{"guid": "eb07c9d9-00c5-4f72-be0b-83f48527d7e1:13516fde-3008-4b88-92b2-068a8827ac5a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6712214577.3", "spisova_znacka": "15Co/704/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/704/2015 z 28. 3. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 28. marca 2017, sp. zn. 15Co/704/2015, ECLI:SK:KSBB:2017:6712214577.3", "identifikacne_cislo": "6712214577", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Jozef Ryant", "sudca_id": 235, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-ryant-235", "datum_vydania": "2017-03-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/13516fde-3008-4b88-92b2-068a8827ac5a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6712214577.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6712214577.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6712214577.3/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/704/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712214577
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6712214577.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.
Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcov: I/ P. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom XXX XX M., H.. mieru XX, občana SR a II/ X. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX
M., H.. Z. XX, občana SR, obaja zas. JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom AK Zvolen, so sídlom Nám.
SNP 70/36, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcov proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 08. 06. 2015, č. k.: 6C/161/2012-364, takto

r o z h o d o l :

I.   Rozsudok okresného súdu   p o t v r d z u j e.

II.  Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne do
tridsiatich dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2.  Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia sa  podanou žalobou domáhali náhrady škody vo výške
44.859,36 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 21. 01. 2010 do zaplatenia.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
3. Žalobcovia tvrdili, dňa 24. 09. 2009 v čase o 23:30 hod. do dňa 25. 09. 2009 v čase do 00:05 hod. v
katastri obce E., okres M. vznikol požiar novostavby rodinného domu s príslušenstvom nachádzajúcej
sa na pozemku parc. č. XXXXX zapísanej na Okresnom úrade - katastrálnom odbore M. na LV č.
XXXX, ktorá patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - žalobcov, včítane hnuteľných vecí -
vnútorného vybavenia a zariadenia nachádzajúceho sa v objekte. Požiar náhodne spozorovali susedia,
z ktorých A. N., bytom E. XX, prostredníctvom mobilného telefónu nahlásil túto udalosť na operačné
stredisko Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru Zvolen. Operačný dôstojník napriek
opakovanému ohláseniu, nevyhodnotil toto ohlásenie správnym a náležitým spôsobom, nevyhlásil
poplach a nevyslal zásahovú jednotku na miesto požiaru. Ráno dňa 25. 09. 2009 bol požiar žalobkyňou
II) nahlásený na OO PZ Detva, odkiaľ bolo vyrozumené OR HaZZ Zvolen. V danej veci bolo
vyšetrovateľom OR PZ vo Zvolene pod ČVS: ORP-917/OVK-ZV-2009 začaté trestné stíhanie pre zločin
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, pričom konanie bolo prerušené
postupom podľa § 228 Tr. poriadku uznesením vyšetrovateľa zo dňa 28. 02. 2012.
4. Proti postupu príslušného pracovníka operačného strediska OR HaZZ Zvolen podali žalobcovia dňa
29. 09. 2009 sťažnosť, v ktorej poukázali na nesprávny postup pracovníka pri vyhodnocovaní oznámenia
o vzniku požiaru, ktorý mal za následok nevyslanie zásahovej jednotky a nevykonanie hasičského
zásahu, čo v konečnom dôsledku znamenalo narastanie požiaru, zhorenie objektu a vznik vecnej škody
na nehnuteľnom a hnuteľnom majetku žalobcov. Reakciou na sťažnosť žalobcov bolo vyjadrenie KR
HaZZ SR Banská Bystrica zo dňa 29. 10. 2009, v ktorom riaditeľ KR HaZZ Banská Bystrica skonštatoval,



že sťažnosť v časti týkajúcej sa porušenia povinností pracovníka - operačného dôstojníka OR HaZZ
Zvolen je opodstatnená, pretože príslušník vykonávajúci službu na operačnom stredisku po prijatí hovoru
na tiesňovú linku dôsledne nevyťažil ohlasovateľa predmetnej činnosti, následne neoveril pravdivosť
hlásenia o požiari a nevyslal hasičskú jednotku na zásah.
5. V rámci trestného konania bol Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline vypracovaný znalecký posudok
č. 5/2012, pričom v závere posudku bol okrem iného ustálený čas vzniku požiaru, príčina a zdroj požiaru,
ako aj samotný priebeh, postup požiaru a jeho lokalizácia. Podobne bola znaleckým dokazovaním v
rámci trestného konania ustálená aj výška škody na nehnuteľných a hnuteľných veciach žalobcov.
6. Žalobcovia poukázali na znalecké dokazovanie vykonané v rámci trestného konania (znalecký
posudok P.. D. C. č. 95/2010), kde bola škoda žalobcov na nehnuteľnosti - novostavbe rodinného domu
ustálená na sumu 61.544,- Eur, škoda na strojových zariadeniach umiestnených v nehnuteľnosti bola
ustálená na sumu 2.819,- Eur v zmysle posudku č. 73/2010 vypracovanou znaleckou organizáciou
ZNALEX spol. s r. o. Zvolen, škoda na elektrotechnických zariadeniach nachádzajúcich sa v objekte bola
ustálená na sumu 3.841,- Eur v zmysle posudku č. 15/2010 vypracovanom znalcom P.. J. N., škoda na
bytovom zariadení nachádzajúcom sa v objekte bola ustálená na sumu 15.210,- Eur v zmysle posudku
č. 14/2010 vypracovanom znalkyňou Dr. O. E. L.. a škoda na okrasných porastoch bola ustálená na
sumu 73,50 Eur. Uplatnili nárok na náhradu škody v celkovej výške 44.859,36 Eur, čo predstavuje rozdiel
celkovej škody na predmetnej nehnuteľnosti s príslušenstvom a hnuteľných veciach ustálenej súhrnne
v znaleckom posudku vypracovanom znaleckou organizáciou ZNALEX spol. s r. o. vo výške 83.397,50
Eur a poistného plnenia uhradeného žalobcom spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. vo
výške 38.538,14 Eur.
7. Nárok na náhradu škody titulom majetkovej ujmy uplatnili u žalovaného formou písomnej žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 19. 11. 2009 a následne podaním zo dňa 14.
04. 2012. Žalovaný zaujal k obom žiadostiam opakovane odmietavé stanovisko v písomných podaniach
zo dňa 21. 01. 2010 a 08. 06. 2012.
8. Žalovaný poukázal na stanovisko OR PZ SR Zvolen zo dňa 12. 10. 2009, v ktorom sa okrem iného
uvádza, že doposiaľ nezistený páchateľ v presne nezistenej dobe od 21:00 hod. do 22:00 hod. dňa 24.
09. 2009 v katastri obce E., okres M. v priestoroch novostavby rodinného domu bez popisného čísla,
nezisteným spôsobom úmyselne spôsobil požiar, v dôsledku čoho došlo k úplnému zničeniu novostavby
rodinného domu, čím páchateľ poškodenému majiteľovi uvedenej novostavby spôsobil predbežnú škodu
vo výške 82.985,- Eur. Požiar bol lokalizovaný dňa 25. 09. 2009 zásahovým družstvom Hasičského a
záchranného zboru M., ktorý sa na miesto dostavil v čase o 09:11 hod. Poukázal na to, že v priebehu
vyšetrovania bol do spisového materiálu zabezpečený výsluch poškodených, výsluch svedkov, bol
vypracovaný odborný posudok k požiaru vypracovaný OR HaZZ Zvolen č. j. ORHZ - 1286-2/2009 zo
dňa 02. 10. 2009, znalecký posudok č. 4/2010 z odboru požiarna ochrana znalcom P.. Z. Z. S.., znalecký
posudok č. 5/2012 k príčine vzniku a k čase vzniku požiaru vypracovaný Žilinskou univerzitou v Žiline,
Ústavom súdneho inžinierstva Žilina, znalecký posudok z odvetvia chémia vypracovaný Kriminalistickým
a expertíznym ústavom Policajného zboru Slovenská Ľupča, znalecký posudok k hodnote nehnuteľnosti,
prepis zvukového záznamu z ohlásenia požiaru a ostatný listinný materiál.
9. Žalovaný poukázal na stanovisko OR HaZZ vo Zvolene zo dňa 07. 12. 2009, z ktorého vyplýva,
že v čase ohlásenia požiaru na operačné stredisko OR HaZZ vo Zvolene dňa 25. 09. 2009 o 00:11
hod. bol požiar nehnuteľnosti už v štádiu dohorievania a zásahom jednotky v predpokladanom čase
dojazdu na miesto požiaru o 00:27 hod. by hasičská jednotka vykonávala len dohášacie práce - žiadne
hodnoty by už nebolo možné zachrániť. Z uvedeného je teda zrejmé, že škoda na majetku žalobcov tak
v čase ohlásenia požiaru o 00:11 hod. už preukázateľne existovala, pričom jej vznik a rozsah neovplyvnil
nesprávny úradný postup službukonajúceho operačného dôstojníka, ktorý bol za porušenie služobných
povinností disciplinárne riešený.
10. Pritom poukázal na závery znaleckého posudku č. 4/2010 zo dňa 04. 10. 2010 znalca P.. Z. Z. S..,
z odboru Požiarna ochrana, podľa ktorého príčinou vzniku požiaru bolo podpálenie - úmysel. Ako zdroj
zapálenia uviedol s najväčšou pravdepodobnosťou metlu namočenú alebo postriekanú horľavou látkou,
ktorá sa mohla použiť ako fakľa a ňou sa dali zapáliť ostatné horľavé materiály nachádzajúce sa na
terase. Miesto vzniku požiaru aj pri úplnom vyhorení objektu bolo služobným psom určené v mieste
vstupných dverí do objektu zo strany prístrešku (terasy), kde sa našli stopy po vyšších uhľovodíkoch.
Čas vzniku požiaru určil znalec v čase medzi 22:00 až 22:30 hod. dňa 24. 09. 2009, pričom znalec
vychádzal zo svedeckej výpovede P. N., ktorý videl vylietať iskry z miesta, kde stojí novostavba. Podľa
znalca sa tento jav deje už v posledných fázach horenia, kedy dochádza k zrúteniu sa konštrukcie, alebo
iného horiaceho materiálu, ktorý obhorel do takej fázy, že sa vytvárajú aj tuhé splodiny horenia ako sú
žeravé čiastočky, uhlie a sadza.



11. V znaleckom posudku č. 5/2012 zo dňa 10. 02. 2012 vypracovanom Žilinskou univerzitou v Žiline -
Ústavom súdneho inžinierstva Žilina, k príčine vzniku a k času vzniku predmetného požiaru sa okrem
iného konštatuje, že čas vzniku požiaru je okolo 23:30 hod., pričom požiar bol spôsobený úmyselne
pod prístreškom novostavby, ku ktorému došlo tak, že horľavá kvapalina bola aplikovaná na uskladnené
palivové drevo a okolie, od ktorého sa požiar rozšíril do interiéru. Žalovaný na základe stanoviska OR
HaZZ Zvolen zo dňa 14. 05. 2012 nesúhlasil so spracovateľom znaleckého posudku č. 5/2012 zo dňa
10. 02 201, ktorý určil čas vzniku požiaru okolo 23:30 hod., pričom sa spracovateľ opiera o tvrdenie
svedkov, nakoľko podľa OR HaZZ vo Zvolene toto svedectvo nebolo jednoznačné.
12. Právne argumentoval s poukazom na  § 3 a § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. Z hľadiska určenia existencie
príčinnej súvislosti medzi škodou žalobcov a nesprávnym úradným postupom žalovaného sú relevantné
závery znaleckého posudku č. 4/2010 zo dňa 04. 10. 2010, kde znalec na základe predloženého
spisového materiálu, podkladov od žalobcov a miestneho šetrenia uviedol, že neskoré spozorovanie
požiaru viedlo k jeho plnému rozvinutiu a úplnému vyhoreniu všetkých horľavých materiálov v objekte.
Ak by aj došlo k vyslaniu hasičskej jednotky na miesto požiaru, určite by to vo veľkej miere prispelo
k objasneniu a vzniku ako časovému, tak miestnemu, no nemalo by podstatný vplyv na vývoj požiaru
objektu a vzniku škody žalobcov. Na základe uvedeného jednoznačne vyplýva, že neexistuje vzťah
bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi škodou vzniknutou na majetku žalobcov a nesprávnym
úradným postupom operačného dôstojníka OR HaZZ Zvolen.
13. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval § 3 ods. 1, § 9 ods. 1, § 19 ods. 1, § 15
ods. 1 zákona č. 514/203 Z. z.. Vzhľadom na námietky a rozpory vo vzťahu znaleckým posudkom súd
vypočul znalcov a svedkov na odstránenie týchto rozporov. Na základe vykonaného dokazovania mal
preukázané, že ku škode na majetku žalobcov došlo úmyselne spôsobeným požiarom treťou osobou
a že príslušný pracovník na centrálnom príjme OR HaZZ zanedbal svoje služobné povinnosti, keď
nevyhodnotil vzniknutú situáciu náležite v zmysle služobných predpisov a nevyslal zásahovú požiarnu
jednotku na miesto požiaru ihneď po oznámení požiaru oznamovateľom. Žalobcovia tiež preukázali,
že im vznikla škoda tak na nehnuteľnom, ako aj hnuteľnom majetku. Zdôraznil, že medzi nesprávnym
úradným postupom pracovníka OR HaZZ a vzniknutou škodou nebola preukázaná príčinná súvislosť
(kauzálny nexus), pričom pri zodpovednosti za škodu musia byť „ex lege“ splnené všetky tri podmienky.
V danom prípade nesprávny úradný postup bol preukázaný, vzniknutá škoda bola preukázaná, príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou  však nebola preukázaná. Po
vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že stanovisko a odborný výklad svedka prof. Ing. B. XX:XX
L.. sa súdu javil ako najlogickejší, presvedčivý a odborne vecne a konštruktívne zdôvodnený. V
prejednávanej veci nebolo ani tak podstatným zistiť čas vzniku požiaru, ktorý podľa znalcov sa líšil v
rozmedzí 1,5 hodiny (22:00 hod., 23:30 hod.), ale bolo potrebné sa zaoberať zisťovaním, či v prípade, ak
by hneď po polnoci po nahlásení požiaru a predpokladanom technickom príjazde zásahovej požiarnej
jednotky o 00:27 hod. bolo možné zachrániť majetok žalobcov, alebo nie. Svedok prof. P.. B. X. L..
jednoznačne potvrdil predchádzajúci prednes a zistenia znalcov, že v čase zaregistrovania žiary na
horizonte a iskrenia bol požiar vo fázach, kedy by aj v prípade okamžitého zásahu požiarnej jednotky
už nebolo možné zachrániť ani horiaci dom, ani veci nachádzajúce sa v ňom. V tomto prípade sa požiar
šíril smerom zhora nadol, nehnuteľnosť žalobcom mala strechu tzv. samonosnej konštrukcie, s použitím
kovovej strešnej krytiny. Ak by aj požiarna jednotka odkryla strešnú krytinu, došlo by pod vplyvom
prísunu kyslíka a vzduchu k efektu „flash over “, teda k okamžitému vznieteniu a vzbĺknutiu nosnej časti
konštrukcie strechy. Za takejto situácie nemal súd preukázanú príčinnú súvislosť medzi protiprávnym
konaním (zanedbaním služobných povinností) a vzniknutou škodou a preto žalobu zamietol.  O trovách
konania rozhodol podľa  § 151 ods. 3 O.s.p.
14. Proti rozsudku sa odvolali žalobcovia. Ako dôvod odvolania poukázali na § 205 ods. 2 písm. a),
b), c), d) a f) O.s.p., pretože okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
a nedostatočným skutkovým zisteniam pri nesprávnom postupe v rámci hodnotenia výsledkov
dokazovania a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietali, že
rozhodnutie vychádza z nesprávnych skutkových a právnych tvrdení, ktoré plne nekorešponduje so
skutočnosťou.
15. Rozsudok okresného súdu nezohľadňuje a odporuje skutkovému a právnemu stavu veci, keď súd
sa zaoberal len niektorými výhradami žalobcov, pričom nárok súd odvodil od nesprávne vyhodnoteného
odborného výkladu prof. P.. X. bez prihliadnutia na rad objektívnych dôkazov, najmä na výsledky
trestného konania, na listinný dôkaz - znalecký posudok číslo 5/2013 vypracovaný P.. E. Z., ako aj
na výpovede jednotlivých svedkov a skutočnosťou, že v čase okolo 09.00 hodine nasledujúceho dňa
príslušníci hasičského zboru hasili ešte nedohorené časti. Súd svoj postup v tomto smere žiadnym
náležitým spôsobom nezdôvodnil, čo znamená odňatie práva žalobcov na spravodlivý proces.



16. Súd sa nevysporiadal s podstatnými okolnosťami prípadu, keď rozhodnutie nedáva odpovede na
podstatné skutkové a právne otázky prípadu. Vytýkali jeho nepreskúmateľnosť (§ 157 ods. 2 O.s.p.) a
arbitrárny prístup pri právnom posúdení veci, hodnotení dôkazov a samotnom rozhodnutí veci vrátane
zdôvodnenie súdneho rozhodnutia.
17. Dôkazovým a argumentačným ťažiskom žalobcov v prejednávanej veci bola skutočnosť, že došlo k
zanedbaniu pracovných povinností osoby z operačného strediska OR HaZZ, ktorý nesprávne postupoval
pri vyhodnotení oznámenia o vzniku požiaru. Rozhodujúcim faktom je nesprávny a nečinný úradný
postup (nekonanie) operačného dôstojníka OR HaZZ Zvolen, ktorý v rozpore s príslušnými internými
predpismi a zákonom nevyhodnotil telefonické oznámenie o nahlásení požiaru rodinného domu žalobcov
ako relevantné, a to napriek tomu, že na takýto postup nebol dôvod, čo malo za následok nevyhlásenie
poplachu, nevyslanie zásahovej jednotky, nezabezpečenie hasenia požiaru a v konečnom dôsledku
vznik vecnej škody. Preto sú toho názoru, že v danom prípade je daná zodpovednosť žalovaného,
pochybením ktorého pracovníka došlo ku škode. V tejto súvislosti poukázali na § 415 a § 420 ods. 2 OZ.
18. Poukázali na ustanovenie § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 4 zákona číslo 514/2003 Z. z.. Nesprávny
úradný postup videli v postupe pracovníka OR HaZZ. Operačný dôstojník napriek opakovanému
ohláseniu požiaru nevyhodnotil toto ohlásenie správnym spôsobom, oznamovateľa požiaru dostatočne
nevyťažil, poplach nevyhlásil a na miesto požiaru nevyslal zásahovú jednotku. Pretože došlo k hrubému
zanedbaniu pracovných povinností osobou z operačného strediska, žalobcovia podali proti tejto osobe
sťažnosť. Po prešetrení sťažnosti bolo zistené, že došlo k porušeniu povinností pracovníka, ktorý
nevykonal zásah na ohlásenú udalosť. Príslušník vykonávajúci službu na operačnom stredisku neoveril
pravdivosť hlásenia o požiari rodinného domu a nevyslal hasičskú jednotku na zásah. Dopustil sa teda
porušenia zákona číslo 315/2001 Z. z. a bolo voči nemu začaté disciplinárne konanie. Pretože operátor
operačného strediska nevyslal hasičskú jednotku na hasenie ohláseného požiaru, došlo k protiprávnemu
konaniu, t.j. k nesprávnemu úradnému postupu, čo predstavuje splnenie prvého predpokladu na vznik
zodpovednosti za škodu. V tejto súvislosti poukázali na to, že šetrenie okolnosti požiaru v trestnom
konaní bolo poznačené aj rôznymi anomáliami, keď sa na vyšetrovaní požiaru podieľali osoby priamo
služobne prepojené so štátnym orgánom, ktorý pri odstraňovaní požiaru pochybil (p. Poništ, p. Mihalík).
Tieto osoby chybne stanovili ohnisko požiaru, čas vzniku požiaru, dĺžku dojazdu výjazdovej skupiny a
podobne.
19. Pokiaľ ide o škodu, poukázali na to, že v zákone číslo 514/2003 Z. z. pojem škoda nie je presne
definovaný, preto treba analogicky vychádzať z ustanovenia § 442 OZ.  Podľa § 17 ods. 1 zákona číslo
514/2003 Z. z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Znaleckým
dokazovaním vykonaným v trestnom konaní bola ustálená výška škody. Škoda predstavuje rozdiel z
celkovej škody na nehnuteľnosti a hnuteľných veciach ustálenej vo výške 83 397,50 € a poistného
plnenia uhradeného žalobcom spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., vo výške 38 538,14 €.
20. V tejto súvislosti poukázali na to, že pokiaľ by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, k vecnej
škode nemuselo dôjsť. Väčšina rodinného domu by bola zachránená, strojové zariadenia a ostatné
zariadenie by boli vynesené, prízemie rodinného domu by bolo podľa žalobcov úplne zachránené pred
požiarom. Zo záveru znaleckého posudku číslo 5/2013 vypracovaného P.. Z. vyplýva, že ak by HaZZ po
Zvolene po oznámení požiaru pánom A. N. vyslal výjazd na miesto udalosti, ochránil by skoro celý dom
pred poškodením, požiar by sa nedostal do obytných častí domu, nakoľko požiar v tomto čase prebiehal
pod prístreškom, kde horelo ešte palivové drevo a časť prístrešku nachádzajúci sa v tesnej blízkosti
uskladneného dreva, odkiaľ sa potom neskôr požiar šíril drevenou konštrukciou pod prístreškom do
garáže, do priestoru pod strechou a následne na obytnú časť domu na 1. poschodí. V zásade všetky
posudky sa zhodujú v tom, že požiar sa od hromady palivového dreva uloženého vedľa prístrešku
preniesol na zadnú časť strechy, ktorá mala atypický malý sklon a bránil tak preniknutiu požiaru do
vnútra domu. Krokvy, po ktorých jediných bolo šírenie požiaru možné, boli prerušené požiarnou stenou,
a to tak, že pri svojom prechode cez múr (vnútorné priestory podkrovia) boli obmurované a za stenou
boli obložené 10 centimetrovou vrstvou minerálnej vaty Izomat. V závere tejto časti odvolania uviedli,
že pri ustálení rozsahu aj výšky uplatnenej škody vychádzali z objektívnych faktov a dôkazov, pričom
zohľadňovali závery trestného konania vrátane znaleckých posudkov.
21. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti uviedli, že táto nastala, pretože pri zásahu HaZZ by nevznikla
žalobcom škoda, prípadne v takom rozsahu, ako bola vyčíslená, pretože znalec prof. Ing. S. vo
výpovedi uviedol, že pri príchode by žiadna požiarna jednotka v interiéri nemala ešte čo hasiť. Požiar
rodinného domu bol ohlásený, operačný dôstojník situáciu zle vyhodnotil a nevyslal hasičskú jednotku
na zásah, čoho dôsledkom bolo zhorenie rodinného domu do tla. Vo veci bolo vypracovaných niekoľko
znaleckých posudkov, vypočutých viacero znalcov, predložených mnoho listinných dôkazov, ako aj



výsluchy svedkov, ktoré dostatočne preukazujú príčinnú súvislosť medzi zhorením domu a nevyslaním
hasičskej jednotky.
22. Sporný bol najmä čas vzniku požiaru a otázka, či po riadnom a včasnom príchode hasičov by
existoval predmet hasenia, zhodne však tvrdia, že došlo k porušeniu povinnosti operačného dôstojníka
HaZZ. Operačný dôstojník nemôže na základe vlastného uváženia rozhodnúť, že nejde o požiar, keď
dostatočne nekomunikoval s oznamovateľom požiaru, ani žiadnym spôsobom nepreveril jeho tvrdenia.
23. Nestotožňuje sa s nepodloženým a nepreukázaným tvrdením, že v čase predpokladaného príchodu
jednotiek HaZZ by už horela strešná konštrukcia a hasenie by malo k streche len chladivý efekt a v
prípade, ak by vyslaná požiarna jednotka nemala termo kameru, by o požiari v strešnej konštrukcii
hasičská jednotka nemala vôbec vedomosť. Pri správnom postupe veliteľa zásahu by bolo akékoľvek
ohnisko požiaru zaznamenané a požiar by sa nerozšíril do všetkých častí domu cez prístrešok do
podkrovia a odtiaľ smerom nadol na prízemie rodinného domu, naopak, horelo byť len palivové drevo
umiestnené vpravo na otvorenom priestranstve vedľa prístrešku, ktoré bolo ustálené ako ohnisko
požiaru.
24. Vo vzťahu k času vzniku požiaru uviedli, že Ústav súdneho inžinierstva (znalecký posudok číslo
5/2012) čas vzniku požiaru ustálil na 23:30 hod. vzhľadom aj na svedecké výpovede, dĺžku trvania
horenia materiálov a okolností sprevádzajúcich požiar (svetelné a zvukové efekty). Znalec P.. E. Z.
(znalecký posudok číslo 5/2013) stanovil čas vzniku požiarov na čas o 24. 00 hod.
25. Svedkyňa R. E. vo výpovedi zo dňa 14. 06. 2010 uviedla, že dňa 24. 09. 2009 po zavretí krčmy
urobila uzávierku, pričom pracovala do 23:27 hodiny, upratala a išla domov. Do uzávierky tam bol aj A.
N., ohlasovateľ požiaru. Následne ako išla autom na kopec neďaleko domu pána N., kde zbadala na
oblohe žiaru. V týchto miestach sa robí často vatra a opeká sa tam, preto si myslela, že tam niekto založil
vatru. Z tohto dôvodu tomu nevenovala pozornosť.
26. Svedok P. N. vo výpovedi zo dňa 1. 6. 2010 uviedol, že okolo polnoci pes vbehol dovnútra, zároveň
počul nejaký výstrel ako po petarde. Počas týchto udalosti uviedol, že prišiel domov jeho syn A., ktorý
išiel domov z pohostinstva a povedal, že u S. horí. Myslel tým F., tesných susedov približne 15 m vpravo.
A. N. išiel k plotu a odtiaľ telefonicky oznámil vec hasičom, následne volal po 23 minútach druhýkrát.
Potom si svedok išiel ľahnúť spať.
27. Znalec P.. E. Z. v znaleckom posudku číslo 5/2013 uviedol, že žiara bola spôsobená horením
paliva pod prístreškom, čo spôsobilo dostatočnú žiaru, svetelný efekt pozorovaný z diaľky. Čas vzniku
požiaru stanovil na 24.00 hod., ktorý korešponduje s reakciu zvierat na nezvyčajnú situáciu a následne
spozorovaný požiar svedkami. Uviedol, že v prípade, ak by po oznámení požiaru A. N. približne o 00.11
hodine operačný dôstojník vyslal výjazd na miesto udalosti, uchránil by rodinný dom a požiar by sa
nedostal do obytných častí domu, k čomu dospel aj znalec prof. P.. X., L.., nakoľko požiar v tomto
čase prebiehal pod prístreškom, kde horelo palivové drevo a časť prístrešku nachádzajúca sa v tesnej
blízkosti uskladneného dreva. Z tohto miesta sa následne šíril požiar drevenou konštrukciou do garáže,
do priestoru pod strechou a následne na obytnú časť na 1. poschodí. Súd bez náležitého zdôvodnenia vo
svojom odôvodnení rozhodnutia neprihliadol na tento dôkaz a v nedostatočnom a neúplnom odôvodnení
iba uviedol, že odborný výklad svedka prof. P.. X., L.. sa súdu javil ako najlogickejší najpresvedčivejší.
28. Poukázali na znalecký posudok číslo 5/2012, ktorý vypracoval Ústav súdneho inžinierstva, ku
ktorému bol vypočutý znalec prof. P.. X., L.., bol vypracovaný na podklade vyšetrovacieho spisu a na
podklade teoretických poznatkov, pričom aj tento posudok čas vzniku požiaru ustálil po 23: 30 hodine.
29. Žalobcovia nesúhlasili s nepreukázaným tvrdením, že keby aj požiarnici prišili hneď bezprostredne
po 1. telefonáte, ktorým bol oznámený požiar (00.11 hodiny), zrejme by stihli z domovej nehnuteľnosti
vyniesť len mobilné veci a zariadenie. Toto tvrdenie vyvrátil znalec P.. Z. vo svojom znaleckom posudku
číslo 5/2013. Ak by hasičská jednotka prišla hneď po 1. telefonáte, mohli zachrániť väčšiu časť rodinného
domu, pretože v tom čase by požiar iba prepukol v mieste pod prístreškom, kde bolo uložené palivové
drevo, bol by niekde v rozhraní prvej a druhej fázy horenia. Z domu by mohla byť vynesená a zachránená
väčšina bytového zariadenia, strojových zariadení, nevznikli by po vypuknutí požiaru také rozsiahle
materiálne škody na nehnuteľnosti.
30. Súd bez akéhokoľvek náležitého zdôvodnenia neprihliadol na listinný dôkaz, znalecký posudok číslo
5/2013, ako aj na iné dôkazy a uprednostnil odborný výklad svedka prof. P.. X., L... Nevysporiadal sa
so závermi iných znaleckých posudkov, ktoré sa rozchádzajú v čase vzniku požiaru ako aj následkoch,
kedy sa tvrdí, že rodinný dom by nezhorel alebo by sa z neho dali vyniesť mobilné veci, ako napr.
aj plynová bomba, ktorá neskôr prispela k zvýšeniu požiaru. Jednotlivé vykonané dôkazy nezhodnotil
podľa ich reálneho obsahu, nie všetky dôkazy neposúdil vo vzájomných súvislostiach s prihliadnutím
na ustanovenie § 132 O.s.p.. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS
114/08, kde sa konštatuje, že z formulácie § 132 O.s.p. je možné vyvodiť, že súd je povinný navzájom



si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné,
prečo niektoré odmietol, prípadne prečo sa niektorými dôkazmi odmietal zaoberať vôbec. Poukázal na
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. US 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 265/05, III.
ÚS 307/2012, III. ÚS 11/2011. Taktiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22. januára
2014 sp. zn. 26 Cdo 3928/2013 a uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28. 08. 2012 sp. zn. 29 Cdo
1763/2011.
31. Ďalej poukázali na to, že im bola odňatá možnosť konať pred súdom, ktorá sa prejavila v tom, že súd
svoje rozhodnutie nezdôvodnil zákonným spôsobom. Odôvodnenie postupu napadnutého rozhodnutia
nespĺňa zákonné požiadavky kladené na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, pretože je protirečivé
a nepreskúmateľné. Odňatie možnosti žalobcov konať pred súdom možno okrem nedostatočného
zdôvodnenia vzhliadnuť aj v nejasne, nepreskúmateľne a nepredvídateľne vykonanom dokazovaní a
rozhodovaní. V tejto súvislosti poukázali na § 118 O.s.p.. Namietali, že súd si nesplnil svoju procesnú
povinnosť nedodržal zákonom predpísaný postup podľa § 118 ods. 2 O.s.p., čo preukazuje obsah
zápisnice o pojednávanie vrátane zápisnice zo dňa 08. 06. 2015. V tejto súvislosti poukázali na dôvodovú
správu, z ktorej vyplýva, že začlenenie tohto ustanovenia do O.s.p. malo za cieľ zvýšiť predvídateľnosť
postupu súdu a posilniť právo na spravodlivý súdny proces.
32. Z tohto dôvodu žiadali, aby odvolací súd návrhu v celom rozsahu vyhovel, rozsudok súdu 1. stupňa
zmenil a priznal im náhradu škody vo výške 44.859,36 EUR s príslušenstvom ako aj trovy konania.
33. K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 26. 10. 2015. Napadnutý
rozsudok žiadal potvrdiť. Podľa jeho názoru žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno ohľadom
preukázanie svojho nároku. Žalobcovia v odvolaní uvádzajú, že podľa nich je príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou daná, pretože pri zásahu HaZZ by nevznikla škoda, prípadne
by nevznikla v takom rozsahu, ako bola vyčíslená. S týmto tvrdením sa žalovaný nestotožňuje, nakoľko
nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona číslo 514/2003 Z.
z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené iba
týmto postupom.
34. K vzniku škody na majetku žalobcov došlo v dôsledku úmyselného založenia požiaru treťou osobou,
teda nie v príčinnej súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom. Zároveň poukázal na
výpoveď prof. P.. B. X. L.., z ktorej vyplynulo, že aj keby požiarnici prišli bezprostredne po prvom ohlásení
požiaru, stihli by pravdepodobne zachrániť už len časť interiéru domu. Stotožnil sa s názorom súdu
ohľadne nepriznania žalobcami uplatneného nároku na náhradu škody. Podľa jeho názoru súd prvej
inštancie zistil v konaní skutkový a právny stav v dostatočnom rozsahu pre meritórne rozhodnutie a na
základe zistených skutočností vo veci správne rozhodol.
35.  Vyjadrenie žalovaného súd prvej inštancie doručil žalobcom. Vyjadrenie k nemu nebolo podané.
36. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.
37. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
38. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho
poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa
prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalobcov, ktorého právne
účinky nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP.
39. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku
správne. Odvolací súd sa stotožňuje aj s odôvodnením rozhodnutia. Rozhodnutie nie je v rozpore s §
157 ods. 2 O.s.p., neobsahuje teda súhrnné zistenie, z rozhodnutia vyplýva, o aké vykonané dôkazy
(skutkové) závery sa súd pri rozhodovaní opieral. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje aj úsudok sudcu
o tom, ktoré rozhodujúce, respektíve pre posúdenie veci významné skutočnosti sú pravdivé, ktoré
považoval za preukázané. Záver o skutkovom stave veci nevychádza  z rozporných skutkových zistení.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že je potrebné rozlišovať medzi rozpornými skutkovými
zisteniami a medzi rozpornými skutkovými tvrdeniami. Jednotlivé skutkové zistenia, z ktorých súd pri
rozhodovaní vychádzal, logicky na seba nadväzujú, vychádzajú z relevantných dôkazov, pričom vo
svojom súhrne vytvárajú celkový skutkový obraz danej veci. Súdom urobený záver o skutkovom stave



veci nie je založený na rozpornosti skutkových zistení, ktoré sú zásadne významné pre právne posúdenie
veci. Odvolací súd preto nezistil tento nedostatok ako vadu písomného vyhotovenia odôvodnenia
rozhodnutia. Z odôvodnenia rozsudku je možné zistiť skutkové zistenia, tieto sú určité a zrozumiteľné.
Jednotlivé skutkové zistenia, ktoré sú relevantné vo vzťahu k záveru o skutkovom stave veci, nie sú v
rozpore skutkovou právnou vetou.
40. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a
po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie
sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
41. Povinnosťou súdu je uviesť dostatočné dôvody, na ktorých je založené rozhodnutie súdu, táto
povinnosť sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť podľa konkrétnych okolností
každej veci. Nevyžaduje sa však, aby na každý argument strany bola daná v odôvodnení rozhodnutia
odpoveď. Súd v odôvodnení rozhodnutia stručne a jasne uviedol, ktoré skutočnosti mal preukázané,
ako k tomuto záveru dospel, aj z akých dôkazov podľa jeho názoru tento záver vyplýva. Je zrejmé, ako
tieto dôkazy hodnotil, a to aj v danom prípade, keď existovali protichodné dôkazy. Súd uviedol, prečo
vychádzal z odborného výkladu prof. P.. B. X., L... V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v zmysle
vtedy platného § 157 O.s.p. rozhodnutie musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie, pričom súd sa
má vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho právne závery musia byť dostatočne
preskúmateľné. Odôvodnenie je v súlade s týmto pravidlom, pričom je jasné, logické a bez vnútorných
rozporov.
42. Súd prvej inštancie nepochybil ani pri aplikácii príslušnej právnej normy, keď mal nepochybne
preukázané, že nebol splnený jeden z predpokladov uplatneného nároku, a to príčinná súvislosť. Z
rozhodnutia súdu je nepochybné, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu ako aj ku vzniku škody, čo
súd jednoznačne uviedol. Pretože nebola splnená tretia podmienka, príčinná súvislosť, žalobu zamietol.
43. K námietkam žalobcov uvedených v bode 14 tohto rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že dôkazné
bremeno a povinnosť tvrdiť majú žalobcovia. Dokazovaním súd overuje pravdivosť ich tvrdení. Súd preto
pri rozhodovaní overuje tvrdenia, teda aj tie, ktoré produkujú žalobcovia. Vykonaným dokazovaním súd
prvej inštancie nemal jednoznačne preukázané všetky tvrdenia žalobcu.
44. K námietkam uvedeným v bode 15 odvolací súd konštatuje, že súd sa zaoberal relevantnými
výhradami žalobcov. Pokiaľ ide o námietku, že súd odvodil nárok od nesprávne vyhodnoteného
odborného výkladu prof. P.. X., L.., treba uviesť, že súd nárok neodvodil, pretože nárok uplatňovali
žalobcovia, súd ale na základe tohto dôkazu dospel k určitým skutkovým zisteniam. Nie je pravda,
že by súd neprihliadol na iné dôkazy, práve v dôsledku rozporu záverov znaleckých posudkov súd
vypočul znalcov na odstránenie rozporov. Na základe takto doplneného dokazovania dospel k skutkovým
záverom, ktoré odôvodnil vo svojom rozhodnutí. Ide o vysoko odbornú otázku a neprináleží súdu
zdôvodňovať skutočnosti, na ktoré nemá dostatok odborných vedomostí, preto musí vychádzať  zo
znaleckých posudkov, ktoré ale neposudzuje z hľadiska ich odbornej stránky, ale logiky, presvedčivosti,
vypracovania apod. Pre odpoveď na danú námietku platí to, čo je uvedené v bode 40 odôvodnenia
tohto rozsudku. To isté platí pre námietky uvedené v bode 16. K námietke pod bodom 17 odvolací súd
uvádza sa, že ani súd prvej inštancie nedospel k inému záveru, teda, že došlo k zanedbaniu pracovných
povinnosti osoby z operačného strediska. Okresný súd taktiež konštatoval, že vo veci vznikla škoda.
45. Pokiaľ v bode 18 odvolania žalobcovia namietajú rôzne anomálie ohľadom vyšetrovania a osôb, ktoré
vyšetrovali požiar, odvolací súd uvádza sa, že žalobcovia neposkytli žiadny dôkaz, ktorý by jednoznačne
vyvrátil tieto závery, resp. že by dostatočne relevantne spochybnili závery ohľadom ohniska požiaru,
času vzniku požiaru, dĺžku dojazdu výjazdovej skupiny a pod.. Súd pri hodnotení vykonaných dôkazov
prihliadol na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, pričom v odvolaní žalobcovia neuvádzajú konkrétne,
čím jednoznačne svoje závery preukazujú, v skutočnosti namietajú vyhodnotenie dôkazov súdom, čo
odvolací súd nepovažuje za dostatočné z hľadiska akceptovania danej námietky žalobcov, naviac, keď
neposkytli dôkaz, a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ani nebolo možné takéto údaje zistiť, pokiaľ
ide o vznik požiaru, pretože závery zisťovania vychádzali len zo svedeckých výpovedí, nie priamych
pozorovateľov, požiar bol sledovaný z väčšej diaľky, a to svedkom, ktorý v tom čase mal 80 rokov a
ďalšími svedkom, ktorý sa tom čase vracal  z baru pod vplyvom alkoholu, pričom je zjavné, že jeho



pozorovacie schopnosti boli obmedzené, pričom práve on volal späť operačnému dôstojníkovi, že už
nemusia chodiť, že tam nič nevidí.
46. Odvolací súd neakceptoval ani námietku uvedenú v bode 20, že pokiaľ by nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu, k vecnej škode nemuselo dôjsť, pretože v čase nahlásenia požiaru tento bol v
pokročilom štádiu, teda škoda už vznikala. Zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že väčšina rodinného
domu by bola nepochybne zachránená. Tento záver vyslovený v znaleckom posudku číslo 5/2013
síce takýto údaj čiastočne obsahuje, ale neobsahuje dostatok presvedčivých argumentov ako aj
odbornej argumentácie. Ďalšie dôkazy tieto závery vyvrátili. V znaleckom posudku nebolo dostatočne
vyargumentované, že v prípade včasného príjazdu požiarnikov by bol požiar však uhasený, pretože
vznik požiaru bol vypočítaný len spätne, odhadom, na základe zistení, ktoré sa nachádzali na mieste
požiaru a zo svedeckých výpovedí.
47. Ak v bode 21 žalobcovia uvádzajú závery znalca prof. Ing. X., ktorý vo výpovedi mal uviesť, že pri
príchode by žiadna požiarna jednotka v interiéri nemala ešte čo hasiť, tento argument žalobcovia vytrhli
z kontextu, pretože práve vo svojej výpovedi poukazoval na skutočnosť, že požiar sa šíril viacerými
smermi, resp. by nastala situácia, keď požiarnici by nevedeli, čo majú skôr hasiť a došlo by k tzv. flash
over efektu. Túto skutočnosť súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí patrične zdôvodnil. Nie je pravda,
že na základe vykonaných dôkazov, resp. znaleckých posudkov bolo preukázané, že existuje príčinná
súvislosť medzi zhorením domu a nevyslaním hasičskej jednotky. Žalobcovia v bode 22 odvolania sami
uvádzajú, že bol sporný najmä čas vzniku požiaru. Ani okresný súd nespochybnil, že operačný dôstojník
pochybil.
48. K námietke v bode 23 treba zdôrazniť, že ide o názor žalobcov, pričom polemizujú so záverom znalca,
avšak ide len o subjektívny názor bez patričných odborných vedomostí, ktorými disponuje práve znalec.
V rozpore so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie nie sú ani námietky uvedené v bode 24, 25 a 26,
keď je nepochybné, že okolo polnoci bol požiar v pokročilom štádiu a práve v čase druhého hovoru A.
N. už plamene neboli také silné, aby ich v tom čase pozoroval, preto oznámil operačnému dôstojníkovi,
aby už výjazdová skupina nechodila. Tieto skutočnosti vyplynuli aj z jeho výpovede v trestnom konaní.
Za zmienku stojí skutočnosť, že oznamovateľ požiaru si myslel, že horí u susedov iba 15 m vpravo, hoci
v skutočnosti to bolo niekoľko 100 m. Práve z týchto pozorovaní bol odvodzovaný čas vzniku požiaru.
Nepochybne treba zdôrazniť, že pozorovacia schopnosť svedkov nebola dostatočná. Nie je pravda,
(bod 30) že by súd bez náležitého zdôvodnenia neprihliadol na dôkaz P.. E. Z., pretože súd dostatočne
zdôvodnil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie. V tejto súvislosti platí aj tvrdenie
žalobcov ohľadom zachránenia väčšiny rodinného domu, pokiaľ tvrdili, že v tom čase požiar iba prepukol
v mieste pod prístreškom, kde bolo uložené palivové drevo, takýto záver jednoznačne nemožno vyvodiť
ani z vyššie uvedeného posudku číslo 5/2013. Preň totiž nie je dostatok hodnoverných dôkazov, pretože
všetky závery vyplývali len následne z odborného posúdenia, prepočtov. K ďalším námietkam odvolací
súd uvádza, že súd sa zaoberal len s relevantnými dôkazmi, resp. pri zistení skutkového stavu vychádzal
len z dôkazov, ktoré považoval za dôveryhodné a preukázané, teda nie je pravdou, že by odmietal sa
zaoberať ostatnými dôkazmi. Pokiaľ by pri vyhotovení odôvodnenia svojho rozhodnutia vychádzal so
všetkých dôkazov, jeho rozhodnutie by bolo nepresvedčivé a zmätočné. Súd preto môže v rozhodnutí
uvádzať len tie relevantné dôkazy, ktoré pri rozhodovaní akceptoval. Súd navzájom si odporujúce dôkazy
hodnotil a zdôvodnil, pričom sa priklonil k záveru znalca prof. P.. X., L., zároveň uviedol, prečo tak urobil.
Súd ani účastníci nemajú dostatok odborných znalostí, aby po odbornej stránke mohli dôkazy hodnotiť.
49. Námietka o ne aplikácii § 118 ods. 2 O.s.p. namietaná v bode 31 taktiež nie je akceptovateľná. Je
síce pravda, že zo zápisnice o pojednávaní jednoznačne nevyplýva, že by súd podľa tohto ustanovenia
postupoval, avšak v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na  uznesenie NS SR, sp. zn. 4 Cdo
167/2012, podľa ktorého striktné nedodržanie postupu podľa § 118 ods. 2 OSP zo strany súdu
(spočívajúce v neuvedení, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za
zhodné a ktoré zostali sporné) možno hodnotiť len ako tzv. inú vadu konania, ktorou možno dovolanie v
zmysle § 241 ods. 2 písm. b) OSP odôvodniť. Existencia tejto vady sama osebe nezakladá zmätočnosť
rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f) O.s.p.. Tento záver odvolací súd
bezpochyby mohol aplikovať aj v danej veci, pretože žalobcovia nekonkretizovali, akým spôsobom im
bolo odňaté právo konať pred súdom v prípade porušenia daného ustanovenia, pretože počas konania
mali dostatočný priestor na svoju argumentáciu, vyjadrenia ako aj na záverečné reči.
50. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto
mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).



51. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa                   (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/161/2012", "guid": "be8888ea-e6b9-45ed-a7da-0acf3ce4fe0f:3f45c99f-c06b-4b33-896d-66dde58c0b17", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:34dcc92e-7766-4552-b60a-98a8104f452a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 307/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 307/2012 z 12. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-12", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:34dcc92e-7766-4552-b60a-98a8104f452a"}, {"guid": "ussr:0c5855d6-05e1-40db-8ed1-54eaf338cc67", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 11/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 11/2011 z 27. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-27", "citacie_n": 83, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0c5855d6-05e1-40db-8ed1-54eaf338cc67"}, {"guid": "ussr:c76163d8-ebbe-4dbe-8f8e-59d7b8af3563", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/08 z 12. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-12", "citacie_n": 841, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c76163d8-ebbe-4dbe-8f8e-59d7b8af3563"}, {"guid": "ussr:04fd05e7-8789-4de9-9f9f-c2fac2a954ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/05 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 833, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04fd05e7-8789-4de9-9f9f-c2fac2a954ee"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "eb07c9d9-00c5-4f72-be0b-83f48527d7e1:8f0e876a-b983-4723-98fb-ad5d21872939", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6712214577.3", "spisova_znacka": "15Co/704/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/704/2015 z 28. 3. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-03-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6712214577.3"}, {"guid": "eb07c9d9-00c5-4f72-be0b-83f48527d7e1:b2e5befa-0e16-42cb-8194-c4c3992773ba", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6712214577.3", "spisova_znacka": "15Co/704/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/704/2015 z 28. 3. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-03-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6712214577.3"}, {"guid": "eb07c9d9-00c5-4f72-be0b-83f48527d7e1:c1fee17e-4f54-4bb2-ade4-a95fa65ac6a3", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6712214577.3", "spisova_znacka": "15Co/704/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/704/2015 z 28. 3. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-03-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6712214577.3"}]}