{"guid": "090ecd96-683a-4abe-9053-6bad9ca5211d:d5e53b9e-d755-442d-9c1e-ea2cb16f82e5", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6711205151.4", "spisova_znacka": "17Co/273/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/273/2016 z 28. 11. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 28. novembra 2017, sp. zn. 17Co/273/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6711205151.4", "identifikacne_cislo": "6711205151", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Valéria Mihalčínová", "sudca_id": 27, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-mihalcinova-27", "datum_vydania": "2017-11-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42a.odsek-2", "nazov": "§ 42a ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42a.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-42a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-42a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d5e53b9e-d755-442d-9c1e-ea2cb16f82e5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6711205151.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6711205151.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6711205151.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/273/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711205151
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6711205151.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity
Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej, v spore žalobcu Slovenská
republika, v mene ktorej koná Úrad vládneho auditu, so sídlom T. G. Masaryka 10, 960 01 Zvolen, proti
žalovanému C. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX T. W., zastúpený advokátom JUDr.
Jozefom Veselým, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, v konaní o neúčinnosť právneho úkonu o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3C/116/2011-270 z 29. marca 2016,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie  potvrdzuje.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom opätovne zamietol žalobu o neúčinnosť právneho
úkonu - kúpnej zmluvy uzavretej dňa 25. 06. 2008 medzi dlžníkom žalobcu Y. X., bytom J. XX ako
predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim o predaji nehnuteľností vedených Okresným úradom W.,
katastrálny odbor na LV č. XXX a LV č. XXX pre katastrálne územie W., vklad ktorej bol povolený dňa
02. 07. 2008 pod sp. zn. V 798/2008. Po zrušení jeho skoršieho rozhodnutia uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/509/2014 súd prvej inštancie ustálil, že veriteľom dlžníka Y. X.
je Slovenská republika, v mene ktorej do účinnosti zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a
audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo veci konala Správa finančnej kontroly Zvolen
ako správca majetku (pohľadávky) štátu podľa zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu a od
01. 01. 2016 bol zriadený Úrad vládneho auditu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky
so sídlom vo Zvolene, na ktorého dňom 01. 01. 2016 prešla pôsobnosť zrušených správ finančnej
kontroly. Predmetom konania v zmysle pripustenej zmeny žaloby uznesením z 09. 12. 2015 č. k.
3C/116/2011-231 bolo určenie, že kúpna zmluva uzavretá dňa 25. 06. 2006 (správne 25. 06. 2008 -
poznámka odvolacieho súdu) evidovanej u Okresného úradu W., katastrálny odbor pod V 798/2008
medzi dlžníkom Y. X. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim je voči žalobcovi právne neúčinná.
Žalobu posúdil súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 42a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej aj „OZ“) a dospel k názoru, že žaloba bola uplatnená včas, ale nie je dôvodná. V
zmysle pokynu odvolacieho súdu doplnil súd prvej inštancie dokazovanie exekučným spisom súdneho
exekútora JUDr. Jána Debnára, Exekútorský úrad Detva, so sídlom Štúrova 784/52, Detva sp. zn. EX
511/2008, dohodou o splátkach uzatvorenou podľa zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu
medzi správou Finančnej kontroly Zvolen a dlžníkom Y. X. - REZMOS, s miestom podnikania J. zo
XX. 11. 2007 a konštatoval, že ani tieto dôkazy neboli postačujúce pre záver, že žalobca ako aktívne
vecne legitimovaný subjekt úspešne odporuje právnemu úkonu svojho dlžníka. Kupujúci (žalovaný)
nebol blízkou osobou dlžníka veriteľa v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, z tohto dôvodu žalobcu



zaťažovala dôkazná povinnosť preukázať v konaní, že právny úkon dlžníka XXXX X. bol urobený s
úmyslom ukrátiť svojho veriteľa a že tento úmysel musel byť druhej strane, t. j. žalovanému známy.
Pokiaľ žalobca jednoznačne nepreukáže existenciu úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa realizovaným
právnym úkonom, resp. vedomosť žalovaného o takomto úmysle, nie je splnená základná podmienka,
aby súd mohol žalobe o neúčinnosť právneho úkonu vyhovieť. Žalovaný v priebehu celého konania
popieral vedomosť o dlhoch Y. X. a nebola preukázaná ani žalobcom tvrdená skutočnosť, že dlžník
Y. X. a žalovaný v minulosti v roku 2006 aktívne spolupracovali formou zmluvy o výkone externých
upratovacích služieb uzavretých medzi spoločnosťou GoSt, s. r. o., so sídlom Veľký Krtíš, IČO: 36 622
753 a dlžníkom Y. X., keď spoločnosť GoSt, s. r. o. Veľký Krtíš súdu oznámila, že takúto zmluvu neeviduje
a nepodarilo sa ju získať ani z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, subjektu, ktorý kontroloval
dlžníka Y. X., obchodné meno Y. X. REZMOS, so sídlom v Devičí, či dodržiava podmienky dohody o
poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Uvedené zmluvy k dispozícii nemal ani žalobca. Na
preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa poukazoval žalobca na dohodu o splátkach zo 07.
11. 2007, ktorú si mal dlžník plniť len dovtedy, kým  nepreviedol svoj majetok kúpnou zmluvou z 25.
06. 2008 na žalovaného. Toto tvrdenie vyhodnotil súd prvej inštancie ako pravdivé len v tom, že Y. X.
si svoju povinnosť plnil v čase od 31. 12. 2007 do 18. 06. 2008. Ďalšie platby na pohľadávku žalobcu
poukázal dlžník už prostredníctvom súdneho exekútora JUDr. Jána Debnára pod sp. zn. EX 511/2008 a
to až do 12. 02. 2009 spolu vo výške 5 768,56 €. Hoci žalovaný potvrdil, že aj po uzavretí kúpnej zmluvy
dlžník žalobcu naďalej užíval predané nehnuteľnosti, súd prvej inštancie z tohto zistenia nevyvodil záver,
že kúpna zmluva nebola uzavretá vážne. Súd nepovažoval za preukázané tvrdenie žalobcu o fiktívnej
kúpnej zmluve vzhľadom na neexistenciu dôkazu o zaplatení kúpnej ceny za nehnuteľnosti, keďže
dlžník a žalovaný zhodne potvrdili, že nehnuteľnosti boli prevedené na žalovaného z dôvodu, že týmto
spôsobom bola splatená pôžička, ktorú mu v roku 2005 poskytol žalovaný na jeho podnikateľské aktivity.
O nároku žalovaného na náhradu trov konania voči žalobcovi rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1
v spojení s § 151 ods. 7 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „O. s. p.“) s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie. Podľa jeho názoru bolo jednoznačne
preukázané v konaní, že právny úkon dlžníka ukrátil uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky,
keďže podľa zistenia súdneho exekútora nebol u dlžníka zistený majetok, ktorý by postačoval na
uspokojenie pohľadávky veriteľa. Odvolateľ súhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že na strane
dlžníka musí ísť o úmyselné konanie s cieľom ukrátiť svojho veriteľa a súčasne druhej strane musí
byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, aj že bremeno tvrdenia a
dôkazné bremeno je v tomto prípade na veriteľovi. Zdôrazňoval však, že úmysel dlžníka ukrátiť svojho
veriteľa, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sú psychickým stavom, ktoré samé o sebe
nemôžu byť predmetom dokazovania, predmetom dokazovania môžu byť len skutočnosti vonkajšieho
sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie subjektu prejavujú navonok, teda okolnosti, z
ktorých možno existenciu tohto úmyslu či vedomosť o ňom dôvodiť. K takémuto záveru došiel Najvyšší
súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/109/2007.
2.1  Dlžníkovi Y. X. bola Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen poskytnutá dotácia vo forme
nenávratného finančného príspevku v celkovej sume 125 330,01 €, čím bol značne zvýhodnený voči
iným podnikateľom a napriek tejto skutočnosti nebol podľa jeho tvrdení úspešný v podnikaní. Keď súd
zisťoval okolnosti prevodu nehnuteľností z dlžníka na žalovaného, dlžník predstavoval seba pred súdom
ako človeka neznalého, ktorý o svojej finančnej situácii nič nevie a súd mu uveril. Podľa názoru žalobcu
sa jednalo o úmyselné zahmlievanie skutočností a výpoveď dlžníka bola účelová, aby v najmenšej
miere bol prezentovaný vzťah medzi ním a žalovaným. Žalobca neverí tvrdeniam žalovaného, že v
čase prevodu peňazí 15. 06. 2005 vo forme údajne pôžičky dlžníkovi, keď mal žalovaný 24 rokov
disponoval takouto sumou a požičal by ju bez zábezpeky známemu, ktorého bližšie nepoznal. Okolnosti
prevodu nehnuteľností podľa žalobcu nasvedčujú, že zmluva o pôžičke peňazí bola fiktívna a prevod
nehnuteľností bol účelový. Žalovaný v snahe pomôcť dlžníkovi zbaviť sa majetku pristúpil k uzatvoreniu
takejto zmluvy, kedy žalovaný formálne získal majetok dlžníka za riadne dohodnutú kúpnu cenu, ktorú
však dlžníkovi nezaplatil z dôvodu, že mala byť zároveň započítaná oproti údajnej pôžičke. K takémuto
konaniu môžu byť prístupné iba spriaznené osoby, ktoré si vzájomne dôverujú a dobre sa poznajú.
2.2  Žalobca poukazom na správu z následnej finančnej kontroly zo dňa 13. 12. 2006 vyhodnotenej
ÚPSVaR Zvolen chcel preukázať, že žalovaný a dlžník vypovedali nepravdivo o svojich blízkych, dobrých
a pracovných vzťahoch. Z odpovede ÚPSVaR Zvolen na žiadosť súdu o predloženie zmlúv na výkon
externých upratovacích prác medzi spoločnosťou GoSt, s. r. o. Veľký Krtíš a dlžníkom oznámil súdu,
že v spise ÚPSVaR Zvolen sa tieto nenachádzajú. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že zmluvy sa



nenachádzali v spise nie z dôvodu, že by neboli predložené kontrolnému orgánu alebo že by neexistovali,
ale iba z dôvodu, že pre účel následnej finančnej kontroly, ako aj pre posúdenie veci v správnom konaní
o porušenie finančnej disciplíny zmluvy uzatvorené s treťou osobou neboli podstatné. Konštatovanie
súdu, že zmluvy vyžiadal a tieto sa na ÚPSVaR nenachádzajú bez aplikácie úvahy je nedostatočné. Súd
akoby zámerne venoval tejto časti dôkazov minimálny priestor. Správa z následnej finančnej kontroly
bola vypracovaná na základe skutkového stavu v kontrolovanom subjekte, teda u dlžníka. Zmluvy o
vzájomnej spolupráci boli orgánu kontroly predložené a správa bola zápisnične prerokovaná a potvrdená
podpisom dlžníka dňa 13. 12. 2006. Súd vôbec neprihliadal a nebral do úvahy relevantné dôkazy
žalobcu a pridržiaval sa jednostranne iba zmätočnej výpovedi dlžníka a žalovaného. Žalobca tvrdí, že
už uzatvorenie takýchto zmlúv preukazuje nielen osobnú, ale aj profesionálnu spojitosť medzi dlžníkom
a žalovaným. Vzťahy medzi dlžníkom a žalovaným, ako aj ich rodinnými príslušníkmi boli podľa názoru
žalobcu navzájom personálne, súkromne aj profesionálne prepojené a úzko späté. Aj medzi dcérou
dlžníka a žalovaným existuje kamarátsky vzťah, o čom svedčí ich oslovovanie v priebehu konania.
2.3  Sumu určenú v rozhodnutí o sankciách v dôsledku porušenia finančnej disciplíny mal dlžník
splácať žalobcovi v zmysle dohody o splátkach, ktorú dlžník nedodržal, priebežne splácal nižšie sumy
a poslednú splátku v sume 1 659,69 € zaplatil dobrovoľne dňa 17. 06. 2008 a následne, keď už bola
nehnuteľnosť prevedená na žalovaného, dlžník prestal splácať dlh. Formálne sa zbavil majetku v snahe
ukrátiť žalobcu. Po celé obdobie, aj keď už dlžník nebol vlastníkom nehnuteľností, až do dňa podaného
odvolania dlžník farmu, ktorej prevod na iný subjekt je predmetom podania, obhospodaruje, podniká na
nej, teda de facto sa vôbec počas celého obdobia účel prevedeného majetku nezmenil a v konečnom
dôsledku zostal v rodine, i keď je toho času vo vlastníctve spoločnosti deenny s. r. o., IČO: 44 362 099,
ktorej jedinou spoločníčkou a konateľkou je dcéra dlžníka Mgr. J. X..
2.4  Súdny exekútor, u ktorého podal žalobca na dlžníka návrh na vykonanie exekúcie v rámci súčinnosti
na podnet žalobcu pred podaním žaloby, skúmal vzájomné vzťahy medzi dlžníkom a žalovaným v
mieste ich bydlísk a okamžite nasledujúci mesiac kúpnou zmluvou zo dňa 08. 11. 2010, vklad ktorej bol
povolený 11. marca 2011 previedol žalovaný nehnuteľnosti na spoločnosť deenny s. r. o.. Opäť sa pri
prevode nehnuteľností opakoval scenár z prvotného prevodu nehnuteľností, že finančné prostriedky boli
odovzdané v hotovosti bez potvrdenia. Žalobca má za to, že preukázal úmysle dlžníka ukrátiť žalobcu
ako svojho veriteľa a tento úmysel musel byť žalovanému známy, resp. žalobca poukázal v najvyššej
možnej miere na okolnosti, z ktorých možno existenciu tohto úmyslu či vedomosť o ňom dôvodiť.
2.5 Súd vyhodnotením okolností, ktoré dôvodia úmysel dlžníka a vedomosť žalovaného v neprospech
žalobcu, podporil jeho (?) snahu ukrátiť žalobcu na jeho právach. Dokazovanie psychického pochodu
myšlienok je náročné z dôvodu, že ide o dokazovanie nehmotnej povahy. Žalobca dokazoval okolnosti,
ktoré viedli k tomuto úmyslu. Záver súdu mal vychádzať tiež len z hodnotenia týchto okolností. Je
osobne na jednotlivom spravodlivom a nezávislom sudcovi, akou úvahou sa bude uberať a aký záver
vyvodí. V tomto konaní súd neprehliadnuteľne odignoroval okolnosti predložené žalobcom od prvých
postupov žalovaného a dlžníka. Žalobcom bol dostatočne preukázaný sled udalostí, ktoré vznikali medzi
dlžníkom a žalovaným a viedli k prevodu majetku za účelom ukrátiť veriteľa dlžníka. Súd sa zrejme
pridržiaval nepísaného pravidla, čo nie je zákonom zakázané, to je povolené. Potom absolútne stráca
význam inštitút odporovateľnosti právnych úkonov a žalobca považuje dokazovanie úmyslu žalovaného
za prebytočné. Žalobca považuje za zbytočné, aby vo veci opätovne rozhodoval súd prvej inštancie,
ktorý dochádza k záverom, s ktorými sa žalobca nemôže stotožniť. Navrhol, aby odvolací súd žalobe
žalobcu vyhovel v plnom rozsahu a určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 25. 06. 2008 o predaji a kúpe
nehnuteľností vedených na LV č. Z. a LV č. XXX pre katastrálne územie W. medzi predávajúcim Y. X.
a žalovaným je voči žalobcovi právne neúčinná.

3. Žalovaný navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Žalobca v odvolaní
neuvádza žiadne nové skutočnosti, v podstate opakuje skutkový stav vyplývajúci z vykonaných dôkazov.
Žalovaný sa od samotného počiatku takémuto súdnemu konaniu bránil a to aj námietkou premlčania.
Celý spor trvá vyše 5 rokov z dôvodu procesného postupu žalobcu, ktorý viackrát v priebehu konania
menil žalobu. Žalovaný v priebehu konania spolupracoval, prejavil súčinnosť ohľadne vykonávania
konkrétnych dôkazov. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno z hľadiska skutkových okolností tak, aby
mohol súd žalobe vyhovieť.

4. Konanie na súde prvej inštancie začalo za účinnosti O. s. p.. Podľa § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol zrušený Občiansky súdny poriadok, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.



5. Krajský súd, ako súd odvolací, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34
C. s. p. prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že pre nariadenie ústneho
pojednávania neboli naplnené podmienky ustanovené v § 385 ods. 1 C. s. p.. Odvolací súd nie je
toho názoru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a preto nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a prejednanie tejto veci na
odvolacom pojednávaní nevyžaduje dôležitý verejný záujem. Odvolací súd viazaný tak skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie v zmysle § 383 C. s. p. prejednal vec v rozsahu a z dôvodov
podaného odvolania žalobcom a dospel k názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne
a je potrebné ho podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdiť.

6. Odvolacie dôvody, ktorými bolo možné odôvodniť odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej vymedzoval Občiansky súdny poriadok v § 205 ods. 2. Žalobca v odvolaní z 15. 04.
2016 nekonkretizuje odvolacie dôvody s poukazom na zákonné ustanovenie § 205 ods. 2 O. s. p., ale
z obsahu odvolania je možné vyvodiť, že žalobca uplatňuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm.
a) O. s. p. - v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. g), § 205 ods. 2 písm. d) - súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. f)
- jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadna z odvolacích námietok
nebola podľa názoru odvolacieho súdu uplatnená dôvodne.

7. Pod odvolací dôvod vymedzený v § 205 ods. 2 písm. a) O. s. p. podriadil odvolací súd tvrdenie žalobcu
v odvolaní, že „Konštatovanie súdu, že zmluvy vyžiadal a tieto zmluvy sa nenachádzajú na ÚPSVaR bez
aplikácie úvahy je nedostatočné. Súd akoby zámerne venoval tejto časti dôkazov minimálny priestor...
Súd vôbec neprihliadal a nebral do úvahy relevantné dôkazy žalobcu a pridržiaval sa jednostranne iba
zmätočných výpovedí dlžníka a žalovaného... Záver súdu tiež musí vychádzať len z hodnotenia týchto
okolností a je osobne na jednotlivom spravodlivom a nezávislom sudcovi, akou úvahou sa bude uberať
a aký záver vyvodí“ z čoho by bolo možné vyvodiť, že žalobca považoval vec prejednávajúcu sudkyňu
za vylúčenú (§ 221 ods. 1 písm. g/ O. s. p.).
7.1 Za vylúčeného sudcu procesný predpis účinný v čase rozhodnutia prvoinštančného súdu považoval
takého sudcu, u ktorého so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom
bolo možné mať pochybnosti o jeho nezaujatosti (§ 14 ods. 1 O. s. p.). Žalobca vo vzťahu k tejto
odvolacej námietke netvrdí vzťah sudcu k účastníkom, k ich zástupcom alebo k prejednávanej veci,
ktorý by Y.. T. W. vylučoval z prejednávania a rozhodovania veci. Argumentáciu žalobcu, že súd prvej
inštancie jednostranne prihliadal na tvrdenia a dôkazy žalovaného a nebral do úvahy prednesy a dôkazy
predkladané žalobcom, obsah spisu nepodporuje. Za nenáležitú považuje odvolací súd aj poznámku
odvolateľa, že súd vyhodnotením okolností, na ktoré pre preukázanie úmyslu dlžníka a vedomostí
žalovaného poukazoval žalobca, podporil jeho (?) snahu ukrátiť žalobcu na jeho právach. Nie je zrejmé,
koho snahu ukrátiť žalobcu na jeho právach mal súd vyhodnotením výsledkov dokazovania podporiť.
Odvolací súd upriamuje pozornosť žalobcu na skutočnosť, že zákony prijíma zákonodarný zbor a súd
takto prijaté zákony len aplikuje. Pokiaľ z ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že
odporovať možno len takému právnemu úkonu, ktorý urobil dlžník v posledných troch rokoch v úmysle
ukrátiť svojho veriteľa a tento úmysel musel byť druhej strane známy, ak nešlo o právny úkon medzi
osobami blízkymi, musel súd prvej inštancie skúmať, či je preukázaný úmysel dlžníka ukrátiť svojho
veriteľa a zároveň aj vedomosť toho, kto mal z právneho úkonu prospech o tomto úmysle dlžníka a pokiaľ
tieto skutočnosti nemal preukázané aj napríklad nepriamymi dôkazmi, o získanie ktorých sa súd prvej
inštancie snažil, nie je možné neunesenie dôkazného bremena stranou sporu pričítať na vrub súdu, ktorý
nemôže rozhodovať na základe svojich pocitov, ale iba na základe výsledkov prevedených dôkazov.

8. Odvolací súd už v uznesení sp. zn. 17Co/509/2014, ktorým zrušil prvý rozsudok súdu prvej inštancie
konštatoval, že návrat majetku do rodiny dlžníka, aj keď prostredníctvom obchodnej spoločnosti, ktorej
jediným spoločníkom a konateľom je dcéra dlžníka môže signalizovať úmysel dlžníka formálne sa zbaviť
majetku pred prípadnou exekúciou v spojení s tvrdením žalobcu, že počas celej doby od uzavretia kúpnej
zmluvy dlžníka so žalovaným sa nič nezmenilo na hospodárení a využívaní prevedených nehnuteľností
a na tomto závere odvolací súd stále zotrváva, ale pre úspešné odporovanie právnemu úkonu podľa
§ 42a ods. 2 prvá časť vety OZ nepostačí mať preukázaný úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, ale
súčasne aj, že tento úmysel bol druhej strane právneho úkonu známy. Práve za tým účelom nariadil
odvolací súd súdu prvej inštancie obstarať zmluvy o spolupráci medzi dlžníkom veriteľa a žalovaným z
roku 2006 uvádzané v správe o výsledku následnej finančnej kontroly č. A/2006/007297 z 30. augusta



2006 vykonanej u Y. X. - REZMOS, keďže spoločnosť GoSt, s. r. o. so sídlom vo Veľkom Krtíši, ktorej
spoločníkom a konateľom bol aj žalovaný v rozhodnom čase pre uzavretie zmlúv, ktorými preukazoval
žalobca existenciu osobného a pracovného vzťahu medzi dlžníkom a žalovaným, ich uzavretie popierala.
Tieto zmluvy, pokiaľ by sa mohol súd oboznámiť s ich obsahom, mohli byť považované za dôkaz o
existencii bližšieho vzťahu medzi dlžníkom veriteľa a žalovaným, než prezentovali v súdnom konaní.

9. Pokiaľ prevod nehnuteľností zo žalovaného na spoločnosť deenny s. r. o., so sídlom Nemocničná 3,
Veľký Krtíš podľa výpisu z LV č. XXX a XXX kat. úz. W. dával žalobca do súvisu so šetrením súdneho
exekútora JUDr. Jána Debnára v konaní EX 511/2008 ohľadne blízkych vzťahov medzi dlžníkom veriteľa
a žalovaným a tieto dopyty formou žiadosti o poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie na Obecný
úrad J., Obecný úrad W. a Obecný úrad T. W. uskutočňoval súdny exekútor JUDr. Ján Debnár v novembri
roku 2010 a kúpna zmluva medzi žalovaným a spoločnosťou deenny s. r. o. so sídlom Veľký Krtíš bola
uzavretá 08. 11. 2010, časová následnosť týchto úkonov naozaj svedčí o tom, že prevod zo žalovaného
na spoločnosť deenny s. r. o. súvisí so šetrením súdneho exekútora o vzťahoch medzi dlžníkom veriteľa
a žalovaným, ale nepreukazuje vedomosť žalovaného o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa už v čase
uzavretia kúpnej zmluvy, skôr navodzuje záver, že až v tomto období sa žalovaný dozvedel o tom, že
úmyslom dlžníka pri prevode nehnuteľností bolo ukrátiť veriteľa a v domnení, že prevodom nehnuteľností
na tretiu osobu zabráni úspešnosti žalobe o neúčinnosť právneho úkonu, nehnuteľnosti ďalej previedol.
Vedomosť toho, kto má z odporovateľného právneho úkonu prospech o úmysle dlžníka ukrátiť svojho
veriteľa sa musí podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka viazať k dátumu uskutočnenia právneho
úkonu, nie po jeho uskutočnení (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 18. 12. 2008
sp. zn. 21Cdo/4994/2007).

10. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal vedomosť žalovaného
o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, z tohto dôvodu nie sú naplnené podmienky pre vyhovenie
žalobe o neúčinnosť právneho úkonu podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
možno odporovať právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť
svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy. Toto je nosným dôvodom, pre ktorý
považuje odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu za vecne správne a ktoré viedli odvolací
súd k potvrdeniu rozhodnutia prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p.. „Nemalé finančné
prostriedky“ XXX X. poskytol ÚPSVaR Zvolen, zrejme bez náležitého preverenia „vnútorného zámeru“
podnikateľa pri ich čerpaní. Ich využitie v rozpore s ich účelom súd rozhodnutím v tejto veci nezapríčinil.

11. Výsledok sporu na prvoinštančnom súde odôvodňoval rozhodnúť o nároku žalovaného na náhradu
trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. Odvolací súd rovnako s ohľadom na výsledok odvolacieho
konania priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa § 255
ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p., ktoré sa podľa § 396 ods. 1 C. s. p. použijú aj na
odvolacie konanie. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 C.
s. p. samostatným rozhodnutím prvoinštančného súdu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

12. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že  došlo  k  porušeniu  práva  na  spravodlivý proces  (§ 420 C.s.p.).



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania  neprevyšuje  sumu  podľa  písmen a) a b)  (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne  (dovolacie dôvody)
a čoho  sa  dovolateľ domáha (dovolací návrh)  (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3C/116/2011", "guid": "e0384eaf-88e3-4717-9518-ba1497f2afbd:82dc95ac-f2a1-4418-9b0e-265f036341e1", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}