{"guid": "3bf3f51d-0a71-44ed-b015-28c0c6205436:84c8145a-8a43-4b98-97c7-d6e084f7687f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6314200727.1", "spisova_znacka": "16Co/21/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/21/2016 z 5. 4. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 5. apríla 2017, sp. zn. 16Co/21/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6314200727.1", "identifikacne_cislo": "6314200727", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Ľubomír Gago", "sudca_id": 906, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubomir-gago-906", "datum_vydania": "2017-04-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-2", "nazov": "§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2010/129#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/84c8145a-8a43-4b98-97c7-d6e084f7687f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6314200727.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6314200727.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6314200727.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/21/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314200727
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6314200727.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátu - sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobkyne V. V.,
narodenej XX. H. XXXX, bytom A., T. XX/XXX, právne zastúpenej ustanovenou advokátkou Mgr. Alenou
Gregorovou, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Horná 54, proti žalovanému PROFI CREDIT
Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o určenie
neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy a o zaplatenie 222 €, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Brezno č. k. 2C/33/2014-92 zo dňa 7. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

I.          Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 222 €
v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku  p o t v r d z u  j e .

II.   Vo výrokoch o náhrade trov konania vec zrušuje a v tomto rozsahu vracia  na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

III.  Rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej okresný súd sčasti konanie zastavil, zostáva nedotknutý.

IV.  Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie v časti návrhu (žaloby) o určenie o neplatnosti zmluvy
o revolvingovom úvere č. 8200016338 zo dňa 20. 11. 2008 zastavil, odporcovi (ďalej označeného ako
„žalovaný“) uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke (ďalej označenej ako „žalobkyňa“) sumu 222 € v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, nahradiť jej trovy právneho zastúpenia vo výške 239,19 €  v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku             a  zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu
Brezno súdny poplatok za návrh                v sume 16,50 €, taktiež v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Okresný súd konanie o určenie neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200016338 zo dňa
20. 11. 2008 zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobkyňou, žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni 222 € v súdom určenej lehote z dôvodu, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere
neobsahovala konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ani výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozsudku poukázal na to, že v uvedenej revolvingovej
zmluve chýbajú údaje o dátume splatnosti prvej splátky, dátum splatnosti poslednej splátky. V zmluve
je uvedená iba výška splátky 42,62 €, pričom nie je zrejmé, aká časť tejto splátky pripadá na istinu,
aká na úroky a aká na prípadné poplatky. K zmluve nebol doložený ani žiadny splátkový kalendár, z
ktorého by boli tieto skutočnosti zrejmé. Údaje o splatnosti prvej splátky a poslednej splátky obsahovalo
iba oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré však nebolo žalobkyňou podpísané. V čase



podpisu zmluvy žalobkyňa nebola ako spotrebiteľ informovaná o všetkých skutočnostiach, ktoré by mohli
ovplyvniť jej rozhodnutie o tom, či za uvedených podmienok bude mať záujem o  predmetný úver. Tieto
informácie jej mali byť poskytnuté až po podpise zmluvy, a to v oznámení o schválení úveru, čomu možno
prisúdiť charakter nekalej obchodnej praktiky zo strany žalovaného ako veriteľa. Dlžník v čase podpisu
zmluvy nemal vedomosť o tom, v akej výške a s akými podmienkami bude úver schválený, pretože
schválenie úveru mu má byť oznámené až následne žalovaným, kedy už nemá možnosť ovplyvniť výšku
úveru, výšku úrokov, výšku splátky, splatnosť úveru a ostatné podmienky vzťahujúce sa na úver.  Taktiež
súd poukázal na to, že žalobkyňa nemala vedomosť o tom, za aký úrok a pri akej RPMN jej bude
poskytnutý revolvingový úver. Ďalej okresný súd v dôvodoch uviedol, že podľa zmluvy (bod 6) výška
ročného úroku z úveru predstavovala 68,92% a pri revolvingu 67,58%, pričom z internetovej stránky
NBS súd zistil, že priemerné úroková miera spotrebiteľských úverov od 1 do 5 rokov v novembri 2008
bola vo výške 15,77%. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 OZ, teda, nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Vzhľadom na všetky tieto uvedené skutočnosti
mal okresný súd za to, že poskytnutý úver bolo potrebné považovať za úver poskytnutý bez úroku a
bez poplatkov, v dôsledku čoho mal žalovaný nárok požadovať od žalobkyne len vrátenie poskytnutej
istiny a nie úroky a poplatky v zmysle úverovej zmluvy. Podľa tvrdenia žalobkyne jej žalovaný vyplatil
sumu 697,07 €, pričom nebolo sporné, že ona uhradila žalovanému celkovo sumu 1.234,64 €. Rozdiel
medzi poskytnutou sumou a sumou, ktorú žalobkyňa uhradila, tak predstavuje bezdôvodné obohatenie
na strane žalovaného (v sume 537,57 €). Žalobkyňa uplatnila v konaní titulom vydania bezdôvodného
obohatenia nárok na zaplatenie sumy 222 €, čo predstavuje úhrady na splátky úveru, ktoré uhradila za 3
roky spätne od podania návrhu na začatie konania ( žaloby), t. j. od 19. 02. 2011,  a na ktoré už odporca
nemal nárok. Na základe uvedeného súd považoval žalobu na zaplatenie 222 € za dôvodnú, a preto
žalobe v celom rozsahu vyhovel.

3. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 3 ods. 3, § 4 ods. 8, § 7 ods. 2 zák. č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov v znení platnom do 31. 08. 2009, ďalej podľa ust. § 39, § 52 ods. 1 až 4 OZ, § 2
písm. b) , § 3 ods. 5, § 4 ods. 2 písm. g), i), ods. 3, druhá veta zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov (v znení platnom do 31. 12. 2008). O náhrade trov konania
okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a žalobkyni ako úspešnej účastníčke konania
(strane sporu) priznal náhradu trov konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v súdom určenej
výške a lehote. Keďže žalobkyňa je od poplatkovej povinnosti oslobodená v zmysle             § 4 ods. 2
písm. za) Zákona o súdnych poplatkoch v zmysle § 2 ods. 2  Zákona o súdnych poplatkoch a zaviazal
žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na začatie konania (žaloby) vo výške 16,50 €
podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov.

4.  Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietal závery
okresného súdu o tom, že predmetná zmluva neobsahuje náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z. z.,
a preto sa má poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Zmluvná sloboda účastníkov
zmluvy zahrňuje nielen právo uzavrieť zmluvu s určitým obsahom, ale aj právo dohodnúť sa na
mechanizme vzniku zmluvy,  ako a čím bude zmluva tvorená, a podobne. Obsah zmluvy ako právneho
úkonu je možné určiť aj odkazom na iné ustanovenia. V tomto prípade je nesporné, že zmluva zahrňuje
ako svoju súčasť aj oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Žiadateľ v čase podania žiadosti o
uzavretie zmluvy uvádza údaje a parametre, ktorých schválenie závisí od preverenia bonity a následnej
akceptácie tejto žiadosti zo strany veriteľa. Zmluva netvorí iba bod 5 zmluvy, ale je tvorená všetkými
listinami, odvolávkami, a pod. Znamená to, že bod 5 - teda žiadosť, nie je sama o sebe zmluvou,
zmluvou sa stáva až pristúpením veriteľa k tomuto návrhu, ktorý je vyjadrený jednak v bode 6 zmluvy
a rovnako aj oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. To, čo je a čo tvorí zmluvu, si zmluvné
strany dohodli. Aj v prípade prísne formálneho výkladu zákona č. 129/2010 Z. z. tento vyžaduje, aby
predmetné náležitosti obsahovala zmluva - nie žiadosť o úver. Zákon č. 129/2010 Z. z. neupravuje
žiadne závery o tom, ako dochádza k vzniku zmluvy, nakoľko uvedené je čisto záležitosťou zmluvných
strán a ich zmluvnej slobody, jednak stanovením procesu uzavretia zmluvy a jednak stanovením čo
zmluvu tvorí.  Konečná splatnosť úveru, teda, údaj o konečnej splatnosti úveru vyjadrený dátumom
splatnosti poslednej splátky, je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi tvoriacom
súčasť zmluvy. Aj v čl. 4 ods. 4.6 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere sa uvádza cit.
„Úver je po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, s ktorým bude Dlžník
oboznámený. Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu, podľa posledného splátkového



kalendára, je dňom konečnej splatnosti úveru“.  Avšak aj bez uvedeného a len z Dátumu splatnosti
poslednej splátky je každému priemernému spotrebiteľovi zrejmé, aký je deň konečnej splatnosti.
Poukázal na to, že určiť uvedený dátum v čase podania žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru
právna úprava nielen  nevyžaduje, ale objektívne sa daný údaj určiť ani nedá. V čase podania žiadosti
totiž nie je možné určiť splátkový kalendár z hľadiska toho, kedy nastane presne splatnosť poslednej
splátky (problematickým nie je určenie dňa splatnosti v tom - ktorom mesiaci, ale určenie mesiaca,
kedy stanovenie tejto skutočnosti závisí od schválenia žiadosti, a teda, uzavretia zmluvy). Ďalej tvrdil,
že uzavretá zmluva obsahuje stanovenie počtu splátok, ich výšku a termíny splatnosti. Požiadavku na
samostatné rozpisovanie výšky, počtu a termínov splatnosti splátok, úrokov, istiny, zákon nemá. Závery
súdu v tomto smere popiera aj smernica 2008/48/EHS zo dňa 23. 04. 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a o zrušení smernice 87/102/EHS. Z ustanovenia čl. 10, ods. 2 písm. h) vyplýva, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere má obsahovať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným  zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami úveru na účely splatenia. Požiadavka a spôsob výkladu § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z.
tak odporuje aj citovanému ustanoveniu smernice.  Ďalej žalovaný tvrdil, že posudzovanie primeranosti
a neprimeranosti úrokovej sadzby je podľa napádaného rozhodnutia nesprávnym.  V prvom rade
súd nepostupoval podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy o
revolvingovom úvere. Podľa daného ustanovenia sa má prihliadať na odplatu na finančnom trhu, nie
odplatu bánk. Ďalej žalovaný namietal rozhodnutie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania.
Poukázal na to, že žaloba bola vzatá späť v časti týkajúcej sa určovacieho výroku, pričom na tomto
späťvzatí a zastavení konania nemá žalovaný žiadne procesné zavinenie. Odvolanie, teda, podáva z
dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a h), podľa ust. § 205 ods. 2
písm. c), d) a písm. f) O. s. p.. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, ktoré zároveň aj vyčíslil.

5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu tvrdila, že sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že
nie je možné považovať oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré bolo jednému z účastníkov
zmluvného vzťahu odoslané až po uzatvorení zmluvy o úvere za súčasť zmluvy o úvere. Skutočnosť, že
na oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi chýba podpis žalobkyne, toto tvrdenie len podporuje.
Nakoľko oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi nie je súčasťou zmluvy o úvere, táto neobsahuje
zákonné náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g) a i) zákona č. 258/2001 Z. z. a zákon s týmto nedostatkom
spája následok podľa § 4 ods. 3, a teda, že zmluva o úvere sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov.
Vo zvyšku sa plne stotožňuje s odôvodnením okresného súdu a rozsudok okresného súdu žiadala v
celom rozsahu potvrdiť.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379
a § 380 ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario
CSP)  a rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 222 € v súdom
určenej lehote podľa ust.  § 387 ods. 1  CSP ako vecne správne potvrdil  a vo výrokoch o náhrade trov
konania podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil z nasledovných dôvodov :

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Aj podľa záverov odvolacieho súdu zmluva o revolvingovom úvere č. 8200016338 zo dňa 20. 11. 2008
neobsahuje údaje o konečnej splatnosti úveru, z ktorého dôvodu sa poskytnutý úver v zmysle § 4 ods.
3, druhej vety zákona č. 258/2001 Z. z. považuje za bezúročný a bez poplatkov.

9. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. . zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. Zákon, teda, striktne, jasne,
zrozumiteľne a bez pochýb vyžaduje, aby konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru obsahovala zmluva
o spotrebiteľskom úvere a nie oznámenie veriteľa o schválení úveru, ktorý bol navyše v súdenej veci
schválený za iných podmienok a v inej výške, než je to v návrhu žalobkyne na uzavretie zmluvy o
revolvingovom úvere (bod 5 zmluvy o revolvingovom úvere). § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001
Z. z. je kogentným ustanovením nepripúšťajúcim možnosť iného dojednania účastníkmi zmluvy. Iné



dojednanie odporuje aj príslušným ustanoveniam Občianskeho zákonníka upravujúcim vznik zmluvy,
konkrétne ustanovenie § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, najmä však § 44 ods. 2 OZ. Už len z tohto dôvodu s
poukazom na ust. § 4 ods. 3, druhej vety zákona č. 358/2001 sa poskytnutý úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Žalovaný vyplatil žalobkyni sumu 697,07 €, žalobkyňa žalovanému uhradila celkovo
sumu 1.234,64 €, avšak žalobkyňa si v konaní uplatnila titulom vydania bezdôvodného obohatenia (§
451 OZ) sumu 222 € a z uvedeného dôvodu okresný súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a odvolací
súd rozsudok vo veci samej ako vecne správny potvrdil.

10. Rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej okresný súd sčasti konanie zastavil, zostal nedotknutý,
ako odvolaním nenapadnutý.

11. Pokiaľ ide o výroky rozsudku okresného súdu o náhrade trov konania, v týchto výrokoch krajský súd
rozsudok okresného súdu zrušil a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) v spojení s § 391 ods. 1 CSP. Okresný súd o náhrade trov konania
rozhodol podľa zásady úspechu podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p., avšak opomenul, že žalobkyňa v
priebehu konania vzala čiastočne žalobu o zaplatenie 315, 57 € späť a súd konanie v časti istiny vo
výške 315,57 € zastavil uznesením č. k. 2C/33/2014-66 zo dňa 12. novembra 2014, pričom žalobkyňa
ďalším podaním zo dňa 04. 09. 2015 čiastočne vzala žalobu späť o vyslovenie neplatnosti právneho
úkonu, teda, v časti, v ktorej sa domáhala určenia neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy o revolvingovom
úvere, v ktorej časti okresný súd rozhodol v napadnutom rozsudku uvedenom pod č. I. Súd, teda, mal
o nároku na náhradu trov konania rozhodnúť čiastočne podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. podľa zásady
úspechu v konaní a čiastočne podľa ust. § 146 ods. 2, vety prvej alebo druhej O. s. p. a len, ak by neboli
splnené podmienky na rozhodnutie podľa tohto ustanovenia, tak podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O. s.
p. Úlohou okresného súdu bude znovu rozhodnúť o náhrade trov konania, avšak vzhľadom na zrušenie
Občianskeho súdneho poriadku a účinnosť novej procesnej právnej úpravy, a to zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku od 01. 07. 2016, o náhrade trov konania okresný súd rozhodne podľa
ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP, prípadne podľa ust. § 257 CSP.

12. O nároku žalobkyne na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255
ods. 1  v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP, keď dospel k záveru, že vo veci samej bola v odvolacom konaní
žalobkyňa plne úspešná, a preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).



Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2C/33/2014", "guid": "1a97eda5-7796-4e39-ae53-c45270916f20:d1631188-1463-4e09-89bb-1d4e45576f0f", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}