Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/179/2017 z 28. 6. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 28. júna 2017, sp. zn. 17Co/179/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6411210340.7 Krajský súd Banská Bystrica | 17Co/179/2017 | ECLI:SK:KSBB:2017:6411210340.7 | 2017-06-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spoluvlastníctvo Citované ustanovenia: § 387 ods. 2 CSP, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/21dc294c-91c9-4278-aa4a-ae5eaae8c52f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6411210340.7 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/179/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411210340
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6411210340.7

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana
Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v spore
žalobkyne G. Q., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Q. C., č. XXX, zastúpenej JUDr. Jozefom Baranom,
advokátom so sídlom v Žiari nad Hronom, Námestie Matice Slovenskej č. 23/45, proti žalovanému A.
L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v S. nad W., P. č. XXX/X, zastúpenému Centrom právnej pomoci so
sídlom v Bratislave, kancelária Žiar nad Hronom, so sídlom v Žiari nad Hronom, SNP č. 124, o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5C/208/2011-159 zo dňa 31.10.2016, ako súdu prvej inštancie,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu; pri rozhodovaní vychádzal z názoru, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy rozhodnutie o trovách konania podľa § 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“), t.j. rozhodnutie o trovách konania založené na princípe
procesného úspechu v spore; nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa
podľa § 257 C.s.p. prichádza do úvahy len výnimočne v prípadoch, kedy žalovaný pred podaním žaloby
súhlasil s navrhnutým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorý žalobca
napriek tomu uplatnil v súdnom konaní; vzhľadom na výsledok konania a postoj žalovaného v spore
dospel k záveru, že žalobkyňa mala v konaní úspech a preto jej priznal plnú náhradu trov konania.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu včas odvolanie
zo dňa 19.01.2017 (č.l. 168-170 spisu). Nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Vyčítal súdu
prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci. Domáhal sa aplikácie § 257 C.s.p. vzhľadom na
existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na jeho strane; vyjadril názor, že súd nevzal do úvahy
okolnosti samotného sporu a napäté rodinné vzťahy medzi ním a žalobkyňou, v ktorých možno vidieť
dôvody hodné osobitného zreteľa; uviedol, že sa cíti byť zo strany žalobkyne ukrivdený a z tohto dôvodu
nebol ochotný pristúpiť na žiadny z návrhov žalobkyne na mimosúdne vysporiadanie; svojim konaním
nemal v úmysle poškodiť žalobkyňu, ale dosiahnuť, aby sa pri finančnom vysporiadaní ich podielového
spoluvlastníctva zohľadnili aj morálne aspekty, pretože predmetom podielového spoluvlastníctva bol
rodičovský dom strán, v ktorom býval už od sedemdesiatych rokov a to aj so svojou mamou, ktorej
poskytol potrebnú starostlivosť a súčasne sa staral o rodinný dom, aby nedošlo k jeho znehodnoteniu
a zníženiu trhovej hodnoty; spolu s manželkou uhrádzal všetky výdavky súvisiace s užívaním
nehnuteľnosti ako aj samosprávne dane a poplatky; k rodinnému domu si vybudoval silný citový vzťah a
skutočnosť, že ho žalobkyňa chcela vyplatiť sumou okolo 2.000,- € nepovažoval za adekvátnu hodnote
jeho spoluvlastníckeho podielu a preto nemohol pristúpiť k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva
dohodou; zdôraznil, že pri aplikácii dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 C.s.p. treba



zohľadniť osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strán; jednou zo skupín prípadov, v ktorých
aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý
vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré
sama nezavinila alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami; vyčítal súdu, že nezobral do úvahy
skutočnosť, že po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa musel vysťahovať z domu, v
ktorom býval dlhé desaťročia a zabezpečiť si nové bývanie; v súčasnosti býva aj so svojou manželkou
a dcérou v prenajatom dvojizbovom byte a nebyť dcéry nemal by možnosť hradiť si ani základné
životné potreby; vzhľadom na svoj zhoršený zdravotný stav si nemôže nájsť trvalé zamestnanie,
privyrába si výlučne prácami vykonávanými na základe dohôd o prácach mimo pracovného pomeru; trpí
kardiovaskulárnymi ochoreniami, problémami s dýchaním a opakovane mu musela byť privolaná rýchla
záchranná služba, nakoľko v dôsledku uvedených ochorení odpadol; je opätovne vedený ako uchádzač
o zamestnanie na úrade práce a napriek snahe sa mu nedarí nájsť si prácu; aj manželka je vedená
ako uchádzač zamestnanie a to rodinného rozpočtu prispieva odmenou, ktorú zarobí na základe dohôd
o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v sume približne 80,- € mesačne; s poukazom na
sociálnu, životnú a zdravotnú situáciu nie je v jeho možnostiach a schopnostiach uhradiť trovy konania
žalobkyni, pretože nemá ani taký príjem, aby si mohol s rodinou zabezpečiť úhradu základných životných
potrieb ako je bývanie, strava a zdravotná starostlivosť; momentálne sa ocitol v tak zložitej situácii, že
nemá peniaze ani na nákup liekov, ktoré by mal pravidelne užívať; uloženie povinnosti nahradiť trovy
konania žalobkyni má pre neho likvidačný charakter. Na základe uvedeného žalovaný navrhol zrušenie
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie s tým, aby odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá
právo na náhradu trov konania.

2.1 Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 10.05.2017 (č.l. 187 spisu) k odvolaniu žalovaného prostredníctvom
svojho právneho zástupcu navrhla potvrdenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

3. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 C.s.p., preskúmal
vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
žalovaného podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalovaného podľa § 380 ods. 1
C.s.p. a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

3.1 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

3.2 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

4. Zo spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že predmetom konania bola žaloba žalobkyne, ktorou
sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spornému rodinnému domu;
pôvodne bolo na strane žalovaného viacero strán, títo však v priebehu konania previedli svoje
spoluvlastnícke podiely na žalobkyňu; žalobkyňa sa domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva
k spornému rodinnému domu a jeho prikázania v celosti do svojho výlučného vlastníctva s vyplatením
žalovaného za jeho spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/XX k celku, keď pri vyplatení vychádzala z
hodnoty rodinného domu určenej znalcom na sumu 30.600,- € (znalecký posudok priložila k žalobe);
žalovaný so žalobou nesúhlasil, keď v priebehu konania najskôr žiadal prikázať sporný rodinný
dom do svojho výlučného vlastníctva s tým, že nemá finančné prostriedky na vyplatenie ostatných
spoluvlastníkov, neskôr bezprostredne pred vyhlásením rozsudku vo veci samej zo dňa 08.07.2015
súhlasil s prikázaním rodinného domu do výlučného vlastníctva žalobkyne, žiadal však vyplatenie
náhrady za svoj spoluvlastnícky podiel (vrátane investícií) v sume 80.000,- €; okrem uvedeného
vzniesol žalovaný v priebehu konania v rámci vyporiadania v tzv. širšom zmysle aj návrh na zaplatenie
nákladov vynaložených na investície do sporného rodinného domu v sume 3.008,05 €; na zistenie
hodnoty sporného rodinného domu a vynaložených investícií nariadil súd prvej inštancie znalecké
dokazovanie, podľa záverov ktorého všeobecná hodnota nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve
strán predstavuje 30.500,- € a hodnota investícii žalovaného predstavuje v čase ohodnotenia sumu
1.447,04 €; súd prvej inštancie podľa odôvodnenia rozsudku vo veci samej pri rozhodovaní vychádzal
z hodnoty rodinného domu a vonkajších úprav v sume 27.224,55 € (drobné stavby, vonkajšiu
úprava a oporný múr nevzal pri rozhodovaní do úvahy) a zohľadnil investície žalovaného v sume



655,62 €. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy
rozhodnutie o trovách podľa úspechu v spore (R 54/1973; pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/10/2012 zo dňa 26.07.2012); napriek tomu, že konanie o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je považované za tzv. iudicium duplex je súdna prax
jednotná v tom, že rozhodovanie o trovách konania je v zásade založené na princípe procesného
úspechu v spore a to najmä v prípade, ak v konaní boli medzi stranami odlišné názory na samotné
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, prípadne na spôsob vyporiadania a súd vyhovel
návrhu strany a spoluvlastníctvo vyporiadal spôsobom, aký bol navrhnutý za situácie kedy žalovaný
navrhoval zamietnutie žaloby na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva alebo iný spôsob
vyporiadania; aplikácia ustanovenia § 257 C.s.p. prichádza v sporoch o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva do úvahy predovšetkým v prípadoch, kedy žalovaný pred podaním žaloby
súhlasil s navrhovaným spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorý žalobca
napriek tomu uplatnil v súdnom konaní (porovnaj B., M.: Podílové spoluvlastnictví v občanském
zákonníku. Prvé vydanie, Praha: C.H. Beck 2008, s. 256; rovnako uznesenia Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1795/2013 zo dňa 10.12.2013 alebo sp. zn. 22Cdo/4600/2015 zo
dňa 24.11.2015). Pokiaľ ide o priebeh konania a postoje strán v prejednávanom spore je zo spisu
zrejmé, že žalobkyňa podala žalobu po neúspešnom pokuse o mimosúdne vyriešenie sporu a ňou
navrhovaná hodnota sporného rodinného domu sa ukázala ako približne rovnaká ako hodnota určená
znalcom v rámci súdom nariadeného znaleckého dokazovania; naproti tomu bol to práve žalovaný, ktorý
nesúhlasil s mimosúdnym vyriešením sporu, menil svoje postoje v priebehu konania a jeho návrhy na
vyrovnanie hodnoty spoluvlastníckeho podielu, resp. vynaložených investícii boli v zjavnom nepomere
s ich znalecky zistenou hodnotou. K týmto skutočnostiam súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku
na náhradu trov konania správne prihliadol. Z ustálenej súdnej praxe ohľadne aplikácie ustanovenia
§ 257 C.s.p. (predtým § 150 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016)
predovšetkým vyplýva, že aplikácia tohto zákonného ustanovenia prichádza do úvahy iba výnimočne
a že (ne)existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej
strane treba posudzovať komplexne zo všetkých do úvahy prichádzajúcich hľadísk (nie iba z jedného
hľadiska); skúmanie dôvodov hodných osobitného zreteľa len z hľadiska pozície žalovaného bez toho,
aby súd vec skúmal aj z ďalších do úvahy prichádzajúcich hľadísk by bolo v rozpore s ustanovením § 257
C.s.p.; súd prvej inštancie preto správne skúmal, či tu sú (alebo nie sú) dané dôvody hodné osobitného
zreteľa aj s prihliadnutím na postoj strán v konaní a predovšetkým sa musel zaoberať tým, či žalobkyňa
ako strana, ktorej na základe výsledku sporu vznikol nárok na náhradu trov konania, uviedla rozhodujúce
skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý jej patril a umožnila tým žalovanému dozvedieť sa o nich
ešte pred prvým pojednávaním; v súvislosti s postojom žalovaného bolo nevyhnutné (okrem iného)
skúmať, či väčšinu trov vzniknutých v konaní nespôsobil aj sám svojim postupom v konaní, resp. pred
jeho začatím v rámci mimosúdneho rokovania so žalobkyňou; po zohľadnení všetkých uvedených kritérií
dospel odvolací súd k záveru, že obsah spisu nedáva dostatočný podklad na aplikáciu ustanovenia §
257 C.s.p. v prejednávanom spore, ktorý by bol daný existenciou dôvodu hodného osobitného zreteľa
s poukazom na charakter tohto sporu alebo charakter procesnej situácie. Podľa odvolacieho súdu ani
zistené osobné a majetkové pomery žalovaného neodôvodňujú nepriznanie nároku na náhradu trov
konania žalobkyni, pretože dopad rozhodnutia o trovách konania na majetkové pomery žalovaného
možno zmierniť priznaním splátok; navyše podľa rozsudku bola žalovanému priznaná suma 2.268,71
€ ako náhrada za jeho spoluvlastnícky podiel a suma 655,62 € ako náhrada vynaložených investícií,
preto na žalovaného nemožno nazerať ako na úplne nemajetného. Súd prvej inštancie dospel preto
k správnemu názoru o priznaní nároku žalobkyni na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom
rozsahu.

5. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil.

6. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).



Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).