{"guid": "aeef4802-1a03-4c0b-84be-d1a5160936f4:0892dd48-b0ee-4110-8ddb-4c235f43ac6d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6016201022.1", "spisova_znacka": "23S/155/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/155/2016 z 24. 1. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 24. januára 2017, sp. zn. 23S/155/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6016201022.1", "identifikacne_cislo": "6016201022", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Eva Hercegová", "sudca_id": 901, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-hercegova-901", "datum_vydania": "2017-01-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0892dd48-b0ee-4110-8ddb-4c235f43ac6d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6016201022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6016201022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6016201022.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/155/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016201022
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016201022.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Petra Kvietka v právnej veci
žalobcu: O.. U.. X. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/X, XXX XX V., zastúpený: JUDr. Milan Cíbik,
advokát, Advokátska kancelária so sídlom Tomášikova 4, 821 03 Bratislava, proti žalovanému: Okresné
riaditeľstvo Policajného zboru v Brezne, so sídlom Mostárenská 13, 977 01 Brezno, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ORPZ-BR-VO-1-013/2016-PK zo dňa 21.09.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného riaditeľstva PZ v Brezne č. ORPZ-BR-VO-1-013/2016-PK zo
dňa 21. septembra 2016 a disciplinárny rozkaz riaditeľa Okresného dopravného inšpektorátu v Brezne,
Okresného riaditeľstva PZ v Brezne č. 2 zo dňa 30. júna 2016   z r u š u j e   a vec vracia riaditeľovi
Okresného dopravného inšpektorátu v Brezne, Okresného riaditeľstva PZ v Brezne na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi voči žalovanému priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania,
t. j. v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca je služobne zaradený na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Brezne (ďalej aj ODI v Brezne alebo Okresný dopravný inšpektorát v Brezne)
ako starší referent pre riadenie referentov oddelenia výkonu služby. Dňa 01.03.2016 bola vykonaná
operatívna kontrola týkajúca sa obdobia roku 2015, zameraná na kontrolu plnenia úloh daných popisom
služobnej činnosti policajta. Na základe výsledkov operatívnej kontroly bolo voči žalobcovi začaté
disciplinárne konanie.

2. Disciplinárnym rozkazom č. 1 zo dňa 22.03.2016  riaditeľ Okresného dopravného inšpektorátu v
Brezne (orgán verejnej správy 1. stupňa) uložil žalobcovi disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie
podľa § 53 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej
polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 73/1998 Z. z.), a to za disciplinárne previnenie
podľa § 52 ods. 1 uvedeného zákona, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že v súlade s popisom
služobnej činnosti policajta, spracovaného na funkciu starší referent - riadenie referentov oddelenia
výkonu služby Okresného dopravného inšpektorátu v Brezne, s ktorým bol riadne oboznámený dňa
01.11.2011, si neplní povinnosti uvedené v bode 6 popisu služobnej činnosti.

3. Proti uvedenému disciplinárnemu rozkazu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
(orgán verejnej správy 2. stupňa) a rozhodnutím č. ORPZ-BR-VO-1-005/2016-PK zo dňa 27.05.2016
disciplinárny rozkaz zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy 1. stupňa na ďalšie konanie. V rozhodnutí
konštatoval, že formálna stránka disciplinárneho konania prebehla v zmysle zákona č. 73/1998 Z.
z., zákonné lehoty jednotlivých úkonov disciplinárneho konania boli dodržané, ale v odôvodnení



rozhodnutia nie je uvedená relevantná skutočnosť, a to obdobie, počas ktorého si disciplinárne
potrestaný neplnil svoje povinnosti. Ďalej poukázal na to, že samotné odôvodnenie rozhodnutia
neobsahuje dostatok skutočností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie a prvostupňovému orgánu
vytýkal aj to, že pri popise podstaty previnenia policajta bol nepresný a málo konkrétny.

4. Disciplinárnym rozkazom riaditeľa Okresného dopravného inšpektorátu v Brezne č. 2 (orgán verejnej
správy 1. stupňa) zo dňa 30.06.2016 bolo žalobcovi ako staršiemu referentovi - riadenie referentov
(12729) oddelenia výkonu služby Okresného dopravného inšpektorátu v Brezne,  podľa § 53 ods. 1
písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. uložené disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie za disciplinárne
previnenie podľa § 52 ods. 1 uvedeného zákona, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že v rozpore
s popisom služobnej činnosti policajta, spracovaného na funkciu starší referent - riadenie referentov
oddelenia výkonu služby ODI v Brezne, s ktorým bol riadne oboznámený dňa 01.11.2011, si v období
od 01.01.2015 do 29.02.2016 neplnil povinnosti uvedené v bode 6, kde mu je uložené kontrolovať
včasnosť vybavenia pridelených registratúrnych záznamov, evidovať a vyhodnocovať výsledky činnosti
inšpektorov, viesť k tomu potrebnú dokumentáciu a vyhodnotenie predkladať vedúcemu oddelenia
výkonu služby.

5. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na to, že dňa
03.03.2016 mu bol doručený záznam o výsledku operatívnej kontroly zameranej na plnenie služobných
úloh na úseku staršieho referenta oddelenia výkonu služby ODI v Brezne, potrebných pre riadenie
referentov. Kontrolou bolo zistené, že žalobca si neplní povinnosti uvedené v bode 6 popisu služobnej
činnosti.

6. Neplnenie povinností, vyplývajúcich z bodu č. 6 popisu služobných povinností policajta, spočívalo
podľa prvostupňového orgánu v tom, že žalobca si neviedol písomnú dokumentáciu k vyhodnoteniu
činností inšpektorov, ktorú mal mať zaevidovanú v protokole písomností a pod riadne zaevidovaným
protokolovým číslom, a následne mal toto predkladať v písomnej forme vedúcemu oddelenia výkonu
služby ODI v Brezne. Žalobca vypracoval len prílohy z činností policajtov oddelenia výkonu služby, ktoré
bez akéhokoľvek riadneho zaevidovania predkladal vedúcemu výkonu služby ODI v Brezne. Takýmto
svojim konaním porušil povinnosti uvedené v § 48 ods. 3 písm. a) a 49 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z.
a dopustil sa tak disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 uvedeného zákona. Námietky žalobcu o
tom, že mu nie je jasné, čoho a ako sa mal dopustiť, označil za neopodstatnené. Ďalej uviedol, že Kniha
evidencie práce, na ktorú odkazoval vo svojich vyjadreniach žalobca, nie je dokumentáciou vyžadovanou
v bode 6 popisu služobnej činnosti policajta.

7. K uloženej sankcii prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že pri ukladaní disciplinárneho
opatrenia bolo prihliadnuté  na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané,
jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.

8. Proti uvedenému disciplinárnemu rozkazu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že jeho
funkcia staršieho referenta pre riadenie referentov oddelenia výkonu služby na ODI v Brezne nemôže
byť pokladaná za priameho nadriadeného či nadriadeného voči referentom oddelenia výkonu služby.
Poukázal na zákon č. 73/1998 Z. z., na nariadenie ministra vnútra SR č. 73/2009 a na  pokyn č. 25/2013
riaditeľa OR PZ v Brezne o organizačnom poriadku OR PZ v Brezne.

9. Celé disciplinárne previnenie označil žalobca za nezákonné a neopodstatnené.  Písomnosti, ktoré mu
boli zasielané, označil za rozdielne a nekonkrétne. Namietal svojvoľné vytýčenie časového horizontu,
v ktorom malo dôjsť k neplneniu povinností. Uviedol, že od 01.11.2011 plní svoje povinnosti riadne a
neboli mu vytýkané žiadne nedostatky.

10. V odvolaní žalobca tiež poukázal na to, že potrebná dokumentácia je vedená v elektronickej
forme v služobnom počítači a po jej vytlačení je predložená priamemu nadriadenému. Nijaký predpis,
nariadenie, či služobný popis činnosti policajta, a ani nijaký príkaz od nadriadeného či priameho
nadriadeného, mu neukladá, aby viedol písomnú dokumentáciu k vyhodnoteniu činnosti inšpektorov,
ktorú by mal mať zaevidovanú pod protokolovým číslom. Táto činnosť je realizovaná jeho priamym
nadriadeným - vedúcim oddelenia výkonu služby  ODI v Brezne. Takto postupujú aj iní starší referenti
pre riadenie referentov oddelenia výkonu služby na príslušných okresných dopravných inšpektorátoch.



Ním spracované dokumenty nemôžu byť považované len za prílohy, pretože ide o úplné a kompletné
dokumenty ku pravidelnej mesačnej štatistike, predkladané priamemu nadriadenému.

11. V odvolaní ďalej žalobca namietal, že nedošlo k protiprávnemu konaniu, pre ODI v Brezne nevznikli
žiadne následky, absentuje jeho zavinenie a svoje povinnosti si plnil riadne. Na základe uvedeného
potom žalobca opätovne žiadal odvolací orgán o zrušenie disciplinárneho rozkazu a zastavenie konania.

12. Žalovaný rozhodnutím č. ORPZ-BR-VO-1-013/2016-PK zo dňa 21.09.2016 podľa                   § 243 ods.
3 a ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. disciplinárny rozkaz riaditeľa Okresného dopravného inšpektorátu
v Brezne Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Brezne č. 2 zo dňa 30.06.2016 zmenil v časti
odôvodnenia, a to vypustením textu na str. č. 2 v znení:

„K vyjadreniu menovaného zastávam stanovisko, že Kniha evidencie práce sa nepovažuje za potrebnú
dokumentáciu uvedenú v bode 6 popisu služobnej činnosti policajta. Policajt je povinný podľa § 48 ods.
3 písm. a) zákona, plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi a ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a
pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. Podľa § 49 písm. a) nadriadený je povinný
riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov.“

a jeho nahradením textom v znení: „K vyjadreniu menovaného  zastávam stanovisko, že Kniha evidencie
práce sa nepovažuje za potrebnú dokumentáciu uvedenú v bode 6 popisu služobnej činnosti policajta.
Policajt je povinný podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou,
ústavnými zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi,
nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený.“,

a ďalej vypustením textu na str. č. 4 v znení :  „Týmto svojim konaním menový porušil základné povinnosti
policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a) a § 49 písm. a) zákona a dopustil sa tak disciplinárneho
previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona.“

a jeho nahradením textom v znení „Týmto svojim konaním menový porušil základné povinnosti policajta
uvedené v § 47 ods. 3 písm. a) zákona a dopustil sa tak disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1
zákona“.

13. Vo svojom rozhodnutí žalovaný dospel k záveru, že funkcia starší referent, špecifikácia riadenie
referentov oddelenia výkonu služby,  nie je v zmysle zákona č. 73/1998 Z. z. riadiaca funkcia.
Keďže disciplinárne obvinený  (žalobca) nie je nadriadeným,  nemohol  porušiť základné povinnosti
nadriadeného v zmysle § 49 zákona tak, ako mu to bolo dané za vinu.

14. Vo výrokovej časti napadnutého disciplinárneho rozkazu je uvedené obdobie od 01.01.2015
do 29.02.2016 (deň predchádzajúci kontrole), počas ktorého si disciplinárne obvinený neplnil svoje
povinnosti v zmysle popisu služobnej činnosti policajta. Toto obdobie nebolo stanovené ani náhodne,
ani svojvoľne, ale tak, aby dostatočne predchádzalo dňu, kedy boli kontrolou zástupcu riaditeľa OR
PZ v Brezne zistené nedostatky, ktoré sú predmetnom samotného disciplinárneho konania. Námietky
vznesené žalobcom v tomto smere považoval žalovaný za neopodstatnené.

15. Žalovaný ďalej uviedol, že  plnenie úlohy, vyplývajúcej z popisu služobnej činnosti, ktorá sa
týka evidovania a vedenia potrebnej dokumentácie k vyhodnocovaniu výsledkov činností inšpektorov
(referentov), podlieha platným zásadám a postupom podľa nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 43/2010
o registratúrnom poriadku. Konkrétne žalovaný poukázal na čl. 9 ods. 1 a 3 tohto nariadenia.

16. Podľa žalovaného žalobca neevidoval a neviedol potrebnú dokumentáciu, a to napriek tomu, že
táto povinnosť je priamo uvedená v popise jeho služobnej činnosti, s ktorou bol riadne oboznámený.
Skutočnosť, že v dobe pred vykonaním kontroly zo dňa 01.03.2016 nebol na nečinnosť pri plnení tejto
úlohy žiadnym z nadriadených a ani orgánom kontroly upozornený, je irelevantná a tejto povinnosti ho
nezbavuje.



17. Správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 07.11.2016 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj disciplinárneho rozkazu vydaného orgánom
verejnej správy 1. stupňa.

18. Preskúmavané rozhodnutia označil žalobca za nezákonné, nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť,
ako aj pre nedostatok dôvodov. Zistenie skutkového stavu bolo podľa žalobcu  nedostačujúce na riadne
posúdenie veci a orgány verejnej správy oboch stupňov  vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

19. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 14.12.2016  uviedol, že rozhodnutia považuje za
zákonné, vydané po náležite zistenom skutkovom a právnom stave a žalobné námietky neuznal. Žiadal
správnu žalobu zamietnuť a nepriznať žalobcovi náhradu trov konania.

20. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených
týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo
priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou
orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených zákonom č. 162/2015 Z. z. domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 zák. č.
162/2015 Z. z. - Správny súdny poriadok, ďalej v texte SSP).

21. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú
ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto
zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).

22. Správny súd preskúmal správnou žalobou  napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj orgánu
verejnej správy 1. stupňa, z dôvodov a v rozsahu správnej žaloby, s prihliadnutím aj na možnosť
aplikácie ustanovení § 195 a 196 SSP, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto preskúmavané
rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP zrušil a podľa odseku 4 toho ustanovenia vec vrátil
orgánu verejnej správy 1. stupňa na ďalšie konanie.

23. Správny súd nenariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, nakoľko žalobca požiadal o
rozhodnutie veci bez nariadenia pojednávania, žalovaný nepožiadal o nariadenie pojednávania a
správny súd nezistil žiaden z dôvodov uvedený v § 107 ods. 1 písm. b) až e) SSP, pre ktorý by bolo
potrebné nariadiť vo veci pojednávanie.

24. Správna žaloba žalobcu je špecifickou správnou žalobou vo veci správneho trestania. Správnym
trestaním sa podľa § 194 ods. 1 SSP rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku,
správnom delikte alebo o sankcii za iné obdobné protiprávne konanie. Jednou z odlišností v postupe
správneho súdu pri prejednávaní tohto typu správnych žalôb je, že správny súd nie je viazaný rozsahom
a dôvodmi správnej žaloby a ex offo skúma, či v postupe a rozhodnutí orgánov verejnej správny nedošlo k
niektorej z vád uvedených v § 195 písm. a) až e) SSP. O zistení týchto vád potom upovedomí účastníkov
konania a umožní im vyjadriť sa. V prejednávanom prípade boli všetky vady v postupe žalovaného a
orgánu verejnej správy 1. stupňa, týkajúce sa zásad trestného konania podľa Trestného poriadku (na
aplikáciu ktorých je potrebné prihliadať pri správnom trestaní podľa § 195 písm. d) SSP), namietané
žalobcom v rámci žalobných bodov, iné vady vymedzené v 195 písm. a) b), c) a e) SSP neboli správnym
súdom zistené, preto nebol dôvod na postup podľa § 195 a 196 SSP.

25. Prvou žalobnou námietkou žalobca namietal, že žalovaný zmenil v časti odôvodnenie
prvostupňového rozhodnutia, a to vypustením textu v príslušnom znení na str. č. 2 a str. č. 4 rozhodnutia
a jeho nahradením novým textom. Z rozhodnutia žalovaného potom nie je zrejmé, akým spôsobom
rozhodol o jeho odvolaní, nakoľko zmenil iba časť textu odôvodnenia. Poukázal na to, že v zmysle § 243
ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. odvolací orgán odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdí a odvolanie
zamietne, ak odvolanie nie je dôvodné, inak napadnuté rozhodnutie zruší, alebo zmení, ak sú na to
dôvody. Odvolací orgán preto môže rozhodnúť iba niektorým zo zákonom stanovených dôvodov, pričom
toto rozhodnutie sa viaže na výrokovú časť rozhodnutia napadnutého odvolaním, pretože táto je pre
účastníka - v tomto prípade obvineného z disciplinárneho previnenia záväzná.



26. Výrok rozhodnutia je jadrom celého rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti
účastníkov správneho konania. Preto musí v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver
správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Dôvody rozhodnutia síce obsahujú
skutočnosti, ktoré príslušný orgán viedli k vyhláseniu rozhodnutia, nemajú však  charakter skutočnosti
zaväzujúcej, ako výrok rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal žalobca  na rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Sž/66/1998 zo dňa 30.09.1998 a sp. zn. 7Sž/102/1998 zo dňa 25.03.1999.

27. Ak žalovaný rozhodol tak, že mení iba odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, je takéto
rozhodnutie podľa žalobcu nepreskúmateľné.

28. Žalovaný k tejto žalobnej námietke uviedol, že pri zmene rozhodnutia môže odvolací orgán
zmeniť nielen výrokovú časť ale aj odôvodnenie, prípadne ich časti. Pri preskúmavaní prvostupňového
rozhodnutia v odvolacom konaní zistil, že prvostupňový orgán správne zistil skutkový základ, dostatočné
odôvodnil aj sankciu, ale v odôvodnení rozhodnutia nesprávne aplikoval hmotnoprávny predpis tým, že
nesprávne uviedol, že žalobca porušil aj povinnosť uvedenú v § 49 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. Z
tohto dôvodu zmenil prvostupňové rozhodnutie v časti jeho odôvodnenia.

29. V rámci druhej žalobnej námietky žalobca poukázal na popis skutku uvedený v prvostupňovom
rozhodnutí a na § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. Vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí
byť delikt vymedzený tak, aby sankcionované konanie nemohlo byť zameniteľné s iným konaním, čo je
zrejmé aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu  SR sp. zn. 2Sžo/238/2009 zo dňa 19.05.2009. Odhliadnuc
od skutočnosti, že správny orgán prvého stupňa spojil skutkovú a právnu vetu výroku rozhodnutia do
jednej časti, nie je zrejmé, akým konkrétnym konaním, resp. nekonaním mal žalobca porušiť povinnosti
uvedené v bode 6 popisu služobnej činnosti, t. j. akú konkrétnu povinnosť mal porušiť. Skutková veta
cituje všetky časti príslušnej formulácie povinností uvedených v bode 6 popisu služobnej činnosti, bez
popisu konkrétneho konania, ktoré zakladá porušenie niektorej z ustanovených povinností. Takýto výrok
nespĺňa požiadavku preskúmateľného rozhodnutia, keďže je ho možné zameniť s iným konaním.

30. K druhej žalobnej námietke sa žalovaný konkrétne nevyjadril.

31. Treťou žalobnou námietkou žalobca poukázal na to, že uloženie disciplinárneho opatrenia bolo
odôvodnené len konštatovaním, že bolo prihliadnuté na povahu protiprávneho konania, na okolnosti,
za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu
služobných povinností. Toto je len konštatovaním zákonných ustanovení bez akéhokoľvek odôvodnenia,
čo je podľa žalobcu taktiež nepreskúmateľné. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6Sž/75/2001 zo dňa 28.11.2001.

32. Žalovaný k tejto žalobnej námietke uviedol, že odôvodnenie sankcie je dostatočné.

33. V rámci štvrtej žalobnej námietky žalobca namietal, že prvostupňový orgán verejnej správy sa
v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nevysporiadal s jeho vyjadreniami k začatiu konania o
disciplinárnom konaní, kde namietal, že mu nie je zrejmé, akého konkrétneho porušenia povinnosti
policajta sa mal dopustiť a akým konkrétnym konaním. Žalovaný vypustil v odôvodnení prvostupňového
rozhodnutia porušenie § 49 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z., pričom sa ostatnými skutočnosťami a
námietkami, uvedenými v odvolaní, vôbec nezaoberal.

34. Odvolací orgán neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom jeho rozhodnutia, akými úvahami bol
vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Jediné,
na čo poukázal nad rámec rozhodnutia prvostupňového orgánu bolo, že plnenie úlohy podľa bodu 6.
popisu služobnej činnosti podlieha zásadám a postupom podľa nariadenia MV SR č. 43/2010 Z. z.  a
citoval ustanovenia tohto nariadenia so záverom, že neevidoval a neviedol potrebnú dokumentáciu.

35. Žalobca ešte poukázal na to, že od nástupu na predmetnú funkciu dňa 01.11.2011 vykonával v súlade
so zákonom všetky činnosti, ktoré mu vyplývali zo všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj
interných predpisov, čo bolo predmetom aj viacerých kontrol a neboli mu vytýkané žiadne nedostatky.
Citované články nariadenia MV SR č. 43/2010 Z. z. sa týkajú vedenia denníka, pričom ide o denník, ktorý
sa vedie na útvaroch, ktorým bola prostredníctvom centrálnej databázy skratiek organizačných útvarov



pridelená spisová značka. Jeho funkcia takýto denník samostatne nevedie, táto povinnosť mu nevyplýva
ani zo zákona, ani z citovaného nariadenia. Ani nadriadený útvar nerozhodol o tom, že by organizačná
zložka, pod ktorú spadá, mala viesť vlastný denník. Nikdy mu nebol daný žiadny ústny alebo písomný
príkaz, pokyn alebo usmernenie, že má viesť osobitným spôsobom evidenciu,  odlišným od spôsobu,
akým to robil a na ktorý poukazoval už aj vo svojom vyjadrení k Oznámeniu o začatí disciplinárneho
konania zo dňa 25.06.2016.

36. Rozhodnutie žalovaného nemôže spĺňať náležitosti zákonného rozhodnutia s poukazom na
ustanovenie § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., pretože odvolací orgán sa nezaoberal
jeho podstatnými námietkami a vyjadreniami uvedenými v odvolaní, jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho posúdenia veci a je nezákonné. Skutkový stav zistený prvostupňovým aj druhostupňovým
orgánom verejnej správy bol nedostačujúci na riadne posúdenie veci.

37. Žalovaný k tejto skupine žalobných námietok uviedol, že v odvolacom konaní sa zaoberal všetkými
námietkami žalobcu. Žalobcovou povinnosťou bolo evidovať a viesť si písomnú dokumentáciu k
vyhodnoteniu činností inšpektorov, ktorú mal mať zaevidovanú v protokole písomností a pod riadne
zaevidovaným protokolovým číslom, a túto  mal následne predkladať v písomnej forme vedúcemu
oddelenia výkonu služby ODI v Brezne. Žalobcovi v disciplinárnom rozkaze nebolo kladené za vinu, že
nevyhotovoval konkrétne jednotlivé dokumentácie, ale bolo mu kladené za vinu, že dokumentácie, čo
vyhotovoval a každý mesiac predkladal, neevidoval v protokole písomností. Povinnosť viesť písomnú
dokumentáciu vyplýva žalobcovi z nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 43/2010 Z. z. o registratúrnom
poriadku.

38. Aj keď žalobca poukazoval na to, že od jeho nástupu do funkcie staršieho referenta mu neboli
vytýkané žiadne nedostatky, z registratúrneho záznamu Krajského dopravného inšpektorátu KR PZ v
Banskej Bystrici č. KRPZ-BB-KDI-180/2016 vyplýva, že za obdobie od 01.11.2011 do 05.08.2016 nebola
zo strany KDI KR PZ vykonaná kontrola registratúry písomnosti u žalobcu.

39. V správnej žalobe uvedené žalobné námietky, smerujúce voči rozhodnutiu žalovaného, ako aj
voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy, spolu súvisia a nadväzujú na seba, preto
sa správny súd nebude vysporiadavať s každou žalobnou námietkou samostatne a v poradí, v akom
boli  uvedené v správnej žalobe, ale ich bude  vyhodnocovať v  poradí danom časovou postupnosťou
administratívneho konania.

40. Preskúmavané rozhodnutia sú rozhodnutiami vydanými v oblasti správneho trestania.  V konaní,
ktoré im predchádza, ako aj v samotných rozhodnutiach, je povinnosťou konajúcich orgánov verejnej
správy aplikovať zásady, ktoré platia v rámci trestnoprávneho procesu pri postihovaní trestných činov.
Základné princípy vzťahujúce sa na správne trestanie možno vyvodiť zo všeobecných ústavných
požiadaviek na uplatňovanie verejnej moci, zo všeobecných princípov demokratického a právneho štátu,
ako aj z požiadaviek obsiahnutých v medzinárodných zmluvách. Uvedené zásady sú zakotvené v Ústave
SR, v Trestnom poriadku, ako aj v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z judikatúry
Najvyššieho súdu SR ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že článok 6, 7 a 13 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a slobôd je nutné aplikovať aj v oblasti správneho trestania.

41. Okrem uvedeného jedným zo základných nezáväzných dokumentov Rady Európy je Odporúčanie
Výboru ministrov Rady Európy č. R(91)1 členským štátom o správnych sankciách. V odporúčaní sa
vymedzujú zásady, ktoré predstavujú základný štandard ochrany subjektov v rámci správneho trestania.
Odporúčanie ustanovuje nasledovné zásady: 1. zásadu zákonnosti, 2. zásadu zákazu retroaktivity, 3.
zásadu ne bis in idem, 4. zásadu konania o správnom delikte v primeranej lehote, 5. zásadu ukončenia
správneho konania o delikte rozhodnutím, 6. špeciálne zásady ako právo osoby byť informovaná o
obvinení voči nej, právo byť vypočutá, právo na odôvodnenie rozhodnutia, právo na obhajobu a pod.,
7. zásadu, že dôkazné bremeno nesie správny orgán a zásadu preskúmateľnosti rozhodnutia, ktorým
sa ukladá sankcia nezávislým súdom. Zásada zákonnosti je vo všeobecnosti vyjadrená v čl. 2 ods. 2
Ústavy SR. V rámci zásady zákonnosti sa dodržiava princíp nullum crimen sine lege a nulla poena
sine lege, t. j. nie je správneho deliktu a správneho postihu bez toho, aby to zákon výslovne stanovil.
V zmysle odporúčania sa tiež uplatňuje požiadavka na určité, jasné a presné formulovanie a znenie
skutkových podstát správnych deliktov, a k tomu prislúchajúci výpočet sankcií, ktoré možno uložiť za
jednotlivé správne delikty.



42. V zmysle vyššie uvedených zásad trestania platí, že každý, kto je obvinený z protiprávneho konania,
má právo na to, aby bol oboznámený s tým, čo sa mu kladie za vinu, má právo vyjadriť sa  k obvineniu
a realizovať svoju obhajobu.  Vyjadrenie a obhajoba sú reakciou na obvinenie a pre ich realizáciu
je nevyhnutné, aby obvinenému bolo zrejmé, čoho, kde a akým spôsobom sa mal dopustiť. Popis
skutku a jeho právna kvalifikácia, s uvedením presných zákonných ustanovení, je podstatnou časťou
rozhodnutia o protiprávnom konaní (v tomto prípade o disciplinárnom previnení). Dodržiavanie týchto
prísnych požiadaviek, vzťahujúcich sa na vymedzenie skutku a jeho právnu kvalifikáciu, je nutné pre
zachovanie zásady zákonnosti (nie je správneho deliktu a správneho postihu bez toho, aby to zákon
výslovne stanovil), zásady ne bis in idem a zásady nezameniteľnosti a totožnosti skutku, na ktoré
nadväzuje zásada práva na obhajobu. Nikto nesmie byť postihnutý za také konanie, ktoré nie je právnou
normou kvalifikované ako protiprávne konanie, a zároveň nikto nesmie byť postihnutý za to isté konanie
dvakrát. Preto aj vo výroku rozhodnutia musí byť skutok vymedzený popisným spôsobom, s uvedeným
konkrétnych skutkových okolností (miesto, čas, spôsob a podobne), za ktorých mal byť spáchaný tak,
aby nebol zameniteľný s iným skutkom. Súčasťou výroku musí byť aj konkrétne ustanovenie právneho
predpisu, pod ktoré takéto protiprávne konanie spadá, teda jeho právna kvalifikácia.

43. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.; rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,
musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V
písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a
označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie
toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania
vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto
rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa
v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.

44. Podľa § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.; výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením
ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na
plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.

45. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.; v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a
pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

46. Aj keď citované ustanovenia zákona č. 73/1998 Z. z. nevymedzujú pre rozhodnutie o disciplinárnom
previnení osobitné náležitosti vo vzťahu k popisu skutku a jeho právnej kvalifikácii, tieto osobitné
požiadavky je potrebné vyvodiť zo všeobecných zásad trestania, ktoré je nutné aplikovať v prípadoch
správneho trestania aplikovať.

47. V posudzovanom prípade sa prvostupňový orgán verejnej správy  vo výroku disciplinárneho
rozkazu obmedzil len na uvedenie časového obdobia, počas ktorého malo dôjsť k protiprávnemu
konaniu, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že porušil bod 6 popisu jeho služobnej činnosti, s
vymenovaním všetkých činností, ktoré sú v tomto bode vymedzené. Ako právna kvalifikácia je vo výroku
uvedené ustanovenie § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. Takto vymedzený skutok nezodpovedá
vyššie uvedeným požiadavkám, najmä vo vzťahu k zásade zákonnosti a nezameniteľnosti skutku
a k vylúčeniu opätovného postihu za to isté konanie. Z výroku prvostupňového rozhodnutia nie je
zrejmé, čoho konkrétne sa mal žalobca dopustiť - akú konkrétnu povinnosť mal porušiť. Z odôvodnenia
prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobca mal porušiť len niektoré z
vymedzených povinností - činností, konkrétne že neviedol písomnú dokumentáciu k vyhodnoteniu
činnosti inšpektorov, ktorú mal mať zaevidovanú v protokole písomností a pod riadne zaevidovaným
protokolovým číslom ju následne predkladať v písomnej forme nadriadenému.

48. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia oproti prvostupňovému orgánu poukázal ešte na
povinnosti vyplývajúce z  nariadenia Ministerstva vnútra SR, týkajúce sa správy registratúry, bez
bližšieho konkrétneho odôvodnenia a súvislosti vo vzťahu k právnej kvalifikácii disciplinárneho
previnenia. Oproti vymedzeniu protiprávneho konania v preskúmavaných rozhodnutiach, žalovaný vo
vyjadrení k správnej žalobe dokonca uvádza, že žalobca nebol postihnutý za to, že nevyhotovoval
príslušné dokumentácie, ale že ich neviedol v protokole písomností.



49. Aj v kontexte odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí je zrejmé, že popis skutku  vo výroku
disciplinárneho rozkazu je nedostatočný, uvedený všeobecným a nekonkrétnym spôsobom, pretože z
neho nie je zrejmé, či sa žalobca porušenia svojich povinností dopustil tým, že nevykonával len niektorú
z činností vymedzených v bode 6 popisu služobnej činnosti alebo nevykonával žiadnu z týchto činností.

50. Ďalším nedostatkom prvostupňového rozhodnutia je  nedostatočná právna kvalifikácia
disciplinárneho previnenia. Vo výroku preskúmavaného rozhodnutia je uvedený len odkaz na
ustanovenie § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. , podľa ktorého disciplinárnym previnením je zavinené
porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom. Toto ustanovenie len
všeobecným spôsobom definuje, čo je disciplinárnym previneným, bez konkrétneho popisu skutkových
podstát. Pre právnu kvalifikáciu protiprávneho konania je uvedenie len tohto zákonného ustanovenia
nedostačujúce, a je nevyhnutné uvádzať ho v spojení s tým zákonným ustanovením, v ktorom je
konkrétne uvedená povinnosť, ktorá mala byť porušená. Nie je vylúčené, že obsahová náplň služobného
pomeru policajta je upravená v zákonoch, v podzákonných predpisoch normatívnej povahy, ale aj
v individuálnych aktoch (rozkazy, príkazy a podobne). Pri právnej kvalifikácii protiprávneho konania
preto potom musí byť v logickom slede, vychádzajúc zo základnej definície disciplinárneho previnenia
(obsiahnutej v  § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.), uvedené, na základe akého zákonného ustanovenia
boli pre policajta záväzné ustanovenia podzákonných predpisov, prípade individuálnych aktov, ktorých
porušenia sa mal dopustiť. Úvaha týkajúca sa právneho posúdenia musí byť  preskúmateľným spôsobom
odôvodnená.

51. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ustanovenia
§ 48 ods. 3 písm. a) a § 49 písm. a) zákona č. 78/1993 Z. z., ktorých porušenia sa mal žalobca
dopustiť, teda právnu kvalifikáciu skutku (chýbajúcu vo výroku disciplinárneho rozkazu) akoby doplnil v
odôvodnení svojho rozhodnutia. Ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého
policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi
a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami,
príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, je len všeobecným ustanovením,
vymedzujúcim všeobecné povinnosti policajta. Ustanovenie § 49 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. sa na
žalobcu nevzťahovalo, čo uznal aj žalovaný vo svojom rozhodnutí.

52. Dôkazom nedostatočnej právnej kvalifikácie protiprávneho konania  vo výroku prvostupňového
rozhodnutia je aj samotné rozhodnutie žalovaného, pretože pri rozhodovaní o opravnom prostriedku sa
nestotožnil s aplikáciou hmotnoprávneho ustanovenia § 49 písm. a) zákona č. 78/1993 Z. z., v dôsledku
čoho potom pristúpil k zmene odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, pretože len v odôvodnení bola
bližšie konkretizovaná právna kvalifikácia protiprávneho konania.

53. Navyše žalovaný poukázal vo svojom rozhodnutí na nariadenie upravujúce správu registratúry,
z ktorého pre žalobcu mali vyplývať povinnosti pri plnení služobných úloh, čím žalovaný opäť len v
odôvodnení rozhodnutia akoby konkretizoval právnu kvalifikáciu skutku.

54. Pri odôvodnení uloženej sankcie - disciplinárneho opatrenia sa prvostupňový orgán obmedzil len na
uvedenie zákonných kritérií, na ktoré bol povinný pri uložení sankcie prihliadať bez toho, aby uviedol,
ktoré konkrétne skutočnosti vzal do úvahy - ako vyhodnotil povahu protiprávneho konania, na aké
konkrétne okolnosti, za ktorých bolo disciplinárne previnenie spáchané, prihliadol, aké sú následky
protiprávneho konania a aký bol doterajší postoj žalobcu k plneniu povinností. Uloženie sankcie bez
uvedenia relevantných skutočností, ktoré boli vzaté do úvahy a ktoré odôvodňujú uloženú sankciu, má
za následok nepreskúmateľnosť  rozhodnutia.

55. S poukazom na uvedené závery preto správny súd považuje žalobné námietky, smerujúce voči
popisu skutku (protiprávneho konania) a jeho právnej kvalifikácii, voči odôvodneniu uloženej sankcie,
ako aj tie žalobné námietky, ktorými žalobca vytýkal zmätočnosť a nepreskúmateľnosť preskúmavaných
rozhodnutí,  za dôvodné.

56. Za dôvodnú považuje správny súd aj tú žalobnú námietku, v ktorej žalobca žalovanému vytýkal, že
neprípustným spôsobom na základe odvolania zmenil len odôvodnenie prvostupňového  rozhodnutia, s
jeho odvolacími námietkami sa nevysporiadal, a o jeho odvolaní nerozhodol zákonným spôsobom.



57. Podľa § 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.; odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu,
ktorý rozhodnutie vydal.

58. Podľa § 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.; odvolací orgán je povinný rozhodnúť                 o odvolaní
bezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v
poradnej komisii, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak nemôže odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní
do 60 dní odo dňa podania odvolania, je povinný o tom policajta písomne vyrozumieť.

59. Podľa § 243 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.; odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v
celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

60. Podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z.; ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení
alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

61. Nosnou a najpodstatnejšou časťou akéhokoľvek rozhodnutia je jeho výroková časť. V oblasti
trestného práva, a analogicky aj v oblasti akýchkoľvek postihov za protiprávne konanie, je význam
výrokovej časti rozhodnutia oproti iným oblastiam ešte viac zdôrazňovaný. Príslušný orgán verejnej
správy, rozhodujúci o opravnom prostriedku, môže preto v prípade zmeny prvostupňového rozhodnutia
zasiahnuť len do jeho výroku, pretože len táto časť rozhodnutia je pre účastníkov konania záväzná
a práve táto časť rozhodnutia obsahuje merito veci. Spôsob, akým o odvolaní žalobcu rozhodol
žalovaný, nie je akceptovateľný, je odrazom nedostatočného popisu skutku a jeho právnej kvalifikácie
v prvostupňovom rozhodnutí a je neudržateľný najmä s prihliadnutím na potrebu dodržania zásad
trestného konania.

62. Žalovaný vo svojom rozhodnutí v podstate len uviedol, že na žalobcu sa nevzťahuje ustanovenie
§ 49 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. a poukázal na nariadenie Ministerstva vnútra SR č. 43/2010
o registratúrnom poriadku, ale s podstatnou časťou odvolacích námietok žalobcu sa nevysporiadal.
Správny súd preto uznal ako dôvodné aj tie žalobné námietky, ktorými žalobca vytýkal vady v postupe
a rozhodnutí žalovaného.

63. Po preskúmaní správnou žalobou napadnutých rozhodnutí a konaní, ktoré im predchádzalo, správny
súd dospel k záveru, že žalobné námietky sú dôvodné, pretože orgány verejnej správy oboch stupňov
nepostupovali v zmysle zákona č. 73/1998 Z. z. a zásad vzťahujúcich sa na postihy protiprávneho
konania v oblasti verejnej správy. Správny súd preto správnou žalobou napadnuté rozhodnutia  zrušil a
vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. V rámci ďalšieho postupu v konaní
je potrebné, aby orgán verejnej správy 1. stupňa, aplikujúc zásady správneho trestania,  jednoznačne
ustálil konanie, ktorým sa mal žalobca dopustiť disciplinárneho previnenia, tomu zodpovedajúcim
spôsobom a v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, uviedol právnu kvalifikáciu s uvedením
konkrétnych ustanovení právnych predpisov (prípadne individuálnych aktov), ktoré mali byť porušené,
svoje rozhodnutie preskúmateľným spôsobom odôvodnil (aké dôkazy boli vykonané, ako ich vyhodnotil
a akými úvahami sa pri hodnotení riadil), vrátane konkrétneho odôvodnenia prípadnej uloženej sankcie.

64. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci
úspech celkom, priznal úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny
súd samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

65. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP               a § 439 ods. 1 SSP ,
§ 439 ods. 3 a contrario SSP).



O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1, 2 SSP), v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}