{"guid": "e60e3c49-069d-48b2-b1e6-b11c7c741b35:981a0040-37f7-4f83-89eb-a455077bde60", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6017200009.1", "spisova_znacka": "24Sa/2/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Sa/2/2017 z 15. 2. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 15. februára 2017, sp. zn. 24Sa/2/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6017200009.1", "identifikacne_cislo": "6017200009", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Eva Hercegová", "sudca_id": 901, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-hercegova-901", "datum_vydania": "2017-02-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-10.odsek-5", "nazov": "§ 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-10.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-10"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/327#paragraf-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/981a0040-37f7-4f83-89eb-a455077bde60", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6017200009.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6017200009.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6017200009.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24Sa/2/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200009
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6017200009.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou, v právnej
veci navrhovateľa: B. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, XXX XX E., toho času ÚVTOS a
ÚVV, Mierové námestie 1, 019 17 Ilava, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Trenčín,
Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. 9352/2015-
KaTN, Č. RZ: 69353/2015 zo dňa 05.11.2015, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd rozhodnutie odporcu sp. zn. 9352/2015-KaTN, Č. RZ: 69353/2015 zo dňa  05.novembra. 2015
p o t v r d z u j e.

II/ Navrhovateľovi náhradu trov konania   n e p r i z n á v a.

III/ Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok 35,- Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Centrum právnej pomoci Kancelária Trenčín rozhodnutím sp. zn. 9352/2015-KaTN, Č. RZ: 69353/2015
zo dňa  05.11.2015 podľa  § 10 ods. 5 zákona č.  327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v
materiálnej núdzi nepriznal žiadateľovi B. Y. (v procesnom postavení navrhovateľ) nárok na poskytovanie
právnej pomoci z dôvodu, že nebola splnená zákonná podmienka podľa  § 6 ods. 1 písm. b) zákona č.
327/2005 Z. z., t. j. nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu vo veci, s ktorou sa navrhovateľ obrátil
na Centrum so žiadosťou o priznanie právnej pomoci do súdneho konania o náhradu nemajetkovej ujmy
v sume  10.000,00 Eur vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.  16C/245/2015.

Z odôvodnenia rozhodnutia odporcu vyplýva, že Centrum preskúmalo žiadosť o poskytnutie právnej
pomoci v intenciách § 8 zákona č. 327/2005 Z. z., predovšetkým s ohľadom na možnú existenciu
neoprávneného zásahu do osobnostných práv žiadateľa, na základe ktorého sa domáha náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch a označenie dôkazov na podporu svojich tvrdení. Podľa tvrdení žiadateľa
malo k zásahu do jeho osobnostných práv dôjsť konaním prokuratúry, ktorá náležite neprešetrila údajné
korupčné správanie personálu Ústavu na výkon trestu a Ústavu na výkon väzby Ilava, žiadateľ nesúhlasil
so záverom prokuratúry, ktorá len konštatovala, že skutok sa nestal. Odporca v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že žiadateľ považuje za nezákonný zásah do jeho osobnostných práv to, že nebolo
z jeho subjektívneho pohľadu urobené riadne a efektívne vyšetrovanie. K výzve, aby doložil dôkazy,
žiadateľ oznámil odporcovi, že disponuje len originálmi listinných dôkazov a vzhľadom na pomery vo
väznici nemôže Centru predložiť tieto na preukázanie svojich tvrdení.

Odporca v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že v danom prípade žiadateľ nepredložil a ani neoznačil
dôkazy, na základe ktorých by sa bolo možné domnievať, že došlo do zásahu do osobnostných práv



žiadateľa a prípadnému vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.  Je nesporné, že samotná
skutočnosť, že prokuratúra neprešetrila skutok s takým výsledkom, ako by si predstavoval žiadateľ,
nepredpokladá automatický vznik ujmy na jeho právach. V snahe vylúčiť zneužívanie inštitútu prístupu
k spravodlivosti pre osoby materiálne znevýhodnené podľa zákona č.  327/2005 Z. z. je namieste
posúdenie podmienky zrejmej bezúspešnosti sporu, a teda nepriznanie právnej pomoci v prípadoch,
kedy by podľa názoru Centra nešlo o spravodlivé  uplatnenie alebo bránenie práva. V týchto intenciách
Centrum vyhodnotilo aj predmetnú žiadosť o poskytnutie právnej pomoci žiadateľa a dospelo k záveru,
že vo veci, s ktorou sa žiadateľ obrátil na Centrum, nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu.

Odporca v súvislosti s posudzovaním zrejmej bezúspešnosti sporu podľa  § 8 zákona č. 327/2005 Z.
z. poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/48/2014 zo dňa  15.07.2015, v ktorom
sa uvádza: „Pokiaľ ide o negatívnu podmienku „zrejmej bezúspešnosti sporu“ v zmysle § 8 zákona
č.327/2005 Z. z., je nevyhnutné zdôrazniť, že ide o technický pojem výlučne na účely tohto konania,
ktorý nemôže prejudikovať  právne následky pre súdne konanie. Uvedený pojem je demonštratívne
vymedzený pojmom „najmä“ a naznačuje taký skutkový stav veci, na základe ktorého  Centrum pri
dodržaní odbornej starostlivosti pri prvotnej analýze veci postupom due villigence neodporúča vstúpiť
do sporu a hradiť náklady právnej pomoci. Na túto oblasť sa vzťahuje  správna  úvaha Centra, súd
pri prieskume zákonnosti neposudzuje účelnosť a vhodnosť  správneho rozhodnutia v zmysle § 245
ods. 2 O.s.p. Ustanovenie § 8 zákona č.327/2005 Z. z. nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na
ktoré musí odporca pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti prihliadnuť, pretože rozsah posúdenia
zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii odporcu a závisí od okolností konkrétneho prípadu“.

K vecnej stránke posúdenia veci, do ktorej navrhovateľ žiadal priznať právnu pomoc, odporca uviedol,
že z ustanovenia  § 13 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že na vznik občianskoprávnej sankcie za
nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené
zákonné predpoklady, ktorými sú:
a) existencia zásahu, ktorý vyvolal, alebo bol spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo
ohrození osobnostných práv chránených ustanovením  § 11 OZ,
b) neoprávnený (protiprávny) charakter tohto zásahu,
c) existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou.

Odporca pri prvotnej analýze žiadosti konštatoval, že žiadateľ nepredložil a ani neoznačil také listinné
dôkazy, ktorými by bol schopný preukázať namietaný zásah do svojich osobnostných práv. Poukázal na
rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Sžo/36/2011 zo dňa  22.08.2012 z ktorého vyplýva, že posúdenie otázky
zrejmej bezúspešnosti nemožno nechať len na tvrdení žiadateľa a priznávať tak nárok aj v prípade,
keď žiadateľ nemá dôkaz, ktorým by pred súdom preukázal oprávnenosť nároku. Takýto postup by
mohol znamenať uplatnenie šikanóznych návrhov založených na tvrdení žalobcu, ktorý nevie preukázať.
Priznanie právnej pomoci by bolo v tomto konaní nehospodárnym a neefektívnym konaním Centra.
Odporca konštatoval, že nemôže akceptovať argumentáciu žiadateľa, že nemôže listinné dôkazy,
ktorými disponuje len v origináloch, zaslať Centru, nakoľko by neprešli cez väznicu, pričom uviedol, že
v danom prípade sa opäť jedná o subjektívny pocit nedôvery žiadateľa voči ústavu na výkon trestu a
Centrum je názoru, že takéto konanie Centra by bolo neprimerané zvýhodňovanie žiadateľa v porovnaní
s inými žiadateľmi, ktorí sa taktiež nachádzajú v ústave na výkon trestu a sú schopní predložiť potrebné
písomnosti poštou. Bolo v záujme žiadateľa predložiť dôkazy o svojich tvrdeniach, aby Centrum mohlo
vyhodnotiť jeho žiadosť.

Odporca konštatoval, že nebola splnená podmienka zrejmej bezúspešnosti sporu, a keďže nesplnenie
hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok
negatívne rozhodnutie o nároku, so splnením ďalších podmienok sa už nezaoberal.

V zákonom stanovenej lehote podal navrhovateľ odvolanie proti rozhodnutiu Centra, ktoré navrhoval
zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Nesúhlasil s postupom Centra, ak Centrum odmieta brať
do úvahy, že dôkazy nemohol predložiť, pretože jeden zo žalovaných, a to personál väznice Ilava mu
to znemožňuje. Uvádzal, že korešpondencia od Centra je v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a
výkon väzby Ilava považovaná za osobnú korešpondenciu, a teda podlieha kontrole. Tvrdil, že neexistuje
žiaden systém kontroly korešpondencie a od momentu odovzdania pošty záleží len na ľubovôli  ÚVTOS
a ÚVV, či ju odovzdajú, alebo zlikvidujú. Centrum mu neposkytlo žiadnu záruku ani dôkaz o tom, že
väznica predložené listinné dôkazy nezlikviduje a uvádzal, že zamestnanci Centra nemajú poňatie o



tom, čo sa deje v ÚVTOS a v ÚVV Ilava. Nemá možnosť urobiť kópie originálu listinných dôkazov, lebo
vo väznici na to nie sú možnosti a prostriedky.  Vytýkal odporcovi, že posudzoval bezúspešnosť sporu z
nekvalifikovanej žaloby, vyslovil záver bez toho, aby posúdil dôkazy a znemožňuje mu dôkazy predložiť.

Odporca v písomnom stanovisku k odvolaniu trval na zákonnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia
a na dôvodoch uvedených v rozhodnutí. Zdôraznil, že povinnosťou každého žiadateľa, ktorý žiada o
poskytovanie právnej pomoci, je označiť, alebo predložiť dôkazy o svojom nároku v takom rozsahu, aby
Centrum mohlo posúdiť, či v danom prípade nejde o zrejme bezúspešný spor v zmysle  § 8 zákona č.
327/2005 Z. z.  Poukázal na článok 2 ods.  2 Ústavy SR, v zmysle ktorého môžu štátne orgány konať
iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Rovnako ÚVTOS
a ÚVV Ilava, ako štátny orgán, môžu postupovať iba v zmysle Ústavy a zákonov, a to aj pri nakladaní s
korešpondenciou navrhovateľa. Centrum preto nemohlo  zobrať do úvahy ako fakt ničím nepodložené
tvrdenie navrhovateľa, že v prípade predloženia, alebo označenia dôkazov by boli zo strany väznice
znehodnotené. Centrum taktiež upovedomilo žiadateľa o možnosti označenia konkrétnych dôkazov,
ktoré by si Centrum následne vyžiadalo od ÚVTOS a ÚVV Ilava, ktoré by bolo povinné na základe
žiadosti o súčinnosť oznámiť informácie a predložiť listiny majúce význam pre konanie a rozhodnutie.

Odporca poukázal na to, že svoje rozhodnutie  odvodzoval aj od judikatúry v obdobných veciach, a to
z rozsudku NS SR sp. zn. 6Sžo/36/2011 zo dňa 22.08.2015, sp. zn. 3Sžo/42/2014 zo dňa  19.05.2015
a sp. zn. 6Sžo/48/2014 zo dňa 15.07.2015. Nepriznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci ešte
neznamená neúspech v súdnom konaní a Centrum takýmto rozhodnutím neporušuje navrhovateľove
právo na prístup k súdu, a ani neprejudikuje výsledok súdneho konania.

Od 01.07.2016 nadobudol účinnosť Správny súdny poriadok (ďalej v texte SSP) zákon č. 162/2015 Z.
z., ktorý nahradil Občiansky súdny poriadok - zákon č. 99/1963 Zb.

Podľa § 492 ods. l SSP; konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom  nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V predmetnej veci podal odvolanie proti rozhodnutiu odporcu navrhovateľ, a to v zákonom stanovenej
lehote, doručené bolo Centru dňa 13.11.2015. Centrum predložilo vec na rozhodnutie podľa  tretej hlavy
piatej časti O.s.p.  Krajskému súdu v Bratislave dňa 16.12.2015, ktorý uznesením č. k. 9Sp/140/2015-15
zo dňa 08.12.2016, právoplatným dňa 28.12.2016, postúpil vec na ďalšie konanie, ako miestne a
kauzálne príslušnému Krajskému súdu v Banskej Bystrici v zmysle § 250d ods.2 O.s.p. v spojení s §
246a ods. 2 O.s.p. a § 85 ods. l O.s.p., § 14c písm. b) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch
súdov Slovenskej republiky, pretože všeobecným súdom navrhovateľa je Okresný súd Nitra, ktorý sa
nachádza v obvode Krajského súdu v Nitre a kauzálne príslušným súdom pre obvod tohto krajského
súdu je Krajský súd v Banskej Bystrici. Pri posudzovaní okolností zakladajúcich miestnu príslušnosť
súdu v súlade s  § 11 ods. 1 O.s.p. vychádzal z toho, že všeobecným súdom navrhovateľa ako občana
je súd, v obvode ktorého má bydlisko, pričom bydlisko navrhovateľa je v obci E., okres I..

Keďže preskúmavacie súdne konanie podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. začalo podaním odvolania (§
250m ods. 2 O.s.p.) pred nadobudnutím účinnosti SSP, v súlade s § 492 ods. l SSP tunajší súd dokončí
konanie podľa Občianskeho súdneho poriadku.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. l O.s.p.).

Podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti O.s.p.  postupujú súdy v prípadoch, v ktorých zákon zveruje
súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti  neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov
(§ 250l ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ nie je uvedené inak, na konanie sa použijú ustanovenia druhej hlavy (§ 250l
ods. 2 O.s.p.). Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. postupujú súdy v prípadoch, v ktorých
fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu a žiada, aby súd  preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. l
O.s.p.).

Súd na prejednanie veci nenariadil pojednávanie, nakoľko obaja účastníci konania súhlasili s
rozhodnutím veci rozsudkom bez nariadenia pojednávania v zmysle § 250f ods. l O.s.p., preto rozsudok



bol verejne vyhlásený dňa 16.02.2017, pričom miesto a čas jeho vyhlásenia bolo zverejnené na webovej
stránke súdu a na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 O.s.p.).  Na výzvu Krajského súdu v Bratislave zo dňa
19.01.2016, ohľadom možnosti rozhodnutia veci rozsudkom bez nariadenia pojednávania s poučením,
že ak navrhovateľ sa k výzve nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky proti takémuto postupu
súdu, navrhovateľ žiadnym spôsobom nereagoval.

Krajský súd v Banskej Bystrici preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa
so stanoviskami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu, ktorý bol súdu
postúpený odporcom,  a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť, nakoľko rozhodnutie bolo
vydané odporcom v súlade so  zákonom, preto súd rozhodnutie odporcu potvrdil podľa § 250q ods. 3
O.s.p.

Z ustanovenia § 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám  v materiálnej núdzi
vyplýva jeho účel, a to vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie
v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze
nemôžu využívať  právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu
právnych sporov.  Štát potom znáša sám, resp. v prevažnom rozsahu náklady za poskytnutie právnej
pomoci znevýhodneným osobám.  V zákone sú preto precízne stanovené podmienky, za ktorých bude
právna pomoc fyzickým osobám patriť, v snahe vylúčiť možné zneužívanie tejto právnej úpravy.

Podľa ustanovenia § 6 ods. l zákona č. 327/2005 Z. z.; fyzická osoba má právo na poskytnutie
právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima
ustanoveného osobitným predpisom  a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím
majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej
mzdy  okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

Podľa ustanovenia § 8 zákona č. 327/2005 Z. z.; pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum
prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ
schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

Podľa ustanovenia § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z.; v znení platnom do 30.06.2016 Centrum
rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu
nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu, ktorým sa priznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, nie
je možné podať opravný prostriedok. Ak centrum rozhodne, že nárok na poskytnutie právnej pomoci
nepriznáva, možno v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia podať prostredníctvom centra odvolanie
na príslušný krajský súd, o čom centrum žiadateľa náležite poučí v odôvodnení rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.; na konanie o nároku na poskytnutie právnej
pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok); v odôvodnení rozhodnutia správny orgán
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.; správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 245 ods. 2 O.s.p.; pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej
voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.

Podľa článku 2 ods.2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Úlohou krajského súdu bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmať
zákonnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia odporcu, ako aj jemu predchádzajúceho postupu v



správnom konaní, ktorý vyústil do vydania rozhodnutia o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej
pomoci navrhovateľovi vo veci žaloby podanej na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn.  16C/245/2015
žalobcu B. Y. (navrhovateľ v tomto konaní) proti žalovaným 1/ Generálna prokuratúra SR, 2/ Slovenská
republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, 3/ Ministerstvo spravodlivosti SR, 4/ Generálne
riaditeľstvo ZVJS, 5/ Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Ilava, o zaplatenie
sumy  10.000,- Eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že skutkový stav zistenia popísaný v napadnutom rozhodnutí
zodpovedá obsahu spisu. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu
správneho orgánu v konaní podľa piatej časti O.s.p. je posudzovať, či orgán verejnej správy príslušný na
konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový
stav v náležitom rozsahu, ktorý mu umožňuje vo veci rozhodnúť, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či rozhodnutie
obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v
súlade s príslušnými hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia je
podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádza vydaniu rozhodnutia.

Spornou otázkou v konaní je posúdenie zrejmej bezúspešnosti sporu vo veci navrhovateľa, pre ktorú
žiada právnu pomoc. Súd preto posudzoval správnosť aplikácie ustanovenia § 8 v spojení s § 6 ods. 1
písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. orgánom verejnej správy na daný prípad. Zároveň súd posudzoval
správnosť postupu orgánu verejnej správy, ako aj dodržanie náležitostí rozhodnutia v zmysle zákona
č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku, na subsidiárne použitie, ktorého odkazuje § 25 ods. 1 zákona č.
327/2005 Z. z.

Pojem zrejmej bezúspešnosti zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi bližšie
neobjasňuje. V ustanovení § 8 zákon o poskytovaní právnej pomoci len príkladmo uvádza, na čo
najmä musí Centrum prihliadať pri posudzovaní splnenia podmienky, že nejde o zrejmú bezúspešnosť
sporu. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3 Sžo/42/2014 zo dňa 19.05.2015 k zrejmej bezúspešnosti
sporu uviedol, že ide o technický pojem výlučne pre účely tohto konania, ktorý nemôže prejudikovať
právne následky pre konanie, pre ktoré sa žiada právna pomoc. Uvedený pojem je demonštratívne
vymedzený pojmom „najmä“, a naznačuje taký skutkový stav veci, u ktorého Centrum pri dodržaní
odbornej starostlivosti pri prvotnej analýze veci postupom due dilligence neodporúča vstúpiť do sporu
a hradiť náklady právnej pomoci. Na túto oblasť sa vzťahuje správna úvaha Centra, súd pri prieskume
zákonnosti neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p.

Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii odporcu a závisí od okolnosti
konkrétneho prípadu. Za plne opodstatnené je nutné považovať oprávnenie Centra, aby skúmal, či v
konkrétnom prípade už zo skutkových tvrdení žiadateľa nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno
vyhovieť, napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času, alebo ak je v dôkaznej núdzi. Za obdobnú
je potrebné považovať aj situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené
v iných konaniach, alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov,
napr. z dôvodu včasného nepodania opravných prostriedkov, neprípustnosti riadnych, či mimoriadnych
opravných prostriedkov.

Súd si pri rozhodovaní osvojil aj názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp. zn. 6Sžo/36/2011
zo dňa 22.08.2012, v zmysle ktorého „ Senát Najvyššieho súdu SR prisvedčil argumentácii žalovanému
v tom, že za správny nemožno považovať výklad, že posúdenie otázky zrejmej bezúspešnosti sporu má
ponechať len na tvrdení žiadateľa s tým, že potom by posudzoval len otázku materiálnej núdze žiadateľa
a otázku hodnoty sporu, pričom by priznal nárok aj v prípade, keď žiadateľ nemá dôkaz, ktorým by pred
súdom preukázal oprávnenosť jeho nároku. Takýto postup by totiž znamenal v jednotlivých prípadoch
uplatnenie šikanóznych návrhov a návrhov založených na tvrdení žalobcu, ktoré nevie preukázať.
Stotožnil sa tiež s názorom žalovaného, že za účelom odbremenenia súdov od tzv. šikanóznych a
bagateľných návrhov zákon č. 327/2005 Z. z. citovaným ustanovením § 8 mu (Centru právnej pomoci)
zveril právomoc tieto návrhy „eliminovať“ v podobe vydávaní negatívnych rozhodnutí o nepriznaní nároku
na poskytnutie právnej pomoci, a to z dôvodu nesplnenia jednej z kumulatívnych podmienok priznania
tohto nároku“.



Posudzovanie splnenia zákonných podmienok na poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 6 zákona č.
327/2005 Z. z. je vecou Centra právnej pomoci. Tento orgán rozhoduje bez hodnotenia dôkazov, čo
prináleží až súdu konajúcemu vo veci samej, avšak orgán verejnej správy musí posúdiť, či žiadateľ
o poskytnutie právnej pomoci je schopný aspoň označiť dôkazy na podporu svojich tvrdení, teda, nie
akékoľvek dôkazy, ale dôkazy preukazujúce pravdivosť jeho tvrdení.

Z odôvodnenia rozhodnutia odporcu vyplýva, aké dôkazy mal k dispozícii, ktoré zohľadňoval pri
rozhodovaní, a ako ich vyhodnotil. V danom prípade sa jedná o rozhodnutie na základe správneho
uváženia, preto v súlade s § 245 ods.  2 O.s.p. súd pri prieskume zákonnosti rozhodnutia posudzuje
len to, či rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk zákona. V danom prípade sú medze dané určenými
zákonnými podmienkami pre možné poskytnutie právnej pomoci v ustanovení  § 6 ods.  1, vrátane
podmienky, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. V zmysle § 47 ods.  3 Správneho poriadku je
správny orgán povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ako použil správnu úvahu pri použití správnych
predpisov.

Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s postupom a záverom odporcu, ktorý považoval nepredloženie
a neoznačenie dôkazov odporcovi za nepreukázanie predpokladu ohľadom jeho schopnosti označiť
dôkazy potrebné na preukázanie jeho tvrdení v konaní, pre ktoré žiada právnu pomoc. Navrhovateľ bol
vyzvaný na predloženie dôkazov, ako aj na označenie týchto dôkazov. Namiesto toho, aby navrhovateľ
označil tieto dôkazy, uvádzal argumentáciu o nemožnosti predložiť dôkazy odporcovi poštou v dôsledku
možného nedoručenia dôkazov odporcovi, resp. ich zlikvidovania a pod. Rovnako, ako odporca, aj
správny súd zastáva názor, že na takúto argumentáciu nie je možné prihliadnuť. Bolo v záujme
navrhovateľa a povinnosťou navrhovateľa, ako účastníka správneho konania, predložiť listinné dôkazy,
resp. hodnoverným spôsobom preukázať, že disponuje takými relevantnými dôkazmi, ktorými by vedel
preukázať pravdivosť jeho tvrdení tak, aby eventuálne mohol byť úspešný v konaní, do ktorého žiadal
priznať právnu pomoc. Pokiaľ si navrhovateľ v tomto smere nesplnil povinnosť aspoň označenia takýchto
dôkazov, znamená to preukázanie nesplnenia podmienky pre priznanie právnej pomoci v zmysle  § 8 v
spojení s  § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. Správny súd poukazuje na to, že rozsah posúdenia
zrejmej bezúspešnosti sporu je výlučne v kompetencii odporcu a závisí od okolností konkrétneho
prípadu. Za plne odpodstatnené je nutné  považovať oprávnenie Centra, aby skúmal, či v konkrétnom
prípade už zo skutkových tvrdení žiadateľa nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť, napr. z
dôvodu, ak je v dôkaznej núdzi. Za dôkaznú núdzu možno považovať aj stav, ak navrhovateľ iba formálne
tvrdí, že disponuje listinnými dôkazmi, ktoré však odporcovi nepredložil, resp. aspoň presne neoznačil
s uvedením podstatnej časti ich obsahu tak, aby to umožňovalo odporcovi posúdiť relevantnosť pre
konanie vedené na všeobecnom súde o náhradu nemajetkovej ujmy. Centrum právnej pomoci rozhoduje
bez vyhodnotenia označených, resp. predložených dôkazov, čo prináleží až súdu konajúcemu vo veci
samej, avšak odporca musí posúdiť, či žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci aspoň disponuje dôkazmi
na podporu svojich tvrdení, teda, nie akýmikoľvek dôkazmi, ale dôkazmi preukazujúcimi pravdivosť jeho
tvrdení, ktoré by mohli viesť k úspechu v konaní.

Vzhľadom na okolnosti konkrétnej veci, podľa názoru súdu, odporca správne poukázal na existenciu
zrejmej bezúspešnosti sporu, do ktorého žiadal navrhovateľ priznať právnu pomoc. Aj podľa názoru súdu
navrhovateľ nespĺňa podmienku pre priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci v zmysle  § 6
ods.  1 písm. b) zákona č.  327/2005 Z. z., preto rozhodnutie odporcu, ako vydané v súlade so zákonom,
potvrdil podľa  § 250q ods.  3 O.s.p.

Navrhovateľovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal podľa  § 250k ods.
1  a contratio O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.

Súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch, pretože podal opravný prostriedok, s ktorým nebol úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať
len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§



42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "0498c3c4-5e49-4597-b6a4-1486fe2cffda:bd586d18-9a21-4301-8341-fb33c9d3ee75", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1015202097.1", "spisova_znacka": "9Sp/140/2015", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Sp/140/2015 z 7. 12. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-12-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1015202097.1"}], "citovane_v": []}