Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/39/2016 z 24. 10. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 24. októbra 2017, sp. zn. 17Co/39/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6213207975.2 Krajský súd Banská Bystrica | 17Co/39/2016 | ECLI:SK:KSBB:2017:6213207975.2 | 2017-10-24 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 387 CSP, CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f13f27b8-ae8f-4180-b1c8-7f62e2af7543 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6213207975.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/39/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213207975
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6213207975.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore
žalobcu GENERAL FACTORING, a. s., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825,
zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Michalská 14, 811 03, IČO:
47 255 706, proti žalovanej Z. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., N. XX/X, XXX XX, na neznámom
mieste, do 30.06.2016 zastúpenej opatrovníčkou Evou Pivarčovou, tajomníčkou informačného centra
Okresného súdu Zvolen, za účasti občianskeho združenia HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie,
so sídlom J. Bánika 2009/2, 962 01 Zvolen, IČO: 42 305 675, vystupujúceho do 30.06.2017 ako vedľajší
účastník na strane žalovanej, v čase rozhodovania okresného súdu zastúpeného JUDr. Petrom Dolným,
advokátom, so sídlom v Prievidzi, Matice Slovenskej 8, 971 01, o zaplatenie 374,71 € s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 3C/108/2014-189 zo dňa 24.09.2015,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v druhom a štvrtom výroku p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej a občianskemu združeniu p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania každému v plnom rozsahu.

III. Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 3C/108/2014-62 zo dňa 16.05.2014
o ustanovení opatrovníčky žalovanej z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
27,58 € istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 11.09.2010 do zaplatenia do troch dní
od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok), vo zvyšku žalobu zamietol (druhý výrok), žalovanej náhradu trov
konania nepriznal (tretí výrok), žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovanej trovy konania vo výške 73,22 € na účet JUDr. Petra Dolného, advokáta, vedený vo Fiobanke,
a.s., pobočka zahraničnej banky do troch dní od právoplatnosti rozsudku (štvrtý výrok).
Z jeho odôvodnenia vyplýva, že vychádzal z ustanovení § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona č.258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej v texte aj „z.č.
258/2001 Z.z.“), § 100 ods. 1, § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj
„OZ“), § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom od 01.05.2014 (ďalej v
texte aj „z.č. 250/2007 Z.z.“); konštatoval, že dňa 13.09.2005 uzavrela Slovenská sporiteľňa, a.s., Suché
mýto 4, 816 07 Bratislava, IČO: 00 151 653 ako veriteľ so žalovanou ako dlžníčkou zmluvu o splátkovom
úvere č. 0390813348, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške 1 029,01 €, ktorý sa
zaviazala splatiť v mesačných splátkach po 27,58 € vždy ku 10. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej
splátky 10.10.2005, s konečnou splatnosťou úveru 10.09.2010. Zo zmluvy vyplýva, že ide o tzv. MINIúver



do 10 minút s úrokovou sadzbou 17,30 % ročne. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE z
21.12.2010 Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca postúpila žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku
voči žalovanej vo výške 2 088,89 €, pozostávajúcu z istiny vo výške 1 702,66 €, úrokov celkom vo
výške 386,23 €, z toho riadne úroky 83,45 € a úroky z omeškania 302,78 €. Listom z 28.12.2010 právny
predchodca žalobcu oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky žalobcovi podľa § 526 OZ. Predmetom
konania podľa špecifikácie žalobcu je pohľadávka žalovanej vo výške 374,71 € za 13 mesačných splátok
po 27,58 € za obdobie od 10.09.2009 do 10.09.2010, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
358,54 € od 11.09.2010 do zaplatenia a náhrada trov konania.
Súd posúdil zmluvu o splátkovom úvere ako spotrebiteľskú zmluvu i napriek tvrdeniu žalobcu, že ide o
zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka, pretože právny predchodca žalobcu bol od uzavretia
zmluvy dňa 13.09.2005 v postavení dodávateľa a žalovaná v postavení spotrebiteľa; spotrebiteľská
zmluva spadá pod ochranu § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Na strane žalovanej do konania dňa 07.07.2014 vstúpil vedľajší účastník HLAS SPOTREBITEĽA,
občianske združenie, J. Bánika 2009/2, 960 01 Zvolen, IČO: 42 305 675; na námietku neprípustnosti
žalobcu ohľadom vstupu vedľajšieho účastníka do konania súd pripustil vstup vedľajšieho účastníka
na strane žalovanej (uznesením č.k. 3C/108/2014-158 zo dňa 08.01.2015), ktoré na odvolanie žalobcu
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 13.08.2015 č.k. 17Co/513/2015-176, právoplatným
04.09.2015 zmenil tak, že návrh žalobcu na vyslovenie neprípustnosti vedľajšieho účastníka na strane
žalovanej zamietol.
Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k žalobe vzniesol námietku premlčania okrem poslednej splátky,
splatnej 11.09.2013 vo výške 27,58 € z dôvodu, že žalobca podal žalobu na súd 11.09.2013 a ostatné
splátky, splatné do 10.08.2013 sú premlčané v trojročnej lehote podľa § 101 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania ako aj vzhľadom na to, že dňa 01.05.2014 nadobudol
účinnosť zákon č. 102/2014 Z.z., ktorý doplnil do zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
ustanovenie § 5b, v zmysle ktorého je súd povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo aj bez námietky
premlčania žalovanou (§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu
§ 100 ods. 1 OZ a je nutné ho aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej
zmluvy), súd skúmal, či je nárok žalobcu premlčaný.
Žalobca sa žalobou po čiastočnom zastavení konania a po pripustení zmeny žaloby domáhal zaplatenia
sumy 374,71 € istiny za 13 mesačných splátok po 27,58 € za obdobie od 10.09.2009 do 10.09.2010,
úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 358,54 € od 11.09.2010 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Všeobecná premlčacia trojročná doba začína plynúť dňom, keď právo mohlo byť vykonané
prvý raz, t.j. keď vznikla žalobcovi možnosť podať na jeho základe žalobu na súd. V prípade úveru ako
dočasného poskytnutia peňažných prostriedkov sa účastníci záväzkového vzťahu môžu dohodnúť buď
na jednorazovom vrátení požičanej sumy alebo sa plnenie požadovaného dlhu rozdelí na splátky. Ak
dlžník plní dlh v splátkach, nezaplatenie jednej alebo viacerých splátok v čase ich splatnosti nespôsobuje
bez ďalšieho splatnosť celého dlhu, pretože každá zo splátok predstavuje samostatný dlh. Prvá splátka
úveru bola splatná 10.10.2005, každá ďalšia splátka bola splatná mesačne k 10. dňu v mesiaci a konečná
splatnosť úveru podľa zmluvy nastala dňa 10.09.2010. Posledný deň všeobecnej trojročnej premlčacej
doby tak pripadol na deň 10.09.2013.
Žalobca si podaným návrhom uplatnil nárok na zaplatenie 13 mesačných splátok, splatných počínajúc
od 10.09.2009 do 10.09.2010, každá vo výške 27,58 €.
Zo spisu vyplýva, že žalobca podal žalobu na súde telefaxom dňa 09.09.2013 o 15.36 hod.. Originál
žaloby na začatie sporu bol súdu doručený 11.09.2013; súd mal za to, že žalobca doplnil svoje faxové
podanie najneskôr do troch dní predložením jeho originálu a lehota bola zachovaná. Od nasledujúceho
dňa po splatnosti každej splátky, t.j. od 11. dňa v mesiaci, začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia
doba každej splátky. Posledný deň všeobecnej premlčacej doby v zmysle § 101 OZ tak pripadol na
deň 10.09.2013. Splátky splatné od 10.09.2009 do 10.08.2010 spolu vo výške 330,96 € (27,58 € x
12 splátok) si žalobca na súde uplatnil po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, preto ich
súd považoval za premlčané. Splatnosť prvej takto uplatnenej splátky začala plynúť dňa 11.09.2009 a
uplynula 10.09.2012; splatnosť 12. splátky začala plynúť dňa 11.08.2010 a uplynula dňa 10.08.2013.
Vzhľadom na to, že právo žalobcu sa nevykonalo v premlčacej dobe zákonom stanovenej a súd v zmysle
ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. prihliadol z úradnej moci na premlčanie uplatneného nároku,
premlčaný nárok nemohol žalobcovi priznať.
Nepremlčanou splátkou zostala len jedna splátka vo výške 27,58 €, splatná 10.09.2010, ktorú si žalobca
uplatnil na súde dňa 09.09.2013, teda vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, v ktorej časti považoval
súd žalobu za dôvodnú.



Žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 358,54 € od
11.09.2010 do zaplatenia podľa § 517 ods. 1, 2 OZ vo výške podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Považujúc nárok žalobcu za
dôvodný do výšky 27,58 €, priznal žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 27,58 € od 11.09.2010, t.j. od
nasledujúceho dňa po splatnosti tejto splátky vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná
úroková sadzba ECB, platná ku prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (1 %); žalobcovi
vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 27,58 €.
Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol okresný súd v súlade s § 146 ods. 2 veta prvá zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej v texte aj „O.s.p.“) a to v časti
o zastavení konania pre zaplatenie sumy 1 714,18 € uznesením z 25.03.2015 č.k. 3C/108/2014-169,
pretože mal za to, že žalobca zavinil zastavenie konania, keď zobral žalobu v tejto časti späť bez
uvedenia dôvodu, preto je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v tejto časti.
Vo zvyšnej časti súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.; mal za to, že žalovaná
mala neúspech len v pomerne nepatrnej časti (žalobca žaloval pôvodne sumu 2 088,89 € istiny s
príslušenstvom, súd konanie pre zaplatenie sumy vo výške 1 714,18 € istiny zastavil a predmetom
konania ostala suma vo výške 374,71 € istiny s príslušenstvom, z ktorej súd priznal žalobcovi len sumu
27,58 € s príslušenstvom). Žalovanej prináleží plná náhrada trov konania, ktoré si však neuplatnila a
zo spisu jej ku dňu vyhlásenia rozsudku žiadne trovy konania nevyplývali; preto jej súd náhradu trov
konania nepriznal.
Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej tiež prináleží plná náhrada trov konania vzhľadom na to,
že v občianskom súdnom konaní má rovnaké práva a povinnosti ako účastník, na strane ktorého stojí
(žalovaná). Vedľajší účastník si uplatnil náhradu trov konania, ktoré mu vznikli s právnym zastúpením
advokátom vo výške 73,22 € a to za dva úkony právnej služby po 28,22 € z tarifnej hodnoty vo výške
374,71 € za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom z 18.09.2015, vyjadrenie
k návrhu žalobcu z 19.09.2015, ako aj režijný paušál za rok 2015 (2x 8,39 €). Súd považoval trovy
konania vedľajšieho účastníka v uplatnenej výške 73,22 € za trovy, potrebné na účelné bránenie práv
žalovanej a v súlade s ustanoveniami § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 2, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 15
písm. a), § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov. V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. uložil žalobcovi povinnosť
trovy vedľajšiemu účastníkovi nahradiť na účet jeho advokáta. Vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek
iná fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, toto jeho
právo vyplýva z článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Vedľajší účastník vstúpil do konania v
záujme ochrany práv žalovanej ako spotrebiteľa podaním zo dňa 04.07.2014 a žalobca pod vplyvom jeho
vstupu do konania podaním z 09.09.2014 zobral čiastočne späť žalobu na začatie konania. Okrem toho
vedľajší účastník dňa 23.09.2015 doručil súdu písomné vyjadrenie k žalobe, v ktorom sa k veci právne
kvalifikovane vyjadril a vzniesol námietku premlčania časti nároku žalobcu tak, ako aj rozhodol súd.
Preto súd trovy konania vedľajšieho účastníka v spojení s právnym zastúpením advokátom považoval
za účelne vynaložené na bránenie práv žalovanej.

2. Proti výrokom rozsudku o zamietnutí žaloby a ktorým súd žalobcu zaviazal nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovanej trovy konania, podal odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie v uvedených výrokoch zmenil tak, že žalobe vyhovie a žalovanú zaviaže na
zaplatenie podľa žaloby a vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov neprizná, alternatívne, aby
odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a
postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Zmluva o úvere patrí podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne
obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. V
čase uzatvorenia úverovej zmluvy Občiansky zákonník nepovažoval úverovú zmluvu ako absolútny
obchod za zmluvu spotrebiteľskú. Tvrdenia o tom, že v prípade, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, vyplýva
výlučná pôsobnosť Občianskeho zákonníka na daný vzťah, nemajú žiadnu normatívnu oporu a priečia
sa pravidlu lex specialis derogat lex generali, pričom v tomto prípade lex specialis je ustanovenie § 261
ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. To, že úverová zmluva, upravená v Obchodnom zákonníku,
sa bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu spravuje



Obchodným zákonníkom, je riešené aj v teórii. Uvedené má zásadný význam pri uplatňovaní práv
spotrebiteľa, ako aj pri posúdení otázky premlčania nárokov. Spotrebiteľská zmluva ako absolútna
obchodná zmluva sa riadi právnym režimom Obchodného zákonníka. Pre danú vec je potom potrebné
použiť aj ustanovenia o premlčaní, vzťahujúce sa na právnu úpravu absolútneho obchodu. V súvislosti
s tým plynie premlčacia doba štvorročná, resp. desaťročná, keďže premlčanie sa aj v spotrebiteľských
zmluvách, majúcich formu absolútneho obchodu, spravuje výlučne obchodným zákonníkom.
Podľa jeho názoru účasť vedľajšieho účastníka v konaní zastúpeného advokátom, resp. priznanie
náhrady trov konania takémuto účastníkovi, nespĺňa podmienku hospodárnosti a účelnosti konania
vedľajšieho účastníka.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník na strane žalovanej. Navrhol rozsudok okresného
súdu v plnom rozsahu potvrdiť v odvolaním napadnutých výrokoch a vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovanej priznať plnú náhradu trov odvolacieho konania. Zdôraznil, že nárok žalobcu bol premlčaný
až na jednu splátku úveru, pričom okresný súd správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podrobne odôvodnil oprávnenosť občianskeho združenia nechať sa zastupovať advokátom s nárokom
na náhradu trov právneho zastúpenia v prípade, že bol úspešný účastník, na strane ktorého vystupoval.
Po vznesení námietky premlčania vedľajším účastníkom súd už nebol povinný prihliadať na premlčanie
ex offo bez návrhu, resp. bez procesnej aktivity vedľajšieho účastníka.

4. Žalobca sa k vyjadreniu vedľajšieho účastníka nevyjadril.

5. Konanie v prejednávanej veci začalo pred 30.06.2016, t.j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte aj „O.s.p.“), platného a účinného do 30.06.2016, zrušeného
zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinného od 01.07.2016 (ďalej v texte aj „C.s.p.“).

6. Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že pre rozhodnutie vo veci nie je potrebné zopakovať
ani doplniť dokazovanie, vykonané súdom prvej inštancie, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa §
387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, stotožňujúc sa v plnom rozsahu nielen s výrokom, ale aj s dôvodmi jeho
rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti, súc viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 C.s.p.,
vyporiadajúc sa s podstatnými tvrdeniami žalobcu v odvolaní podľa § 387 ods. 3 C.s.p., krajský súd
dodáva:

7. Žalobca v odvolaní tvrdí, že jednou zo zmluvných strán úverovej zmluvy bol spotrebiteľ - žalovaná.
Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá podlieha
ustanoveniam Obchodného zákonníka v celom rozsahu a teda aj ohľadom počítania premlčania a
premlčacej lehoty; okresný súd nesprávne posúdil prejednávanú vec v zmysle Občianskeho zákonníka,
pretože poskytnutý úver je absolútnym obchodom, ktorý je upravený výsostne Obchodným zákonníkom.
Takéto tvrdenie je v rozpore so zákonnou úpravou. Hoci úverová zmluva bola uzatvorená podľa
§ 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, okresný súd správne aplikoval na právny vzťah
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, pretože zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Dualistický systém
záväzkového práva na Slovensku bol dlho určitou anomáliou medzi právnymi poriadkami (napríklad
dvojitá právna úprava uznania dlhu, zmluvných pokút, dvojaká právna úprava premlčania a podobne).
V tomto prípade niet rozumného dôvodu, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, na konštatovanie, že ak
Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva obsahuje právnu úpravu výhodnejšiu
pre spotrebiteľa, aby táto nebola aplikovaná. To platí aj pokiaľ ide o právnu úpravu premlčania nároku
(uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 402/2013 zo dňa 19.03.2013). Po vznesení
námietky premlčania vedľajším účastníkom na strane žalovanej súd správne prihliadol na premlčanie.
Súd však prednostne aplikoval ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007, keďže ide o špeciálne ustanovenie
k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Všeobecná trojročná premlčacia doba začala
plynúť dňom, keď právo mohlo byť vykonané prvý raz, t.j. keď vznikla žalobcovi možnosť podať na jeho
základe žalobu na súd. Splátka úveru bola splatná dňa 10.10.2005, každá ďalšia splátka bola splatná
mesačne k 10. dňu v mesiaci a konečná splatnosť úveru podľa zmluvy nastala 10.09.2010. Posledný
deň všeobecnej trojročnej premlčacej doby tak pripadol na deň 10.09.2013. Žalobca si podaným
návrhom uplatnil nárok na zaplatenie 13 mesačných splátok, splatných od 10.09.2009 do 10.09.2010
po 27,58 €. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné konštatovať, že okresný súd správne



použil výsostne úpravu občianskoprávnych predpisov. To platí aj o právnej úpravu premlčania nároku
(uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 402/2013 zo dňa 19.03.2013). Teda pokiaľ by
vedľajší účastník na strane žalovanej ani nebol vzniesol námietku premlčania, súd by v predmetnej veci
z úradnej povinnosti v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č.
102/2014 Z. z. v platnom znení prihliadol na premlčanie ex offo. Žalobca podal žalobu na súde faxovým
podaním 09.09.2013, doplnil ho v lehote troch dní (v zmysle § 42 ods. 1 O.s.p.) 11.09.2013. Preto
odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie mal za to, že lehota podania žaloby na začatie konania
na súde dňa 09.09.2013 bola zachovaná. Od nasledujúceho dňa po splatnosti každej splátky, t.j. od
11. dňa v mesiaci tak začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba každej splátky. Posledný deň
všeobecnej premlčacej doby pripadol na deň 10.09.2013. Splátky splatné od 10.09.2009 do 10.08.2010
(27,58 € x 12 splátok) spolu vo výške 330,96 € boli žalobcom uplatnené po uplynutí všeobecnej
trojročnej premlčacej doby. Premlčaný nárok žalobcovi nebolo možné priznať, preto súd správne žalobu
v tejto časti zamietol. Nepremlčanú splátku vo výške 27,58 €, splatnú 10.09.2010, uplatnenú na súde
09.09.2013, teda vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, súd prvej inštancie správne žalobcovi
priznal a to aj s úrokom z omeškania s odkazom na § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Ohľadom
použitia ustanovení Občianskeho zákonníka na prejednávaný prípad sa dostatočne vysporiadal súd
prvej inštancie; odvolací súd sa len stotožňuje s jeho odôvodnením v tom, že na prejednávaný prípad
nemožno použiť ustanovenia Obchodného zákonníka a teda ani na plynutie premlčacej lehoty.

8. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku o zamietnutí nároku žalobcu v plnom rozsahu správne,
ako také ho krajský súd ako súd odvolací v plnom rozsahu potvrdil, pretože nevidel dôvod na jeho
zmenu ani na zrušenie. Rozhodnutie je správne aj vo výroku o trovách konania, osobitne odvolaním
nenapadnutým, zodpovedá ustanoveniam § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p..

9. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Odvolací súd, aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p., pretože ustanovenia
o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v zmysle § 396 ods.
1 C.s.p., rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej
žalovanej aj občianskemu združeniu, vystupujúcemu na jej strane (ako vedľajší účastník do 30.06.2016),
priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania každému v plnom
rozsahu. Odvolací súd v súlade s § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. rozhodol len o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 C.s.p.).

10. Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 3C/108/2014-62 zo dňa 16.05.2014 o ustanovení
opatrovníčky krajský súd zrušil v súlade s § 70 ods. 2 C.s.p..

11. Krajský súd na záver považuje za potrebné uviesť, že občianske združenie podaním, doručeným
krajskému súdu 18.07.2016, zaslalo stanovisko k procesnej kontinuite spotrebiteľských združení, podľa
ktorého sa inštitút vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O.s.p., v znení účinnom do 30.06.2016,
automaticky pretransformoval na osobitný subjekt podľa § 95 ods. 1 C.s.p.; ustanovenie § 470 ods. 2 veta
prvá C.s.p. je potrebné vykladať tak, že právne následky akýchkoľvek úkonov vedľajšieho účastníka,
ktoré tento vykonal do 01.07.2016, zostávajú aj po 01.07.2016 zachované. Odňatím procesného
postavenia v konaní a neprihliadnutím na úkony, ktoré v konaní do 01.07.2016 občianske združenie
vykonalo, by jednoznačne došlo k odňatiu riadne nadobudnutých práv občianskeho združenia neskoršou
právnou normou a k zásahu do legitímnych očakávaní občianskeho združenia v právne následky
ním uskutočnených úkonov. Nepriznanie vynaložených trov občianskeho združenia v konaniach len
s odôvodnením, že stratilo postavenie v konaní a na jeho úkony prihliadať netreba, akoby ani neboli
vykonané, by bolo zároveň porušením práva vlastniť majetok podľa článku 20 Ústavy Slovenskej
republiky.
Občianske združenie nepodalo návrh na jeho pribratie do sporu ako osobitného subjektu; preto ho
odvolací súd nevyzýval na predloženie súhlasu žalovanej na jeho pribratie do konania, a o možnom
pripustení do sporu ako osobitného subjektu ani nerozhodoval.
Odvolací súd však považuje za potrebné uviesť, že súhlasí s názorom občianskeho združenia, že právne
účinky úkonov, ktoré nastali v konaní podľa predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy, zostali v zmysle
§ 470 ods. 1, 2 C.s.p. zachované v tom zmysle, že súd musí dokončiť konanie so všetkými stranami
a subjektami, ktoré sa účastníkom konania stali do 30.06.2016; len z dôvodu zmeny právnej úpravy,



spočívajúcej v tom, že Civilný sporový poriadok už inštitút vedľajšieho účastníctva s totožným obsahom,
aký vyplýval z § 93 ods. 2 O.s.p. neupravuje, nemohlo dôjsť k automatickému zániku účastníctva
občianskeho združenia v spore.
Na úkony tohto subjektu v súlade s § 470 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd prihliadol, akceptoval jeho
vyjadrenie k odvolaniu žalobcu a priznal mu aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Názor
odvolacieho súdu je súladný s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uvedeným v rozhodnutí
sp. zn. 6Cdo/181/2015, v ktorom najvyšší súd pokračoval v konaní s vedľajším účastníkom podľa § 93
ods. 1 O.s.p. bez toho, aby tento subjekt pribral do konania ako intervenienta podľa § 81 C.s.p..

12. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).