Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/291/2016 z 19. 9. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 19. septembra 2017, sp. zn. 15Co/291/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6714206910.2 Krajský súd Banská Bystrica | 15Co/291/2016 | ECLI:SK:KSBB:2017:6714206910.2 | 2017-09-19 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 588 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8cc93f16-522e-46d1-8847-d08c5cb12d54 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6714206910.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/291/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206910
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714206910.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.
Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: E. M., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom N. U. XXXX/XX, XXX XX H., zastúpená: Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., so sídlom Námestie
SNP 6/11, 960 01 Zvolen, IČO: 47 236 655, proti žalovanému: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/
XX, XXX XX H., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Rosina, s.r.o., so sídlom Kukučínova
20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 246 731, o zaplatenie sumy 63.774,- Eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 10. decembra 2015,
č. k.: 14C/102/2014 - 275, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „Žalovaný je povinný zaplatiť
žalobkyni sumu 63.774,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 63.774,- Eur od
11.02.2014 do zaplatenia a trovy konania v sume 10.036,99 Eur na účet právneho zástupcu žalobkyne,
Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., so sídlom Námestie SNP 6/11, 960 01 Zvolen, IČO: 47 236 655, a
to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 14.05.2014
domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 63.774,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne
zo sumy 63.774,- Eur od 11.02.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania z dôvodu, že dňa 30.11.2011
ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území H., v obci H.,
v okrese H. zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom H., Katastrálnym odborom a to:
pozemku parcely registra CKN evidovanej na katastrálnej mape pod parc. č. XXXX, ostatné plochy o
výmere 9 347 m2, pozemku parcely registra CKN evidovanej na katastrálnej mape pod parc. č. XXXX,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 28 m2, pozemku parcely registra CKN evidovanej na katastrálnej
mape pod parc. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere 191 m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“), splnomocnila
žalovaného na zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch súvisiacich najmä s predajom, prenájmom
alebo zriadením iných vecných práv k týmto nehnuteľnostiam, a to písomným plnomocenstvom zo dňa
30.11.2011.
3. Na základe udeleného plnomocenstva zo dňa 30.11.2011 uzavrel žalovaný v jej mene, ako aj v
mene všetkých spoluvlastníkov týchto nehnuteľností so spoločnosťou NEROMANO s.r.o., so sídlom
Partizánska 48, 962 12 Detva, IČO: 36 642 258 (ďalej len „kupujúci“) kúpnu zmluvu zo dňa 31.10.2012,
ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Žalovaný predal kupujúcemu jej
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3-tina v pomere k celku k týmto nehnuteľnostiam za kúpnu cenu
63.774,- Eur. Podľa článku II. ods. 3 kúpnej zmluvy kupujúci uhradil celú kúpnu cenu predávajúcim pri
podpise predmetnej kúpnej zmluvy a predávajúci podpisom tejto kúpnej zmluvy potvrdili úhradu kúpnej
ceny. Vzhľadom k tomu, že kúpnu zmluvu na základe udeleného plnomocenstva podpísal žalovaný, má
za to, že žalovaný prevzal aj kúpnu cenu za všetkých predávajúcich, teda aj za ňu ako zástupca, o čom
svedčia podpisy na kúpnej zmluve. Žalovaný ju neinformoval o uzavretí kúpnej zmluvy a nevyplatil jej ani



len časť kúpnej ceny pripadajúcej na jej spoluvlastnícky podiel v sume 63.774,- Eur. Žalovaného výzvou
zo dňa 22.01.2014 vyzvala na zaplatenie dlžnej sumy včítane úrokov z omeškania do dňa 10.02.2014.
Žalovaný na jej výzvu žiadnym spôsobom nereagoval a dlžnú sumu jej nevrátil.
4. Žalovaný na svoju obranu argumentoval, že ju považuje „v tejto fáze“ za nedôvodnú, pričom ju
žiadal zamietnuť. Aj keď z článku II. ods. 3 kúpnej zmluvy zo dňa 31.10.2012 vyplýva, že podpisom
kúpnej zmluvy potvrdzuje prevzatie kúpnej ceny, zvýraznil, že kúpnu cenu prevzal vo forme zmenky,
ktorá nebola doposiaľ vyplatená. To, že kúpna cena bude pri podpise kúpnej zmluvy uhradená
takýmto spôsobom, bola žalobkyňa informovaná. K vyplateniu zmenky, t. j. k splneniu záväzku z nej
vyplývajúceho, a teda zároveň i k uhradeniu kúpnej ceny žalobkyni dôjde až vtedy, keď nastanú
popísané okolnosti, o ktorých bola žalobkyňa taktiež vopred informovaná. Tieto okolnosti špecifikoval ako
„právoplatné územné rozhodnutie a právoplatné stavebné povolenie na obchodné centrum a prístupové
komunikácie“. V rámci súdneho konania k doplnil, že doteraz nedošlo k uhradeniu kúpnej ceny kupujúcim
v zmysle článku II. ods. 3 kúpnej zmluvy, tiež namietal pasívnu legitimáciu v spore.
5. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu. Z
vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, že dňa 31.10.2012 bola uzavretá medzi žalobkyňou ako
jednou z predávajúcich kúpna zmluva s kupujúcim, spoločnosťou NEROMANO s.r.o., Detva. Žalobkyňa
predala svoj spoluvlastnícky podiel v 1/3-tine k celku k nehnuteľnostiam, pozemkom parc. č. CKN XXXX,
ostatné plochy o výmere 9 347 m2, parc. č. CKN XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 28 m2,
parc. č. CKN XXXX/X, ostatné plochy o výmere 191 m2, ktoré sa nachádzajú v k. ú. H., zapísané na LV
č. XXXX vedenom Okresným úradom H. za 63.774,- Eur, keď žalobkyňa pri uzavretí kúpnej zmluvy bola
zastúpená žalovaným na základe plnomocenstva zo dňa 30.11.2011.
6. Kúpna zmluva a plnomocenstvo boli uzatvorené v písomnej forme. Spoločnosť NEROMANO s.r.o.,
so sídlom v Detve pri uzavretí kúpnej zmluvy zastupoval konateľ tejto spoločnosti C. C.. Žalovaný
bol tiež jedným z predávajúcich, keď predával podľa tejto kúpnej zmluvy 2/9-tiny k celku svojho
spoluvlastníckeho podielu k týmto nehnuteľnostiam za dohodnutú kúpnu cenu 425.156,- Eur. Ďalšími
predávajúcimi boli E. L., K.. R. S., E. S., R. S., ktorí predávali touto kúpnou zmluvou každý svoj
spoluvlastnícky podiel v 1/12-tine k celku k týmto nehnuteľnostiam, každý za dohodnutú kúpnu
cenu 15.944,- Eur, ďalšou predávajúcou bola E. Y., ktorá podľa tejto kúpnej zmluvy predávala svoj
spoluvlastnícky podiel v 1/9-tine k celku k týmto nehnuteľnostiam za dohodnutú kúpnu cenu 21.258,- Eur.
7. Z článku II ods. 3 kúpnej zmluvy vyplýva, že „Kúpnu cenu uhradí kupujúci pri podpise tejto zmluvy.
Predávajúci vlastnoručným podpisom tejto zmluvy potvrdzujú úhradu kúpnej ceny“. Z článku VII. ods. 2
kúpnej zmluvy vyplýva, že zmluvu si účastníci riadne prečítali, jej obsahu porozumeli, tento sa zhoduje
s ich slobodnou vôľou, čo na znak súhlasu potvrdili účastníci svojimi vlastnoručnými podpismi na kúpnej
zmluve. Nakoľko išlo o zmluvu o prevode nehnuteľností, predmetná zmluva bola uzatvorená písomne
(§ 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
8. Správa Katastra H., na základe tejto kúpnej zmluvy povolila vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy v prospech spoločnosti
NEROMANO s.r.o., so sídlom Detva v podiele 1/1-ine rozhodnutím číslo vkladu: V 979/12 zo dňa
13.12.2012 s právnymi účinkami vkladu dňom 13.12.2012. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi
konania sporné, pričom tieto vyplývajú i zo spisu Správy Katastra H. č. V 979/2012.
9. Konštatoval, že kúpna zmluva podlieha právnemu režimu § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka,
z ktorého okrem iného vyplýva, že kupujúci má povinnosť nielen zmluvnú, ale aj zákonnú zaplatiť
za predmet kúpy predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu. Žalobkyňa v tvrdila, že žalovaný, ktorý ju
zastupoval pri tomto právnom úkone kúpnej zmluvy, jej kúpnu cenu nevyplatil, pričom žalovaný toto
tvrdenie žalobkyne nerozporoval, ale tvrdil, že nie je pasívne legitimovaný na vydanie tejto kúpnej ceny
žalobkyni, pretože k vyplateniu kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy zo strany kupujúceho doposiaľ nedošlo.
10. Súd poukázal na článok II. ods. 3 kúpnej zmluvy, z ktorého vyplýva, že kupujúci sa zaviazal kúpnu
cenu uhradiť pri podpise kúpnej zmluvy, pričom predávajúci (v tomto prípade žalovaný) vlastnoručným
podpisom na tejto kúpnej zmluve potvrdil úhradu kúpnej ceny. Nakoľko žalovaný popieral, že by mu
kupujúci vyplatil kúpnu cenu podľa kúpnej zmluvy, čo žalovaný tvrdil v rozpore so zmluvným dojednaním,
bol povinný v súdnom konaní preukázať, že k vyplateniu kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy nedošlo. Toto
dôkazné bremeno žalovaný neuniesol.
11. Súd taktiež zistil, že po podpísaní kúpnej zmluvy došlo k dohode medzi splnomocnencom žalobkyne
a firmou NEROMANO, teda kupujúcim, na ktorej by mala byť zúčastnená i ďalšia spoločnosť ARDIS,
že ako náhle tento investor vyplatí peniaze za pozemky, tak on vyplatí z týchto peňazí ostatných
spoluvlastníkov. Táto dohoda bola len ústna. Konštatoval, že ak by bolo aj pravdivé tvrdenie žalovaného,
že k takejto ústnej dohode po uzavretí kúpnej zmluvy došlo medzi ním a kupujúcim, teda spoločnosťou
NEROMANO s.r.o., na takúto ústnu dohodu o zmene ohľadne vyplatenia kúpnej ceny oproti písomnej



kúpnej zmluve zo dňa 31.10.2012 by nebolo možné prihliadnuť, pretože zmena právneho úkonu kúpnej
zmluvy by nebola urobená vo forme, ktorú predpisuje zákon, teda v písomnej forme, pričom takýto
právny úkon o zmene pre nedodržanie písomnej formy by bol neplatný podľa § 40 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.
12. Pokiaľ ide o zmenku, uviedol, že z nej vyplynulo, že zmenka nebola vystavená kupujúcim, ale
Y. L., ktorý v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebol ani spolumajiteľom, ani konateľom spoločnosti
NEROMANO s.r.o., pričom z obsahu tejto zmenky nevyplýva jednoznačným spôsobom skutočnosť, na
zabezpečenie akého záväzku mala zmenka slúžiť. Z výpovede tohto svedka pre súd jednoznačným
spôsobom nevyplynulo, že kúpna cena podľa kúpnej zmluvy nebola vyplatená, keďže tento svedok
nepotvrdil, že by bol pri podpísaní samotnej kúpnej zmluvy medzi účastníkmi kúpnej zmluvy, kedy malo
podľa zmluvných dojednaní dôjsť k vyplateniu kúpnej ceny. Touto svedeckou výpoveďou tak žalovaný
nepreukázal, že nedošlo k vyplateniu kúpnej ceny. Navyše, ak by súd aj pripustil, že zmenka bola
vystavená v súvislosti s kúpnou zmluvou, zmenková suma uvedená v zmenke 191.324,- Eur a to číslom,
ako i slovom, nezodpovedá kúpnej cene, ktorá bola dojednaná v kúpnej zmluve zo dňa 31.10.2012,
keď kúpna cena za predmet prevodu ako celku bola dojednaná na sumu 573.964,- Eur. Táto v rovnakej
výške bola dojednaná i pri nasledovnom prevode, uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa 17.01.2014, ktorou
spoločnosť NEROMANO predmetné pozemky predala K.. Y. J. za rovnakú kúpnu cenu 573.964,- Eur.
Zmenková suma 191.324,- Eur by tak nasvedčovala, že zmenkou bola zabezpečená len časť kúpnej
ceny podľa kúpnej zmluvy, a teda pokiaľ žalovaný tvrdil, že kúpna cena mala byť vyplatená po vyplatení
zmenky ak nastanú ním tvrdené skutočnosti, práve toto tvrdenie žalovaného je v rozpore s jeho tvrdením,
že kúpna cena podľa kúpnej zmluvy nebola vyplatená, keď obsah zmenky nasvedčuje, že bola vyplatená
časť kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy, pretože zmenkou nie je zabezpečená celá kúpna cena podľa
kúpnej zmluvy. Žalovaný tak nepreukázal svoje tvrdenie, že neobdržal žiadnu čiastku kúpnej ceny podľa
kúpnej zmluvy. Rozdiel medzi sumou 573.964,- Eur a sumou 191.324,- Eur predstavuje sumu 382.640,-
Eur. Na spoluvlastnícky podiel žalobkyne podľa kúpnej zmluvy pripadá kúpna cena 63.774,- Eur.
13. Súd dospel k skutkovému záveru, že žalovaný nepreukázal, že žalobkyňu a ostatných
spoluvlastníkov o všetkom informoval, že ich informoval o zmene spôsobu vyplatenia kúpnej ceny,
že žalobkyňu a ostatných spoluvlastníkov informoval o uzavretí kúpnej zmluvy, čím si nesplnil svoju
povinnosť ako splnomocnený zástupca podielových spoluvlastníkov dotknutých nehnuteľností a jeho
správanie a konanie je tak minimálne v rozpore s dobrými mravmi. Nevyplatenie kúpnej ceny podľa
kúpnej zmluvy nezakladá jej neplatnosť, zakladá nárok na jej vyplatenie. Poukázal tiež na priateľské
vzťahy svedka L. so žalovaným, s konateľom spoločnosti NEROMANO s.r.o., C. C., spoločnosť
NEROMANO s.r.o. Považoval za spravodlivé a v súlade s morálkou spoločnosti, že pokiaľ žalobkyňa
spoluvlastnícky podiel k pozemkom predala, za spoluvlastnícky podiel jej prináleží dohodnutá kúpna
cena a keďže žalovaný jednoznačným spôsobom nepreukázal, že túto neprevzal, resp. neprevzal ani
jej časť v minimálnej výške kúpnej ceny dojednanej pre žalobkyňu, súd žalobe žalobkyne vyhovel.
14. Súd vec právne posúdil podľa ust. § 588, § 46 ods. 1, 2, § 40 ods. 1, 2 a § 517 ods. 1, 2 OZ.
15. Proti rozsudku sa odvolal žalovaný podaním zo dňa 16. februára 2016. Žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne, prípadne, ak nebudú splnené podmienky na
zmenu rozsudku, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol,
že odvolanie podáva z dôvodu, že súd „prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle ustanovenie § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. a že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ustanovenia § 205
ods. 2 písm. f) O. s. p.
16. V dôvodoch odvolania uviedol, že jedno z najvážnejších pochybení súdu prvej inštancie v procese
hodnotenia dôkazov je možné považovať to, že si súd na jednej strane vyžiadal daňové priznanie za
obdobie, ktoré malo priamy súvis s obdobím, v ktorom mala byť vyplatená kúpna cena, ale na druhej
strane sa týmto dôkazom nejakým spôsobom nevenoval a ani ich nejakým spôsobom nevyhodnotil.
Z týchto dôkazov vyplýva, že spoločnosť NEROMANO s. r. o. (ako kupujúci) v čase uzatvárania
kúpnej zmluvy nedisponovala finančnou hotovosťou, ktorá by čo i len teoreticky mohla byť použitá na
uhradenie žalovanej kúpnej ceny. A pokiaľ kupujúci nemal k dispozícii takúto finančnú hotovosť, v takom
prípade nemohol uhradiť žalovanú kúpnu cenu. Vo svetle týchto účtovných podkladov tak vyznievajú
všetky výpovede, či už žalovaného alebo aj samotného konateľa spoločnosti NEROMANO s.r.o. (C.
C.) pravdivo a nie rozporne, respektive vágne, ako to tvrdí v rozsudku okresný súd. C. C. jednoznačne
vylúčil, že by vyplácal akékoľvek finančné prostriedky a toto potvrdil aj žalovaný, pričom táto skutočnosť
je potvrdená aj účtovníctvom spoločnosti NEROMANO, s.r.o., preto nemôže súd tvrdiť opak. Vystáva
otázka, ktorú súd vôbec neriešil, odkiaľ mala mať spoločnosť finančné prostriedky, keď z účtovníctva
spoločnosti jednoznačne vyplýva, že takýmito finančnými prostriedkami vôbec nedisponovala. Ak má



rozsudok spĺňať zákonné kritéria preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti, musí obsahovať aj vyhodnotenie
obsahu predloženého účtovníctva.
17. Aj keď bolo chybou žalovaného, že podpísal kúpnu zmluvu s tým, že si ju riadne neprečítal (tak
isto, ako si ju poriadne neprečítal ani konateľ spoločnosti NEROMANO, s.r.o.), teda písomne potvrdil
prevzatie neobvykle vysokej finančnej hotovosti, tak len samotné podpísanie takejto zmluvy neznamená
automaticky záver, že text uvedený v zmluve zodpovedá skutočnosti. V opačnom prípade by nebolo
potrebné vôbec vykonávať žiadne dokazovanie, pretože by úplne stačilo len poukázať na znenie kúpnej
zmluvy. Z dôkazu v súdnom spise jednoznačne vyplýva, že k fyzickej, reálnej výplate kúpnej ceny
v danom prípade nikdy nedošlo. Taktiež vyplýva to, že kupujúci nedisponoval v čase uzatvárania
kúpnej zmluvy potrebnými finančnými prostriedkami, a dôvod, pre ktorý vlastne uvedené pozemky
spoločnosť kupovala, bola tá, že sa hľadá investor, ktorý chce kupovať všetky predmetné pozemky a je
výhodnejšie (pre samotných vlastníkov a aj pre samotnú žalobkyňu), ak sa tieto pozemky budú tomuto
investorovi ponúkať od jedného vlastníka (NEROMANO s.r.o.) a nie od viacerých vlastníkov, a to z
dôvodu jednoduchšieho rokovania. Akonáhle by sa investor našiel a došlo by k vyplateniu kúpnej ceny,
obratom by táto bola prerozdelená všetkým vlastníkom, ktorých zastupoval žalovaný, a to podľa výšky
ich podielov. Týmto skutočnostiam sa okresný súd nevenoval.
18. Pokiaľ samotná spoločnosť NEROMANO nevyplatila žiadne finančné prostriedky žalobkyni, tak
žalovaný zastáva názor, že pasívne legitimovaným v danom prípade môže byť jedine spoločnosť
NEROMANO s. r. o., pretože táto spoločnosť má hmotnoprávny záväzok voči žalobkyni a nie žalovaný.
Ak na základe kúpnej zmluvy bolo prevedené vlastnícke právo na túto spoločnosť, tak predávajúci
nadobúdajú právo na výplatu kúpnej ceny, a to priamo voči spoločnosti NEROMANO s. r. o.
19. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa podaním zo dňa 2. mája 2016. Rozsudok
okresného súdu žiadala potvrdiť ako vecne správny. Poukázala na ustanovenie § 46 ods. 1, 2 OZ ako aj
príslušnú judikatúru, podľa ktorých zmluvy o prevodoch nehnuteľností musia mať písomnú formu; vôľa
smerujúca k prevodu nehnuteľnosti je právne významná len v prípade, že je prejavená v písomnej forme.
Obsah zmluvy o prevode nehnuteľností čo by právneho úkonu je potrebné, a to pochopiteľne aj v otázke
jej predmetu, vykladať prostriedkami gramatickými, logickými, či systematickými. Okrem toho možno
obsah právneho úkonu posúdiť aj podľa vôle strán v okamihu uzatvárania zmluvy, avšak za podmienky,
že táto vôľa nie je v rozpore s tým, čo plynie z jazykového vyjadrenia úkonu (rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 37 Cdo 566/2011).
20. Taktiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 311/2002 zo dňa
28. 2. 2002, z ktorého vyplýva, že pri písomnom právnom úkone je právne významná len vôľa účastníkov
vyjadrená v písomnom texte. Púhe zámery účastníkov nevyjadrené v písomnom texte, alebo odlišné
od zámerov zachytených v písomnom texte, sú právne bezvýznamné. Z uvedeného vyplýva, že pre
účely skúmania prejavov vôle uvedených v zmluve, ktorej forma je povinne písomná, sú rozhodujúce
len tie prejavy vôle, ktoré sú vyjadrené v písomnej podobe a ktoré sú zároveň aj podpísané. Na ústne
a konkludentné prejavy vôle, ktoré by sa prípadne týkali kúpnej ceny a toho, že nemalo dôjsť k jej
zaplateniu, nemožno prihliadať jednak preto, že neboli prejavené vo forme vyžadovanej zákonom a
na druhej strane preto, že by boli v rozpore s jazykovým prejavom zrozumiteľne a určite uvedeným v
písomnej podobe zmluvy. Ak mali účastníci právneho vzťahu vyplývajúceho z kúpnej zmluvy záujem
vyjadriť, že kúpna cena bude platená len v budúcnosti a že k jej zaplateniu teda nedošlo, mali to uviesť
v zmluve, pretože len tento prejav vôle je záväzný a možno ho podrobiť skúmaniu z hľadiska jeho
výkladu. Písomná kúpna zmluva z dostatočne určeným predmetom zmluvy, kúpnou cenou a spôsobom
jej zaplatenia, vrátane potvrdenia o jej zaplatení, je pre všetkých jej účastníkov právne záväzná. Platí
to, čo je v nej uvedené, nie to, čo v jej uvedené nie je, a to, aj keby to účastníci zamýšľali.
21. Ďalej poukázala na ustanovenie § 132 a § 134 O. s. p.. Zdôraznila, že voči kúpnej zmluve, ktorá
je základom sporu, zo strany žalovaného nesmerovali žiadne námietky voči jej pravosti. Námietka
žalovaného smerovala k popieraniu pravdivosti tejto listiny, a to v časti, ktorá sa týkala výplaty kúpnej
zmluvy. Takéto tvrdenie žalovaného však na účinné popretie pravdivosti kúpnej zmluvy bez ohľadu na
to, že ide o súkromnú listinu, nepostačuje, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky zo dňa 10. 10. 2000, sp. zn. 22 Cdo 2670/98, podľa ktorého dôkazné bremeno ohľadne
určitých skutočností zaťažuje toho účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba
priaznivé právne dôsledky. Dôkazné bremeno ohľadne existencie právnych skutočnosti, ktoré mali za
následok zánik dlhu, leží na dlžníkovi. Dôkazom významným pre posúdenie, či došlo k splneniu dlhu, je
písomné potvrdenie o zaplatení dlhu (kvitancie). Kvitancia je teda dôkazom o tom, že veriteľ prehlásil, že
dlžník splnil dlh v kvitancii uvedený a že na splnenie zaplatil čiastku tam označenú. Či toto prehlásenie
postačuje k skutkovému zisteniu, že k plneniu skutočne došlo, posúdi súd v rámci voľného hodnotenia
dôkazov. Púhe popieranie a nepodložené spochybňovanie kvitancie nemôže mať za následok oslabenie



jej dôkaznej sily. Kúpna zmluva ako súkromná listina svedčila o zaplatení kúpnej ceny žalovanému ako
zástupcovi predávajúcich. Ak žalovaný tvrdil opak, bolo na dňom, aby na preukázanie svojho tvrdenia
navrhol dôkazy tak, aby tieto nepochybne preukázali, že peniaze neprevzal.
22. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu toho, že kúpna zmluva v časti, kde
sa potvrdzuje prevzatie kúpnej ceny, je nepravdivá. Keďže predávajúcich zastupoval žalovaný, išlo o
potvrdenie jeho obsahu, že kúpnu cenu v hotovosti prevzal. Text, ktorý predchádza tomuto potvrdeniu o
prevzatí hotovosti, tiež potvrdzuje, že k vyplateniu kúpnej ceny malo dôjsť pri podpise zmluvy. Uvedený
text zmluvy jednoznačným spôsobom preukazuje, že kúpna cena bola vyplatená. Takéto vyhlásenie v
zmluve je nielen časťou kúpnej zmluvy, ale aj potvrdením o prevzatí hotovosti (príjmovým dokladom).
Vzhľadom na toto sa kúpna zmluva stala dôkazom, ktorý potvrdzoval zaplatenie kúpnej ceny. Zároveň
išlo o dôkaz produkovaný samotným žalovaným. Za týchto okolností bolo povinnosťou žalovaného
preukázať, že do kúpnej zmluvy, ktorú spolu so spriaznenými osobami vytvorili a podpísali, vedome
uviedli nepravdivý údaj, potvrdenie o prijatí kúpnej ceny, a teda preukázať, že k zaplateniu kúpnej ceny
nedošlo. Vzhľadom na to žalovaný musel znášať dôkazné bremeno spočívajúce v dôkaznom popretí
zaplatenia kúpnej ceny kupujúcim.
23. Kúpna zmluva, ktorú podpísal žalovaný a zástupca predávajúceho, bola objektívnym dôkazom,
pretože žalobkyňou nemohla byť nijako ovplyvnená, naopak, bol to žalovaný a kupujúci, ktorí túto kúpnu
zmluvu spolu so svedkom Y. L. koncipovali a podpísali, čím potvrdili v nej vyjadrenú slobodnú vôľu.
Nemožno akceptovať vyjadrenie žalovaného a svedkov z jeho strany, že si zmluvu poriadne neprečítali.
Tomuto tvrdeniu rozumne uvažujúci človek nemôže uveriť vzhľadom na vysoké kúpne ceny pozemkov,
účelový dvojitý prevod nehnuteľností za tú istú cenu a celkovú dlhšiu prípravu celej investície, o ktorej
hovoril ako žalovaný a svedkovia, je podstatné aj to, že túto kúpnu cenu pripravili a podpísali, a text
vyjadruje ich jasne a zrozumiteľne pripravenú slobodnú a vážnu vôľu. V podstate by teda vyvracali
vlastnú, slobodne, vážne písomne prejavenú vôľu, čo zakladá ich nevierohodnosti, že uviedli nepravdu
v zmluve, alebo ak nie, potom uviedli nepravdu pri výsluchu.
24. Z výpovedí žalovaným navrhnutých svedkov, ktorých výpovede rovnako nie sú vierohodné vzhľadom
na ich vzájomnú prepojenosť, ale aj vzhľadom na uzavretú kúpnu zmluvu, neboli zistené skutočnosti,
ktoré by vôbec popreli odovzdanie kúpnej ceny žalovanému. Svedkovia nevyvrátili listinný dôkaz - kúpnu
zmluvou a najmä jej časť o prevzatí kúpnej ceny.
25. Pokiaľ žalovaný poukazuje na účtovnú uzávierku spoločnosti NEROMANO s.r.o., tento argument je
bezvýznamný a len odbočuje od podstaty sporu. Samotný žalovaný a osoby s ním spriaznené, sami
hovorili, že hľadali developera, ktorý mal platiť za pozemky. Vôbec nebolo podstatné, či pred uzavretím
zmluvy alebo v čase jej uzavretia mala spoločnosť reálne alebo len účtovne evidovanú určitú sumu
peňazí na pokladni alebo na účtoch v banke. Okrem toho kúpna cena za pozemky mohla by zjavne
zaplatená z iných zdrojov. Spriaznené osoby si sami určili a vybrali spoločnosť NEROMANO s. r. o. na
realizáciu obchodu, keď sami potvrdili, že potrebovali len jedného predávajúceho. Okrem toho, nie je nič
ľahšie, ako vložiť na účet spoločnosti alebo do jej pokladne finančnú hotovosť, alebo ju priamo zaplatiť
žalovanému z iného účtu, ako má spoločnosť, či hotovosťou od inej osoby. Preto účtovná závierka
nemôže byť relevantným dôkazom o tom, že kúpna cena nebola zaplatená. Účtovná závierka nefixuje
stav majetku v čase uzavretia kúpnej zmluvy, ale odzrkadľuje účtovný stav len ku koncu roka, preto by ani
pri najlepšej vôli z nej nebolo možné zistiť, aký majetok mala spoločnosť ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy.
26. Nad rámec z podstaty sporu uviedla, že je potrebné uviesť skutočnosti, ktoré významným spôsobom
znižujú dôkaznú hodnotu hodnovernosti výpovedí žalovaného a jeho svedkov. Tieto okolnosti zároveň
významným spôsobom preukazujú špekulatívnosť celého obchodu. Z dokazovania je zrejmé, že všetky
tieto osoby sa spoločne podieľali na celom tomto obchode a ide o osoby vzájomne veľmi úzko prepojené.
Je zjavné, že pri prevode pozemkov nešlo o bežnú vec, keďže celková kúpna cena, za ktorú boli predané
všetky pozemky, spolu bola vo výške 573.964 EUR, z čoho sa cena za podiel na pozemku vo vlastníctve
žalovaného prestavovala sumu 425.156 EUR. Za týchto okolností nemožno uveriť ani žalovanému ani
nikomu zo svedkov, že ich kúpna cena nezaujímala, že si zmluvu nečítali alebo otázku platenia kúpnej
ceny v zmluve prehliadli. Okrem toho kúpne ceny boli uvedené číslom, aj slovom, takže k omylu určite
nemohlo dôjsť a zároveň, ten, čo kúpnu cenu vypĺňal, musel veľmi starostlivo sledovať, aby chybu v
cene a jej výške neurobil.
27. Súd prvej inštancie podrobne poukázal aj na nezrovnalosti týkajúce sa zmenky, ktorá znie na sumu
191.324 EUR, pričom rozdiel medzi touto sumou, ktorá vraj mala zabezpečovať zaplatenie kúpnej ceny,
a kúpnou cenou prestavoval sumu 382.640 EUR.
28. Z dokazovania je zrejmé, že celú túto investíciu vyššie uvedené osoby pripravovali spoločne a
dlhodobo. Je zrejmé, že investíciu zastrešoval svedok Y.L.. Možno sa zamyslieť nad tým, prečo nastrčili
spoločnosť NEROMANO s. r. o. ako kupujúceho a prečo ihneď pozemky za tú istú kúpnu cenu previedli



ďalej na svedka J., či dôvodom tohto postupu nebolo zabránenie možnosti predávajúcich odstúpiť
od kúpnej zmluvy, či inak zmluvu zrušiť. Tak isto možno položiť otázku, prečo žalovaný neinformoval
predávajúcich o tom, že došlo k prevodu vlastníctva pozemkov. Všetky tieto okolnosti vo vzájomnej
previazanosti a súvislostiach preukazujú účelovosť a špekulatívnosť konania označených osôb.
29. Poukázala na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07, podľa ktorého ak sú v zmluve použité
formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v prospech strany,
ktorá zmluvou nenapísala. Z dokazovania jasne vyplynulo, že zmluvu koncipoval Y. L. so žalovaným a
právnikmi, ako to žalovaný uviedol. Preto žalovaný zodpovedá za text zmluvy, ktorý bol tvorený s jeho
súhlasom a ním podpísaný. Za daných okolností je zákonné a spravodlivé, aby jej žalovaný uhradil, čo
podľa kúpnej zmluvy dostal a je zároveň zákonné a spravodlivé a v súlade s dobrými mravmi, nech si
vzájomné zložité a nejasné vzťahy medzi spriaznenými osobami riešia tieto osoby medzi sebou.
30. V závere vyjadrenia žalobkyňa poukázala na nový návrh K.. J., súčasného vlastníka pozemkov, ktorý
po doručení rozsudku súdu prvej inštancie dal žalobkyni ponuku na kúpu pohľadávky voči spoločnosti
NEROMANO s. r. o. za sumu zodpovedajúcu istine jej pohľadávky, ktorú žaluje v tomto konaní.
Zdôraznila, že súdne konanie nemohlo mať žiadny dosah na platenie kúpnej ceny, keďže podľa znenia
obidvoch kúpnych zmlúv už kúpne ceny mali byť dávno vyplatené. Zároveň v tomto liste K.. J. žiada
o vydanie potvrdenia, že si spoluvlastníci nebudú uplatňovať žiadne nároky voči Y. L., žalovanému
ani K.. Y. J., ani voči spoločnosti NEROMANO s. r. o. a spoločnosti ARDIS s.r.o.. Toto len potvrdzuje
vzájomnú prepojenosť uvedených subjektov a zosúladenosť ich konaní. Taktiež sa dozvedela, že K..
J. kúpil pohľadávky ostatných spoluvlastníkov pozemkov a týmto už podľa všetkého aj zaplatil odplatu
za postúpenie pohľadávok. Aj z týchto okolností vyplýva, že žalovaný, ako aj svedkovia, sú vzájomne
prepojení a konajú vo vzájomnom súlade. Taktiež nie je jej jasné, ak tvrdia, že pohľadávka na kúpnej
cene spoločnosti NEROMANO s. r. o. nebola doposiaľ zaplatená, prečo túto pohľadávku nemohla
zaplatiť spoluvlastníkom priamo táto spoločnosť. Zrejme ide o zvolený účelový postup, ak by totiž zaplatili
pohľadávky priamo zo spoločnosti NEROMANO s. r. o., tým by sa jasne doznali, že k zaplateniu kúpnej
ceny došlo.
31. Okresný súd vyjadrenie žalobkyne zaslal právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý následne
vyjadrenie už nepodal.
32. Proti rozsudku sa odvolala aj žalobkyňa proti výroku v časti týkajúcej sa náhrady trov konania.
Žiadala zmeniť v tejto časti rozsudok tak, že žalovaný je povinný žalobkyni zaplatiť trovy konania vo
výške 10.069,99 EUR na účet právneho zástupcu žalobkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V tejto súvislosti namietala, že súd jej nepriznal všetky trovy konania, ktoré jej v súdnom konaní vznikli.
Opomenul jej priznať trovy vo výške 33 EUR titulom zaplateného súdneho poplatku za odvolanie.
33. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok)
a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa §
389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP) .
34. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho
poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa
prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalobcov, ktorého právne
účinky nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP.
35. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné,
keď súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď vykonané dokazovanie a jeho právne závery
nie sú súladné. Z doteraz vykonaného dokazovania je doteraz preukázané, že žalobkyňa splnomocnila
žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy a tam špecifikované úkony. Taktiež bolo preukázané, že k
uzavretiu kúpnej zmluvy došlo, túto za žalobkyňu uzavrel a podpísal žalovaný. Zmluva bola riadne
zavkladovaná, teda došlo k prevodu nehnuteľností na kupujúceho, a to spoločnosť NOREMANO s. r. o.
Tejto spoločnosti, ako kupujúcemu vznikla povinnosť zaplatiť kúpnu cenu, ako to vyplýva z § 588 OZ,
ktoré ustanovenie aj súd aplikoval. Následne táto spoločnosť uzavrela ďalšiu zmluvu s Ing. J., ktorý je
v čase rozhodovania vlastníkom nehnuteľností, ktoré predávala žalobkyňa.
36. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie dostatočne nevenoval pozornosť vzťahu medzi
žalobkyňou a žalovaným, ktoré vyplynul z ich vzťahu na základe zmluvy uzavretej podľa § 23
Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia zastúpenie vzniká na základe zákona alebo na
základe dohody o plnomocenstve. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon medzi
splnomocnencom a splnomocniteľom o poverení a prijatí zastupovania a jeho rozsahu. Pre jej platnosť
sa vyžaduje súlad s ustanoveniami § 34 a nasledujúcimi. Podľa ustanovenie § 31 ods. 1 OZ pri



právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí sa
týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho
oprávnenia. Podľa ustanovenie § 32 ods. 2 OZ aj splnomocnenie skon na mene splnomocniteľa v
medziach oprávnenia zastupovať, vzniknutým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi.
37. Z plnomocenstva uzavretého medzi stranami sporu zo dňa 30. 11. 2011 vyplýva, že žalobkyňa
žalovaného splnomocnila na uzavretie zmlúv ohľadom prevodu vlastníckeho práva, okrem iného taktiež
na podpisovanie týchto zmlúv. Z plnomocenstva však vôbec nevyplýva, že by žalobkyňa žalovaného
splnomocnila aj na prevzatie kúpnej ceny. Ak teda v kúpnej zmluve v článku II. bod 3 bolo uvedené,
že predávajúci vlastnoručným podpisom tejto zmluvy potvrdzuje úhradu kúpnej ceny, splnomocnený
zástupca zrejme nemal oprávnenie na prevzatie kúpnej ceny. A teda ani nemal zmluvu v tomto znení
podpisovať, pretože za žalovanú podpísal niečo, čo nebola pravda, pretože pokiaľ tvrdí, že kúpna cena
nebola vyplatená, konal v rozpore so záujmami žalobkyne, najviac ju vôbec neinformoval o uzavretí
zmluvy. Na základe dohody o plnomocenstve podľa § 23 OZ nebolo dohodnuté, že by žalovaný bol
splnomocnený na prevzatie kúpnej ceny, ani na to, že by sa malo v písomnej zmluve, prípadne ústne
dohodnúť na nevyplatení kúpnej ceny, alebo na iných podmienkach, pričom svojím postupom de facto
zbavil žalobkyňu vlastníctva bez náhrady, prípadne náhrady, ktorú teoreticky nikdy fakticky nevymôže.
Správne v tomto smere uviedol súd prvej inštancie, taktiež správne argumentuje žalobkyňa vo vyjadrení
k odvolaniu, že pokiaľ zmluva bola uzavretá písomne, nemožno žiadnym spôsobom meniť inou formou
obsah zmluvy. Nie je preto dôležité, čo žalovaný dohodol s inými subjektami týchto vzťahov. Tvrdenia
žalovaného v tomto smere sú len účelové a nepodstatné pre uplatnený nárok žalobkyne. Odvolací súd
záverom zdôrazňuje, že ide o jednu rovinu danej veci, a to vzťah žalobkyne a žalovaného, ktorý vyplýva
z práv a povinností na základe uzavretej zmluvy o plnomocenstve. Vzhľadom na vykonané dokazovanie,
ako aj konanie žalovaného tento vzťah môže mať aj iné znaky, ako vyplývajú len z občianskoprávnych
vzťahov.
38. V druhej rovine je potrebné zaoberať sa vzťahom medzi žalobkyňou, za ktorú koná žalovaný vo
vzťahu k spoločnosti NEROMANO s. r. o.. Tejto spoločnosti, ako kupujúcemu, v súlade s ustanovením §
588 OZ vznikla povinnosť žalovanej vyplatiť kúpnu cenu. Táto spoločnosť bez toho, ako sama tvrdí, že
kúpnu cenu vyplatila, nehnuteľnosť predala K.. J.. Táto spoločnosť má preto povinnosť, záväzok zaplatiť
žalobkyni kúpnu cenu, pričom v konaní žiadnym spôsobom nebolo jednoznačne preukázané, že by sa
tak stalo. Žalobkyňa má preto pohľadávku voči tejto spoločnosti. Žalobkyňa mohla priamo žalovať aj túto
spoločnosť. Z dokazovania vyplýva, že tak neurobila, hoci mohla, čím oslabila svoje postavenie vôbec
vo vzťahu k vymožiteľnosti svojho práva.
39. Pokiaľ súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodňoval s poukazom na § 588 OZ, tento postup
by bol správny, pokiaľ by žalobkyňa žalovala spoločnosť NEROMANO s. r. o., o zaplatenie kúpnej ceny.
Žalobkyňa v žalobe právne nekvalifikovala uplatnený nárok, pokiaľ ide o právnu stránku veci. Je však
nepochybné, že žalobkyňa voči žalovanému nemá žiadne právo, ktoré by vyplývalo z ustanovenia §
588 OZ. Žalovaný nebol kupujúcim, preto mu nevzniklo žiadne právo vo vzťahu k žalobkyni v súlade s
týmto ustanovením. Súd prvej inštancie neuviedol žiadnu inú právnu kvalifikáciu, z ktorej by vyplývala
povinnosť žalovaného plniť požadovanú sumu žalobkyni. Právne závery, na ktorých založil svoje
rozhodnutie súd prvej inštancie teda nie sú správne, pričom žalovaný v odvolaní namietal nesprávne
právne posúdenie veci, preto odvolací súd sa touto námietkou musel zaoberať, pričom dospel k záveru,
že v tomto rozsahu je námietka dôvodná.
40. Pokiaľ by bolo preukázané, že došlo k vyplateniu kúpnej ceny tak, ako je uvedené v kúpnej zmluve,
kupujúci, spoločnosť NEROMANO s. r. o. by si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy aj ust.
§ 588 OZ. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že bol produkovaný aspoň jeden dôkaz o tom,
že kúpnu cenu nezaplatil. Záver súdu o tom, že došlo k vyplateniu kúpnej ceny touto spoločnosťou
žalovanému, je len hypotetický, vychádzajúca len zo znenia zmluvy a v nej uvedenej klauzule, že
predávajúci podpisom zmluvy potvrdzuje úhradu zmluvy. Na prevzatie kúpnej ceny však žalovaný,
vzhľadom na znenie plnomocenstva nebol, nebol splnomocnený.
41. V tejto súvislosti vyvstáva ďalšia právna konštrukcia, vyplývajúca z tvrdení žalobkyne, že pokiaľ
žalovaný prevzal kúpnu cenu, čo z hľadiska dokazovania svedčí v prospech žalobkyne na základe
podpisu zmluvy žalovaným, potom možno uvažovať o bezdôvodnom obohatení na strane žalovaného
a tento by mohol predstavovať právny titul na plnenie. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že žalobkyňa
nie je povinná uvádzať právnu kvalifikáciu, ale je povinná tvrdiť rozhodujúce skutočnosti relevantné pre
posúdenie nároku, ktorý vykonáva súd.
42. Taktiež nemožno prípadne opomenúť otázku prípadnej náhrady škody, ak by boli splnené podmienky,
k čomu doteraz nebolo vykonané žiadne dokazovanie, ani produkované tvrdenia, hoci v chovaní
žalovaného exitujú markantné znaky porušenia povinnosti vo vzťahu k žalobkyni. Žalovaný totiž



vystupuje tak, akoby nakladal so svojím podielom k nehnuteľnosti, čo v jeho prípade pripúšťa tento
vzorec chovania, avšak nie vo vzťahu k žalobkyni.

43. Jedným z najvýznamnejších štádií civilného sporového konania je dokazovanie. Prostredníctvom
dokazovania súd zisťuje, či skutkový stav prezentovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu zodpovedá
alebo nezodpovedá skutočnosti. Predmetom dokazovania je teda skutok (fakty, objektívna realita)
tvrdený stranami sporu, ktorý má význam pre rozhodnutie o merite sporu. S bremenom tvrdenia je preto
neodmysliteľne späté dôkazné bremeno. V súvislosti s dokazovaním vyvstáva otázka, kto a čo je povinný
v súkromnoprávnom spore preukazovať, pričom s touto otázkou nevyhnutne súvisí aj tzv. negatívna
dôkazná teória. Žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho
ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný (za predpokladu,
že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Z toho
vyplýva, že v spore nedokazuje iba žalobca, ale v závislosti od procesnej situácie môže dochádzať k
presunu bremena tvrdenia a dôkazného bremena na žalovaného. Z pravidla, že každý preukazuje iba
svoje vlastné skutkové tvrdenia, existuje výnimka vychádzajúca zo skutočnosti, že od nikoho nemožno
spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť -
niečo, čo sa nestalo, čo neexistuje). Preukazovanie takejto skutočnosti je spravidla objektívne nemožné,
pričom tento jav sa v rímskom práve označoval ako probatio diabolica. V týchto prípadoch hovoríme o
presune dôkazného bremena na protistranu. Z civilnej procesualistiky sa pre túto skutočnosť používa
termín negatívna dôkazná teória. Táto teória sa uplatní vtedy, keď nie je možné neexistenciu určitej
skutočnosti dokázať prostredníctvom tvrdenia iných pozitívnych skutočností, ktoré v konečnom dôsledku
vedú k záveru o tom, že určitá negatívna skutočnosť je daná. Na nikom nemožno spravodlivo žiadať,
aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
44. Ako prípad možno uviesť, že od žalobkyne by nebolo možné požadovať, aby preukazovala, že
žalovaný jej nevyplatil kúpnu cenu. V takomto prípade je na žalovanom, aby tvrdil a preukazoval,
že tieto peniaze žalobkyni vyplatil. V prejednávanej veci mala žalobkyňa bremeno tvrdenia, že so
žalovaným uzavrela zmluvu. Predmet dôkazného bremena, ktorý je povinný strana sporu dokazovať,
sa odvíja od charakteru uplatneného nároku aj od hmotného práva. V dôkaznej povinnosti existujú
výnimky, pričom jednou je tzv. negatívna dôkazná teória, ktorá vychádza z toho, že nemožno od strany
sporu spravodlivo žiadať, aby preukázala reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti, keď typickým
prípadom negatívneho skutkového tvrdenia je, že žalovaný nezaplatil. Vtedy, teda aj v danom prípade
dochádza k preneseniu dôkazného bremena na žalovaného aj napriek tomu, že ide o tvrdenie žalobkyne.
Žalovaný musí preukázať, že zaplatil. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že dlh bol zaplatený, sa teda
presúva na žalovaného.
45. Judikatúra akceptuje a uplatňuje negatívnu dôkaznú teóriu ako prirodzený, ústavnokonformný a
racionálny výsledok právnej interpretácie procesných noriem. Z odbornej literatúry tak tiež vyplýva, že
negatívnu dôkaznú teóriu nemožno prijímať všeobecne, pretože môžu nastať prípady, keď je možné
preukazovať aj negatívne skutočnosti. Preto uplatňovanie tejto teórie nemôže byť bezbrehé, pretože pri
preukazovaní negatívnej skutočnosti nie vždy dôkazné bremeno prechádza sa na protistranu. (UHAĽ,
M.: Dokazovanie negatívnej skutočnosti v uznesení Najvyššieho súdu SR, nevyvrátiteľná domnienka a
negatívna dôkazná teória. In. Bulletin slovenskej advokácie, č. 1-2/2015;).
46. Typickým príkladom uplatnenia negatívnej dôkaznej teórie je žaloba na splnenie peňažnej povinnosti,
v rámci ktorej žalobca tvrdí, že nedošlo k zaplateniu dlhu. V takom prípade, keďže nezaplatenie nie je
možné preukázať, dochádza k presunu dôkazného bremena na žalovaného (dlžníka), ktorý je povinný
dokázať, že k zaplateniu došlo, pričom na strane žalobcu spravidla neprichádza do úvahy tvrdenie
pozitívnych skutočností, ktorými by bolo možné nezaplatenie dlhu preukázať. Teda hlavnou myšlienkou
negatívnej dôkaznej teórie ako jedného z druhov presunu dôkazného bremena je skutočnosť, že
negatívne skutočnosti sa nedokazujú. Pri dôslednom uplatňovaní tejto teórie je nositeľom dôkazného
bremena vždy tá procesná strana, ktorá tvrdí pozitívne skutočnosti. teórie ako jedného z druhov presunu
dôkazného bremena je skutočnosť, že negatívne skutočnosti sa nedokazujú. Pri dôslednom uplatňovaní
tejto teórie je nositeľom dôkazného bremena vždy tá procesná strana, ktorá tvrdí pozitívne skutočnosti.
47. Neznamená to však absolútne, že negatívne skutočnosti nemožno preukazovať. Možno, ale iba
inými pozitívnymi skutočnosťami. Hoci v právnej teórii dochádza k popieraniu tejto teórie, pričom sa
argumentuje tzv. Rosenbergovou teóriou noriem, ktorá je založená na delení právnych noriem na normy
základné, protinormy, protinormy protinoriem atď. Podľa nej strana v spore dokazuje len prvky tej
normy, ktorej sa dovoláva, a to bez ohľadu na to, či sa tieto prvky týkajú existencie alebo neexistencie
určitej skutočnosti. To znamená, že skutočnosti, ktoré zakladajú žalovaný nárok, dokazuje žalobca, a
skutočnosti, ktoré nárok vylučujú alebo zrušujú, dokazuje žalovaný. Ako príklad možno odkázať v časti



na rozhodnutie NS SR o pravosti kvitancie pri pôžičke (4 Cdo 13/2009), v ktorom v podstate vychádza
z teórie noriem.
48. Aj napriek teoretickým polemikám odvolací súd je toho názoru, že žalobkyňa nemôže preukazovať,
že jej nebola vyplatená kúpna cena, môže tvrdiť len skutočnosti vyplývajúce zo zmluvy, teda že došlo
k uzavretiu zmluvy o predaji nehnuteľností a kupujúci je povinný zaplatiť cenu, poťažne môže tvrdiť
iné skutočnosti vo vzťahu k žalovanému, ktoré preukazujú nárok na vyplatenie žalovanej sumy, a to
na základe vyššie naznačených právnych titulov. Je nepochybné, že žalovaný nemal povinnosť plniť
žalobkyni na základe ustanovenia § 588 OZ, túto povinnosť mal kupujúci. Je teda pravdivé tvrdenie
žalovaného, že z tohto titulu nie je pasívne legitimovaným, preto pokiaľ súd vychádzal z tohto právneho
výkladu (§ 588 OZ), mal žalobu zamietnuť.
49. Je na žalobkyni, aby súdu tvrdila iné skutočnosti, ktoré by svedčili pri priznanie nároku z iného
právneho titulu, a hoci nie je povinná vec právne kvalifikovať, musí v tomto smere tvrdiť relevantné
skutkové okolnosti, či už vo vzťahu k možnému vzniku bezdôvodného obohatenia, či k vzniku škody
apd. Ostatné skutočnosti, ktoré boli vykonaným dokazovaním zistené a preukázané, predovšetkým o
vzťahu jednotlivých účastníkov tejto transakcie len dokresľujú okolnosti daného prípadu, nie sú však
smerodajné pre posúdenie nároku žalobkyne. Argument žalovaného, pokiaľ sa týka toho, že súd
nevenoval pozornosť vyžiadané mu daňovému priznaniu, nie je smerodajný pre posúdenie veci, pričom
argumentácia žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu v tomto smere je správna a odvolací súd sa s ňou
stotožňuje. Tvrdenie, že táto spoločnosť nemala z čoho zaplatiť kúpnu cenu, nie je dôkazom o tom, či
došlo alebo nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny, rozhodne však toto tvrdenie nasvedčuje tomu, že táto
spoločnosť si nesplnila povinnosť vyplývajúcu z kúpnej zmluvy, prípadne nasvedčuje tomu, že ani kúpnu
cenu nemala v úmysle zaplatiť, o čom bola uzrozumená už pri podpisovaní kúpnej zmluvy, čo nie je
zanedbateľný fakt.
50. Povinnosť preukázať, že došlo k splneniu povinností vyplývajúcich z právnych úkonov zaťažuje toho
účastníka, ktorý danú skutočnosť tvrdí, žalovaný sa môže tejto povinnosti zbaviť len tak, že preukáže, že
peniaze žalobkyni vyplatil. Z vykonaného dokazovania doteraz vyplynulo, že sa tak nestalo, potom musí
súd prvej inštancie riešiť na základe tvrdení žalobkyne uplatnený nárok podľa inej právnej kvalifikácie,
samozrejme, na základe doplnených tvrdení žalobkyne. Ako bolo konštatované, nárok žalobkyne podľa
§ 588 OZ vo vzťahu k žalovanému nie je daný a toto ustanovenie na zistený skutkový stav ani
aplikovateľné.
51. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak



a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).