{"guid": "c0f9c0cb-e673-42f6-92ba-d12c9fff9263:6427c338-f761-4ca8-b5eb-69b6bd9d87bf", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6711218242.2", "spisova_znacka": "12Co/199/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/199/2016 z 26. 4. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 26. apríla 2017, sp. zn. 12Co/199/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6711218242.2", "identifikacne_cislo": "6711218242", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2017-04-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Kúpna zmluva"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40.odsek-3", "nazov": "§ 40 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-40"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6427c338-f761-4ca8-b5eb-69b6bd9d87bf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6711218242.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6711218242.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6711218242.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/199/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711218242
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6711218242.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcov: 1/ G.. E.
A., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom P. XX, XXX XX W. 2/ N. A., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým
pobytom P. XX, XXX XX W., proti žalovaným I/ H. N., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom W. XX,
XXX XX T., právne zastúpenej Mgr. Emese Suba, advokátkou, so sídlom Cintorínska 91, 925 70 Trnovec
nad Váhom, II/ LS REAL TRADE s. r. o., so sídlom Betliarska 12, 851 07 Bratislava, IČO: 44 593
783, zastúpenému splnomocneným zástupcom G.. T. M., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom W.
XXX/X, XXX XX T., III/ U.. W. F., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom W. X, XXX XX W., o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen
č. k. 16C/232/2011-394 zo dňa 01. 02. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu    p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)
odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 01. 02. 2016 žalobu zamietol (prvý výrok). Ohľadne trov
konania okresný súd konštatoval, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej (druhý výrok).
V odôvodnení rozsudku prvoinštačný súd uviedol, že žalobcovia 1/, 2/ sa žalobou domáhali určenia, že
sú v podiele 1/1-ina bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, č. XXXX
a č. XXXX pre katastrálne územie N., a to: a/ bytu č.X na X.poschodí bytového domu nachádzajúceho
sa na ul. H. v obci N., postavený na parcele registra „C“ - parcelné číslo XXXX/X, kat.ú. N., súpisné číslo
XXXX, vchod č.XX; b/ spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a
príslušenstve bytového domu o veľkosti podielu 8069/225407; c/ spoluvlastníckemu podielu na pozemku
- parcely registra „C“ - parcelné číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a
parcelné číslo XXXX/X - ostatné plochy o výmere XXXX m2, vo veľkosti podielu 8069/225407; d/
spoluvlastníckeho podielu na pozemku - parcely registra „C“ - parcelné číslo XXXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXX m2 vo veľkosti podielu 1/52; e/ pozemku - parcela registra „C“ parcelné číslo
XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2.
Z kúpnej zmluvy č. V XXX/XX zo dňa 06. 02. 2007 (ďalej aj ,,kúpna zmluva“) okresný súd zistil, že
bola uzatvorená medzi  spoločnosťou MOS, s.r.o. ako predávajúcim a žalobcami 1/, 2/ ako kupujúcimi.
Predmetom kúpnej zmluvy bol prevod vlastníctva nehnuteľností na LV č.XXXX a LV č.XXXX v kat. ú. N.,
a to rozostavaný byt č. X, na T. nadzemnom podlaží rozostavaného bytového domu na ul. H., v obci N.,
súp.č. XXXX, vchod č. XX, o výmere XX,XX m2, postavený na pozemku par.č. C KN č.XXXX/X, kat.ú. N.,
spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel
k pozemku vo výške spoluvlastníckeho podielu 8069/225407 na pozemku C KN č. XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemku C KN č.XXXX/X - ostatné plochy o výmere XXXX m2,



spoluvlastnícky podiel vo výške 1/52 na pozemku C KN č. XXXX/X- zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX m2 a vonkajšie parkovacie miesto XXX, X/XX, nachádzajúce sa na ulici H., na pozemku
C KN č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2. Kúpna cena bola v zmysle článku
III. tejto zmluvy stanovená na základe dohody medzi zmluvnými stranami na sumu 1.176.808,- Sk bez
DPH, t.j. 1.400.402,- Sk s 19 %-nou DPH. V zmysle článku X. predmetnej zmluvy predávajúci prehlásil,
že na predajom dotknutých nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy, vecné bremená a záložné práva,
na ktoré by mali kupujúcich upozorniť s výnimkou zákonného záložného práva, ktoré vzniká v zmysle
ustanovenia § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov v prospech všetkých ostatných
vlastníkov bytov v obytnom dome.
Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 06. 02. 2007 súd prvej inštancie zistil, že ho vystavila firma
MOS, s.r.o. a ktorým bolo potvrdené, že bola prijatá suma 1.400.402,- Sk, ako úhrada za byt č. X,Q.
XXXX/XX od žalobcu 1/.
Spoločnosť MOS, s.r.o. odstúpila listom zo dňa 27. 12. 2007 adresovaným žalobcom 1/, 2/ od kúpnej
zmluvy z dôvodu jej uzavretia v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok.
Spoločnosť MOS stav, s.r.o., Rákoš 28, 960 01 Zvolen, IČO: 45 901 988 listom zo dňa 21. 09. 2011
oznámila spoločnosti MOS, s.r.o. a žalobcom 1/, 2/  začatie výkonu záložných práv zapísaných v katastri
nehnuteľností na LV č. XXXX  pre kat. ú. N., na LV. č.XXXX a na LV č. XXXX pre kat. ú. N., ktorý vklad
do katastra  nehnuteľností bol povolený pod č. V XX/XX a pod č. V XXXX/XX.
Zo znaleckého posudku č. 19/2015 zo dňa 04. 04. 2015 vyplynulo, že podpisy na kúpnej zmluve zo dňa
06. 02. 2007 nepatria žalobcom 1/, 2/.
Písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí, a to: a) písomnosti
(spočívajúcu v tom, že obsah právneho úkonu je zachytený v texte listiny) a b) podpisu konajúcej
osoby. Obe náležitosti musia byť splnené súčasne, aby išlo o platný písomný právny úkon (§ 40
ods. 3 Občianskeho zákonníka - ďalej aj ,,OZ“). Iné okolnosti, ktoré sa týkajú napr. dátumu a miesta
podpisu, nemajú vplyv na platnosť právneho úkonu. Vlastný text listiny môže byť vyhotovený ľubovoľným
spôsobom. Okrem vlastnej ruky konajúceho môže byť text vyhotovený strojom, tlačou alebo aj rukou
inej osoby.  Autor textu a podpisujúca osoba nemusia byť - až na zákonom stanovené výnimky
- totožné osoby. Zákon  v ustanovení § 40 ods. 4 OZ pripúšťa, aby právny úkonom bol urobený
modernými komunikačnými metódami (telegraficky, ďalekopisom, elektronickými prostriedkami). Celý
písomný právny úkon musí byť pojatý do jednej listiny. Písomnosť musí navonok teda predstavovať
jeden uzavretý celok, aby sa zabránilo manipulácii s jeho jednotlivými časťami.
Podpis je ďalšou pojmovou náležitosťou písomnej formy prejavu; písomný právny úkon platí až od
podpisu konajúcej osoby. Pokiaľ právny úkon, ktorý musí byť písomný, nebol jeho účastníkmi podpísaný,
nemôže vyvolať zamýšľané právne následky (to isté platí aj o zmene textu právneho úkonu). Občiansky
zákonník v súvislosti s písomným právnym úkonom vo všeobecnosti hovorí len o podpise konajúcej
osoby. Možno rozlišovať medzi :a) vlastnoručným podpisom, b) overeným, resp. osvedčeným  podpisom,
c) podpisom nahradeným mechanickými prostriedkami, d) elektronickým podpisom (včítane vyššej formy
ako je zaručený elektronický podpis).
Samotný pojem „podpis“ nie je v práve definovaný. Právnu definíciu tohto pojmu podal rakúsky Najvyšší
správny súd: „Podpis je zobrazenie písmen bežného písma, z ktorého tretia osoba, ktorá pozná meno
podpisujúceho, je schopná ešte toto meno vyčítať z vonkajšej formy písma. Nemožno požadovať, aby
podpis bol čitateľný. Avšak musí ísť o  charakteristický ťah písma, ktorý podpisujúceho dostatočne
individualizuje, vykazuje zodpovedajúce charakteristické znaky a ktorý predstavuje podpis mena.“ Ako
už bolo uvedené, zákon kladie rozdielne požiadavky, pokiaľ ide o pisateľa textu listiny a podpisujúceho.
Zatiaľ čo v prípade textu listiny všeobecne umožňuje, aby ho napísal ktokoľvek a akýmkoľvek spôsobom
(napr. rukou alebo mechanickými prostriedkami), pri podpise vždy striktne vyžaduje  podpis konajúcej
osoby. Vo vzťahu k podpisu na písomnom právnom úkone (listine) zákon - na rozdiel od samotného
textu listiny - výslovne vyžaduje podpis toho, koho takýto právny úkon zaväzuje. Podľa § 40 ods. 3
OZ je písomný právny úkon platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Hoci z citovaného ustanovenia
to priamo nevyplýva, podpis na listine sa v súkromnom práve  považuje za riadny (osobný), ak je
vlastnoručný. Vlastnoručný podpis vyjadruje individuálne a charakteristické znaky rukopisu podpísanej
osoby.
Súd prvej inštancie mal preukázané, že podpisy na kúpnej zmluve zo dňa 06. 02. 2007 nepatria
žalobcom 1/, 2/ ako kupujúcim. V danom prípade je teda kúpna zmluva V XXX/XX zo dňa 06. 02.
2007  uzatvorená medzi  spoločnosťou MOS, s.r.o. ako predávajúcim a žalobcami 1/, 2/ ako kupujúcimi
absolútne neplatným právnym úkonom. Na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy teda žalobcom
1/, 2/ nemohlo vzniknúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania. Vzhľadom na
uvedené súd prvej inštancie žalobu žalobcov 1/, 2/ zamietol.



Keďže kúpna je absolútne neplatným právnym úkonom, súd prvej inštancie potom neskúmal platnosť
kúpnej zmluvy V XXXX/XX z 21. 11. 2011 uzavretej medzi žalobcami 1/, 2/ ako predávajúcimi, v mene
ktorých konal ako záložný veriteľ MOS stav, s.r.o., so sídlom Rákoš 28, 960 01 Zvolen, IČO : 45
901 988 a žalovanou I/ ako kupujúcou, ani platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi
spoločnosťou X. N. H. W., a.s. a právnym predchodcom žalovaného  II/ (spoločnosťou MOS stav, s.r.o.).
Na základe absolútne neplatného právneho úkonu totiž  nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho
práva, pričom ak je prvotná kúpna zmluva neplatná, v prípade ďalšieho prevodu nehnuteľnosti nesvedčí
v prospech ďalších nadobúdateľov vlastnícke právo, ktoré by malo byť odvodené od vlastníckeho
práva prvého kupujúceho. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému
prevodu vlastníckeho práva, nakoľko nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám.
O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie rozhodol  podľa ustanovenia  § 151 ods. 3  Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej aj ,,O.s.p.“).

2. Proti rozsudku okresného súdu žalobcovia 1/, 2/ podali v zákonnej lehote odvolanie. Navrhli, aby
odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní uviedli,
že žalobou sa domáhali určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi v podiele 1:1 nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX, XXXX a XXXX pre katastrálne územie N.. Spoločnosť MOS, s. r. o., so
sídlom Jesenského 15, Zvolen, IČO: 36 063 856, ktorej v relevantnom čase bola spoločníkom žalovaná
I/ a konateľom G.. T. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. X, T., v kúpnej zmluve zo dňa 06. 02. 2007 v
článku X., v bode 1 výslovne prehlásila, že na nehnuteľnosti neviaznu žiadne ťarchy, vecné bremená
a záložné práva s výnimkou zákonného záložného práva. Až následne po nadobudnutí vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti zistili, že na nehnuteľnosti viazne záložné právo zriadené v prospech spoločnosti
X. N. Y. H. W., a. s., so sídlom Q. XX, W., IČO: XX XXX XXX, ktorým bola zabezpečená pohľadávka
z úveru poskytnutého spoločnosti MOS, s. r. o., so sídlom Jesenského 15, Zvolen. Spoločnosť MOS,
s. r. o., so sídlom Zvolen v rozpore so zákonom nesplnila pohľadávku spoločnosti X. N. Y. H. W., a.
s., riadne a včas, a to so zámerom, aby túto nesplnenú pohľadávku „odkúpila“ spoločnosť právneho
predchodcu žalovaného 2 (pôvodne obchodné meno MOS stav, s. r. o.), ktorej spoločníkom bola
žalovaná  I/, za ktorú konal G.. T. M., a to s úmyslom nezákonne sa obohatiť z výkonu záložného
práva k nehnuteľnosti. Kúpna cena za prevod vlastníckeho práva  bola spoločnosti MOS, s. r. o., so
sídlom Zvolen ako predávajúcemu nimi riadne a včas uhradená. Žalovaná I/ im oznámenie o začatí
výkonu záložného práva a jeho spôsobe zákonne konformným spôsobom nedoručila. Dňa 28. 11.
2011 bolo zavkladované vlastnícke právo žalovanej I/ k nehnuteľnosti. Žalovaná I/ ich uviedla do
omylu v otázke existencie záložného práva k nehnuteľnosti a od nich prevzala osobne kúpnu cenu za
nehnuteľnosť. Spoločnosť MOS, s. r. o., v rozpore so zákonom nesplnila pohľadávku spoločnosti X. N.
Y. H. W. riadne a včas, ktorú následne odkúpila spoločnosť MOS stav, s. r. o. a následne v rozpore
so zákonom zrealizovala záložné právo k nehnuteľnosti. V uvedenej veci orgány činné v trestnom
konaní začali trestné konanie za prečin podvodu podľa § 221 Trestného zákona, pričom bola podaná
obžaloba na žalovanú I/ a G.. M.. Podľa ich názoru ich žaloba je odôvodnená, pretože kúpna zmluva
uzavretá medzi žalovanou I/ a žalovaným II/, na základe ktorej žalovaný II/ realizoval záložné právo k
nehnuteľnosti,  je neplatná, a to pre rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy totiž predstavujú „meradlo
hodnotenia konkrétnych situácií“, ktoré zodpovedá všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade
so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti, či tiež mimoprávny súbor pravidiel
správania sa, ktorý je vlastný všeobecne uznávaným vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným
princípom spoločenského poriadku. Všeobecné súdy za takýto právny úkon v rozpore s dobrými mravmi
považujú úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska spoločnosti prevládajúcich mravných
zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Zároveň poukázali na to, že okresný súd im odňal
možnosť konať pred súdom, keď nevykonal nimi  navrhnuté dôkazy (výsluch B. P. v otázke uzatvárania
kúpnej zmluvy zo dňa 06. 02. 2007, ktorý bol prítomný pri uzatváraní a podpisovaní kúpnej zmluvy).
Nevykonaním tohto dôkazu súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, a teda v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.. Doposiaľ im nebol
zákonným spôsobom doručený znalecký posudok č. 19/2015, a preto sa k nemu nemohli vyjadriť. Na
pojednávaní dňa 23. 11. 2015 a 11. 01. 2016 neboli riadne predvolaní, pretože v čase doručovania
predvolania sa zdržiavali mimo miesta doručenia, a to v obci S. a vo Q. S.. Keďže používajú rôzne druhy
podpisov, súdna znalkyňa mala porovnávací materiál pozostávajúci z rôznych druhov ich podpisov, s
čím sa súdna znalkyňa ani okresný súd náležite nevysporiadali. Súdna znalkyňa svojvoľne ustanovila,
ktoré podpisy s porovnávacieho materiálu sú ich podpismi. Znalecký posudok je z uvedeného dôvodu
neúplný, pretože je rovnako možné tvrdiť, že nie všetky porovnávacie podpisy sú ich podpismi a sporné
podpisy sú len iný druh podpisov, ktorých spôsob používajú, resp. použili len pri podpise predmetnej



kúpnej zmluvy. Porovnávací materiál chceli predložiť na pojednávaní 01. 02. 2016, avšak postupom
okresného súdu, keď neboli zákonne predvolaní na pojednávanie, im bolo nezákonne odňaté právo
konať, a tým odopreté právo na súdnu ochranu, právo na súdne konanie a boli im odňaté ich procesné
práva. Taktiež nimi navrhnutý dôkaz, a to výsluch svedka B. P., ktorý ako svedok svojimi zmyslami
bezprostredne vnímal uzatváranie a podpisovanie kúpnej zmluvy, je rozhodujúci v tomto konaní. Súd
prvej inštancie ďalej vec nesprávne posúdil, keď sa opieral o údajnú právnu definíciu pojmu „podpis“
vychádzajúc z rozhodnutia rakúskeho Najvyššieho súdu. Tento výklad pojmu je zjavne v rozpore so
zákonom. Občiansky zákonník v súvislosti s písomným právnym úkonom vo všeobecnosti hovorí len o
podpise konajúcej osoby. Podpisom je len ,,sprítomnený“ úmysel konajúcej osoby sa takýmto spôsobom
podpísať a byť podpisom viazaný, pričom zákon nevyžaduje podpis čitateľným menom konajúcej osoby.
Je taktiež sporná požiadavka vlastnoručného podpisu, pretože takáto individualizácia autora podpisu je
expressis verbis vyžadovaná len vo vzťahu k podpisu závetu alebo podpisu osoby, ktorá nevie čítať,
alebo písať. Za vlastnoručný podpis sa preto musia považovať všetky prípady, keď písací prostriedok
je vedený rukou konajúceho subjektu.

3. Žalovaní I/, II/ vo svojich vyjadreniach k odvolaniu žalobcov 1/, 2/ navrhli, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil.  Podľa ich názoru žalobcovia 1/, 2/ boli vždy riadne
a včas vyrozumení o procesných úkonoch konajúceho súdu, a nie je pravdou, že by okresný súd
im odňal právo konať pred súdom. Žalobcovia 1/, 2/ nielen neuniesli dôkazné bremeno, ale svojím
obštrukčným konaním bránili okresnému súdu postupovať pri prejednávaní veci plynulo, hlavne, keď
nepreberali súdne písomnosti a ani neposkytovali žiadnu ani minimálnu súčinnosť v priebehu znaleckého
dokazovania. V predmetnom spore bola kľúčovou otázkou určenie platnosti kúpnej zmluvy, ktorú okresný
súd správne vyhodnotil ako absolútne neplatnú a v tomto smere vykonal znalecké dokazovanie. V závere
znaleckého posudku č. 19/2015 F.. F.. B. X., znalkyne z odboru písmoznalectva, odvetvie ručné písmo
zo dňa 04. 04. 2015 vyplýva, že „podpisy na kúpnej zmluve zo dňa 06. 02. 2017 nepatria žalobcom
ako kupujúcim“. Kúpna zmluva teda nebola vyhotovená v písomnej forme. Uviedli, že podpisom sa
završuje a uzatvára písomný právny úkon. Pokiaľ právny úkon, ktorý musí byť písomný, nebol jeho
účastníkmi podpísaný, nemôže vyvolať zamýšľané právny následky. Nedodržanie zákonom ustanovenej
formy právneho úkonu spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť. Na základe absolútne neplatnej kúpnej
zmluvy nemôže dôjsť k vzniku, k zmene, zániku ani záväzkových ani vecných práva, a teda žalobcom
1/, 2/ nemohlo vzniknúť vlastnícke práva na základe kúpnej zmluvy. Argumentácia žalobcov 1/, 2/ je
protirečivá a nelogická, kým zákonná požiadavka platnosti písomného právneho úkonu viazaná na
„podpis konajúcej osoby“ je jasná a logická, pričom konajúcou osobou je nepochybne osoba, ktorá je
účastníkom právneho úkonu (resp. jej kvalifikovaný zástupca). Žalobcovia 1/, 2/ v konaní nepredložili
žiaden dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Nie je pravdou, že by ich uviedli do omylu pri
uzatváraní kúpnej zmluvy. Kataster nehnuteľností je prístupný verejnosti a ťarchy k nehnuteľnostiam sa
do katastra zapisujú. Nemali teda dôvod uvádzať niečo iné, než čo je jednoznačne zaevidované v katastri
nehnuteľností a podľa ich názoru žalobcovia 1/, 2/ ako kupujúci si právny stav kupovaného bytu dôsledne
preverili. Argumentácia žalobcov 1/, 2/ ohľadne nesplnenia povinnosti spoločnosti MOS, s. r. o. v rozpore
so zákonom je účelová a z hľadiska posudzovania zásadných skutkových otázok irelevantná. Podľa ich
názoru okresný súd postupoval v súlade s procesnými predpismi, riadne vykonal stranami navrhnuté
dôkazy, ktoré boli spôsobilé preukázať tvrdenia strán a z vykonaných dôkazov vyvodil logické závery
zodpovedajúce zásadám uvedeným v ust. § 132 O. s. p., pričom odôvodnenie rozsudku okresného súdu
je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p.

4. Žalobcovia 1/, 2/ vo svojich následných vyjadreniach k vyjadreniam žalovaných I/, II/ opätovne
zopakovali svoje odvolacie argumenty.

5. Žalovaní I/, II/ vo svojich  následných vyjadreniach opätovne zopakovali svoje závery z vyjadrenia
k odvolaniu.

6. Odvolanie žalobcov 1/, 2/ bolo podané dňa 11. 02. 2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 30. 06. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015
Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový
procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1
uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie
konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2  veta prvá



CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti CSP zachované.

7. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP  a
contrario a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP  potvrdil.

8. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení
sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

10. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé.

11. Pretože odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá
kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP
konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Akékoľvek ďalšie dôvody
uvedené odvolacím súdom na zdôraznenie správnosti rozsudku v odvolaním napadnutom rozsahu, by
bolo už len zopakovaním skutkových a právnych dôvodov uvedených súdom prvej inštancie.  Odvolací
súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie
aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcov 1/, 2/ v odvolaní.

12. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalobcov 1/, 2/  odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že
žalobcovia 1/, 2/ v odvolacom konaní neuviedli žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne
nemohli uplatniť v konaní pred okresným súdom a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v
ustanovení  § 366 CSP (do 30. 06. 2016  § 205a O.s.p.) na to, aby mohli byť relevantným odvolacím
dôvodom.

13.  Podľa ustanovenia § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon (ktorým  je bezpochyby kúpna zmluva) je
platný len v tom prípade, ak je podpísaný konajúcou osobou.

14. Občiansky zákonník pri niektorých právnych úkonoch vyžaduje, aby boli vykonané v písomnej forme.
Inak sa právny úkon považuje za neplatný (§ 40 ods. 1 OZ).

15. Podľa ustanovenia § 46 ods. 1 OZ písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností,
ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Z uvedeného vyplýva, že zákon
vyžaduje písomnú formu len v dvoch prípadoch a to: 1/ písomnú formu vyžaduje zákon, 2/ ak sa na
tejto forme dohodli zmluvné strany. Ustanovenie § 46 ods. 1 OZ osobitne zdôrazňuje, že písomnú formu
musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľnosti (napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva).

16. Písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí, a to: písomnosti a
podpisu. Písomný prejav je platný podpisom konajúcej osoby, ktorý na rozdiel od textu písomnosti musí
byť zásadne vlastnoručný.  Podpis priestorovo a obsahovo uzaviera nielen listinu, ale i samotný písomný
právny úkon. Podpis identifikuje konajúcu osobu a súčasne verifikuje obsah jeho prejavu vôle.



17. Odvolací súd (zhodne so záverom prvoinštančného súdu)  konštatuje, že kúpna zmluva, na základe
ktorej sa žalobcovia 1/, 2/ domáhali určenia vlastníckeho práva, je absolútne neplatným úkonom v zmysle
ustanovenia § 40 ods. 3 OZ, pretože nebola verifikovaná vlastnoručnými podpismi žalobcov 1/, 2/.  Zo
znaleckého posudku č. 19/2015 F.. F.. B. X., znalkyne z odboru písmoznalectva, odvetvie ručné písmo
zo dňa 04. 04. 2015 jednoznačne vyplýva, že „podpisy na kúpnej zmluve zo dňa 06. 02. 2017 nepatria
žalobcom ako kupujúcim“.

18. Odvolací súd poukazuje na to, že v prípade pojednávania bez prítomnosti strany,  za podmienok
predpokladaných zákonom, nemôže dôjsť k odňatiu práva strany konať pred súdom a zároveň nie je
porušená ani zásada kontradiktórnosti sporového konania, pretože ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p.
účinn v čase rozhodovania okresného súdu umožňovalo konať v dôvodných prípadoch v neprítomnosti
strán (do 30. 06. 2016 účastníkov).

19. Preskúmaním spisu odvolací súd konštatuje, že pokiaľ okresný súd vec na pojednávaní dňa 23. 11.
2015 a 11. 01. 2016 vec prejednal, neodňal tým žalobcom 1/, 2/ možnosť konať pred súdom, nakoľko
sa tejto možnosti sami zbavili tým, že sa na pojednávania nedostavili, hoci boli na pojednávania včas
predvolaní. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia 1/, 2/  boli  na termín pojednávania konaného dňa
23. 11. 2015 a dňa 11. 01. 2016  riadne a včas predvolaní.

20. Z doručenky týkajúcej sa zásielky okresného súdu - Upovedomenia o odročení pojednávania dňa
23. 10. 2015 na deň 23. 11. 2015 vyplýva, že  žalobca 1/ súdnu zásielku neprevzal v odbernej lehote, a to
po neúspešnom pokuse o doručenie s výzvou o opakované doručenie dňa 21. 10. 2015, s opakovaným
doručením dňa 22. 10. 2015 s dňom uloženia zásielky dňa 22. 10. 2015. Súdna zásielka bola vrátená
okresnému súdu dňa 02. 11. 2015 (č.l. 371 spisu).

21. Žalobkyňa 2/ súdnu zásielku obsahujúcu Upovedomenie o odročení pojednávania dňa 23. 10. 2015
na deň 23. 11. 2015 neprevzala v odbernej lehote, a to po neúspešnom pokuse o doručenie s výzvou
o opakované doručenie dňa 19. 10. 2015, s opakovaným doručením dňa 20. 10. 2015 s dňom uloženia
zásielky dňa 20. 10. 2015. Zásielka súdu bola vrátená okresnému súdu dňa 02. 11. 2015  (č.l. 368 spisu).
Pojednávanie dňa 23. 11. 2015 bolo odročené  bez otvorenia pojednávania na deň 11. 01. 2016.

22. Z doručenky týkajúcej  sa súdnej zásielky - Predvolanie  na termín pojednávania dňa 11. 01. 2016
vyplýva,  že  žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ súdnu zásielku neprevzali v odbernej lehote, a to po neúspešnom
pokuse o doručenie s výzvou o opakované doručenie dňa 23. 12. 2015, s opakovaným doručením dňa
28. 12. 2015 s dňom uloženia zásielky dňa 28. 12. 2015 a vrátením zásielky okresnému súdu dňa 07.
01. 2015 (č.l. 383, 384 spisu).

23. Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že žalobcom 1/, 2/ bol doručený znalecký posudok č. 19/2015
F.. F.. B. X., znalkyne z odboru písmoznalectva, odvetvie ručné písmo zo dňa 04. 04. 2015 s výzvou
okresného súdu zo dňa 07. 05. 2015 s možnosťou k nemu sa vyjadriť k nemu v lehote 7 dní (č.l. 333
spisu), pričom žalobcovia 1/, 2/ súdnu zásielku obsahujúcu znalecký posudok a výzvu súdu v odbernej
lehote neprevzali po neúspešnom pokuse o doručenie s výzvou o opakované doručenie dňa 13. 05.
2015 (u žalobcu 1/) a dňa 02. 07. 2015 (u žalobkyne 2/), s opakovaným doručením dňa 14. 05. 2015 (u
žalobcu 1/) a dňa 03. 07. 2015 (u žalobkyne 2/), s dňom uloženia zásielky dňa  14. 05. 2015 (u žalobcu
1/) a dňa 03. 07. 2015 (u žalobkyne 2/) a vrátením zásielky okresnému súdu dňa 04. 06. 2015 a dňa
24. 07. 2015 (viď č.l. 335, 341 spisu).

24. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia 1/, 2/ si súdne zásielky počas ich uloženia nevyzdvihli, preto
po vrátení zásielky súdu nastala tzv. fikcia doručenia. Fikciou doručenia v uvedenom prípade je právna
fikcia, že neprevzatá písomnosť bola doručená dňom, keď bola zásielka vrátená okresného súdu.
Žalobcovia 1/, 2/ v rámci prvoinštančného konania ani v rámci odvolacieho konania neuviedli žiadne
skutočnosti, ktorými by vyvrátili domnienku fikcie doručenia súdnych zásielok.

25. V odvolacom konaní žalobcovia 1/, 2/ síce predložili odvolaciemu súdu  Čestné prehlásenie U. Y., nar.
XX. XX. XXXX, bytom X. XX, W. datovaného ku dňu 02. 02. 2016 a Porovnávacie podpisy vytvorené G..
E. A. a N. A. dňa 05. 01. 2016, avšak odvolací súd na ne nemohol prihliadnuť, keďže išlo o dôkazy, ktoré
žalobcovi 1/, 2/ mohli objektívne uplatniť pred okresným súdom, a teda nespĺňali procesné podmienky
uvedené v ustanovení § 366 CSP.



26. Z obsahu spisu odvolací súd ďalej zistil, že zo strany žalobcov 1/, 2/  došlo k početným obštrukciám,
keď nepreberali zásielky súdu, vôbec neposkytli súdnej znalkyni súčinnosť F.. F.. B. X. v zmysle
právoplatného a vykonateľného uznesenia č.k. 16C/232/2011-187 zo dňa 13. 05. 2013 (napriek
opakovaným  urgenciám zo strany súdnej znalkyne i okresnému súdu), a teda v dôsledku  správania
sa žalobcov 1/, 2/ súdna znalkyňa vyhotovila znalecký posudok  až dňa 04. 04. 2015 vychádzajúc z
porovnávacích materiálov žalobcov 1/, 2/ špecifikovaných súdnou znalkyňou v znaleckom posudku.
Znalecký posudok žalobcovia 1/, 2/ nespochybnili v rámci prvoinštančného konania, nevzniesli voči
nemu žiadne námietky, súd prvej inštancie potom správne pri svojom rozhodovaní vychádzal zo záverov
znaleckého dokazovania, ktoré nebolo spochybnené žiadnou stranou. Zároveň odvolací súd poukazuje
na to, že odvolacie argumenty žalobcov 1/, 2/ týkajúce sa znaleckého dokazovania sú všeobecného
charakteru, a teda žiadnym spôsobom nie sú spôsobilé privodiť  iný záver než, že znalecké dokazovanie
bolo vykonané legitímnym spôsobom.

27. V súvislosti s nevykonaním dokazovania žalobcami 1/, 2/ navrhnutého svedka (B. P.) odvolací
súd poukazuje na to, že Občiansky súdny poriadok ukladal účastníkom konania (od 01. 07. 2016
stranám) povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V zmysle § 120 ods. 1 O.s.p.
však súd rozhodoval o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná, čo platí i podľa Civilného sporového
poriadku. To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a ani nie
je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov preto
nie je vadou spôsobujúcou strane konania odňatie možnosti konať pred súdom a zakladajúcou tým
prípustnosť dovolania. (porovnaj aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v
Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 37/1993 a pod
R 125/1999). Odňatie možnosti konať pred súdom s následkom prípustnosti dovolania nezakladá bez
ďalšieho ani prípadná skutočnosť, že by bolo možné mať výhrady voči dôvodom, pre ktoré súd navrhnuté
dôkazy nevykonal. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. apríla 2012, sp. zn. 6 Cdo 51/2012).

28. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že po vykonaní znaleckého dokazovania už výsluch
žalobcami 1/, 2/ navrhnutého svedka bol nadbytočný a nehospodárny.

29. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu ako
vecne správny potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

30. Pretože súd prvej inštancie konštatoval vo výroku rozsudku, že o trovách konania  rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.), o trovách konania (vrátane trov
odvolacieho konania) rozhodne súd prvej inštancie.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,



b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/232/2011", "guid": "ff6be381-2ecd-4c63-8630-1696f8d01a69:6b9c984a-14ea-4781-ab47-4d2737eb5679", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "c0f9c0cb-e673-42f6-92ba-d12c9fff9263:720bd419-91e9-474e-9479-647636ec09f5", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6711218242.2", "spisova_znacka": "12Co/199/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/199/2016 z 26. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-04-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6711218242.2"}], "citovane_v": []}