{"guid": "2d36b1e5-8b12-4030-a6c7-7e2f1dac737c:ba3c0125-0854-4e02-9a0a-c857191b2136", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6715202728.3", "spisova_znacka": "41CoR/1/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoR/1/2017 z 21. 6. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 21. júna 2017, sp. zn. 41CoR/1/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6715202728.3", "identifikacne_cislo": "6715202728", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "Mgr. Ema Novodomcová", "sudca_id": 818, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ema-novodomcova-818", "datum_vydania": "2017-06-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-40.odsek-4.pismeno-b", "nazov": "§ 40 ods. 4 písm. b) ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-40.odsek-4.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244", "nazov": "ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-12", "nazov": "§ 12 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-12", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-12"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/244#paragraf-40", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-12"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ba3c0125-0854-4e02-9a0a-c857191b2136", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6715202728.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6715202728.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6715202728.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoR/1/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715202728
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715202728.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej
veci žalobcu Obec Čebovce, so sídlom Szedera Fabiána 320, 991 25 Čebovce, IČO: 00 319 244,
právne zastúpený Mgr. Gabrielou Nováková, advokátka, so sídlom Mierové nám. 452, 991 28 Vinica,
proti žalovanému HR Agency, s.r.o. Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 44 634 668, právne
zastúpený JUDr. Martinou Gallovou, advokátka so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 42 214
297, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica, č.k. 63Cr/1/2016-161 zo dňa 16.mája 2016 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 63Cr/1/2016-161 zo dňa 16.mája 2016 potvrdzuje.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd rozsudkom č.k. 63Cr/1/2016-161 zo dňa 16.5.2016 žalobu zamietol a žalobcovi uložil
povinnosť nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 476,53 Eur na účet právneho
zástupcu žalovaného.

2. V odôvodnení okresný súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 9.1.2015 sa žalobca domáhal
voči žalovanému zrušenia rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o., so sídlom
V.P. Tótha 1081/17, Zvolen, č.k. VP 95/2014 zo dňa 8.12.2014. Zrušenia rozsudku sa žalobca domáhal
podľa § 40 písm. a) bod 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní s účinnosťou od 1.1.2015
a tvrdil, že v zmysle § 12 ods. 5 zákona o rozhodcovskom konaní  v znení účinnom do 31.12.2014 si
zriaďovateľ rozhodcovského súdu nesplnil oznamovaciu povinnosť, preto rozhodcovský súd nemohol
uskutočňovať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutie až do dňa zverejnenia údajov
v Obchodnom vestníku.

3. Okresný súd po právnej stránke vec posúdil podľa § 40 písm. a) bod 4 zákona o rozhodcovskom
konaní účinnom od 1.1.2015 a podľa § 12 ods. 5 tohto zákona účinnom do 31.12.2014. Okresný súd
vo veci nariadil pojednávanie na deň 16.5.2016, ktorého sa žalobca nezúčastnil, preto vec prejednal
v jeho neprítomnosti. Vykonal dokazovanie podľa dôkazov o zverejnení oznámenia zriaďovateľa
príslušného rozhodcovského súdu zo dňa 10.10.2013.  Mal za to, že žalobca v žalobnom návrhu
nepravdivo uviedol to, že zriaďovateľ rozhodcovského súdu si podľa § 12 ods. 5 zákona o
rozhodcovskom konaní nesplnil oznamovaciu povinnosť. Zistil, že zriaďovateľ rozhodcovského súdu
si túto povinnosť splnil, preto rozhodcovský súd bol oprávnený uskutočňovať rozhodcovské konanie a
vydávať rozhodcovské rozhodnutie. Podľa oznámenia v Obchodnom vestníku vedenom Ministerstvom
spravodlivosti SR o zmene sídla zriaďovateľa Stáleho rozhodcovského súdu mal za to, že ku



dňu rozhodnutia rozhodcovského súdu 8.12.2014 bola zmena sídla zriaďovateľa rozhodcovského
súdu riadne zverejnená v Obchodnom vestníku dňa 10.10.2013, preto priebeh rozhodcovského
konania nebol v rozpore s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa názoru Okresného
súdu rozhodcovský súd mohol uskutočňovať rozhodcovské konanie a mohol vydávať rozhodcovské
rozhodnutie.

4. Pokiaľ žalobca doplnil dôvody pre zrušenie rozhodcovského konania podaním doručeným okresnému
súdu dňa 20.3.2015, okresný súd na tieto dôvody neprihliadol, pretože nové dôvody uplatnil po
uplynutí lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Naviac uviedol, že ak žalobca
spochybňuje právomoc rozhodcovského súdu, podľa § 21 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní mal
tak urobiť najneskôr pri prvom úkone vo veci samej, čo v danom prípade žalobca neurobil.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že titulom
pre vydanie rozhodcovského rozsudku je zmluva o dielo zo dňa 6.6.2010, ktorá v bode XV. ods. 2
zakotvuje dohodu zmluvných strán, podľa ktorej  všetky spory z právnych vzťahov, ktoré vzniknú na
základe tejto zmluvy alebo súvisiac s touto zmluvou predložia na rozhodnutie stálemu rozhodcovskému
súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore s.r.o., Nemocničná 16, Veľký Krtíš. V zmysle § 12 ods. 5 zákona o
rozhodcovskom konaní účinnom do 31.12.2014 Stály rozhodcovský súd, ktorého zriaďovateľ povinnosť
podľa ods. 3 písm.a), d) a e) v ustanovenej lehote nesplnil, nemôže uskutočňovať rozhodcovské
konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia až odo dňa zverejnenia údajov v Obchodnom vestníku.
Nemôže uskutočňovať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia v pobočke Stáleho
rozhodcovského súdu, ktorú zriadil. V zmluve o dielo zo dňa 6.6.2016 zmluvné strany dohodli právomoc
Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore s.r.o., Nemocničná 16, Veľký Krtíš bez
uvedenia IČO. Je zrejmé, že názov rozhodcovského súdu je Stály rozhodcovský súd pri Slovenskej
arbitrážnej komore s.r.o. a nie Slovenská arbitrážna komora, s.r.o. Pokiaľ by sa malo jednať o totožný
súd, tak by slovo stály mal byť písaný malým „s“ a nie veľkým písmenom tak,  ako sa v zmysle
gramatických pravidiel začínajú názvy. Keďže žalobca vychádzal z uvedených údajov, nebolo možné
dohľadať ani  zmenu v Obchodnom  vestníku, nakoľko Stály rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej
komore s.r.o. v podstate neexistuje. Má za to, že Stály rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej
komore s.r.o., so sídlom Vo Veľkom Krtíši nie je totožný s Rozhodcovským súdom Slovenská arbitrážna
komora, s.r.o. Trvá na tom, že Stály rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej komore s.r.o. si
nesplnil povinnosť zo strany zriaďovateľa rozhodcovského súdu, preto až do splnenia tejto oznamovacej
povinnosti nie je rozhodcovský súd oprávnený vydávať rozhodcovské rozhodnutia. Z uvedených
dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie.

6. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný a k námietke nesplnenia si informačnej povinnosti uviedol, že všetky
náležitosti, ktoré zákon o rozhodcovskom konaní vyžaduje, boli zriaďovateľom rozhodcovského súdu v
Obchodnom vestníku zverejnené. Uviedol, že v Obchodnom vestníku bol zverejnený štatút aj rokovací
poriadok rozhodcovského súdu.

7. Ku gramatickým pravidlám a výkladu názvu žalovaný uviedol, že znenie rozhodcovskej doložky v
zmluve o dielo, ktorou bola založená právomoc rozhodovania rozhodcovského súdu bola zapísaná v
príslušnom gramatickom tvare. Zo znenia rozhodcovskej doložky je nepochybné o ktorý rozhodcovský
súd sa jedná a ktorý rozhodcovský súd mal a má v danej veci právomoc rozhodnúť. Žalovaný
argumentoval, že pre platnosť rozhodcovskej doložky a rozhodovanie súdu je irelevantná skutočnosť
zmeny sídla rozhodcovského súdu, pretože zmena sídla rozhodcovského súdu nie je zákonným
dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku a to ani v prípade, ak by zmena sídla nebola oznámená
v Obchodnom vestníku.  Z oznámenia v Obchodnom vestníku 196/2013 0000603 je nepochybné, že
zriaďovateľ rozhodcovského súdu zverejnil oznámenie o zmene sídla, čím nepochybne splnil namietané
nesplnenie si oznamovacej povinnosti vo vzťahu k rozhodcovskému súdu.

8. Naviac  uviedol, že civilný súd neskúma rozhodnutie vo veci samej, ale len dôvody na zrušenie
rozhodcovského rozsudku.  V danej veci žalobca mal možnosť vyjadriť sa k veci  v rámci samotného
rozhodcovského konania, v ktorom  rozhodcovský súd vyzval žalobcu listom na podanie žalobnej
odpovede, pričom žalobca sa v stanovenej lehote nevyjadril, žiadne skutočnosti v rámci rozhodcovského
konania nenamietal, v celom konaní bol pasívny a nepredložil žiadne relevantné dokumenty. Žalovaný



navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny a priznal mu
náhradu trov odvolacieho konania.

9. K vyjadreniu žalovaného  zaslal odpoveď žalobca a uviedol, že sa pridržiava dôvodov, ktoré uviedol
v odôvodnení odvolania voči rozsudku okresného súdu.

10. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý
nadobudol účinnosť 1.júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP ( ale ) právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal odvolanie v rozsahu
danom § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil
pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( § 385 ods. 1
CSP ), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo
k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom inštancie. Po preskúmaní veci
na základe podaného odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v
dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade
s § 191 ods. 1 CSP ( predtým § 132 O.s.p.) a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa §
220 ods. 2 CSP ( predtým § 157 ods. 2 O.s.p. ). S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský
súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

15. Odvolací súd konštatuje, že žalobca žiada zrušiť rozhodcovský súd podľa § 40 písm. a) bod 4 zákona
o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1.1.2015, pretože rozhodcovský súd konal a rozhodoval
v rozpore s platnou legislatívou v čase vyhlásenia rozsudku.  Priebeh rozhodcovského konania bol v
rozpore s ustanoveniami § 12 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinnom do 31.12.2014.
Tvrdil, že podľa § 12 ods. 5 zákona o rozhodcovskom konaní zriaďovateľ rozhodcovského súdu si
nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť podľa ods. 3 písm. a), d), e). Argumentoval, že rozhodcovský
rozsudok vydal Rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o., V.P.Tótha 1081/17, 960 01
Zvolen.  Na základe zoznamu stálych rozhodcovských súdov vydaných Ministerstvom spravodlivosti
SR je v poradní 12. zapísaný Rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej komore s.r.o., so sídlom
Nemocničná 16, 990 01 Veľký Krtíš a toto sídlo vyplýva aj z Rokovacieho poriadku Rozhodcovského
súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore s.r.o. Napriek tomu v rozhodcovskom rozsudku je uvedené sídlo
V.P.Tótha 1081/17, 960 01 Zvolen. V zmysle § § 12 ods. 5 zákona č. 244/2002 Z.z. platného a účinného
v čase rozhodovania nebola vykonaná zmena v Obchodnom vestníku, preto rozhodcovský súd nemôže
uskutočňovať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia až do dňa zverejnenia údajov
v Obchodnom vestníku. Zriaďovateľ tak neučinil, čo vyplýva z údajov vedených v Obchodnom vestníku
č. 196/2010; 189/2011; 162/2012 a 172/2012. K zmene sídla na základe výpisu z obchodného registra
k zmene sídla spoločnosti Slovenská arbitrážna komora, s.r.o. došlo k 22.2.2013, teda pred vyše 1,5
rokom  od vydania rozhodcovského rozsudku .

16. V zmysle § 40 písm. a) bod 4 zákona o rozhodcovskom konaní ( ďalej len „ZRK“) v znení účinnom
od 1.1.2015 tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe
žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania,
ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské
konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto
dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol
v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci.



17. Podľa § 12 ods. 5 ZKR v znení účinnom do 31.12.2014  Stály rozhodcovský súd, ktorého
zriaďovateľ povinnosť podľa ods. 3 písm.a), b) a e) v ustanovenej lehote nesplní, nemôže uskutočňovať
rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia až do dňa zverejnenia údajov v Obchodnom
vestníku. Stály rozhodcovský súd, ktorého zriaďovateľ v ustanovenej lehote nesplní povinnosť podľa
ods. 3 písm. b) nemôže uskutočňovať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia v
pobočke Stáleho rozhodcovského súdu, ktorú zriadil.

18. Z obsahu spisového materiálu založeného v súdnom spise nesporne vyplýva, že rozhodcovský súd
pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o., so sídlom V.P.Tótha 1081/17, 960 01 Zvolen rozhodol medzi
účastníkmi konania rozsudkom zo dňa 8.12.2014. Podľa aktualizácie zoznamu stálych rozhodcovských
súdov SR zo dňa 18.2.2013 je nesporné, že do zoznamu bol zapísaný Rozhodcovský súd pri
Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o. Nemocničná 16,960 01 Veľký Krtíš, Slovenská arbitrážna komora,
s.r.o. Nemocničná 16, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 36 414 603. Zo Štatutú a z rokovacieho poriadku
rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o. vyplýva, že sídlom Rozhodcovského súdu
pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o. je Nemocničná 16, 990 01 Veľký Krtíš.

19. Podľa oznámenia Obchodného Vestníka 196/2013 zo dňa 10.10.2013 vyplýva, že zriaďovateľ
Stáleho rozhodcovského súdu Slovenská arbitrážna komora, s.r.o. Nemocničná 16, 990 01 Veľký
Krtíš, SR, IČO: 36 414 603 zverejnil oznámenie o zmene údajov zverejnených o nim zriadenom
Stálom rozhodcovskom súde týkajúce sa zmeny sídla; Slovenská arbitrážna komora, s.r.o. so sídlom
V.P.Tótha 1081/17, 960 01 Zvolen. Zároveň bol zverejnený Rokovací poriadok Rozhodcovského súdu
pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o.

20. Zo zistených skutočností nesporne vyplýva, že zriaďovateľ rozhodcovského súdu si splnil svoju
povinnosť a zverejnil údaje v Obchodnom vestníku, týkajúce sa zmeny sídla rozhodcovského súdu.
Rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o., so sídlom V.P.Tótha 1081/17, 9960 01
Zvolen, preto mohol uskutočňovať rozhodcovské konanie a vydávať rozhodcovské rozhodnutie odo dňa
zverejnenia údajov v Obchodnom vestníku, t.j. od 10.10.2013.

21. Len zo samotnej skutočnosti, že v Zmluve o dielo zo dňa 6.6.2010 je zmluvnými stranami dohodnutá
právomoc Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o., Nemocničná 16, Veľký
Krtíš, ktorého zriaďoval zmenil sídlo rozhodcovského súdu a tento rozhodcovský súd pri Slovenskej
arbitrážnej komore, s.r.o., so sídlom V.P.Tótha 1081/17,  960 01 Zvolen vydal rozhodcovský rozsudok
dňa 8.12.2014, nemožno dospieť k záveru, že tento rozhodcovský súd konal a rozhodol v rozpore
s platnou legislatívou v čase vyhlásenia rozsudku tak, ako to žalobca tvrdí v žalobe. Zmena sídla
rozhodcovského rozsudku nezakladá dôvod pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku
podľa § 40 písm. a) bod 4 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1.1.2015.

22. Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1  CSP
potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny.

23. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v súvislosti s § 262
ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech a ktorému vzniklo právo na
náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP náhradu trov odvolacieho konania priznal.

24. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý



rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420  CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP  (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "63Cr/1/2016", "guid": "cedb321b-eeec-4f57-b22f-09fee1c6761a:0e0bfdc2-0337-41eb-b5f2-dba0c4d4274a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}