{"guid": "8366910d-02f0-42b4-9fe8-d9d7ee008243:412d56f9-12bc-4296-a369-00a61ed58030", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6016200880.1", "spisova_znacka": "24S/106/2016", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/106/2016 z 5. 4. 2017", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 5. apríla 2017, sp. zn. 24S/106/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6016200880.1", "identifikacne_cislo": "6016200880", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Darina Legerská", "sudca_id": 893, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-legerska-893", "datum_vydania": "2017-04-05", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-72", "nazov": "§ 72 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-72", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-72"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-69.odsek-1", "nazov": "§ 69 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-69.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-69"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49", "nazov": "§ 49 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19", "nazov": "§ 19 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51", "nazov": "§ 51 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-71", "nazov": "§ 71 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-71"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-72", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-69", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-9", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-71"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/412d56f9-12bc-4296-a369-00a61ed58030", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6016200880.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6016200880.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6016200880.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/106/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200880
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016200880.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov
senátu JUDr. Jozefa Zlochu a JUDr. Petra Kvietka v právnej veci žalobcu: PRESSE & MARKETING
SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Tulská 2490/35, 960 01 Zvolen, IČO: 36 404 225, zast. JUDr. Ľubomírom
Ivanom, advokátom, so sídlom Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 1035406891/2016 zo dňa 18.07.2016 takto

r o z h o d o l :

Žalobu  z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán verejnej správy“)
vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
alebo jeho časti dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie apríl 2015. Oznámenie
o daňovej kontrole bolo žalobcovi doručené 13.07.2015. Daňová kontrola začala dňa 17.07.2015.
Správca dane dňa 11.01.2016 spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní, v zmysle ktorej bol žalobca
oboznámený s výsledkami zistení správcu dane v daňovej kontrole. K zisteniam správcu dane sa žalobca
písomne vyjadril podaním z 18.01.2016. O prerokovaní vyjadrenia a oboznámení žalobcu s výsledkami
zistení správcu dane v daňovej kontrole bola spísaná Zápisnica zo dňa 28.01.2016, ktorej prílohu tvorí
písomné vyjadrenie konateľa žalobcu. Žalobca súčasne oznámil, že sa ešte vyjadrí do 8 dní. Dňa
08.02.2016 správca dane spísal úradný záznam, z ktorého vyplýva, že žalobca sa v lehote do 05.02.2016
nevyjadril k Zápisnici o ústnom pojednávaní z 28.01.2016 a k výsledkom zistení z daňovej kontroly na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti DPH za zdaňovacie
obdobie 2015. Správca dane následne o výsledku daňovej kontroly spísal Protokol č. 102593422/2016
z 22.02.2016 (ďalej len „Protokol“), ktorý spolu s Výzvou zo dňa 22.02.2016 v zmysle § 48 ods. 8
zák. č. 563/2009 Z.z. o správne daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v
Protokole doručoval žalobcovi s poučením, že písomné vyjadrenie k Protokolu a označenie dôkazov
preukazujúcich tvrdenia žalobcu, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly, môže podľa §
46 ods. 8 Daňového poriadku predložiť najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy.
Protokol a Výzvu prevzal štatutárny zástupca žalobcu osobne 23.02.2016. Žalobca sa k Protokolu
vyjadril v stanovenej lehote podaním z 29.02.2016. Pripomienky žalobcu k Protokolu boli so žalobcom
prerokované, o čom bola spísaná Zápisnica zo dňa 07.04.2016. Zistenia správcu dane uvedené v
Protokole zo dňa 22.02.2016 boli podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia správcu dane
č. 102975232/2016 zo dňa 20.04.2016 (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane“ alebo „prvostupňové
rozhodnutie orgánu verejnej správy“), ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určený
rozdiel v sume nadmerného odpočtu 17.028,- € a bol znížený nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie
obdobie apríl 2015 zo sumy 17.060,70 € na sumu 32,22 €. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca



odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 103540689/2016 zo dňa 18.07.2016
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“).

2. Prvostupňové rozhodnutie správcu dane zo dňa 20.04.2016, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel v
sume nadmerného odpočtu 17.028,48 € na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2015 a bol mu znížený
nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2015 zo sumy 17.060,70 € na sumu 32,22 €
bolo odôvodnené tým, že žalobca si v uvedenom zdaňovacom období uplatnil právo na odpočítanie
dane vo výške 17.028,48 € v rozpore s ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v
znení účinnom pre toto konanie (ďalej len „Zákon o DPH“), a preto mu nebolo priznané uplatnené právo
na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie apríl 2015 z dokladu „Faktúra prijatá so zaúčtovaním“ č.
FP15035 zo dňa 11.02.2015 vo výške 17.028,48 €. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období apríl 2015 uplatnil odpočítanie dane z dokladu „Faktúra
prijatá so zaúčtovaním“ č. O., dátum vystavenia 11.02.2015, dátum splatnosti 11.02.2015, dátum
odpočítania DPH 30.04.2015, pričom na doklade bol uvedený dodávateľ SLOVENSKÁ MEDIÁLNA
AGENTÚRA s.r.o. Bratislava, odberateľ PRESSE & MARKETING SLOVAKIA s.r.o. Zvolen, text uvedený
na doklade: „základná sadzba DPH 19 % základ: 89.623,58 €, výška DPH: 17.028,48 €, vrátane DPH:
106.652,06 €. Dátum účtovného prípadu bol uvedený 11. február 2015. Popis - odmena za realizáciu
kampaní v r. 2007, dátum 11.02.2015, účet H., účet G. suma 89.623,58 €, DPH 20 % - odmena za
realizáciu kampaní v r. 2007, dátum 11.02.2015, účet H. účet G., suma 17.028,48 €. K predmetnému
dokladu žalobca predložil dodávateľskú faktúru č. Y. zo dňa 15.01.2008, dátum splatnosti 22.01.2008,
dátum vzniku daňovej povinnosti 31.12.2007, dodávateľ SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o.
Bratislava, odberateľ PRESSE & MARKETING SLOVAKIA s.r.o. Žilina, fakturácia v zmysle Rámcovej
zmluvy zo dňa 21.01.2000 v čl. VI bod 2 za realizáciu kampaní v r. 2007, základ dane 2.700.000,- Sk, 19
% DPH 513.000,- Sk, celkom 3.213.000,- Sk, Rámcovú zmluvu o výhradnom poskytovaní reklamných
služieb z 21.01.2000 a Dodatok k Rámcovej zmluve o výhradnom poskytovaní reklamných služieb
uzavretej 21.01.2000 v Bratislave zo dňa 26.04.2002, list - vrátenie faktúry č. Y. zo dňa 20.01.2008,
rozhodnutie Krajského súdu Žilina č.k. 13Cob/126/2012 zo dňa 11.02.2015, ktorým potvrdil rozsudok
Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb/279/2009-481 zo dňa 10.02.2012, v zmysle ktorého bola žalobcovi
uložená povinnosť zaplatiť daňovému subjektu SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o. dlžnú sumu
z nezaplatenej faktúry vo výške 71.456,88 €. Správca dane v odôvodnení ďalej uviedol, že preveroval
odpočítanie dane vo výške 17.028,48 € uvedenej na doklade „Faktúra prijatá so zaúčtovaním“ č. O. zo
dňa 11.02.2015 prostredníctvom dožiadania zaslaného miestne príslušnému správcovi dane (Daňový
úrad Bratislava) u dodávateľa žalobcu SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o., pričom zistil, že
tento subjekt (SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o.) nevystavil žiadnu odberateľskú faktúru
pre odberateľa PRESSE & MARKETING SLOVAKIA s.r.o. (žalobca), žiadna takáto faktúra nebola
zaúčtovaná v účtovníctve daňového subjektu, nebola odvedená DPH zo žiadnej faktúry vystavenej
pre odberateľa PRESSE & MARKETING SLOVAKIA s.r.o. (žalobca). Ďalej z odpovede na dožiadanie
zo dňa 01.12.2015 správca dane zistil, že SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o. vystavila pre
odberateľa PRESSE & MARKETING SLOVAKIA s.r.o. odberateľskú faktúru č. VF27041 dňa 15.01.2008,
dátum vzniku daňovej povinnosti uvedený na faktúre 31.12.2007, dodávateľ SLOVENSKÁ MEDIÁLNA
AGENTÚRA s.r.o. Bratislava, odberateľ PRESSE & MARKETING SLOVAKIA s.r.o. Žilina, fakturácia
v zmysle rámcovej zmluvy z 21.01.2000 čl. VI bod 2 za realizáciu kampaní v r. 2007, základ dane
2.700.000,- Sk, 19 % DPH 513.000,- Sk, celkom 3.213.000,- Sk. Predmetná faktúra VF27041 bola
zaúčtovaná a DPH bola z faktúry uvedená v záznamoch o DPH v zdaňovacom období december 2007,
daň z predmetnej faktúry bola priznaná za zdaňovacie obdobie december 2007, kedy vznikla daňovému
subjektu SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o. daňová povinnosť, ktorá bola odvedená do
štátneho rozpočtu. Z výpovede konateľa spoločnosti SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o. do
Zápisnice o ústnom pojednávaní z 13.10.2015 vyplýva, že žalobca mal za odplatu šíriť interiérovú
reklamu vo vozňoch hromadnej osobnej dopravy Železničnej spoločnosti Slovensko a.s. v zmysle
zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťami SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o. a PRESSE &
MARKETING SLOVAKIA s.r.o., pričom suma uvedená na predmetnej faktúre predstavovala minimálnu
garanciu - dohodnuté nájomné za rok. Vo veci úhrady predmetnej faktúry boli vedené súdne spory, časť
faktúry bola uhradená vo výške 33.195,18 € vzájomným zápočtom zo dňa 30.01.2009, o uhradenie
zvyšnej časti pohľadávky bol vedený súdny spor, v ktorom Krajský súd v Žiline ako odvolací súd
rozsudkom č.k. 13Cob/126/2012 zo dňa 11.02.2015 potvrdil rozsudok Okresného súdu Žilina č.k.
11Cb/279/2009-481, v dôsledku čoho bol žalovaný PRESSE & MARKETING SLOVAKIA s.r.o. (žalobca)
povinný zaplatiť žalobcovi SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o. sumu 71.456,88 €. Žalobca
na výzvu správcu dane na predloženie dôkazov a vysvetlenie dôvodu uplatnenia odpočítania dane



v zdaňovacom období apríl 2015 uviedol, že faktúra Y. bola za zdaňovacie obdobie 31.12.2007,
nebola účtovaná ani v r. 2007, ani v r. 2008. Rozsudok č. k. 13Cob/126/2012 nadobudol právoplatnosť
11.02.2015 a z toho dôvodu bol na faktúre č. O. s variabilným symbolom VF XXXXX uvedený dátum
vystavenia splatnosti 11.02.2015 a dátum uplatnenia DPH 30.04.2015, keďže faktúra bola účtovaná v
dokladoch za mesiac apríl 2015 (rozsudok bol doručený žalobcovi 10.03.2015). Žalobca vo vyjadrení
potvrdil, že faktúru v r. 2015 nevystavil dodávateľ SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o. Z
uvedeného vyjadrenia správca dane zistil, že žalobca na doklade, ktorý sám vyhotovil s označením
„Faktúra prijatá so zaúčtovaním“ č. O zo dňa 11.02.2015 neuviedol vznik daňovej povinnosti, ktorý bol na
faktúre č. Y vyhotovenej dodávateľom SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o. zo dňa 15.01.2008
uvedený: 31.12.2007. V odôvodnení svojho rozhodnutia správca dane uvádza, že preverovaním
uplatneného odpočítania dane vo výške 17.028,48 € zistil, že daňová povinnosť dodávateľovi vznikla
v decembri 2007 na základe Rámcovej zmluvy o výhradnom poskytovaní reklamných služieb, v deň
vzniku daňovej povinnosti vzniklo kontrolovanému platiteľovi (žalobcovi) právo odpočítať daň z prijatej
služby od dodávateľa SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o., ktorý vystavil odberateľskú faktúru
č. 27041 dňa 15.01.2008 s dátumom vzniku daňovej povinnosti 31.12.2007 a v decembri 2007 daň
odviedol do štátneho rozpočtu. Žalobca preto nemohol odpočítať daň z prijatej služby v zdaňovacom
období apríl 2015, pretože službu prijal v decembri 2007, kedy sa mohol rozhodnúť, či z prijatej služby
daň odpočíta. Skutočnosť, že nevyužil svoje právo odpočítať daň v období, kedy pri službe vznikla
daňová povinnosť a boli splnené aj ostatné zákonné podmienky pre odpočítanie dane, nie je podľa
správcu dane dôvodom ani predpokladom pre to, aby si právo odpočítať daň uplatnil v apríli 2015 len
na základe doručenia rozhodnutia krajského súdu. Žalobca mohol uplatniť právo na odpočítanie dane v
období, kedy právo odpočítať daň vzniklo a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho
roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo. Z dokladov predložených k daňovej kontrole žalobcom
správca dane zistil, že žalobca 18.01.2008 disponoval predmetnou faktúrou od platiteľa vyhotovenou
podľa § 71 Zákona o DPH, keďže z listu z 20.01.2008 označeného ako „vrátenie faktúry č. VF XXXXX“
je zrejmé, že faktúra bola odberateľovi doručená 18.01.2008, a teda právo uplatniť odpočítanie dane
vzniklo v decembri 2007. Správca dane poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline, z ktorého vyplýva,
že dňa 12.02.2008 bol spísaný zápis zo stretnutia, pri ktorom žalobca písomne uznal svoj záväzok
podľa predmetnej faktúry a prehlásil, že vyfakturovanú sumu za r. 2007 je schopný a ochotný zaplatiť
najneskôr do konca júla 2008. Tak okresný, ako aj krajský súd uzavreli, že tento zápis zo stretnutia
možno považovať za písomné uznanie záväzku žalobcom voči dodávateľovi na úhradu faktúry č. 27041
za r. 2007. Z uvedeného správca dane vyvodil, že najneskôr vo februári 2008 žalobca disponoval
predmetnou faktúrou a na základe nej mohol uplatniť odpočítanie dane. Ďalej správca dane poukázal na
to, že žalobca k daňovej kontrole predložil k odpočítaniu dane za zdaňovacie obdobie apríl 2015 doklad
„Faktúra prijatá so zaúčtovaním“ č. O zo dňa 11.02.2015, ktorý doklad nevystavil platiteľ, ktorému vznikla
daňová povinnosť pri dodaní služby. Táto skutočnosť vyplýva aj z dokazovania vykonaného správcom
dane, a teda doklad nevystavil dodávateľ uvedený na doklade SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA
s.r.o., tento doklad vystavil neoprávnene žalobca - odberateľ. Doklad nazvaný „Faktúra prijatá so
zaúčtovaním“ por. č. O je interným číslom dodávateľskej faktúry z r. 2007, č. faktúry Y je poradovým
číslom odberateľskej faktúry z r. 2007 u dodávateľa SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o., na
doklade nie je uvedený dátum vzniku daňovej povinnosti, je tam uvedený dátum odpočítania DPH
30.04.2015. K dokladu bola priložená dodávateľská faktúra Y zo dňa 15.01.2008, na ktorej je uvedený
dátum vzniku daňovej povinnosti 31.12.2007 a ako dodávateľ SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA
s.r.o., ktorej vznikla daňová povinnosť 31.12.2007. Faktúra č. Y bola vystavená 15.01.2008, čiastky sú
uvedené v slovenských korunách, doklad „Faktúra prijatá so zaúčtovaní“ č. O bol vystavený 11.02.2015
tak, že čiastky sú uvedené v Eurách (prepočet z faktúry č. Y zo SK na €). Správca dane z dokazovania
vyvodil, že žalobca nepreukázal, že daň zo služby prijatej v r. 2007 použije na dodávky tovarov a služieb
ako platiteľ v r. 2015. Daň uvedenú na doklade „Faktúra prijatá so zaúčtovaním“ č. O z 11.02.2015
voči odberateľovi neuplatnil iný platiteľ, doklad si vyhotovil sám žalobca. Žalobca ku daňovej kontrole
za kontrolované zdaňovacie obdobie apríl 2015 nepredložil faktúru vyhotovenú dodávateľom v r. 2015,
ale doklad, ktorý vyhotovil sám žalobca dňa 11.02.2015. Pre platiteľa dane, ktorý prijal plnenie, má
faktúra význam z hľadiska odpočtu dane, pričom bez faktúry si platiteľ dane nemôže odpočítať daň z
prijatého plnenia. Platiteľ dane si môže odpočítať daň len vtedy, ak má faktúru o dodaní tovaru alebo
služby vyhotovenú platiteľom dane. Na účely uplatnenia DPH musí faktúra spĺňať požiadavky stanovené
zákonom a to v § 71 až § 76 Zákona o DPH. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
dokazovaním zistil, že žalobca neoprávnene vystavil doklad „Faktúra prijatá so zaúčtovaním“ č. O v
mene dodávateľa



SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o., na doklade použil identifikačné a iné údaje dodávateľa,
pričom medzi dodávateľom a žalobcom nebola uzavretá písomná dohoda o vyhotovovaní faktúr. V
prípade súdneho konania č.k. 13Cob/126/2012 z 11.02.2015 nešlo o konanie týkajúce sa správneho
súdnictva, a nie je preto možné tvrdiť, že lehoty počas tohto súdneho konania neplynuli. Poukázal na §
69 ods. 1 Daňového poriadku a konštatoval, že lehota na vyrubenie dane v zmysle § 69 ods. 1 Daňového
poriadku už uplynula a daňový subjekt už v r. 2015 nebol oprávnený uplatniť si nárok na nadmerný
odpočet podaním dodatočného daňového priznania. Správca dane uzavrel, že platiteľ dane (žalobca) si
v zdaňovacom období apríl 2015 uplatnil odpočítanie dane z dokladu „Faktúra prijatá so zaúčtovaním“ č.
O ktorý si sám dňa 11.02.2015 vyhotovil, čím porušil § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/,
§ 51 ods. 2, § 71 ods. 1 písm. a/, c/, § 72 ods. 1 a § 72 ods. 4 Zákona o DPH. Keďže podľa zistení správcu
dane si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane vo výške 17.028,48 € v rozpore s vyššie citovanými
ustanoveniami Zákona o DPH, správca dane nepriznal žalobcovi uplatnené právo na odpočítanie dane
za zdaňovacie obdobie apríl 2015 z dokladu „Faktúra prijatá so zaúčtovaním“ č. O zo dňa 11.02.2015 vo
výške 17.028,48 €. Predmetný doklad si vyhotovil žalobca, ako podklad k vyhotoveniu dokladu predložil
dodávateľskú faktúru č. Y zo dňa 15.01.2008. Dodávateľovi uvedenému na doklade SLOVENSKÁ
MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o. vznikla daňová povinnosť 31.12.2007, dodávateľ vystavil odberateľskú
faktúru č. Y za zdaňovacie obdobie december 2007 dňa 15.01.2008 a daň odviedol do štátneho rozpočtu
za zdaňovacie obdobie december 2007. V odôvodnení rozhodnutia správca dane odcitoval vyjadrenie
žalobcu k zisteniam správcu dane zo dňa 19.01.2016, v ktorom žalobca uviedol, že odpočet DPH si
žalobca na predmetnú faktúru nikdy neuplatňoval, pretože od jej doručenia spochybňoval nárok ňou
uplatnený, faktúru vrátil SLOVENSKEJ MEDIÁLNEJ AGENTÚRE s.r.o. Vo veci bol vedený súdny spor,
pričom po vydaní súdneho rozhodnutia nárok žalobca uznal, faktúru vniesol do účtovníctva a na základe
toho si uplatnil nárok na vrátanie DPH. Predmetná faktúra vystavená SLOVENSKOU MEDIÁLNOU
AGENTÚROU s.r.o. bola pripojená k spisu a faktúra vystavená žalobcom bola len opisom faktúry
vystavenej SLOVENSKOU MEDIÁLNOU AGENTÚROU s.r.o., na ktorú si žalobca uplatnil odpočet DPH.
Žalobca vo vyjadrení poukázal na ustanovenia Zákona o účtovníctve, konkrétne § 3 ods. 1 s tým,
že na základe súdneho rozhodnutia z r. 2015 bol potvrdený žalobcovi ako účtovnej jednotke vznik
záväzku voči dodávateľovi, preto žalobca ako účtovná jednotka bol povinný o tejto skutočnosti účtovať
bezodkladne, keď sa tieto skutočnosti zistili a k predmetnej faktúre bola pripojená pôvodná faktúra
vystavená SLOVENSKOU MEDIÁLNOU AGENTÚROU s.r.o. v r. 2007 a príslušné rozhodnutie súdu.
Žalobca vo vyjadrení poukázal na ust. § 51 Zákona o DPH, ktoré upravuje vecné a časové podmienky
odpočítania dane. Poukázal na to, že zákon pri uplatnení si práva na odpočítanie dane nestanovuje
podmienku zaplatenia faktúry. Žalobca žiadnu faktúru v účtovníctve nemal, a teda si ani nenárokoval
odpočet DPH. To, že súdny spor trval do r. 2015 je objektívna skutočnosť. V súvislosti s ust. § 69 ods.
1 Daňového poriadku žalobca vo vyjadrení poukázal na § 246d O.s.p. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti žalobca žiadal posúdiť vznik nároku na uplatnenie odpočtu z predmetnej faktúry. Správca
dane poukázal na obsah Zápisnice o ústnom pojednávaní z 28.01.2016, v ktorej zaujal stanovisko k
argumentácii žalobcu v tom zmysle, že postup žalobcu v zmysle Zákona o účtovníctve nemá vplyv
na posúdenie oprávnenia odpočítať daň v zdaňovacom období apríl 2015 z prijatej služby, pri ktorej
vznikla daňová povinnosť 31.12.2007, ktorá skutočnosť vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu Žilina.
Správca dane vzal do úvahy všetky zistené skutočnosti a s poukazom na Zákon o DPH tieto skutočnosti
vyhodnotil tak, že žalobca nebol oprávnený odpočítať daň z dokladu „Faktúra prijatá so zaúčtovaním“ č.
O zo dňa 11.02.2015 vo výške 17.028,48 € v zdaňovacom období apríl 2015. K argumentácii žalobcu
vo vzťahu k § 246d O.s.p. správca dane uviedol, že lehoty pre zánik práva vo veciach dani neplynú
počas konania podľa piatej časti O.s.p., t.j. v prípade súdneho konania vedeného na okresnom, resp.
krajskom súde, ktoré nebolo konaním týkajúcim sa správneho súdnictva, nie je možné konštatovať, že
lehoty počas tohto súdneho konania neplynuli. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť lehota na vyrubenie
dane v zmysle § 69 ods. 1 Daňového poriadku uplynula a žalobca už v r. 2015 nie je oprávnený
uplatniť si nárok na nadmerný odpočet podaním dodatočného daňového priznania. Správca dane sa
vyjadril v odôvodnení rozhodnutia k vyjadreniu žalobcu do Zápisnice z 28.01.2015, ako aj k vyjadreniu
žalobcu k Protokolu z daňovej kontroly, ku ktorým uviedol, že žalobca nepredložil žiadne nové doklady a
dôkazy, ktorými by sa mal správca dane zaoberať vo vyrubovacom konaní a viesť následné dokazovanie
alebo miestne zisťovanie. Na základe vykonaného dokazovania správca dane v odôvodnení svojho
rozhodnutia uzavrel, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane vo výške 17.028,48 € v rozpore
s cit. ustanoveniami Zákona o DPH, a preto žalobcovi nepriznal uplatnené právo na odpočítanie dane
za zdaňovacie obdobie apríl 2015 z dokladu „Faktúra prijatá so zaúčtovaním“ č. O zo dňa 11.02.2015
vo výške 17.028,48 €.



3. Žalobca včas podaným odvolaním napadol prvostupňové rozhodnutie správcu dane, o ktorom
rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 18.07.2016 tak, že podľa § 74 ods. 4 Daňového
poriadku rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal
na priebeh a výsledky daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu alebo jeho časti DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2015 podľa Zákona o DPH, počas ktorej
zistil, že žalobca si v predmetnom kontrolovanom zdaňovacom období apríl 2015 neoprávnene uplatnil
právo na odpočítanie dane z dokladu „Faktúra prijatá so zaúčtovaním“ č. O zo dňa 11.02.2015 vo
výške 17.028,48 €. Ďalej poukázal na výsledky preverovania oprávnenosti uplatneného odpočítania
dane a dokazovanie vykonané správcom dane (o.i. aj prostredníctvom dožiadaného Daňového úradu
Bratislava). V rozhodnutí odcitoval zistenia správcu dane zhodne, ako sú uvedené v odôvodnení
rozhodnutia správcu dane (bod 2. tohto rozsudku). Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval,
že sa stotožňuje so závermi správcu dane, že žalobca tým, že si v zdaňovacom období apríl 2015
uplatnil odpočítanie dane z dokladu „Faktúra prijatá so zaúčtovaním“ č. O ktorý si dňa 11.02.2015
sám vyhotovil, porušil ust. § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/, § 51 ods.
2, § 71 ods. 1 písm. a/, c/, § 72 ods. 1 a § 72 ods. 4 Zákona o DPH. Následne sa žalovaný v
odôvodnení rozhodnutia vyjadril k odvolacím námietkam žalobcu týkajúcich sa dôvodov nezaúčtovania
faktúry vystavenej spoločnosťou SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o. dňa 15.01.2008, (ktorá
sa nikdy nenachádzala v účtovníctve žalobcu a až po právoplatnom rozhodnutí súdu, ktorý rozhodol,
že spoločnosť SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o. má voči žalobcovi nárok na uhradenie
predmetnej faktúry, bola uznaná a prevzatá do účtovníctva žalobcu, v dôsledku čoho bol nadmerný
odpočet DPH vyplývajúce z nej uplatnený až po právoplatnom rozhodnutí súdu, ktoré musí byť
rešpektované s poukazom na § 3 ods. 1 Zákona o účtovníctve), žalovaný uviedol, že žalobca nebol
oprávnený odpočítať predmetnú daň v r. 2015 s odôvodnením, že daňová povinnosť dodávateľovi
SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o. vznikla v decembri 2007 na základe Rámcovej zmluvy o
výhradnom poskytovaní reklamných služieb, pričom dodávateľ vystavil odberateľskú faktúru č. 27041
dňa 15.01.2008 s dátumom vzniku daňovej povinnosti 31.12.2007 a v decembri 2007 daň odviedol do
štátneho rozpočtu. V deň vzniku daňovej povinnosti žalobcovi vzniklo právo odpočítať daň z prijatej
služby. Žalobca nemohol podľa žalovaného odpočítať daň z prijatej služby v zdaňovacom období
apríl 2015, pretože službu prijal v decembri 2007, kedy sa mohol rozhodnúť, či z prijatej služby daň
odpočíta. Skutočnosť, že nevyužil svoje právo odpočítať daň v období, kedy pri službe vznikla daňová
povinnosť a boli splnené aj ostatné zákonné podmienky pre odpočítanie dane, nie je podľa žalovaného
dôvodom ani predpokladom pre to, aby si právo odpočítať daň uplatnil v apríli 2015 len na základe
doručenia rozhodnutia krajského súdu. Žalobca si mohol uplatniť právo na odpočítanie dane v období,
kedy právo odpočítať daň vzniklo a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v
ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo. Žalovaný poukázal na to, že podľa dokladov predložených
k daňovej kontrole žalobca dňa 18.01.2008 disponoval predmetnou faktúrou od platiteľa vyhotovenou
podľa § 71 Zákona o DPH (čo vyplýva z listu žalobcu, v prílohe ktorého vrátil faktúru č. Y odberateľovi),
teda právo uplatniť odpočítanie dane vzniklo v decembri 2007. Žalovaný poukázal na to, že Krajský
súd v Žiline vo svojom rozsudku konštatoval, že Zápis zo stretnutia z 12.02.2008, pri ktorom žalobca
písomne uznal svoj záväzok podľa predmetnej faktúry a prehlásil, že vyfakturovanú sumu za r. 2007 je
schopný a ochotný zaplatiť najneskôr do konca júla 2008, je považovaný za písomné uznanie záväzku
žalobcom voči dodávateľovi na úhradu faktúry č. 27041 za r. 2007. Z uvedeného žalovaný vyvodil,
že najneskôr vo februári 2008 žalobca disponoval predmetnou faktúrou a na základe nej si mohol
uplatniť odpočítanie dane. Žalovaný argumentoval, že žalobca k daňovej kontrole predložil doklad
„Faktúra prijatá so zaúčtovaním“ č. O zo dňa 11.02.2015, ktorý nevystavil platiteľ, ktorému vznikla daňová
povinnosť pri dodaní služby, pričom správca dane v rámci dokazovania zistil, že doklad nevystavil
dodávateľ uvedený na doklade, t.j. SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o., ale tento doklad vystavil
neoprávnene samotný žalobca. Uvedený doklad bol nazvaný „Faktúra prijatá so zaúčtovaním“ por. č.
O čo je interné číslo dodávateľskej faktúry z r. 2007, č. faktúry Y je poradovým číslom odberateľskej
faktúry z r. 2007 u dodávateľa SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o., na doklade nie je uvedený
dátum vzniku daňovej povinnosti a je na ňom uvedený len dátum odpočítania DPH: 30.04.2015. K
dokladu bola ako podklad priložená dodávateľská faktúra č. Y z 15.01.2008, na ktorej je uvedený
dátum vzniku daňovej povinnosti 31.12.2007 a dodávateľ SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o.,
ktorej vznikla daňová povinnosť 31.12.2007. Faktúra č. Y bola vystavená dňa 15.01.2008 - sumy sú
uvedené v slovenských korunách, doklad „Faktúra prijatá so zaúčtovaním“ č. O bol vystavený dňa
11.02.2015 tak, že sumy sú uvedené v eurách (prepočet z faktúry č. Y zo SK na €). Žalobca teda k
daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie apríl 2015 nepredložil faktúru vyhotovenú dodávateľom v r.
2015, ale ku kontrole predložil doklad, ktorý si vyhotovil sám žalobca dňa 11.02.2015. V praxi faktúra plní



funkciu obchodného dokladu, ktorým ten, kto uskutočnil plnenie žiada za dodanie od príjemcu finančné
protiplnenie. Pre platiteľa dane, ktorý prijal plnenie, má faktúra význam z hľadiska odpočtu dane. Bez
faktúry si platiteľ dane nemôže odpočítať daň z prijatého plnenia. Platiteľ dane si môže odpočítať daň
len vtedy, ak má faktúru o dodaní tovaru alebo služby vyhotovenú platiteľom dane. Na účely uplatnenia
DPH faktúra musí spĺňať požiadavky, ktoré sú ustanovené zákonom. Zákon povinnosti súvisiace s
vyhotovovaním faktúr upravuje v § 71 až § 76 Zákona o DPH. K odvolacej námietke žalobcu, že v zmysle
rozhodnutí tuzemských súdov mu bol až v účtovnom období kalendárneho roka 2015 ako účtovnej
jednotke skutočne potvrdený vznik záväzku voči dodávateľovi - spoločnosti SLOVENSKÁ MEDIÁLNA
AGENTÚRA s.r.o., čo by mal rešpektovať aj správca dane, žalovaný uviedol, že v zmysle § 69 ods. 1
Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň,
ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po uplynutí 5 rokov od konca
roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný
daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok
na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov, nakoľko počas súdneho konania lehoty na vyrubenie
dane plynuli. Keďže lehota na vyrubenie dane v zmysle § 69 ods. 1 Daňového poriadku už uplynula,
žalobca v r. 2015 nie je oprávnený uplatniť si nárok na odpočítanie dane ani podaním dodatočného
daňového priznania. Žalobca síce postupoval v zmysle Zákona o účtovníctve (správca dane v priebehu
výkonu daňovej kontroly preveril, že žalobca dodávateľskú faktúru č. Y zo dňa 15.01.2008 nezaúčtoval
v účtovníctve v r. 2007 a ani v r. 2008), avšak táto skutočnosť podľa žalovaného nemá vplyv na
oprávnenie odpočítať daň v r. 2015 z prijatej služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť v r. 2007 (aj
v rozhodnutí krajského súdu č. k. 13Cob/126/2012 zo dňa 11.02.2015 je uvedené, že „služba bola
poskytnutá v r. 2007“). Vzhľadom na vyššie uvedené uzavrel, že žalobca porušil ustanovenia Zákona
o DPH tým, že si v zdaňovacom období apríl 2015 uplatnil odpočítanie dane z dokladu „Faktúra prijatá
so zaúčtovaním“ č. O zo dňa 11.02.2015, ktorý si sám vyhotovil a uplatnené odpočítanie dane za
zdaňovacie obdobie apríl 2015 vo výške 17.028,48 € považuje za neoprávnené. Žalovaný v odôvodnení
uviedol, že správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly, ako aj vo vyrubovacom konaní v súlade
s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku, Zákona o DPH i ostatnými všeobecne záväznými
predpismi, vychádzal zo základných zásad daňového konania upravených v § 3 Daňového poriadku,
dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo
najavo. Dokazovanie viedol správca dane v súčinnosti s daňovým subjektom, dbal na to, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Rozhodnutie správcu dane žalovaný
považoval za vydané v súlade s platnou legislatívou Slovenskej republiky, obsahuje všetky náležitosti,
a preto neexistuje dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie. Z uvedeného dôvodu žalovaný rozhodnutie
správcu dane potvrdil.

4. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia
žalovaného a žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil
orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nesprávne
a nezákonné. V žalobe uviedol, že štatutárny zástupca žalobcu sa už v priebehu daňového konania
vyjadroval k dokladu označeného ako „Faktúra prijatá so zaúčtovaním“, pričom za dôležitý a aj sporný
považoval čas vzniku daňovej povinnosti. Mal za to, že táto vznikla až po právoplatnom rozhodnutí
odvolacieho súdu, kedy sa žalobca podvolil právnemu názoru súdov SR, uznal nárok SLOVENSKEJ
MEDIÁLNEJ AGENTÚRY s.r.o. na uhradenie predmetnej faktúry a prijal faktúru do účtovníctva žalobcu.
Do toho času žalobca nemal predmetnú faktúru vo svojom účtovníctve, jej opodstatnenosť spochybnil,
faktúru spoločnosti SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o. vrátil a k jej zaúčtovaniu nedošlo.
Potvrdil, že faktúra, na základe ktorej si žalobca uplatňoval nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie
apríl 2015 bola spoločnosťou SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o. vystavená dňa 15.01.2008,
s dátumom splatnosti 22.01.2008, avšak v dôsledku spochybnenia nároku bola podaná voči žalobcovi
žaloba.  Uviedol, že je logické, že nadmerný odpočet DPH vyplývajúci z predmetnej faktúry s odbornou
starostlivosťou žalobca uplatnil až po právoplatnom rozhodnutí súdu. Poukázal pritom na ust. § 3 ods.
1 zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve (ďalej len „Zákon o účtovníctve“). Do právoplatného rozhodnutia
súdu v danej veci bol podľa žalobcu nárok spoločnosti SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o.
neexistujúci a faktúra vystavená na základe takéhoto nároku bola neodôvodnená. Preto je podľa žalobcu
nespravodlivé tvrdiť, že žalobca mal uznať faktúru a riadne ju zaúčtovať už po jej doručení napriek
existujúcemu súdnemu sporu. Za nekorektné by žalobca považoval konanie, pri ktorom by žalobca na
jednej strane neuznával nárok spoločnosti SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o., o tento sa súdil,
no na druhej strane by uznal faktúru tým, že by z nej bol uplatnil nadmerný odpočet, ako to uvádza



daňový úrad v napadnutom rozhodnutí. Takýto postup by podľa žalobcu viedol k zníženiu argumentačnej
schopnosti žalobcu v súdnom spore. Žalobca tvrdil, že až v účtovnom období kalendárneho roka 2015
bol žalobcovi ako účtovnej jednotke skutočne potvrdený vznik záväzku voči dodávateľovi - spoločnosti
SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o., teda predmetnej faktúry. Žalobca napokon vyslovil názor,
že tak žalobca, ako aj daňový úrad by mal rešpektovať rozhodnutie tuzemských súdov.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na priebeh a výsledky daňovej kontroly vykonanej
na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie
obdobie apríl 2015, pričom opísal rozhodné skutočnosti zhodne, ako v odôvodnení rozhodnutia správcu
dane (viď bod 2. tohto rozsudku), ako aj žalovaného (viď bod 3. tohto rozsudku). Najmä poukázal
na dôkazy predložené žalobcom k uplatnenému odpočtu DPH („Faktúra prijatá so zaúčtovaním“ č. O
vystavená 11.02.2015 s prílohami). Ďalej žalobca poukázal na výsledky šetrenia vykonaného za účelom
preverenia deklarovaného odpočítania dane prostredníctvom dožiadaného Daňového úradu Bratislava
a to vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o. Žalovaný
v písomnom vyjadrení zhodne, ako v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, uviedol dôvody, pre ktoré
potvrdil rozhodnutie správcu dane. Následne sa vyjadril k dôvodom uvedeným v žalobe s tým, že žalobca
v žalobe uviedol rovnaké námietky, ktoré už uviedol v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, s ktorými
sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vysporiadal. Žalovaný zdôraznil, že žalobca si v zdaňovacom
období apríl 2015 uplatnil odpočítanie dane z dokladu označeného „Faktúra prijatá so zaúčtovaním“ č.
O ktorý si dňa 11.02.2015 sám neoprávnene vyhotovil, čím porušil ustanovenia zák. č. 222/2004 Z.z. o
dani z pridanej hodnoty v znení účinnom pre toto konanie (ďalej len „Zákon o DPH“) a to § 49 ods. 1, §
49 ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/, § 51 ods. 2, § 71 ods. 1 písm. a/, c/, § 72 ods. 1 a 4. Doručenie
rozhodnutia krajského súdu a neoprávnene vystavený doklad nie je podľa žalovaného dôvodom pre
odpočítanie dane v apríli 2015, keďže službu žalobca prijal v decembri 2007 a z predložených dokladov
vyplýva, že žalobca 18.01.2008 disponoval dodávateľskou faktúrou č. 27041 vyhotovenou platiteľom
(SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o.) dňa 15.01.2008 s dátumom vzniku daňovej povinnosti
31.12.2007 podľa § 71 Zákona o DPH, v zmysle ktorej právo uplatniť odpočítanie dane žalobcovi vzniklo
v decembri 2007. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline, v ktorom sa uvádza, že 12.02.2008
žalobca písomne uznal svoj záväzok podľa predmetnej faktúry č. 27041 za r. 2007. Žalobca navyše k ním
vystavenej faktúre č. O zo dňa 11.02.2015 (poradové číslo je interné číslo dodávateľskej faktúry z r. 2007,
variabilný symbol 27041 je poradovým číslom odberateľskej faktúry z r. 2007 u dodávateľa SLOVENSKÁ
MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o., pričom na doklade nie je uvedený dátum vzniku daňovej povinnosti, ale
dátum odpočítania DPH 30.04.2015) prijal dodávateľskú faktúru č. Y zo dňa 15.01.2008, na ktorej je
uvedený dátum vzniku daňovej povinnosti 31.12.2007. Na faktúre č. Y sú uvedené sumy v slovenských
korunách, na faktúre č. O v eurách (po prepočte súm z faktúry č. Y. zo SK na €). K súdnemu konaniu na
všeobecnom súde žalovaný uviedol, že nešlo o konanie týkajúce sa správneho súdnictva, a preto nie je
možné tvrdiť, že lehoty počas tohto súdneho konania neplynuli, naopak, lehota na vyrubenie dane podľa
§ 69 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) už uplynula, preto žalobca v r. 2015
nebol oprávnený uplatniť si nárok na odpočet ani podaním dodatočného daňového priznania. Keďže
žalobca v žalobe nepredložil žiadne nové skutočnosti, žalovaný trval na svojom rozhodnutí z 18.07.2016
a žalobu navrhol zamietnuť.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako príslušný správny súd preskúmal na základe podanej
žaloby rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného i
prvostupňového rozhodnutia správcu dane predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej
žalobe (§ 134 SSP), pričom po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju
v zmysle § 190 SSP zamietol.

7. Zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na dôvodoch nezákonnosti rozhodnutia i postupu
žalovaného uvedených v žalobe. Za podstatné považoval určenie časového obdobia, kedy žalobca
zistil, že faktúra je oprávnená. Faktúru vrátil dodávateľovi, pretože s ňou nesúhlasil. Následne sa začalo
súdne konanie, ktoré trvalo až do r. 2015. Ak by faktúru nebol vrátil ako neoprávnenú, znížil by svoju
argumentačnú schopnosť v súdnom spore. Vyslovil názor, že až po právoplatnom rozhodnutí súdu bolo
judikované, že služba bola dodaná a až v r. 2015 si faktúru mohol zaúčtovať a uplatniť si odpočet dane.
Poukázal na ustanovenia Zákona o účtovníctve. Namietal, že žalovaný i správca dane vec nesprávne
právne posúdili vo vzťahu k ust. § 51 ods. 2 Zákona o DPH, pretože bolo sporné dodanie služby v r. 2007.



8. Štatutárny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na názore, že si nemohol uplatniť odpočet z
faktúry z r. 2007, pretože túto vrátil svojmu obchodnému partnerovi, nemal ju vo svojom účtovníctve
a až po skončení sporu si vyhotovil jej fotokópiu zo súdneho spisu, následne vyhotovil „faktúru so
zaúčtovaním“, prílohou ktorej bola fotokópia dodávateľskej faktúry a až v r. 2015 žalobcovi vzniklo právo
na odpočítanie dane. Štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že po ukončení súdneho sporu požiadal
správcu dane o metodický pokyn vo vzťahu k spôsobu zaúčtovania uvedenej faktúry a žalobca následne
faktúru zaúčtoval takým spôsobom, že vyhotovil „faktúru so zaúčtovaním“ tak, ako bola predložená a
potom si z nej uplatnil nárok na odpočet.

9. Zástupca žalovaného sa na pojednávaní pridržiaval svojho písomného vyjadrenia k žalobe. Zotrval
na názore, že žalobca si v r. 2015 neoprávnene uplatnil odpočítanie dane, keďže jednou zo základných
podmienok na odpočítanie dane je existencia faktúry vystavenej platiteľom, ako aj dodanie služby a
ďalšie podmienky stanovené v § 49 Zákona o DPH. V tomto prípade faktúra, z ktorej si žalobca uplatnil
odpočet dane, nebola vystavená jeho dodávateľom, vyhotovil si ju sám a hoci k takejto faktúre pripojil
fotokópiu faktúry od dodávateľa z r. 2007, táto sa netýkala zdaňovacieho obdobia apríl 2015. Nie je pritom
podstatné, či faktúra bola alebo nebola zaúčtovaná. Zákon o DPH len umožňoval žalobcovi uplatniť si
odpočítanie dane, nemusel to však urobiť. Podstatné je odvedenie dane dodávateľom. Poukázal na to,
že žalovaný posudzoval splnenie podmienok na odpočítanie dane v r. 2015 výlučne z hľadiska Zákona
o DPH s tým, že samotný spor, jeho priebeh a dĺžka konania pred okresným a krajským súdom nemá
na túto skutočnosť žiadny vplyv a žalovaný to ani nemohol ovplyvniť. Napokon faktúra, ktorá pôvodne
bola vystavená dodávateľom v r. 2007, bola jednoznačne v dispozičnej sfére žalobcu a to najneskôr
vo februári 2008, teda najneskôr do konca roku 2008 si mohol uplatniť nárok na odpočítanie dane.
Je nesporné, že túto faktúru žalobca vrátil svojmu dodávateľovi. Žalovaný napokon poukázal na § 69
Daňového poriadku s tým, že uplatnenie nadmerného odpočtu bolo vykonané už po uplynutí 5 ročnej
lehoty stanovenej v zákone.

10. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

11. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení úč. do 30.06.2015 v znení zák. č. 218/2014 (ďalej len
„Zákona o DPH“) dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,
b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.

13. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

14. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

15. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ Zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.



16. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

17. Podľa § 51 ods. 2 Zákona o DPH platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c)
alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr
v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak
do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na
odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa
odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné
zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie
dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d).
Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom
právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka,
v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.

18. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o DPH na účely tohto zákona
a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej
forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie
faktúry,
b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek
elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby,
c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,
d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry,
e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača
s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.

19. Podľa § 72 ods. 1 Zákona o DPH platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri
a) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej
osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou,
b) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v inom členskom štáte, keď je osobou povinnou platiť
daň príjemca tovaru alebo služby, a to aj, ak je dodanie tovaru alebo služby oslobodené od dane,
c) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v treťom štáte pre zdaniteľnú osobu,
d) dodaní tovaru formou zásielkového predaja s miestom dodania v tuzemsku,
e) dodaní tovaru oslobodeného od dane podľa § 43,
f) prijatí platby pred dodaním tovaru podľa písmen a) až d),
g) prijatí platby pred dodaním služby podľa písmen a) až c).

20. Podľa § 72 ods. 4 Zákona o DPH faktúru môže v mene a na účet dodávateľa tovaru alebo služby
vyhotoviť odberateľ alebo tretia osoba. Odberateľ môže vyhotoviť faktúru v mene a na účet dodávateľa,
ak medzi dodávateľom a odberateľom je uzavretá písomná dohoda o vyhotovovaní faktúr, ktorá
musí obsahovať podmienky, ktoré musia byť splnené, aby dodávateľ akceptoval faktúry vyhotovené
odberateľom. Faktúru v mene a na účet dodávateľa vyhotovuje odberateľ podľa zákona členského štátu,
v ktorom je miesto dodania tovaru alebo služby.

21. Podľa § 74 ods. 1 Zákona o DPH faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať
a) meno a priezvisko zdaniteľnej osoby alebo názov zdaniteľnej osoby, adresu jej sídla, miesta
podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jej identifikačné
číslo pre daň, pod ktorým tovar alebo službu dodala,
b) meno a priezvisko príjemcu tovaru alebo služby alebo názov príjemcu tovaru alebo služby, adresu jeho
sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho
identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bol dodaný tovar alebo pod ktorým mu bola dodaná služba,
c) poradové číslo faktúry,
d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba prijatá, ak tento dátum možno
určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,
e) dátum vyhotovenia faktúry,
f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby,



g) základ dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté
v jednotkovej cene,
h) uplatnenú sadzbu dane alebo oslobodenie od dane; pri oslobodení od dane sa uvedie odkaz na
ustanovenie tohto zákona alebo smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom
systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení alebo slovná informácia \"dodanie je oslobodené od
dane\",
i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť, okrem výšky dane uplatnenej podľa osobitnej úpravy
v § 66,
j) slovnú informáciu \"vyhotovenie faktúry odberateľom\", ak odberateľ, ktorý je príjemcom tovaru alebo
služby, vyhotovuje faktúru podľa § 72 ods. 4,
k) slovnú informáciu \"prenesenie daňovej povinnosti\", ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru
alebo služby,
l) údaje o dodanom novom dopravnom prostriedku podľa § 11 ods. 12,
m) slovnú informáciu \"úprava zdaňovania prirážky - cestovné kancelárie\", ak sa uplatní osobitná úprava
podľa § 65,
n) slovnú informáciu \"úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar\", \"úprava zdaňovania prirážky -
umelecké diela\" alebo \"úprava zdaňovania prirážky - zberateľské predmety a starožitnosti\", a to v
závislosti od tovaru, pri ktorom sa uplatní osobitná úprava podľa § 66.

22. Podľa § 69 ods. 1 Daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov 1)po
uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v
ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom
daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. 1)Ak ide o daňový
subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí
siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto
daňová strata vykázaná.

23. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie
správcu dane zo dňa 20.04.2016, ktorým bol žalobcovi ako platiteľovi DPH určený rozdiel v sume
nadmerného odpočtu vo výške 17.028,48 € na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2015 a bol mu znížený
nadmerný odpočet na DPH zo sumy 17.060,70 € na sumu 32,22 Eur. Správny súd preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal,
pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe.

24. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného je nesprávne a nezákonné. Správny súd
je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), a teda rozsah súdneho prieskumu určuje
žalobca tým, že v žalobe uplatní dôvody, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné.
Súdne konanie nie je pokračovaním administratívneho konania a súd nemá oprávnenie dôvody
nezákonnosti za žalobcu vyhľadávať, ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na prejednávaný
prípad, alebo ich dopĺňať. Z ust. § 2 ods. 2 SSP vyplýva, že každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo
právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy,
môže sa za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Žalobnú
legitimáciu na podanie správnej žaloby má žalobca, ktorý je fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá o
sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená
na svojich právach alebo chránených záujmoch (§ 178 ods. 1 SSP). V predmetnej žalobe absentuje
tvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím žalovaného ukrátený na svojich právach alebo právom chránených
záujmoch. V žalobe žalobca neoznačil ani druh žaloby, pričom v žalobe nesprávne uviedol, že žalobu
podáva podľa § 117 SSP (cit. ustanovenie upravuje zaznamenávanie pojednávania prostredníctvom
zvukových zariadení). Žalobca mal zrejme v úmysle podať všeobecnú správnu žalobu v zmysle §
177 a nasl. SSP. Z obsahu žaloby je možné vyvodiť, že žalobca nesúhlasí s posúdením času vzniku
daňovej povinnosti žalovaným (i správcom dane) a tvrdí, že táto vznikla až po právoplatnom rozhodnutí
krajského súdu, v dôsledku ktorého žalobca zaúčtoval faktúru do účtovníctva. Ďalej vyjadril svoj nesúhlas
s odôvodnením rozhodnutia v časti, v ktorej žalovaný ( i správca dane) uvádza, kedy žalobcovi
vznikol nárok na uplatnenie nadmerného odpočtu a prezentoval svoj názor na „vznik záväzku“ (a
to v dôsledku vydania rozhodnutia všeobecného súdu). Následne konštatoval, že rozhodnutie je
„nesprávne a nezákonné“. Z takto uplatneného všeobecného dôvodu, keď žalobca konkrétne neuvádza,
ktoré konkrétne ustanovenia ktorých právnych predpisov boli porušené rozhodnutím žalovaného (resp.



správcu dane), nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné. Vo vzťahu
k poukazu žalobcu na ust. § 3 ods. 1 Zákona o účtovníctve správny súd uvádza, že samotná citácia
ustanovenia cit. zákona nepostačuje na vyvodenie záveru o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného bez
toho, aby žalobca súčasne tvrdil a zdôvodnil, aký vzťah, resp. dôsledok má „zaúčtovanie faktúry“ vo
vzťahu k posúdeniu vzniku nároku na uplatnenie nadmerného odpočtu podľa Zákona o DPH. Navyše
žalobca v žalobe ani neuvádza žiadne argumenty pre aplikáciu druhej vety cit. ustanovenia Zákona o
účtovníctve (túto je možné aplikovať len v prípade, ak nemožno dodržať zásadu uvedenú v prvej vete cit.
ustanovenia). Avšak ani prípadný postup žalobcu podľa Zákona o účtovníctve nemá podľa správneho
súdu vplyv na posúdenie oprávnenosti odpočítať daň v zdaňovacom období apríl 2015 z prijatej služby,
keďže pri dodaní služby v r. 2007 (31.12.2007) vznikla daňová povinnosť dňa 31.12.2007 (skutočnosť,
že služba bola poskytnutá v r. 2007 vyplýva aj zo samotného rozhodnutia Krajského súdu Žilina). Vo
vzťahu k vyjadreniu nesúhlasu žalobcu s odôvodnením rozhodnutia v časti, kde žalovaný (i správca
dane) uvádza, kedy si mal/mohol žalobca uplatniť nárok na odpočítanie dane, správny súd uvádza,
že samotné vyjadrenie nesúhlasu s odôvodnením rozhodnutia nespôsobuje nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

25. Žalobca s poukazom na dôvody nezákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného uplatnené v žalobe,
ako aj na pojednávaní, namietal v podstate nesprávne právne posúdenie veci žalovaným a to vo vzťahu
k určeniu resp. posúdeniu vzniku daňovej povinnosti (podľa žalobcu táto vznikla až po právoplatnosti
rozhodnutia krajského súdu), v dôsledku čoho si žalobca uplatnil nadmerný odpočet za zdaňovacie
obdobie apríl 2015 z faktúry vystavenej žalobcom („Faktúra so zaúčtovaním“ č. O. zo dňa 11.02.2015).
V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že podstatou rozhodnutia žalovaného,
ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok
stanovených v Zákone o DPH (§ 9, § 19, § 49, § 51, § 71 a § 72) na odpočítanie dane v zdaňovacom
období apríl 2015 z dokladu „Faktúra prijatá so zaúčtovaním“ č. O vystaveného samotným žalobcom dňa
11.02.2015. V dôsledku toho žalovaný (i správca dane) konštatovali, že žalobcovi nevznikol nárok na
nadmerný odpočet dane za zdaňovacie obdobie apríl 2015. Takýto záver žalovaného (i správcu dane)
je podľa správneho súdu výsledkom správneho právneho posúdenia veci.

26. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane v priebehu daňovej kontroly zistil, že žalobca
si uplatnil odpočítanie dane vo výške 17.028,48 € z dokladu „Faktúra prijatá so zaúčtovaním“ č. O
zo dňa 11.02.2015, ktorý si vyhotovil žalobca sám na základe podkladu, ktorým bola dodávateľská
faktúra č. Y vystavená dodávateľom SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o. dňa 15.01.2008 s
dátumom vzniku daňovej povinnosti 31.12.2007 (a to podľa tvrdenia samotného žalobcu v dôsledku
doručenia rozsudku Krajského súdu v Žiline). Žalobca si uplatnil odpočítanie dane z predmetnej
faktúry v zdaňovacom období apríl 2015. V zmysle § 19 ods.2 Zákona o DPH daňová povinnosť
dodávateľovi SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o. (ďalej aj „dodávateľ“) vznikla dňom dodania
služby v decembri 2007 na základe Rámcovej zmluvy o výhradnom poskytovaní reklamných služieb,
pričom dodávateľ vystavil žalobcovi odberateľskú faktúru č. 27041 dňa 15.01.2008 s dátumom vzniku
daňovej povinnosti 31.12.2007. Podľa zistenia správcu dane (prostredníctvom dožiadania vykonaného
na Daňovom úrade Bratislava) tento subjekt (dodávateľ) predmetnú daň priznal a odviedol do štátneho
rozpočtu v decembri 2007. V deň vzniku daňovej povinnosti vzniklo žalobcovi v zmysle § 49 ods. 1
Zákona o DPH právo odpočítať daň z prijatej služby, konkrétne dňa 31.12.2007. Podľa § 49 ods. 2
písm. a/ Zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb,
ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže
odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré
sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Právo na odpočítanie dane podľa § 49 Zákona o DPH môže v
zmysle § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2
písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. V zmysle § 51 ods. 2 Zákona o DPH platiteľ
vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na
odpočítanie dane vzniklo a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom
právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie
obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa ods. 1 písm. a/, c/ alebo
písm. d/. Na účely Zákona o DPH faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v
listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom
štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti
dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa faktúru vyhotovila (§ 71 ods.
1 písm. a/, c/ Zákona o DPH). Platiteľ je v zmysle § 72 ods. 1 písm. a/ povinný vyhotoviť faktúru



podľa tohto zákona pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej
osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou. Z dokazovania vykonaného správcom
dane vyplýva, že v tomto prípade vyššie uvedené podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie
dane žalobcom neboli splnené. Predovšetkým daňová povinnosť vznikla platiteľovi dane (dodávateľovi
SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o.) dňom dodania služby, t.j. 31.12.2007 (§ 19 ods.2 Zákona
o DPH), teda daňová povinnosť nevznikla v apríli 2015. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že
pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane nie je rozhodné, kedy vznikol záväzok, ale kedy vznikla
daňová povinnosť. Z uvedeného vyplýva, že rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie dátumu vzniku
daňovej povinnosti nebolo vydanie rozhodnutia Krajského súdu Žilina, resp. nadobudnutie právoplatnosti
tohto rozhodnutia, alebo doručenie tohto rozhodnutia, prípadne ani deň zaúčtovania predmetnej faktúry
do účtovníctva žalobcu, ako sa mylne domnieva žalobca. Žalobca si navyše uplatnil odpočet dane z
faktúry, ktorú nevyhotovil platiteľ (dodávateľ žalobcu SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o.), ale z
faktúry, ktorú si vystavil sám žalobca dňa 11.02.2015 s označením „Faktúra prijatá so zaúčtovaním“ č. O
ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca nedisponoval
dokladom v zmysle § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH (t.j. faktúrou od platiteľa vyhotovenou podľa §
71 Zákona o DPH). Žalobca v administratívnom (ani v preskúmavacom) konaní nepreukázal splnenie
podmienok podľa § 72 ods. 4 Zákona o DPH, v zmysle ktorého môže faktúru vyhotoviť aj odberateľ (v
tomto prípade žalobca) v mene alebo na účet dodávateľa služby, ale medzi odberateľom a dodávateľom
by musela byť uzavretá písomná dohoda o vyhotovovaní faktúr. Takáto dohoda v administratívnom (ani
v preskúmavacom) konaní nebola žalobcom predložená, a preto žalobca vyhotovil faktúru, z ktorej si
uplatnil právo na odpočítanie dane neoprávnene. Žalobca napokon v konaní ani netvrdil, že by vyššie
uvedená dohoda o vyhotovovaní faktúr bola medzi ním ako odberateľom a SLOVENSKOU MEDIÁLNOU
AGENTÚROU s.r.o. ako dodávateľom služby uzatvorená. Splnenie podmienok stanovených v § 72 ods.
4 Zákona o DPH správca dane v administratívnom konaní skúmal. Správny súd považuje za potrebné
uviesť (a to vzhľadom na argumentáciu žalobcu o tom, že až v účtovnom období kalendárneho roka 2015
bol žalobcovi ako účtovnej jednotke skutočne potvrdený vznik záväzku voči dodávateľovi - spoločnosti
SLOVENSKÁ MEDIÁLNA AGENTÚRA s.r.o. v dôsledku vydania predmetného rozhodnutia Krajského
súdu v Žiline, v dôsledku čoho si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane zo služby prijatej 31.12.2007
až v roku 2015), že žalobca si navyše uplatnil nárok na odpočítanie dane v rozpore s § 69 ods.1
Daňového poriadku. V zmysle § 69 ods.1 Daňového poriadku nemožno o.i. uplatniť nárok na sumu
podľa osobitných predpisov (tu Zákon o DPH), t.j. nárok na odpočítanie dane, po uplynutí piatich rokov
od konca roka, v ktorom o.i. daňovému subjektu (žalobcovi) vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa
osobitných predpisov, v tomto prípade nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods.1 Zákona o DPH.
Vzhľadom na to, že päťročná zákonná lehota na vyrubenie dane i uplatnenie nároku na odpočítanie
dane v zmysle § 69 ods. 1 Daňového poriadku už uplynula, žalobca nebol oprávnený uplatniť si nárok
na odpočítanie dane v roku 2015 ani podaním dodatočného daňového priznania. Zhodne so žalovaným
(i správcom dane) je možné konštatovať, že ak aj žalobca postupoval pri zaúčtovaní faktúry v roku 2015
v zmysle zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve (pričom správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly
preveril, že žalobca dodávateľskú faktúru č. Y. zo dňa 15.01.2008 v účtovníctve nezaúčtoval a to ani
v roku 2007, ani v roku 2008), táto skutočnosť nemá vplyv na vznik  práva žalobcu odpočítať daň v
roku 2015 z prijatej služby, pri ktorej vznikla daňová povinnosť v roku 2007. K prerušeniu plynutia lehoty
počas vedenia sporu pred všeobecnými súdmi (Okresným súdom Žilina i Krajský súdom Žilina) nedošlo,
keďže v zmysle § 246d O.s.p. platného a účinného do 30.06.2016 v prípadoch, ak osobitný zákon
upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty pre zánik zodpovednosti,
prípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tejto časti neplynú („touto časťou“
je potrebné rozumieť piatu časť O.s.p.). Obdobné platí aj o lehotách pre zánik práva vo veciach daní,
poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest a
vyšších územných celkov. V zmysle cit. ust. § 246d O.s.p. účinného v čase administratívneho konania
nebolo vedené konanie podľa piatej časti O.s.p. (teda konanie týkajúce sa prípadu, kedy by súd na
základe žaloby alebo opravného prostriedku preskúmaval zákonnosť rozhodnutia a postupu orgánu
verejnej správy, v ktorom konaní by bol na strane žalobcu účastníkom konania žalobca, tvrdiaci, že bol
rozhodnutím a postupom orgánu verejnej správy ukrátený na svojich právach a na strane žalovaného
orgán verejnej správy, ktorý preskúmavané rozhodnutie vydal). V preskúmavanom prípade bolo vedené
konanie na všeobecnom súde (obchodnoprávny spor), nešlo teda o konanie týkajúce sa správneho
súdnictva, a preto v dôsledku konania vedeného pred všeobecnými súdmi zákonom stanovená päťročná
lehota v zmysle § 69 ods. 1 Daňového poriadku nebola prerušená, (t.j. táto lehota plynula) a v čase,
keď si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane (rok 2015) už uplynula, a preto žalobca v roku 2015
nebol oprávnený uplatniť si nárok na nadmerný odpočet. Teda aj v prípade, ak by u žalobcu boli splnené



ostatné zákonom stanovené podmienky na vznik nároku na odpočítanie dane, žalobca by si uplatnil
tento nárok po uplynutí zákonom stanovenej päťročnej lehoty.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane a konania predchádzajúceho vydaniu týchto rozhodnutí z
dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že z týchto dôvodov je rozhodnutie žalovaného v súlade
so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu zamietol.

28. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd
prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný,
správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.

29. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, podaná na
Krajskom súde v Banskej Bystrici.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na
podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "8366910d-02f0-42b4-9fe8-d9d7ee008243:f274d90e-23a5-4f68-9bf5-d0f2ffc51851", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6016200880.1", "spisova_znacka": "24S/106/2016", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/106/2016 z 5. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-04-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6016200880.1"}, {"guid": "c25f9dec-bf7a-4b4c-b479-60230422c6e5:043a8f2d-357d-4627-90ff-1909dd0d8afa", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5108207413.16", "spisova_znacka": "13Cob/126/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/126/2012 z 10. 2. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-02-10", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5108207413.16"}, {"guid": "6e5616dd-0ab5-4268-9755-b104c9f7d5bf:4d526a16-b2c3-4974-9014-786165087268", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Cb/279/2009", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 11Cb/279/2009 z 10. 2. 2012", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2012-02-10", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6e5616dd-0ab5-4268-9755-b104c9f7d5bf:4d526a16-b2c3-4974-9014-786165087268"}], "citovane_v": []}