a spôsobe spracovania územnoplánovacích podkladov, územnoplánovacej dokumentácie a
ich zadaní, registračných listov územných plánov a o obsahu územnoplánovacích činností,
b) obsahu žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti na obstarávanie územnoplánovacích podkladov a
územnoplánovacej dokumentácie obcí a o spôsobe ich overenia,
c) obsahu rozhodnutí, návrhov na jeho vydanie a rozsahu a obsahu prikladanej dokumentácie, ohlásení
drobných stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác,
d) všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a všeobecných technických požiadavkách na
stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, ustanoví všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

35. Podľa § 47 ods.1-5 Správneho poriadku
(1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie
nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,
než ustanovuje osobitný zákon.
(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
(4) Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti
nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie
obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.
(5) V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania
rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú
pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Osobitné právne predpisy
môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia.

36. Podľa § 51 ods.1 Správneho poriadku rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením
písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je
dňom jeho oznámenia.

37. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného (kolaudačného rozhodnutia), ktorým povolil stavebníkovi: A. V. - Drevinka, Sklené Teplice
č.120, 966 03 Sklené Teplice, trvalé užívanie stavby: „Sklady - prístavba Hliník nad Hronom“ situovanej
na pozemkoch pôvodných parcelných čísel KN C XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X,
po realizácii na pozemkoch parcelných čísel KN C XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/
X, k.ú. P. X. P., ako aj konanie, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo. Podaniu žaloby predchádzalo
podanie protestu prokurátora proti napadnutému rozhodnutiu, ktorému Okresný úrad Banská Bystrica,
odbor výstavby a bytovej politiky svojím rozhodnutím č.: OU-BB-OVBP2-2016/008413 KB zo dňa 26.



februára 2016 nevyhovel, čím je daná aktívna legitimácia žalobcu na podanie žaloby o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného (§ 178 ods.2 SSP).

38. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca nezákonnosť napadnutého rozhodnutia videl v tom, že za
žalovaného ako stavebný úrad v kolaudačnom konaní konal a rozhodol A.. E. X. ako neoprávnená
osoba. Namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a zároveň namietal vady konania
spočívajúce v rôznych porušeniach Stavebného zákona a Správneho poriadku vo vzťahu k začatiu a
priebehu kolaudačného konania.

39. Stavebným úradom je obec (§ 117 ods.1 prvá veta Stavebného zákona). Štatutárnym orgánom
obce je starosta (§ 13 ods.5 prvá veta zákona č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení). Obec zabezpečuje
činnosť stavebného úradu prostredníctvom svojho zamestnanca spĺňajúceho osobitný kvalifikačný
predpoklad. Zamestnancom je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje
osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu
(§ 11 ods.1 Zákonníka práce). Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere,
v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone
aj v inom pracovnoprávnom vzťahu (1 ods.3 prvá veta Zákonníka práce). Pracovnoprávny vzťah
vzniká uzatvorením pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.
Zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne
uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda
o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov), ak ide o
prácu, ktoré je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce), alebo ak ide o príležitostnú činnosť
vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej činnosti študentov) /§
223 ods.1 Zákonníka práce/.

40. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný mal s A.. E. X. uzavretú dohodu o pracovnej činnosti
zo dňa 30. decembra 2013, na dobu od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014 o dohodnutom druhu
práce: „zabezpečenie činnosti preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného poriadku“.
V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia Zákonníka práce mal správny
súd zato, že A.. E. X. bol v čase kolaudačného konania, t.j. v čase podania návrhu na vydanie
kolaudačného rozhodnutia až do jeho vydania, zamestnancom obce, nakoľko pre zamestnávateľa,
obec Hliník nad Hronom, vykonával závislú prácu na základe dohody o pracovnej činnosti. Námietka
žalobcu, že v kolaudačnom konaní konala a rozhodovala neoprávnená osoba je tak nedôvodná.
Vznik pracovnoprávneho vzťahu medzi A.. E. X. a žalovaným bol preukázaný dohodou o pracovnej
činnosti s dohodnutým druhom práce. Žiadne z ustanovení Stavebného zákona neprikazuje obci
činnosť stavebného úradu zabezpečovať prostredníctvom zamestnanca v pracovnom pomere len a
výlučne na základe pracovnej zmluvy. Stavebný zákon vyžaduje, aby išlo o zamestnanca. Žalovaný
preukázal, že právny vzťah medzi ním a A.. E. X. bol vzťahom zamestnávateľa a zamestnanca, nakoľko
tento vykonával pre žalovaného závislú prácu v pracovnoprávnom vzťahu vzniknutom na základe
dohody o pracovnej činnosti. Žalovaný rovnako preukázal, že zamestnanec spĺňal osobitný kvalifikačný
predpoklad a to predložením Osvedčenia o odbornej spôsobilosti č.028/STRED/93 zo dňa 19. marca
1993. V konečnom dôsledku odborná spôsobilosť zamestnanca protestom prokurátora a ani žalobou
spochybnená nebola. Nemožno tak konštatovať, že napadnuté rozhodnutie je nulitným právnym aktom,
nakoľko rozhodnutie bolo vydané žalovaným, je podpísané štatutárnym orgánom žalovaného a žalovaný
činnosť stavebného úradu zabezpečil prostredníctvom zamestnanca, ktorý spĺňal osobitný kvalifikačný
predpoklad.

41. Žalobca namietal, že začatie kolaudačného konania nebolo oznámené všetkým dotknutým orgánom
štátnej správy, v čom videl rozpor s ustanovením § 80 ods. 1 Stavebného zákona. Z administratívneho
spisu vyplýva, že oznámenie o začatí kolaudačného konania bolo doručované nasledovným subjektom
- ďalší účastník ako stavebník,
- Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie,
- ORHaZZ, Žiar nad Hronom,
- Regionálny úrad verejného zdravotníctva, Žiar nad Hronom,
- SPP- distribúcia a.s.,
- SSE - distribúcia a.s.,
- Banskobystrická regionálna správa ciest a.s.,
- T-Com, Banská Bystrica,



- Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s..
Doručenie oznámenia o začatí kolaudačného konania je preukázané doručenkami. Kto je dotknutým
subjektom v rámci konania podľa Stavebného zákona ustanovuje § 140a Stavebného zákona.
Spoločným znakom pre postavenie dotknutého subjektu je skutočnosť, že konanie (tu kolaudačné
konanie) sa dotýka záujmov chránených osobitnými predpismi uvedenými v § 126 ods.1 Stavebného
zákona. Z charakteru konaní podľa Stavebného zákona, ako aj z charakteru kolaudačného konania
vyplýva, že okruh dotknutých subjektov nie je stály, ale je závislý od druhu konania podľa Stavebného
zákona, ako aj od charakteru povoľovanej, prípadne kolaudovanej stavby. Je prirodzené, že okruh
dotknutých subjektov pri pozemných stavbách je odlišný od dotknutých subjektov pri inžinierskych
stavbách. Okruh dotknutých subjektov nevyhnutne závisí od charakteru a rozsahu stavby a od
toho, akým spôsobom stavba má, resp. môže mať vplyv na záujem chránený osobitnými predpismi.
Žalobca konkretizoval, že začatie kolaudačného konania nebolo oznámené ORHaZZ, Žiar nad
Hronom a Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva Žiar nad Hronom. Táto námietka je v
rozpore s obsahom administratívneho spisu, nakoľko doručenie oznámenia o začatí kolaudačného
konania (č.2014/00187-2) je preukázané doručenkami, podľa ktorých doručovanou listinou bolo
práve oznámenie č.2014/00187-2. Pokiaľ tiež namietal neoznámenie začatia kolaudačného konania
projektantovi, tento nebol v zmysle § 78 Stavebného zákona jeho účastníkom (bližšie v bode 45 tohto
rozsudku).

42. V súvislosti s dotknutými orgánmi štátnej správy žalobca tiež namietal, že oznámenie o začatí
kolaudačného konania nebolo doručené v lehote podľa § 80 ods.1 Stavebného zákona a neobsahuje
upozornenie podľa § 80 ods.2 Stavebného zákona o tom, že účastníci a dotknuté orgány môžu námietky
a stanoviská uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad
oznámi účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie kolaudačného konania najmenej 10 dní pred
ústnym pojednávaním spojeným s miestnym zisťovaním (§ 80 ods.1 Stavebného zákona) a v oznámení
o začatí kolaudačného konania stavebný úrad upozorní účastníkov a dotknuté orgány, že námietky a
stanoviská môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne (§ 80
ods.2 Stavebného zákona). Z administratívneho spisu vyplýva, že oznámenie o začatí kolaudačného
konania upozornenie podľa § 80 ods.2 Stavebného zákona neobsahuje a lehota podľa § 80 ods.1
Stavebného zákona dodržaná nebola. Takéto pochybenie žalovaného by však mohlo mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia iba v prípade, ak by námietky a stanoviská boli uplatnené, čo
aj po uskutočnení ústneho pojednávania a na tieto stanoviská by stavebný úrad neprihliadol, resp.
pokiaľ by uplatnenie námietok a stanovísk stavebný úrad vôbec nepripustil. Ak však námietky uplatnené
neboli, resp. z administratívneho spisu nevyplýva podanie námietok, pochybenie žalovaného nemá
charakter podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Nie každé
porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy má charakter podstatného porušenia
týchto ustanovení. K podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy v
prípade kolaudačného konania by došlo vtedy, pokiaľ by účastník konania alebo dotknutý orgán na
koncentračnú zásadu v lehote upozornený nebol a nedošlo by k vydaniu kolaudačného rozhodnutia,
prípadne ak by stavebný úrad neprihliadol na námietky a stanoviská účastníka konania, resp. dotknutého
orgánu, čo aj oneskorene podané.

43. Žalobca mal zato, že žalovaný nedodržal ustanovenie § 49 Správneho poriadku a o návrhu na
začatie kolaudačného konania nerozhodol v zákonnej lehote, o predĺženie zákonnej lehoty nepožiadal
a účastníkov konania a dotknuté orgány o predĺžení lehoty a o dôvodoch nerozhodnutia v zákonnej
lehote neupovedomil. Návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia bol podaný 17. júna 2014, ústne
pojednávanie sa uskutočnilo 30. júla 2014 a napadnuté rozhodnutie bolo vydané 12. augusta 2014. Ak
by aj došlo k nedodržaniu lehoty na rozhodnutie, táto skutočnosť v žiadnom prípade nemôže mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a jeho zrušenie na ťarchu účastníka konania, ktorému stavebný
úrad, čo aj po lehote na vydanie rozhodnutia, napadnutým rozhodnutím vyhovel.

44. Žalobca namietal porušenie ustanovenia § 81a ods.1 Stavebného zákona. Tvrdil, že protokol o
ústnom pojednávaní nemá náležitosti podľa uvedeného ustanovenia zákona, nakoľko z neho nie je
zrejmé, aké doklady stavebník ku kolaudačnému konaniu predložil a žalovaný bez posúdenia zákonom
predpísaných dokladov nemohol zákonne vyhodnotiť, či boli splnené zákonné podmienky pre kolaudáciu
stavby. Podľa citovaného § 81a ods.1 Stavebného zákona protokol o ústnom pojednávaní obsahuje
označenie stavby, zistenie, či sa dodržali podmienky územného rozhodnutia a stavebného povolenia a či
sa vyhovelo všeobecným technickým podmienkam na výstavbu, porovnávanie skutočného realizovania



dokončenej stavby s projektovou dokumentáciou overenou stavebným úradom, súpis zistených
odchýlok od skutočného realizovania stavby, prípadne odkaz na podklady kolaudačného rozhodnutia,
námietky účastníkov konania a stanoviská dotknutých orgánov. Pri posudzovaní obsahu protokolu o
priebehu ústneho pojednávania súd vychádzal aj z obsahu žiadosti o vydanie kolaudačného rozhodnutia,
ako aj zo samotného kolaudačného rozhodnutia. Z návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia
vyplýva, aké doklady stavebník k žiadosti pripojil a tieto doklady vyplývajú i z napadnutého rozhodnutia. Z
protokolu (resp. zápisnice) o ústnom pojednávaní vyplýva, že oproti schválenej projektovej dokumentácii
boli zistené zmeny, ktoré boli zakreslené do schválenej projektovej dokumentácie, ako aj skutočnosť,
že nejde o podstatné zmeny a nie je nutné ich osobitne prerokovať (spôsob otvárania dverí, priečky).
Z kolaudačného rozhodnutia rovnako vyplývajú doklady predložené ďalším účastníkom k návrhu na
vydanie kolaudačného rozhodnutia a v priebehu administratívneho konania. V nadväznosti na uvedené
skutočnosti má správny súd zato, že kolaudovaná stavba je v protokole dostatočne označená pre
účely ústneho pojednávania. Orgán verejnej správy konštatoval súlad dokončenej stavby so schválenou
projektovou dokumentáciou po zapracovaní drobných zmien do schválenej projektovej dokumentácie,
z čoho vyplýva aj dodržanie podmienok stavebného povolenia. V zápisnici sa žalovaný vysporiadaval aj
s námietkami účastníkov a stanoviskami dotknutých orgánov, keď konštatoval, že námietky vznesené
a stanoviská predložené neboli. Námietka žalobcu tak neobstojí, najmä keď ustanovenie § 81a ods.1
Stavebného zákona výslovne nevyžaduje, aby protokol o ústnom pojednávaní obsahoval aj súpis
predložených dokladov. Uvedené konštatovanie platí o to viac, že predložené doklady vyplývajú zo
samotného kolaudačného rozhodnutia. Z protokolu o ústnom pojednávaní tak vyplýva, že stavebnú úrad
vyhodnocoval okrem iného aj drobné zmeny a vyžiadal si doloženie ďalšej listiny - doklad o vykonaní
nepriepustnosti žumpy. Stavebný úrad tak splnenie podmienok na kolaudáciu stavby vyhodnocoval.

45. Žalobca tiež namietal rozpor s ustanovením § 51 ods.1 Správneho poriadku, nakoľko rozhodnutie
bolo doručené len žiadateľovi (stavebníkovi). Účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník
stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Ak stavebný
úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania
aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla týkať (§ 78 Stavebného zákona).
Pokiaľ žalovaný doručil napadnuté rozhodnutie žalobcovi (stavebníkovi), v konaní nepochybil. Prípadné
dotknuté orgány nie sú účastníkmi kolaudačného konania. Okruh účastníkov kolaudačného konania
je odlišný od okruhu účastníkov stavebného konania (§ 59 ods.1 Stavebného zákona). Projektant je v
zmysle § 59 ods.1 písm.e) Stavebného zákona účastníkom konania v časti týkajúcej sa projektu stavby.
Okruh účastníkov kolaudačného konania vymedzuje ustanovenie § 78 Stavebného zákona. Stavebný
zákon je vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní špeciálnym predpisom, a preto má
aplikačnú prednosť. Pokiaľ ku zmene stavby oproti projektu stavby nedošlo, resp. pokiaľ stavebný
úrad konštatoval, že nejde o podstatné zmeny a nie je nutné ich osobitne prerokovať, projektant nie
je účastníkom kolaudačného konania. Ak teda žalovaný doručil kolaudačné rozhodnutie účastníkom
kolaudačného konania podľa § 78 Stavebného zákona, konal v súlade so Stavebným zákonom. Postup
v súlade so zákonom nemôže zakladať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalovaný tvrdil, a
vyplýva to aj z rozhodnutia Okresného úradu v Banskej Bystrici, ktorým podanému protestu nevyhovel,
že dotknutým orgánom štátnej správy bolo rozhodnutie doručované obyčajnou zásielkou a preto nie
je v administratívnom spise dôkaz o prevzatí, správny súd nemal dôvod pochybovať o pravdivosti
tohto tvrdenia, najmä pokiaľ z napadnutého rozhodnutia vyplýva zaslanie napadnutého rozhodnutia „na
vedomie“ aj dotknutým orgánom.

46. Žalobca poukázal na skutočnosť, že podľa jeho názoru stavba nebola označená v súlade s § 20
vyhlášky č.453/2000 Z.z., nakoľko ďalší účastník žiadal o kolaudáciu stavby „Sklady - administratívna
budova a sklady - prístavba“, pričom stavebný úrad v kolaudačnom rozhodnutí povolil užívanie stavby
„Sklady - prístavba“. V zmysle žalobcom citovaného ustanovenia vyhlášky kolaudačné rozhodnutie
obsahuje okrem všeobecných náležitostí aj označenie stavby. Podľa rozhodnutia žalovaného
č.2010/00005 zo dňa 22. februára 2010 stavebný úrad vydal stavebné povolenie na stavbu „Sklady -
prístavba Hliník nad Hronom“, pozostávajúcej zo stavebných objektov SO 01 sklady - administratívna
prístavba a SO 02 sklady - prístavba OK. Stavebník stavbu rovnako označil v žiadosti o vydanie
kolaudačného rozhodnutia. Žalovaný kolaudačným rozhodnutím ďalšiemu účastníkovi povolil užívanie
stavby „Sklady - prístavba Hliník nad Hronom“. Z uvedeného je zrejmé, že označenie stavby v stavebnom
povolení, návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia, ako aj v kolaudačnom rozhodnutí je zhodné.
Skutočnosť, že stavba pozostáva z jednotlivých stavebných objektov, ktorých označenie je rozdielne od
označenia stavby, ktorej užívanie bolo povolené, nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.



Podstatné je, že ďalší účastník žiadal kolaudovať stavbu, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie a
táto stavba bola skolaudovaná. Kolaudačné rozhodnutie odkazuje vo svojom odôvodnení na stavebné
povolenie a niet pochybností, že ide o totožnú stavbu. Žalobca ani netvrdil, že bola skolaudovaná iná
stavba, než na akú bolo vydané stavebné povolenie.

47. Žalobca napokon namietal, že kolaudačné rozhodnutie neobsahuje zákonné náležitosti, dôvody
rozhodnutia sú stručné, bez riadneho zdôvodnenia podľa § 81 ods.1 Stavebného zákona (zrejme mienil
§ 82 Stavebného zákona), a preto je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Žalobca nešpecifikoval,
ktoré konkrétne náležitosti v napadnutom rozhodnutí absentujú. Samotný Stavebný zákon nedefinuje
náležitosti kolaudačného rozhodnutia, v zmysle § 143 písm.c) Stavebného zákona podrobnosti o obsahu
rozhodnutí ustanovuje všeobecne záväzný predpis, ktorým je vyhláška č.453/2000 Z.z.. Zároveň na
konanie podľa Stavebného zákona vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, pokiaľ Stavebný
zákon výslovne neustanovuje inak. Stavebný úrad podľa § 82 ods.2 Stavebného zákona môže v
kolaudačnom rozhodnutí určiť podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na
výstavbu, odstránenie nedostatkov skutočného realizovania stavby zistených pri kolaudačnom konaní
a určiť primeranú lehotu na ich odstránenie. Výrok napadnutého rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo
veci s uvedením aplikovaného ustanovenia § 82 ods.1 Stavebného zákona. Odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia svojím obsahom zodpovedá veci, o ktorej orgán verejnej správy rozhodoval s poukazom
na priebeh kolaudačného konania a podklady, na základe ktorých stavebný úrad rozhodol. O možnosti
podania opravného prostriedku stavebný úrad účastníkov kolaudačného konania poučil. Kolaudačné
rozhodnutie obsahuje aj názov stavebníka a označenie stavby, z ktorého označenia vyplýva aj jej účel.
Pokiaľ stavebný úrad konštatoval, že užívanie stavby nebude ohrozovať verejné záujmy, život a zdravie
osôb a ani životné prostredie, nebol aj vzhľadom na charakter stavby dôvod stanovovať podmienky pre
užívanie stavby. Ak nezistil nedostatky skutočného realizovania stavby, nebol dôvod určovať lehotu na
ich odstránenie. Skutočnosť, že dôvody napadnutého rozhodnutia sú stručné, sama o sebe nemôže
spôsobovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pokiaľ zodpovedajú charakteru veci, o ktorej orgán
verejnej správy v konaní napadnutým rozhodnutím rozhodol.

48. Pokiaľ žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol podanie, ktorým žalobca doplnil podanú žalobu,
uznesením podľa § 98 ods.1 písm.b) SSP odmietnuť, na takýto postup správny súd dôvod nenašiel.
Žalobca predmetným podaním doplnil žalobu o ďalších účastníkov a konal tak na výzvu súdu. Týmto
podaním nezačalo nové konanie o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

49. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe poukazoval na ochranu práv nadobudnutých v dobrej
viere. Žaloba bola podaná za účinnosti zákona č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého
prokurátor pri podaní návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b) dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej
viere boli čo najmenej dotknuté (§ 249 ods.3 O.s.p.). Správny súdny poriadok obdobné ustanovenie
neobsahuje a ani prechodné ustanovenia SSP neumožňujú na ochranu práv nadobudnutých v dobrej
viere prihliadať.

50. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného a konania, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že z
týchto dôvodov je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP
žalobu zamietol.

51. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168, podľa ktorého Žalovanému prizná správny
súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov
konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho
zastúpenia možno priznať len výnimočne. Žalovaný ako orgán verejnej správy nepreukázal a ani
nepreukazoval žiadne výnimočné dôvody, ktoré by priznanie trov právneho zastúpenia odôvodňovali..
Nakoľko správny súd ďalšiemu účastníkovi žiadnu povinnosť, pri ktorej by mu vznikli trovy, neuložil,
neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie uplatnenej náhrady trov ďalšieho účastníka (ô 169
SSP).

52. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na
podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.