Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/45/2017 z 17. 10. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 17. októbra 2017, sp. zn. 23S/45/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6017200147.3 Krajský súd Banská Bystrica | 23S/45/2017 | ECLI:SK:KSBB:2017:6017200147.3 | 2017-10-17 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 57 ods. 50 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z., § 57 ods. 42 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z., § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z., § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/29b202a4-55c7-40e8-ae40-be3a540b8da8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6017200147.3 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/45/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200147
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6017200147.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka,
PhD., v právnej veci žalobcu: Roľnícka spoločnosť, a.s., so sídlom Bottovo 154, 980 41 Bottovo, IČO:
31 580 700, zast.: Advokátska kancelária GABE - BB, s.r.o. so sídlom ul. Prof. Sáru č. 44, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 36 855 936, za ktorú koná JUDr. Gabriela Muránska Matušková, PhD., advokátka
a konateľka proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, Trnavská cesta 52,
P.O.BOX 45, 826 45 Bratislava, IČO: 00 607 223, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
OLP/114/2017 zo dňa 06.februára 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Regionálny úrad verejného zdravotníctva Rimavská Sobota, ako prvostupňový orgán verejnej správy,
rozhodnutím č. A/2016/01311 zo dňa 26.10.2016, podľa § 57 ods. 50 písm. a) zákona č. 355/2007
Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon č. 355/2007 Z. z.“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 1.000 Eur za správny delikt na úseku
verejného zdravotníctva podľa § 57 ods. 42 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z., ktorého sa dopustil
tým, že nepredložil na posúdenie Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva Rimavská Sobota návrh
podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. na uvedenie priestorov Hospodárskeho dvora v
Orávke do prevádzky a do času kladného posúdenia sa nezdržal vykonávania posudzovaných činností,
čím porušil § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z.

2. Žalobca podal proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy odvolanie, o ktorom
rozhodoval ako príslušný orgán verejnej správy druhého stupňa žalovaný, ktorý rozhodnutím č.
OLP/114/2017 zo dňa 06.02.2017 odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového
orgánu verejnej správy potvrdil.

3. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca na tunajšom súde žalobu o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, ktorou sa domáhal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj
rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zrušiť rozhodnutia
žiadal z dôvodu, že vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) zákona
č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“)) a z dôvodu, že sú nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP).



4. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej
správy, ktoré mu predchádzalo za nezákonné z dôvodov:
I. Uplynutia lehoty na začatie administratívneho konania, t. j. uplynutia prekluzívnej lehoty, v ktorej
bolo možné vyvodiť zodpovednosť za správny delikt.
II. Nesprávnej aplikácie zákona č. 126/2006 Z. z. pri posudzovaní uvedenia priestorov do prevádzky v
auguste 2007, ktorý nevyžadoval na uvedenie priestorov do prevádzky na prevádzkovanie živočíšnej
výroby súhlasné rozhodnutie orgánu verejného zdravotníctva, preto nemohlo dôjsť zo strany žalobcu k
spáchaniu predmetného správneho deliktu.
III. Nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov v časti ohľadom výšky
uloženej pokuty.
5. Žalobca k I. žalobnému bodu uvádzal nasledovné skutočnosti (body 6 až 9):

6. Žalobca už v písomných námietkach k oznámeniu o začatí konania o uloženie pokuty, ale aj v
odvolaní vzniesol námietku uplynutia lehoty na začatie administratívneho konania, k čomu žalovaný
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Szd/1/2012, z ktorého vyplýva, že účastník konania
tým, že do času vydania napadnutého rozhodnutia nepodal návrh podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona
č. 355/2007 Z. z. naďalej udržiava protiprávny stav, ktorý je kvalifikovaný ako správny delikt na úseku
verejného zdravotníctva nesúci znaky pokračovacieho správneho deliktu. Preto objektívna lehota začne
plynúť až od doby, keď účastník konania od udržiavania protiprávneho stavu upustí. Táto skutočnosť do
doby vydania napadnutého rozhodnutia nenastala, preto úrad považoval námietku uplynutia lehoty na
začatie administratívneho konania za nedôvodnú.

7. Žalobca nesúhlasil s týmto stanoviskom žalovaného, pretože zo znenia ustanovenia § 57 ods.
52 zákona č. 355/2007 Z. z. vyplýva, že orgán verejnej správy môže začať konanie o uloženie pokuty
najneskôr v posledný deň trojročnej objektívnej lehoty. Zo znenia § 13 ods. 4 písm. a) zákona č.
355/2007 Z. z. vyplýva, že k porušeniu povinnosti uvedenej v § 13 ods. 4 písm. a) dôjde dňom uvedenia
priestorov do prevádzky bez existencie súhlasného rozhodnutia orgánu verejného zdravotníctva na
uvedenie priestorov do prevádzky, a teda týmto dňom začína plynúť trojročná objektívna lehota.

8. Na Hospodárskom dvore (ďalej len „HD“) v Orávke realizuje žalobca živočíšnu výrobu - chov
hovädzieho dobytka od augusta 2007. Zákonná trojročná objektívna lehota na začatie konania o uloženie
pokuty začala plynúť v auguste 2007 a uplynula v auguste 2010. Správne konanie o uloženie pokuty
bolo začaté dňom 10.08.2016. To, že prvostupňový orgán verejnej správy nadobudol subjektívnu
vedomosť o porušení povinnosti až dňa 28.07.2016, t. j. až šesť rokov po uplynutí objektívnej lehoty,
je irelevantné. Možnosť začať správne konanie o uloženie pokuty zanikla v auguste 2010.
9. Nejedná sa o pokračovací správny delikt. Uvedenie priestorov do prevádzky je konkrétnym
jednorazovým časovým momentom, ktorý nemôže trvať počas prevádzkovania priestorov, teda
prevádzkovanie priestorov nadväzuje na uvedenie priestorov do prevádzky, t. j. podľa žalobcu sa jedná
o dve rôzne skutočnosti, ktoré nemožno zamieňať.

10. K II. žalobnému bodu žalobca uviedol (body 11 až 13):

11. V čase, keď začal žalobca na HD v Orávke realizovať živočíšnu výrobu, t. j. v auguste
2007, platil zákon č. 126/2006 Z. z., účinný do 31.08.2007, ktorý na uvedenie priestorov do
prevádzky na prevádzkovanie živočíšnej výroby súhlasné rozhodnutie orgánu verejného zdravotníctva
nevyžadoval. Zákon č. 126/2006 Z. z. neupravoval povinnosť právnických osôb zdržať sa vykonávania
posudzovaných činností až do doby kladného posúdenia, tak, ako je tomu v ustanovení § 13 ods. 4
písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z.

12. Napadnuté rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov,
ak žalovaný uviedol „aj do času platnosti zákona č. 126/2006 Z. z., ako aj v súčasnosti platného zákona
č. 355/2007 Z. z. prevádzkovanie tejto činnosti podlieha posúdeniu orgánu verejného zdravotníctva a
orgány verejného zdravotníctva sú oprávnené v týchto prevádzkach vykonať štátny zdravotný dozor
(ďalej len „ŠZD“). Namietal, že žalovaný (rovnako ani prvostupňový orgán verejnej správy) neuviedol
konkrétne ustanovenia zákona č. 126/2006 Z. z., prípadne ďalších právnych predpisov, z ktorých
by malo vyplývať, že na uvedenie priestorov do prevádzky na prevádzkovanie živočíšnej výroby, a
to konkrétne pastevného chovu dobytka s prikrmovaním, sa v auguste 2007 vyžadovalo súhlasné



rozhodnutie orgánu verejného zdravotníctva, a že priestory živočíšnej výroby na HD v Orávke „spadali“
pod výkon štátneho zdravotného dozoru.

13. Na posudzovanie splnenia/nesplnenia podmienok pre uvedenie priestorov do prevádzky v auguste
2007 je potrebné aplikovať zákon platný a účinný v tom čase, t. j. zákon č. 126/2006 Z. z. Z prechodných
ustanovení k zákonu č. 355/2007 Z. z. nevyplýva, že by priestory, ktoré už boli uvedené do prevádzky,
mali mať dodatočne vydané súhlasné rozhodnutie aj podľa zákona č. 355/2007 Z. z. Ak by orgán verejnej
správy posudzoval podmienky pre uvedenie priestorov do prevádzky podľa neskôr platného zákona,
išlo by o pravú retroaktivitu, ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná.

14. K III. žalobnej námietke žaloba uviedol (body 15 a 16):

15. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že sa stotožnil s argumentáciou prvostupňového
orgánu verejnej správy ohľadom výšky pokuty, pričom k odvolacej námietke voči neprimeranosti
výšky pokuty doplnil ďalšie skutočnosti, avšak podľa žalobcu sa žalovaný vôbec nevysporiadal so
skutočnosťami a konkrétnymi námietkami ohľadom výšky uloženej pokuty uvádzanými v podanom
odvolaní, keď najmä namietal voči skutočnostiam uvádzaným Regionálnym úradom verejného
zdravotníctva v Rimavskej Sobote, že výška pokuty sa zakladá na skutočnosti, že obyvatelia obce
Orávka sú zásobovaní vodou z individuálnych vodných zdrojov - studní, ktoré sú dlhodobo mimoriadne
zaťažované dusíkatými látkami. Hnoj a močovka z jestvujúceho voľného chovu jalovíc nie sú
zhromažďované v nepriepustných žumpách a hnojiskách, a podľa zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách
majú charakter látok škodiacich vodám. Voľný chov jalovíc bude mať preto dopad na kvalitu spodných
vôd, ktorými sú zásobované individuálne vodné zdroje obyvateľov obce Orávka. Tieto skutočnosti
žalobca označil za nepravdivé, zavádzajúce, nakoľko chov jalovíc je pôvodným chovom hovädzieho
dobytka s tým, že jalovice sú voľne ustajnené v pôvodnom objekte s nepriepustnou vrstvou, kde je
vybudovaná aj nová hnojovicová žumpa. Exkrementy sú sťahované do nepriepustných jám, a tieto sú
podľa potreby čistené a vyvážané na hnojisko mimo obce Orávka.

16. Žalovaný vôbec neuviedol, z akých skutočností a dôkazov vychádzal, keď uviedol, že účastník
konania nepreukázal snahu čo najskôr zosúladiť prevádzkovanie HD Orávka s požiadavkami platnej
legislatívy na ochranu verejného zdravia; navyše neuviedol, v čom konkrétnom je prevádzkovanie HD
v rozpore s požiadavkami platnej legislatívy.
17. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol,
že v zmysle § 6 ods. 3 písm. j) zákona č. 355/2007 Z. z. regionálny úrad verejného zdravotníctva
(ďalej len „RÚVZ“) vykonáva štátny zdravotný dozor, vydáva pokyny a ukladá opatrenia na odstránenie
nedostatkov zistených pri výkone štátneho zdravotného dozoru podľa § 54 a § 55.

18. Dňa 28.07.2016 bol na HD Orávka poverenými zamestnancami RÚVZ Rimavská sobota vykonaný
štátny zdravotný dozor, pri ktorom bolo zistené, že žalobca prevádzkuje HD Orávka bez súhlasného
rozhodnutia príslušného orgánu verejného zdravotníctva na uvedenie priestorov do prevádzky. Návrh
podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. na uvedenie HD Orávka do prevádzky ani do času
vydania napadnutého rozhodnutia žalobca nepodal a nezdržal sa vykonávania posudzovaných činností,
t. j. živočíšnej výroby - chovu 109 kusov jalovíc na HD Orávka do času kladného posúdenia príslušným
orgánom verejného zdravotníctva. V konaní orgány verejnej správy konali v súlade so zákonom č.
355/2007 Z. z., vec správne právne posúdili na základe presne zisteného skutočného stavu veci.

19. K I. žalobnému bodu žalovaný opätovne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Szd/1/2012 zo dňa 31.01.2013, ktorý bol vydaný v obdobnej veci. Zotrval na názore, že možno hovoriť
o pokračovacom správnom delikte, nakoľko protiprávny stav trval a trvá aj naďalej, keďže žalobca
prevádzkuje HD Orávka bez súhlasného rozhodnutia príslušného orgánu verejného zdravotníctva, a to
do času kladného posúdenia príslušného orgánu verejného zdravotníctva. Z ustanovenia § 57 ods. 42
písm. b) zákona č. 355/2007 Z.z. vyplýva, že skutková podstata uvedeného správneho deliktu spočíva v
nepredložení na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva opatrenia alebo návrhu podľa
§ 13 a do času kladného posúdenia nezdržaní sa vykonávania posudzovaných opatrení alebo činností. Z
uvedeného jednoznačne vyplýva, že správny delikt sa neviaže na čas uvedenia priestorov do prevádzky,
ale na konanie subjektu, ktorým porušuje povinnosti stanovené zákonom č. 355/2007 Z. z.



20. Žalovaný k II. žalobnému bodu uviedol (body 20 až 22), že v čase, keď žalobca začal vykonávať
svoju činnosť, t. j. v auguste 2007, bol už v súčasnosti účinný zákon č. 355/2007 Z. z. platný
od 31.07.2007, preto vychádzajúc z nevyvrátiteľnej domnienky o znalosti vyhlásených všeobecne
záväzných právnych predpisov mal žalobca uviesť do súladu skutkový a právny stav. Zákon č. 126/2006
Z. z. bol ustanovením § 65 bodu 1 zákona č. 355/2007 Z. z. zrušený k 01.09.2007 a bol nahradený
zákonom č. 355/2007 Z. z. V zmysle zásady zákonnosti správneho konania je na konanie vždy potrebné
aplikovať zákon účinný v danom čase, t. j. v danom prípade zákon č. 355/2007 Z. z.

21. Z rozsudku NS SR sp. zn. 5Szd/1/2012 z 31.01.2013 tiež vyplýva, že povinnosť v zmysle § 13
ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. vyplýva každému prevádzkovateľovi, nakoľko každý, a aj
nový prevádzkovateľ zodpovedá za trvalé požiadavky stanovené zákonom, nakoľko zmyslom týchto
zákonných požiadaviek je zabezpečenie trvalého prevádzkovania bez škodlivých vplyvov. Preto aj nový
prevádzkovateľ je povinný dbať o existenciu súhlasu na prevádzkovanie bez ohľadu na predchádzajúci
skutkový stav.

22. V komparácii ustanovení § 10 ods. 4 písm. a) zákona č. 126/2006 Z. z. s § 13 ods. 4 písm. a)
zákona č. 355/2007 Z. z. a § 37 ods. 1 zákona č. 126/2006 Z. z. s § 54 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.
z. je zrejmé, že zákonom č. 355/2007 Z. z. nebol zavedený do praxe žiadny nový inštitút, resp. nebolo
orgánom verejného zdravotníctva uložené nové oprávnenie na výkon štátneho zdravotného dozoru, ale
s lingvistickou úpravou boli prebraté aj do zákona č. 355/2007 Z. z. Teda, aj v čase platnosti zákona
č. 126/2006 Z. z., ako aj v súčasnosti účinného zákona č. 355/2007 Z. z. prevádzkovanie činnosti
žalobcu podlieha/podliehalo posúdeniu orgánov verejného zdravotníctva, ktoré orgány sú oprávnené v
týchto prevádzkach vykonať štátny zdravotný dozor. Oprávnenie je upravené všeobecne, generálne na
prevádzky akéhokoľvek druhu. Cieľom štátneho zdravotného dozoru je zabezpečenie ochrany verejného
zdravia a prevencia pred ochoreniami s tendenciou zlepšiť zdravotný stav obyvateľstva, čo by v prípade
nemožnosti vykonania takejto kontroly vo všetkých prevádzkach nebolo zabezpečené.

23. K žalobnému bodu III. žalovaný uviedol, že záver prezentovaný správnymi orgánmi oboch stupňov
zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi
ustanoveniami právnych predpisov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca porušil právnu
povinnosť vyplývajúcu mu z § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z., za ktoré porušenie zodpovedá
na základe objektívnej zodpovednosti. Žalovaný poukázal na § 27 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého
správny súd v prípade prieskumu rozhodnutí vydaných na základe zákonom povolenej správnej úvahy
preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.

24. Žalobca v replike poukázal na odlišné znenie ustanovenia § 39 ods. 1 písm. a) zákona č.
126/2006 Z. z. od znenia ustanovenia § 57 ods. 42 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z., preto nemožno
hovoriť o pokračovacom správnom delikte, ani o tom, že objektívna lehota premlčania správneho deliktu
začne plynúť až od doby, keď by účastník konania od protiprávneho stavu upustil. Žalobca poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Sžf/51/2010 z 22. júna 2011, z ktorého vyplýva, že zákonom určená
lehota je prostriedkom ochrany účastníka správneho konania proti postupu orgánu verejnej správy,
a že zmyslom právneho inštitútu lehôt je zníženie neurčitosti pri uplatňovaní práv, resp. právomoci,
časového obmedzenia stavu neistoty v právnych vzťahoch, urýchlenie procesu rozhodovania s cieľom
reálneho dosiahnutia zamýšľaných cieľov, uplatňuje sa cez ne ústavný princíp právnej istoty a povinnosť
správneho orgánu rozhodnúť bez zbytočných prieťahov.

25. Žalobca poukázal na výraznú odlišnosť v tom, že v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 126/2006
Z. z. sa vyžadovalo súhlasné rozhodnutie orgánu verejného zdravotníctva na uvedenie priestorov do
prevádzky len v prípadoch, ak činnosť, ktorá sa má v stavbách vykonávať, bude podliehať výkonu
štátneho zdravotného dozoru, t. j. ak žalobca realizoval a realizuje pastevný extenzívny voľný chov
dobytka s prikrmovaním, a nie v stajni (stavbe), nevzťahovala sa na neho povinnosť. Podľa žalobcu je
žalovaným uvádzaný rozsudok NS SR sp. zn. 5Szd/1/2012 nepoužiteľný, pretože v tej veci bol riešený
súhlas v prípade, ak dôjde k zmene prevádzkovateľa konkrétnych priestorov. V prípade žalobcu o
takýto prípad nejde, preto je potrebné na neho aplikovať zákon platný a účinný v tom čase, t. j. zákon
č. 126/2006 Z. z., čo nie je v rozpore s tým, že na samotný výkon štátneho zdravotného dozoru v roku
2016 sa aplikujú ustanovenia zákona č. 355/2007, t. j. zákona platného a účinného v čase vykonávania
ŠZD, avšak splnenie/nesplnenie podmienok je potrebné posudzovať podľa zákona platného a účinného
v auguste 2007.



26. Podľa žalocu žalovaný ani vo vyjadrení k žalobe nepopieral, že sa v rámci odvolacieho
konania nevyporiadal s konkrétnymi námietkami žalobcu ohľadom výšky uloženej pokuty. Žalobca
sa nestotožňuje so stanoviskom žalovaného, že za daného stavu nejde o podstatnú vadu konania
spôsobujúcu nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutia, ak žalovaný neuviedol konkrétne
skutočnosti a dôkazy k svojim tvrdeniam a úvahám, a navyše nereagoval na žiadnu námietku uvádzanú
ohľadom výšky pokuty.

27. Žalovaný v duplike zdôraznil, že v čase, keď žalobca začal vykonávať svoju činnosť, už bol
v súčasnosti účinný zákon č. 355/2007 Z. z. platný. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Sžf/51/2010 z 22.06.2011 považuje za nepoužiteľné na preskúmavanú vec. Uviedol, že nie je pravdou,
že žalobca svoju činnosť prevádzkuje len mimo stavieb, a že povinnosť ustanovená v § 10 ods. 4 zákona
č. 126/2006 Z. z. sa na jeho konanie nevzťahuje. Poukázal pritom na fotodokumentáciu zo záznamu z
výkonu štátneho zdravotného dozoru na HD Orávka, z ktorej vyplýva, ako je dobytok ustajnený.

28. Ak odvolací orgán v odôvodnení nereaguje na všetky návrhy uvedené v odvolaní, nemožno
to kvalifikovať ako podstatnú vadu konania a spôsobujúcu nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť
rozhodnutia, čo vyplýva z rozsudku Najvyššieho správneho súdu, Boh. A 697/21. Príslušný orgán
verejnej správy aplikoval správnu úvahu v medziach ustanovenia § 57 ods. 50 písm. a) zákona č.
355/2007 Z. z. a Správneho poriadku. Žalobca nie je oprávnený posudzovať, resp. rozhodovať o výške
uloženej pokuty. Správna úvaha RÚVZ bola použitá v súlade so zásadami logického uvažovania a
napadnuté rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu bolo náležite zdôvodnené. Preto argumentáciu
žalobcu, že výška pokuty je neprimeraná, považuje za nenáležitú.

29. Na prejednanie veci správny súd v súlade s § 107 ods. 1 písm. d) SSP nariadil pojednávanie,
ktorého sa zúčastnili obaja účastníci konania.

30. Právna zástupkyňa žalobcu trvala v celom rozsahu na podanej žalobe, ako aj na argumentácii v
nej uvedenej, rovnako aj v replike.

31. Poverená zástupkyňa žalovaného zotrvala na stanovisku uvedenom vo vyjadrení v žalobe a žalobu
ako nedôvodnú navrhovala zamietnuť. Zdôraznila, že žalobca mal povinnosť podať návrh, resp. požiadať
o udelenie súhlasu na chod prevádzky Hospodárskeho dvora Orávka aj podľa predchádzajúceho
právneho predpisu, teda zákona č. 126/2006 Z. z.

32. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

33. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

34. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

35. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo
veciach správneho trestania.

36. Podľa § 194 ods. 1 SSP; správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.



37. Predmetná správna žaloba je žalobou v oblasti správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP), pri ktorej
správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak zistí niektorý z dôvodov vymedzených v
ustanovení § 195 písm. a) až e) SSP.

38. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce
rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane ich postupu v administratívnom konaní,
a to jednak v rozsahu žalobných námietok, ale aj z hľadísk uvedených v § 195 ods. 1 písm. a) až
e) SSP, avšak žiadne pochybenia v postupe a rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov v
tomto smere nezistil. Správny súd žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné, t. j. ako irelevantné
privodiť zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom sám nezistil dôvod zrušenia rozhodnutia z
hľadísk niektorého z dôvodov vymedzených v § 195 ods. 1 SSP, na čo by musel správny súd adekvátne
reagovať, prihliadnuť ex offo, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

39. Správny súd sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu prvostupňového orgánu verejnej
správy a žalovaného. Dospel k záveru, že v predmetnej veci bol dostatočne zistený skutkový stav, z
ktorého vychádzali orgány verejnej správy pri rozhodovaní.

40. Z administratívneho spisu vyplýva, že dňa 18.07.2016 bol podaný občanom obce Orávka, Rimavská
Seč, podnet na OÚ Rimavská Sobota, odbor starostlivosti o životné prostredie (podnet bol postúpený
Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva v Rimavskej Sobote), v ktorom občan upozornil na
skutočnosť ohľadom chovu hovädzieho dobytka na Hospodárskom dvore Orávka. V podnete sa tvrdilo,
že stavba č. XX na pozemku XX/XX (kôlňa na stroje), ktorú si Roľnícka spoločnosť a.s. Bottovo
prerobilo na kŕmny stôl, aj napriek rozhodnutiu č. 72/2016, ktorým obec Orávka zastavila stavebné
konanie, nakoľko RÚVZ dala k tejto stavbe nesúhlasné stanovisko, sa naďalej využíva na účel chovu.
V areáli, ktorý je vedený v katastri ako spevnené plochy a zastavané nádvoria, t. j. nie ako pasienky,
a kde sa nachádza aj predmetná stavba, sa celý deň zdržujú jalovice a produkujú maštaľný hnoj a
močovku. Dochádza k poškodzovaniu vôd, v území s individuálnym zásobovaním pitnou vodou (ktorá
nie je pitná), t. j. týmito látkami škodiacimi vodám, sa zaťažuje nadmerne životné prostredie. Dochádza
k znepríjemňovaniu života občanov obce Orávka.

41. Na základe podnetu bol vykonaný ŠZD na hospodárskom dvore Orávka dňa 28.07.2016, ktorý
prevádzkuje žalobca, o čom je záznam v administratívnom spise s pripojenou fotodokumentáciou.

42. Dňa 15.08.2016 bolo doručené žalobcovi oznámenie o začatí konania o uloženie pokuty a výzva
na prejednanie správneho deliktu pod č. A/2016/01311 zo dňa 10.08.2016. K oznámeniu boli vznesené
námietky a pripomienky zo dňa 05.09.2016 v zásade identické so žalobným bodom I.a II.

43. Dňa 13.09.2016 na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva Rimavská Sobota prebehlo ústne
pojednávanie za účasti žalobcu, o čom je zápisnica č. A/2016/01311-PR. Žalobca namietal voči obsahu
zápisnice. Následne bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, proti ktorému bolo podané odvolanie, o
ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím.

44. Podľa § 6 ods. 3 písm. j) zákona č. 355/2007 Z.z. ; regionálny úrad verejného zdravotníctva
vykonáva štátny zdravotný dozor, vydáva pokyny a ukladá opatrenia na odstránenie nedostatkov
zistených pri výkone štátneho zdravotného dozoru podľa § 54 a 55.

45. Podľa § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z.; ak v tomto zákone nie je ustanovené inak,
úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva rozhoduje o návrhoch na
uvedenie priestorov do prevádzky vrátane návrhov na zmenu v ich prevádzkovaní a ak si to vyžaduje
objektivizáciu faktorov životného prostredia alebo pracovného prostredia, o návrhoch na uvedenie
priestorov do skúšobnej prevádzky.

46. Podľa § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z.z.; fyzické osoby-podnikatelia a právnické osoby
sú povinné predkladať opatrenia a návrhy uvedené v § 13 na posúdenie príslušnému orgánu verejného
zdravotníctva a do času kladného posúdenia zdržať sa vykonávania posudzovaných opatrení alebo
činností.



47. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z.; štátny zdravotný dozor je dozor nad dodržiavaním
ustanovení tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a
iných všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich ochranu verejného zdravia.

48. Podľa 57 ods. 42 písm. b) zákona č. 355/2007 Z.z.; správneho deliktu na úseku verejného
zdravotníctva sa dopustí fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ak nepredloží na posúdenie
príslušnému orgánu verejného zdravotníctva opatrenia alebo návrhy podľa § 13 alebo do času kladného
posúdenia sa nezdrží vykonávania posudzovaných opatrení alebo činností,

49. Podľa § 57 ods. 50 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z.; príslušný orgán verejného zdravotníctva uloží
pokutu od 150 eur do 20 000 eur za správne delikty podľa odsekov 1 až 22, 24, 31, 37 až 39, 41 až 48.

50. Podľa § 57 ods. 51 zákona č. 355/2007 Z.z.; orgán verejného zdravotníctva pri určení výšky
pokuty prihliada na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Pri opakovanom
porušení možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok.

51. Podľa § 57 ods. 52 zákona č. 355/2007 Z.z.; konanie o uloženie pokuty možno začať do dvoch rokov
odo dňa, keď sa príslušný orgán verejného zdravotníctva dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr
však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

52. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z.; orgány verejného zdravotníctva v konaní o právach,
právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb postupujú podľa
všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

53. Podľa § 10 ods. 4 písm. a) zákona č. 126/2006 Z. z.; ak tento zákon neustanovuje inak, úrad
verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva vydáva rozhodnutie o návrhoch
na uvedenie priestorov do prevádzky a o návrhoch na zmeny v ich prevádzkovaní v prípadoch, ak
činnosť, ktorá sa má v stavbách vykonávať, bude podliehať výkonu štátneho zdravotného dozoru vrátane
návrhov na schválenie prevádzkových poriadkov a ich zmien v prípadoch ustanovených týmto zákonom.

54. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 126/2006 Z. z.; štátny zdravotný dozor je kontrola dodržiavania
ustanovení tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie
a iných všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich ochranu verejného zdravia úradom
verejného zdravotníctva a regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva.

55. V predmetnej veci sa posudzuje zákonnosť rozhodnutia, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta
za administratívny delikt. Ústava SR osobitne neupravuje požiadavky na trestanie správnych deliktov.
Základné princípy vzťahujúce sa na správne trestanie možno odvodiť od všeobecných princípov
demokratického a právneho štátu, ako aj z požiadaviek obsiahnutých v medzinárodných zmluvách,
ako aj z judikatúry ESĽP, Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR. Princípy správneho trestania
sú v zásade univerzálne pre všetky správne delikty. Základným prameňom v kontexte nadnárodných
prameňov je Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy R(91)1 o správnych sankciách, ktoré
predstavuje jeden z najdôležitejších aktov na tomto úseku, keďže upravuje tak procesnoprávne,
ako aj hmotnoprávne aspekty správneho trestania za administratívne delikty. Zahŕňajú najmä tieto
hmotnoprávne predpoklady riadneho ukladania sankcií:
a) zákaz retroaktivity právnej normy upravujúcej zodpovednosť za správny delikt,
b) princíp legality (zákonnosti),
c) princíp konania o správnom delikte a uloženia postihu v primeranej lehote,
d) princíp ne bis in idem.

56. Požiadavka na postih za protiprávne správanie v primeranej lehote vyplýva aj z článku. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola v primeranej lehote prejednaná. Hmotnoprávnym aspektom tohto princípu je zakotvenie
zákonných lehôt, márne uplynutie ktorých spôsobuje zánik zodpovednosti osoby za správny delikt alebo
zakotvenie takých zákonných lehôt, v ktorých musí byť správne konanie o delikte začaté. Predmetný
princíp má zároveň aj procesnoprávny aspekt, prejavujúci sa v požiadavke na rýchlosť skončenia
správneho konania o uložení sankcie za správny delikt.



57. Súd má za to, že v danom prípade nebol porušený princíp postihu za protiprávne správanie v
primeranej lehote. Súd zastáva názor, že sa jedná o trvajúci správny delikt (nie pokračujúci), vyznačujúci
sa tým, že páchateľ spácha - vyvolá protiprávny stav a existujúci protiprávny stav udržiava. Časové
hľadisko (trvanie) vo svojej podstate nie je špecifikované. Takýto delikt sa posudzuje ako jeden,
a to bez ohľadu na to, ako dlho tento protiprávny stav trval. Správny delikt, za ktorý bol žalobca
sankcionovaný, napĺňa znaky trvajúceho správneho deliktu, ak prevádzkuje priestory bez existencie
súhlasného rozhodnutia orgánu verejného zdravotníctva, hoci má zákonnú povinnosť podať návrh v
zmysle § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. a ak sa nezdržal vykonávania posudzovaných
činností do kladného posúdenia.

58. Objektívna trojročná lehota vzhľadom na povahu správneho deliktu nezanikla, tak ako tvrdí žalobca.
Táto lehota môže začať plynúť až od doby, keď by žalobca od udržiavania protiprávneho stavu upustil.
Žalobca si doteraz svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 52 ods. 1 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z.
nesplnil, v dôsledku čoho úrad verejného zdravotníctva ani nerozhodoval o jeho návrhu v zmysle § 13
ods. 4 písm. a) tohto zákona a napriek tomu, že žalobca nedisponuje súhlasným rozhodnutím (kladným
posúdením) prevádzkuje predmetné priestory. V dôsledku pretrvávania protiprávneho stavu nedošlo
k zániku lehoty, v ktorej je možné vyvodiť zodpovednosť za posudzovaný správny delikt, ktorého sa
žalobca dopúšťa naplnením jeho skutkovej podstaty podľa § 57 ods. 42 písm. b) zákona č. 355/2007 Z.z.

59. Nadobudnutím účinnosti zákona č. 355/2007 Z.z. došlo k okamžitej aplikabilite tohto zákona.
Účastníci, resp. adresáti právnej normy nemajú hľadať procesný režim v spleti prechodných ustanovení,
ale sústrediť sa na hmotnoprávnu podstatu veci. Aj keď explicitne nie je vyjadrené použitie nového
právneho predpisu v prechodných ustanoveniach, nový právny predpis možno použiť, pretože ide
o prejav pôsobnosti právnych noriem do budúcnosti. Je pravdou, že z hľadiska právnej istoty, by
bolo vhodnejšie, aby zákonodarca vyjadril expressis verbis, ako zosúladiť právne vzťahy vzniknuté
(existujúce) už za predchádzajúcej právnej úpravy s novou, najmä vyžadovanie podmienok do
budúcnosti, ktoré v zmysle novej právnej normy už musia byť dodržiavané aj u týchto právnych vzťahov.
Z týchto dôvodov sa nejedná o žalobcom tvrdenú pravú retroaktivitu. Navyše, z ustanovenia § 10 ods.
4 písm. a) zrušeného zákona č. 126/2006 Z.z. vyplýva, že žalobca mal povinnosť podať návrh aj do
prijatia zákona č. 355/2007 Z.z.

60. V danom prípade je potrebné zákon č. 355/2007 Z.z. pri aplikácii vykladať v zmysle jeho účelu,
ktorým je ochrana verejného zdravia a prevencia pred ochoreniami, zároveň aj ústavne konformne.
Pokiaľ by súd akceptoval interpretáciu príslušných právnych noriem na daný stav podľa žalobcu, t. j.,
že na žalobcu sa nevzťahujú povinnosti založené novým zákonom, nebolo by to súladné s článkom
40 Ústavy SR, v zmysle ktorého každý má právo na ochranu zdravia a článkom 44 Ústavy SR, ktorý
garantuje každému má právo na priaznivé životné prostredie. Zároveň konaním žalobcu dochádza k
porušovaniu článku 44 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom
ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky.

61. Správne žalovaný poukázal na závery vyslovené Najvyšším súdom SR v rozsudku sp. zn.
5Szd/1/2012 zo dňa 31.01.2013, ktoré aj správny súd považuje za použiteľné na daný prípad. Povinnosť
v zmysle § 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. vyplýva každému prevádzkovateľovi, pretože ten
zodpovedá za splnenie trvalých požiadaviek stanovených zákonom, nakoľko zmyslom týchto zákonných
požiadaviek je zabezpečenie trvalého prevádzkovania bez škodlivých vplyvov. Preto prevádzkovateľ je
povinný dbať o existenciu súhlasu na prevádzkovanie bez ohľadu na predchádzajúci skutkový stav a
z dôvodov vyššie uvedených aj na novú právnu úpravu, ktorá zaviedla (nanovo precíznejšie upravila)
povinnosti všetkým prevádzkovateľom bez výhrad.

62. Súd nezistil pochybenie orgánov verejnej správy ani ohľadom rozhodnutia o výške pokuty. Sankcia
bola uložená vo výške 1.000 Eur, pričom za predmetný správny delikt, ktorého sa žalobca dopustil podľa
§ 57 ods. 42 písm. b) zákona č. 355/2007 Z.z. mu mohla byť uložená pokuta v rozpätí od 150 Eur do
20.000 Eur, t. j. pokuta mu bola uložená tesne nad spodnou hranicou. Súdy judikovali, že v takomto
prípade sa nejedná o pokutu uloženú v neprimeranej výške (porovnaj rozhodnutie Nejvyššího správního
soudu ČR zo dňa 21.08.2004, sp. zn. 6As 96/2000 - 62). Výška pokuty má byť predovšetkým vzhľadom
na okolnosti daného prípadu primeraná, určená v rozpätí smerujúcom k spravodlivosti a adekvátnosti,
avšak, aby sankcia splnila svoj význam (účel) musí dosahovať výšku odradzujúcu porušovateľa od
protiprávneho konania. Ukladanie sankcií má nielen preventívny, ale aj represívny význam. Pri ukladaní



pokút je potrebné prihliadať na individuálnu prevenciu, ako aj generálnu prevenciu. V danom prípade
protispoločenské konanie sa dotýka zásahu do ochrany verejného zdravia, ako aj zásahu do životného
prostredia, v čom spočíva nebezpečnosť skutku pre spoločnosť.

63. Orgán verejnej správy rozhodol o výške pokuty na základe zákonom povolenej správnej úvahy. V
súlade s ustanovením § 27 ods. 2 SSP v takomto prípade správny súd preskúmava iba, či rozhodnutie
nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Je zrejmé, že pokuta bola uložená v medziach
zákonného rozpätia. Zároveň boli zohľadnené zákonom stanovené hľadiská v ustanovení § 57 ods. 51
zákona č. 355/2007 Z.z. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia v
tejto časti a má za to, že žalovaný, ako aj prvostupňový orgán verejnej správy dostatočne odôvodnili
ako sa vyporiadali s týmito hľadiskami, čo zohľadňovali pri určení výšky pokuty. Správna úvaha je
zrozumiteľná, zodpovedajúca zásadám logického uvažovania.

64. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť
a nedostatok dôvodov. Vo všeobecnosti za nepreskúmateľné rozhodnutie možno považovať také,
ktoré neobsahuje dôvody, alebo dôvody sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie rozhodnutia má byť
prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre orgán verejnej správy, ktorý ho vydal, ale aj
pre súd, ktorý ho má preskúmať na základe žaloby. Pokiaľ by išlo o rozhodnutie nepreskúmateľné,
v podstate už z lingvistickej stránky veci vyplýva, že nepreskúmateľné rozhodnutie nemožno vecne
preskúmavať. Nemožno sa zaoberať hmotnoprávnou argumentáciou, pokiaľ preskúmavané rozhodnutie
neobstojí ani po formálnej stránke. Keďže v žalobe žalobca brojí proti rozhodnutiu žalovaného aj z
hľadiska hmotnoprávneho, potom namietanie nepreskúmateľnosti sa javí ako účelové (porovnaj závery
rozsudku Nejvyššího správního soudu ČR zo dňa 30.06.2010, sp. zn. 9 As2/2010). Žalovaný sa s
relevantnými odvolacími námietkami dostatočne a zrozumiteľne vysporiadal.

65. Správny súd má za to, že žalovaný, ako aj prvostupňový orgán verejnej správy dôsledne postupovali
v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy. Žiadna zo zásad uvedených v Odporúčaní nebola porušená.
Správny súd nezistil ani porušenie základných zásad trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré
je potrebné použiť na správne trestanie v zmysle § 195 písm. c/ SSP. Nebolo tvrdené žalobcom a
ani súdom zistené, že by bola žalobcovi za to isté porušenie predpisov už právoplatne uložená pokuta,
alebo iná majetková sankcia iným orgánom podľa osobitných predpisov. Konanie o uloženie pokuty
bolo začaté v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 57 ods. 52 zákona č. 355/2007 Z.z. Orgány
verejnej správy rozhodli v súlade s článkom 2 ods. 2, s článkom 152 ods. 4 v spojení s článkom 49
Ústavy SR, podľa ktorého len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom (analogicky aj správnym
deliktom) a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie. V
rozhodnutí bol dostatočne vymedzený skutok, vec bola správne právne posúdená a dostatočne bola
odôvodnená aj výška uloženej sankcie bližšie pri dolnej hranici sadzby, pričom orgány verejnej správy
oboch stupňov odôvodnili svoje rozhodnutia dostatočným a preskúmateľným spôsobom. Správny súd
sa s ich argumentáciou v plnom rozsahu stotožnil a nepovažuje za potrebné túto opakovať v odôvodnení
tohto rozhodnutia.

66. Z dôvodov vyššie uvedených súd nevyhovel žalobe, žalobu v súlade s § 190 SSP ako nedôvodnú
zamietol.

67. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 a contrario SSP. Žalobcovi, ktorý v
konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal.

68. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).



O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.