Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/402/2016 z 10. 10. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 10. októbra 2017, sp. zn. 17Co/402/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6715210487.1 Krajský súd Banská Bystrica | 17Co/402/2016 | ECLI:SK:KSBB:2017:6715210487.1 | 2017-10-10 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 551 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ec5694f7-0557-43f4-a771-a01527d03a55 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6715210487.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/402/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715210487
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715210487.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity
Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej ako členov senátu, v právnej veci
žalobcu I. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXX/X, XXX XX Y., zastúpený Advokátska kancelária JUDr.
Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému PROFI
CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47
233 516, v konaní o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/270/2015-39 z 29. 04. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy č. 8500038259
zo dňa 23. 12. 2013, ktorá bola medzi stranami sporu uzavretá na zabezpečenie pohľadávky žalovaného
zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500038259 zo dňa 23. 12. 2013. Potvrdením zamestnávateľa
mal súd prvej inštancie preukázané, že si žalovaný nároky z dohody o zrážkach zo mzdy uplatnil.
Zamestnávateľa žalobcu žalovaný dňa 19. 12. 2014 požiadal, aby na základe spornej dohody o zrážkach
zo mzdy vykonával pravidelné mesačné zrážky zo mzdy žalovaného v sume 75,55 € až do vyrovnania
celého dlhu. Žalobcovi poskytol žalovaný úver vo výške 1 410,- € zmluvou o revolvingovom úvere,
ktorá je v rozpore s ustanoveniami § 3 ods. 1, § 39, § 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka. Dohoda
o zrážkach zo mzdy je akcesorickým vzťahom k samotnej zmluve o úvere. Ak je neplatná zmluva o
úvere, je neplatná aj dohoda o zrážkach zo mzdy. V dohode o zrážkach zo mzdy nebola špecifikovaná
konkrétna suma, ktorú by na jej základe mal dlžník zaplatiť. Takto vyhotovenou dohodou môže žalovaný
od zamestnávateľa požadovať zrážky v akomkoľvek rozsahu, preto je takáto dohoda neprijateľná.
Neprijateľnosť dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva aj z toho, že samotná zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahuje viacero ustanovení, ktoré sú v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a Občianskym zákonníkom. Pre absenciu podstatných náležitostí zmluvy o úvere nevznikol
žalovanému nárok voči žalobcovi na úroky a poplatky, napriek tomu si žalovaný dohodou o zrážkach
zo mzdy od žalobcu vymáha aj úroky a poplatky zo zmluvy o revolvingovom úvere. Naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy vyvodil súd prvej inštancie práve z toho, že
na základe tejto dohody si žalovaný uplatňuje voči žalobcovi aj také nároky, ktoré mu neprináležia. Po
vyriešení otázky platnosti bude mať aj zamestnávateľ žalobcu na pevno ustálené, či mu vzniká povinnosť
vykonávať na základe dohody o zrážkach zo mzdy predloženej žalovaným zrážky zo mzdy žalobcu
v prospech žalovaného. Žalobu vyhodnotil prvoinštančný súd ako súladnú s § 80 písm. c) zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „O. s. p.“) a preto jej vyhovel.



1.1 Podľa zásady úspechu v spore zakotvenej v § 142 ods. 1 O. s. p. zaviazal súd prvej inštancie
žalovaného na náhradu trov konania žalobcovi vo výške 686,33 € podľa vyčíslenia uvedeného v
dôvodoch rozhodnutia.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal dňa 29. 06. 2016 odvolanie žalovaný s uplatnením
odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) O. s. p. s tvrdením, že v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p., odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O. s. p.. Súdu
prvej inštancie vytýkal, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.1 Tým, že sa súd prvej inštancie nezaoberal argumentáciou žalovaného k návrhu na začatie konania
porušil súd prvej inštancie právo žalovaného na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. Súd v
dôvodoch rozhodnutia uviedol, že vyjadrenie žalovaného k veci nepovažoval za vyjadrenie k meritu
veci. Tento jeho záver je nepreskúmateľný. Žalobca v žalobe tvrdil, že dohoda o zrážkach zo mzdy má
byť neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Žalovaný predložil svoje vyjadrenie k žalobe
teda k tomu, čo tvrdil žalobca v konaní. Iné dôvody žaloba neobsahovala a žalobca v priebehu konania
neuvádzal žiadne iné skutkové a právne tvrdenia. Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti dohody o
zrážkach z o mzdy na základe tvrdenia o neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Súd rozhodol
vo veci na základe iných dôvodov, než boli tvrdené v žalobe a súčasne žalovanému ani neumožnil sa
k nim vyjadriť. Z pohľadu zachovania rovnosti strán a práva na spravodlivý súdny proces je právne
irelevantné, či sa súd s vyjadrením strany sporu stotožňuje alebo nie. Ak sa argumentmi strany
nezaoberá, poskytnutie možnosti vyjadriť sa k žalobe je len iluzórna. Odňatie možnosti žalovanému
konať pred súdom vidí žalovaný aj v tom, že napádané rozhodnutie má charakter tzv. prekvapivého
rozhodnutia, keď je založené na iných dôvodoch, než boli tvrdené v žalobe.
2.2 Podľa záverov a zdôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie má byť dohoda o zrážkach zo
mzdy neplatná s poukazom na ustanovenie § 5a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „zákon č. 250/2007 Z. z.). Uvedený záver a postup súdu, ktorý mu predchádzal, predstavuje
porušenie článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a to konkrétne zákaz retroaktívneho pôsobenia
a aplikácie právnej normy. Pri posudzovaní dohody o zrážkach zo mzdy č. 8500038259 z 23. 12. 2013
je potrebné vychádzať zo skutkového a právneho stavu platného v čase uzavretia zmluvy. Neskôr
prijatá právna úprava nie je aplikovateľná na uvedený právny vzťah, pokiaľ to zákon výslovne neurčuje.
Tento záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MObdo V 16/2006
publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk NS pod R 54/2010. Súd prvej inštancie
neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy posúdil na základe nesprávnej právnej normy § 5a zákona č.
250/2007 Z. z..
2.3 V rozsudku súdu prvej inštancie nie je zdôvodnený záver, akým spôsobom skutočnosť, že dohoda o
zrážkach zo mzdy neobsahuje špecifikáciu sumy, ktorú má dlžník platiť, ovplyvňuje jej platnosť. Žiadny
zákon nepožaduje identifikovať pohľadávku jej sumou. Takáto požiadavka nevyplýva ani z ustanovenia
§ 551 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“).
2.4 Súd určil za neplatnú celú dohodu o zrážkach zo mzdy vychádzajúc zo záveru, že úverová zmluva je
bezúročná a bez poplatkov, preto by nemala zabezpečovať pohľadávku zo zmluvy o úvere v časti úrokov
alebo poplatkov. Zabezpečovanú pohľadávku bolo možné deliť na istinu, poplatky a úroky a rovnako
bolo možné konštatovať, v akom rozsahu je platné zabezpečenie pohľadávky žalovaného vo vzťahu k
istine, poplatkom a úrokom.
2.5 Výrok o náhrade trov právneho zastúpenia je v rozpore s ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z. z. napríklad v tom, že za návrh na nariadenie predbežného opatrenia priznal súd prvej inštancie plnú
náhradu tarifnej odmeny, hoci v zmysle § 13a ods. 2 tejto vyhlášky patrí náhrada len vo výške 1 z tarifnej
odmeny.
2.6 Žalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietol. Uplatnil
si náhradu trov odvolacieho konania.

3. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril v rozsiahlom podaní, v ktorom poukazuje na rozhodovaciu
činnosť súdov vo vzťahu k dohodám o zrážkach zo mzdy uzavretých so spotrebiteľmi. Popieral
argumentáciu žalovaného, že konajúci súd sa pri rozhodovaní dostatočne nevyporiadal s vyjadrením
žalovaného. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je zdôvodnené v súlade so zákonom. Prvoinštančný súd
zdôraznil spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy, vybočenie z pravidiel morálky a poukázal na nekalé
obchodné praktiky v tejto zmluve. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 16. septembra 2015 neuvádzal



žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na priebeh konania a určenie, resp. neurčenie
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.
3.1 Dohoda o zrážkach zo mzdy bola neodmysliteľnou podmienkou uzavretia zmluvy o úvere.
Samotné zabezpečenie záväzku žalobcu ako dlžníka dohodou o zrážkach zo mzdy bez vyplnenia
dlžnej sumy a určenia presných pravidiel pre jej určenie predstavuje neprimeranú a neprijateľnú
požiadavku poskytovateľa úveru. Bez uvedenia dlžnej sumy sa môže veriteľ hocikedy domáhať plnenia
prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy v ľubovoľnej výške, ktorú si sám určí. Žalovaný takýto
postup praktizuje. Podpísaním dohody o zrážkach zo mzdy si spotrebiteľ neprimerane zhoršil svoje
postavenie voči dodávateľovi bez toho, aby bol na to výslovne upozornený, resp. poučený o dôsledkoch
uzavretia takejto dohody o zrážkach zo mzdy. Samotná dohoda o zrážkach zo mzdy je neurčitým
právnym úkonom z dôvodu, že na jej základe si môže žalovaný svojvoľne uplatňovať ním určenú výšku
dlhu, ktorú eviduje voči spotrebiteľovi, mnohokrát ide o dlh neexistujúci vzhľadom na bezúročnosť a
bezodplatnosť zmlúv o úvere. Takúto dohodu považuje žalobca za neplatnú podľa § 39 Občianskeho
zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi. Pri uzatváraní dohody o zrážkach zo mzdy ako samostatného
právneho úkonu absentuje na strane žalobcu vôľa uzavrieť takúto dohodu.
3.2 Výhrady žalovaného voči výroku o trovách konania nie sú dôvodné. Odmena vo výške 1 tarifnej
odmeny za úkon právnej služby spísanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia patrí v zmysle
§ 13a ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. len v prípade, ak bol návrh na nariadenie predbežného
opatrenia podaný až po začatí konania vo veci samej. V prejednávanom prípade bol návrh na nariadenie
predbežného opatrenia podaný ešte pred podaním návrhu na začatie konania vo veci samej a bolo o
ňom rozhodnuté pod samostatnou spisovou značkou Okresného súdu Zvolen.
3.3 Navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

4. Konanie na súde prvej inštancie začalo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu
01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“). Podľa §
470 ods. 1, 2 C. s. p. pokiaľ nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré nastali pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

5. Odvolací súd v súlade s príkazom vyplývajúcim z § 470 ods. 1 C. s. p. prejednal vec podľa ustanovení
Civilného sporového poriadku a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.)
z dôvodu, že dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie nebolo potrebné zopakovať ani doplniť.
Po preskúmaní postupu súdu prvej inštancie a jeho rozhodnutia odvolací súd vyhodnotil odvolanie
žalovaného ako nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,
2 C. s. p. potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Žalovaný v odvolaní tvrdí, že súd prvej inštancie nedostatočným a nezrozumiteľným spôsobom
odôvodnil svoje rozhodnutie a rozhodnutie vo veci založil na iných dôvodoch, než vyplývajú zo žaloby
bez toho, aby umožnil žalovanému vyjadriť sa k týmto dôvodom, čím mal porušiť právo žalovaného na
spravodlivý súdny proces. Uvedené námietky žalovaného nepovažuje odvolací súd za dôvodné.

8. Žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy č. 8500038259 z 23. 12. 2013 doručenú
Okresnému súdu Zvolen 22. 07. 2015 odôvodnil žalobca tak, že ako spotrebiteľ uzavrel so žalovaným
zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500038259, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo
výške 1 410,- €. Hneď na začiatku zmluvného vzťahu žalovaný zrazil žalobcovi z istiny poplatok za
poskytnutie služby vo výške 202,82 € a preto skutočná výška úveru predstavuje len 1 207,18 €, ktorý
mal žalobca splatiť v 42 mesačných splátkach po 75,55 € a vrátiť žalovanému istinu úveru spolu s
poplatkom za poskytnutý úver súhrnne vo výške 3 173,40 €. Dohodu o zrážkach zo mzdy označil
žalobca v žalobe za neprehľadnú, dokonca nečitateľnú a pre bežného spotrebiteľa nepochopiteľnú,
ktorá môže vyvolať určitú nerovnováhu v postavení veriteľa a spotrebiteľa, keďže inštitút zrážok zo
mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie svojej pohľadávky aj v časti, v ktorej je založená na
nekalých podmienkach. Žalobca na tretej strane žaloby poukázal na to, aké nedostatky má zmluva o



revolvingovom úvere, že obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovenia, ktoré sú v rozpore
so zákonom a dobrými mravmi, poukázal na to, že zmluva o revolvingovom úvere nebola uzavretá v
súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka upravujúcimi písomné uzavretie zmluvy a žiadal súd,
aby posúdil, či zmluva o revolvingovom úvere nie je absolútne neplatným úkonom. Žalobca citoval v
žalobe aj zákonné ustanovenia upravujúce spotrebiteľské zmluvy a ustanovenie § 551 ods. 1 OZ, podľa
ktorého možno uspokojenie pohľadávky zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom
o zrážkach zo mzdy, ktoré nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia a z absencií
náležitostí zmluvy o revolvingovom úvere vyvodil, že úver, ktorý mu žalovaný poskytol je podľa § 11
ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov a žalovaný mal právo len
na vrátenie poskytnutej istiny úveru vo výške 1 207,18 €. Text žaloby v rozsahu druhej polovice druhej
strany, tretej, štvrtej a piatej strany žaloby zdôvodňuje názor žalobcu vyjadrený v prvom odseku článku 2
žaloby, prečo je dohoda o zrážkach zo mzdy neplatná - z dôvodu, že závažným spôsobom zasahuje do
majetku žalobcu, pretože nepodlieha žiadnemu posudzovaniu súdom či iným nezávislým tribunálom a
umožňuje žalovanému neprimerane vymôcť od žalobcu svoju pohľadávku aj v časti, v ktorej je založená
na nekalých podmienkach.

9. Súd prvej inštancie síce vo svojom rozsudku počnúc stranou dva piaty odsek cez tretiu, štvrtú, piatu,
šiestu, siedmu, ôsmu a deviatu stranu len uvádza citácie zákonných ustanovení (§ 44 ods. 2 OZ, §
52, § 53, § 54, § 39, § 3 Občianskeho zákonníka, § 9 zákona č. 129/2010 Z. z., § 5a zákona č.
250/2007 Z. z.) vzťahujúce sa nielen k dohode o zrážkach zo mzdy, ale aj zmluve o revolvingovom úvere
uzavretej medzi stranami sporu, ale pre správny právny záver o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy
postačilo posúdenie žaloby podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri predbežnej otázke, či zmluva
o revolvingovom úvere bola uzavretá platne a či vôbec vznikla, posúdenie, či zmluva o revolvingovom
úvere a dohoda o zrážkach zo mzdy boli uzavreté so spotrebiteľom, či ide o zmluvy spotrebiteľské v
zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, či dohoda o zrážkach zo mzdy je samostatným právnym
úkonom alebo neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, ktorá spôsobuje nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a odvolací súd súhlasí s názorom žalovaného, že ustanovenie § 5a ods. 1 zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa na prejednávaný prípade nedopadá (z dôvodu, že v čase uzavretia
zmluvy o úvere 23. 12. 2013 ešte nebolo súčasťou zákona č. 250/2007 Z. z., účinné je iba od 01.
05. 2014), ale mohlo toto ustanovenie v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie už účinné slúžiť len
ako výkladové pravidlo potvrdzujúce, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá so spotrebiteľom za
účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy o úvere bez toho, aby bol spotrebiteľ informovaný
o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy a mal možnosť ju odmietnuť, je neprijateľnou
podmienkou v spotrebiteľskej zmluve.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o revolvingovom
úvere a dohody o zrážkach zo mzdy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Nikto v konaní nespochybňoval, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500038259 je zmluvou
spotrebiteľskou.

12. Zo spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že Okresný súd Zvolen prijal dňa 22. 07. 2015 dve žaloby
žalobcu XXC/XXX/XXXX, V. proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. Bratislava o neplatnosť
dohody o zrážkach zo mzdy. Jedna žaloba bola zapísaná pod sp. zn. 12C/270/2015, predmetom ktorej
bolo posúdenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej dňa 23. 12. 2013 pod č. 8500038259
totožným s číslom zmluvy o revolvingovom úvere. Druhá žaloba bola zapísaná pod sp. zn. 10C/261/2015
a touto žalobou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej tiež dňa
23. 12. 2013 pod č. 8500038257 totožným s číslom zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej toho istého
dňa. Z tejto skutočnosti vyvodil odvolací súd záver, že bolo bežnou praxou žalovaného (inak známa
skutočnosť súdu aj z jeho úradnej činnosti), že súčasne so zmluvou o revolvingovom úvere uzatváral
so spotrebiteľmi aj dohody o zrážkach zo mzdy na samostatnom liste papiere ako formulár obsahujúci
vopred pripravený text, ktorý mohol spotrebiteľ len v celku prijať bez možnosti ovplyvniť jeho obsah.
Ustanovenie § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie
nepovažuje také, s ktorým mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť jeho obsah. Preto text dohody o zrážkach zo mzdy sám o sebe nemôže preukazovať jej
individuálne dojednanie. Do súdneho spisu bola predložená dohoda o zrážkach zo mzdy z 23. 12. 2013



v nečitateľnej forme, na ktorej absolútne nie sú viditeľné údaje o dlžníkovi, v zmluve o revolvingovom
úvere, výške zabezpečenej pohľadávky, viditeľný je len dátum uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy
a podpis dlžníka (čím je potvrdené tvrdenie žalobcu v žalobe, že dohodu o zrážkach zo mzdy dostal
v nečitateľnej forme). Existenciu tejto dohody žiadna zo strán nespochybňovala a jej uzavretie je
preukázané aj žiadosťou žalovaného adresovanou zamestnávateľovi žalobcu na vykonávanie zrážok
zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy pod č. 8500038259. Uznesením č. k. 9C/145/2015-17
z 13. augusta 2015 nariadil Okresný súd Zvolen predbežné opatrenie podľa ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia oboch dohôd o zrážkach zo
mzdy žalobcu pod č. 8500038259 a 8500038257 a súčasne zamestnávateľovi žalobcu, aby sa zdržal
vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu na základe týchto dohôd až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

13. Posudzovanie platnosti dohody o zrážkach zo mzdy spadá do rámca kontroly dodržania predpisov
na ochranu spotrebiteľa, ktorú súd s poukazom na následky neprijateľnosti zmluvných podmienok podľa
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka vykonáva z vlastnej iniciatívy. Súdna kontrola platnosti dohody o
zrážkach zo mzdy je odôvodnená skutočnosťou, že na základe dohody o zrážkach zo mzdy možno bez
súdneho rozhodnutia a posudzovania prípadných neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve v
sporovom konaní dosiahnuť uspokojenie všetkých nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy (bez ohľadu na
to, či prípadne nemajú základ v neprijateľných zmluvných podmienkach). Z dokazovania vykonaného
súdom prvej inštancie vyplýva, že v deň 23. 12. 2013 bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere aj
posudzovaná dohoda o zrážkach zo mzdy a skutočnosť, že bez uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy
zabezpečujúcej pohľadávku žalovaného by nedošlo ani k uzavretiu zmluvy o úvere preukazuje samotný
žalovaným vyhotovený text dohody o zrážkach zo mzdy, podľa ktorého spoločnosť žalovaného bude
mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe
žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere čiastku vo výške ....... €.
Takto formulovaný text odôvodňuje záver, že bez uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy by nedošlo ani k
uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré zabezpečenie si takto žalovaný ako dodávateľ vymienil. Z
uvedeného je preto zrejmé, že uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy bolo podmienkou uzavretia zmluvy
o spotrebiteľskom (revolvingovom) úvere, ako to tvrdí žalobca v žalobe, čo má nepochybne vplyv na vôľu
žalobcu ako spotrebiteľa pri jej uzavretí a možnosti odmietnutia jej uzavretia, ako aj na posudzovanie
jej individuálneho dojednania.

14. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

15. Ustanovenie § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka nevylučuje zabezpečenie splnenia
spotrebiteľského záväzku dohodou o zrážkach zo mzdy, musia však byť rešpektované zákonné
ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa ako slabšej strany z tohto právneho vzťahu. Táto ochrana
sa neskôr premietla aj do ustanovenia § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, podľa
ktorého je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej
zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby,
ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej
uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, ktoré s účinnosťou od 01. 05. 2014 zakotvilo osobitný prístup
pri zabezpečovaní splnenia záväzkov spotrebiteľa dohodou o zrážkach zo mzdy. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie nie je založené len na nesprávnej aplikácii ustanovenia § 5a zákona č. 250/2007 Z. z.,
ale práve na záveroch, že dohoda o zrážkach zo mzdy vynútená v súvislosti s uzavretím zmluvy o
revolvingovom úvere, na základe ktorej môže žalovaný ako veriteľ vyžadovať od platiteľa mzdy dlžníka
zrážky v nekontrolovanej a neobmedzenej výške, keď zmluva o revolvingovom úvere ani nebola uzavretá
písomne v súlade s § 4 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a § 44 OZ a zo zmluvy o revolvingovom úvere
nevznikol žalovanému nárok na úroky a poplatky, nemôže obstáť. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu
prvej inštancie, že dohoda o zrážkach o mzdy č. 8500038259 zo dňa 23. 12. 2013 spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, pretože umožňuje žalovanému bez súdnej
kontroly vymôcť od žalobcu plnenia, ktoré môžu mať základ v neprijateľných zmluvných podmienkach
a uzavretie spornej dohody o zrážkach zo mzdy dosiahol žalovaný podmienkou, že inak nedôjde k
uzavretiu formulárovej zmluvy o revolvingovom úvere. Súd prvej inštancie správne žalobe o určenie
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy vyhovel a ďalšie odvolacie námietky žalobu, že súd prvej
inštancie rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a vecne správne právne



posúdil, vyhodnotil odvolací súd tiež ako nedôvodné. Obstojí aj názor súdu prvej inštancie, že postup
žalovaného pri vynútení dohody o zrážkach zo mzdy odporuje dobrým mravom aj záver o neurčitosti
dohody o zrážkach zo mzdy, keď z nej nie je zistiteľná výška zabezpečenej pohľadávky, ani žiadne iné
údaje.

16. Súd prvej inštancie doručil žalovanému žalobu na vyjadrenie, ktorý toto právo využil a dňa 21.
09. 2015 doručil okresnému súdu písomné podanie označené ako vyjadrenie žalovaného vo veci,
obsahom ktorého je tvrdenie, že žalobca v žalobe neuvádza žiadne dôvody, z ktorých by mal súd vyvodiť
neplatnosť uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy, že tvrdenia uvádzané žalobcom v žalobe sa netýkajú
dohody o zrážkach zo mzdy, v ktorom poukazuje žalovaný na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je
predmetom zákonnej regulácie § 551 Občianskeho zákonníka, s ktorým je uzavretá dohoda o zrážkach
zo mzdy v súlade a preto navrhol žalovaný zamietnuť žalobu a priznať mu náhradu trov konania. Súd
prvej inštancie vo vzťahu k tomuto vyjadreniu žalovaného na 10 strane odôvodnenia rozsudku napísal,
že „súd vyjadrenie odporcu k veci nepovažoval za vyjadrenie k meritu veci“ a práve tento výrok súdu
prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia spája žalovaný s námietkou porušenia jeho práva na spravodlivý
proces. Súd prvej inštancie nevysvetlil svoj výrok o tom, že vyjadrenie žalovaného nepovažoval za
vyjadrenie k meritu veci, napriek tomu nie je možné súhlasiť s názorom žalovaného, že by sa súd
prvej inštancie nevyporiadal s argumentáciou žalovaného, že žaloba neobsahuje žiadne dôvody, pre
ktoré bola žaloba podaná a pre ktoré by mal súd rozhodnúť o určení neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy. Súd prvej inštancie uviedol v dôvodoch rozhodnutia, čím odôvodňoval žalobca návrh na určenie
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, odcitoval zákonné ustanovenia, podľa ktorých žalobu posúdil
a na 10 strane odôvodnenia vyjadril svoj názor, prečo je dohoda o zrážkach zo mzdy neplatná: Nebola
platne uzavretá zmluva o úvere, potom nemôže byť platná ani akcesorická dohoda o zrážkach zo mzdy,
dohoda o zrážkach zo mzdy je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v rozpore s
§ 39, § 52, § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka. V žalobe uvádzané dôvody neplatnosti zmluvy o úvere
vyhodnocoval súd prvej inštancie ako otázku predbežnú pre platnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Súd
prvej inštancie odpovedal aj na námietku žalovaného, prečo nie je dohoda o zrážkach zo mzdy v súlade
s § 551 Občianskeho zákonníka - pretože neobsahuje presnú identifikáciu pohľadávku, ktorú dohoda
o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a to nielen z hľadiska výšky, ale aj jej konkretizácie, preto je dohoda
o zrážkach zo mzdy neurčitá a neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za neprijateľnú
označil súd prvej inštancie dohodu o zrážkach zo mzdy aj z dôvodu, že umožňuje veriteľovi uspokojiť
svoje pohľadávky vyplývajúce z neprijateľných podmienok v zmluve o úvere.

17. Pokiaľ žalovaný vytýka súdu prvej inštancie, že za neplatnú určil celú dohodu o zrážkach zo mzdy,
nielen jej časť zabezpečujúcu pohľadávku žalovaného na úkoroch a poplatkoch zo zmluvy o úvere,
odvolací súd uvádza, že nebolo možné určiť za neplatnú dohodu o zrážkach zo mzdy len čiastočne
z dôvodu, že predmet zabezpečenia nebol v dohode o zrážkach zo mzdy konkretizovaný tak, ako to
tvrdí žalovaný v odvolaní (zabezpečenie pohľadávky z istiny, úrokov a poplatkov) naopak, podľa bodu I.
Dohody o zrážkach zo mzdy sa má táto dohoda o zrážkach zo mzdy vzťahovať na pohľadávku veriteľa,
ktorú bude mať (má) voči dlžníkovi vzniknutej až v budúcnosti uzavretej zmluvy o úvere a pohľadávky
zabezpečené dohodou o zrážkach zo mzdy boli opísané len ako pohľadávky tvorené úverom, vrátane
prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingov), prípadne
uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s
vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči
dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov. Pod
takúto definíciu pohľadávky mohol žalovaný ako veriteľ svojvoľne zahrnúť čokoľvek.

18. O povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca ako úspešná strana v spore bol zastúpený právnym
zástupcom, ktorému podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. patrí odmena za vykonané úkony právnej služby.
Podľa § 13a ods. 1 písm. g) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. odmena vo výške základnej sadzby tarifnej
odmeny patrí aj za úkon právnej služby - návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde pred začatím
konania, odvolanie proti takémuto rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania,
odvolanie, dovolanie, návrh na podanie mimoriadneho dovolania.
18.1 V spise je založené rozhodnutie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 9C/145/2015-17 z 13. augusta
2015, ktorým súd prvej inštancie vyhovel návrhu I. V. zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr.
Peter Rybár, s. r. o, so sídlom Košice proti spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. na nariadenie
predbežného opatrenia o povinnosti žalovaného zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a iných



príjmov dlžníka č. 8500038259 z 23. 12. 2013. Úkon právnej služby - návrh na nariadenie predbežného
opatrenia bol zástupcom žalobcu uskutočnený mimo konania vedeného pod sp. zn. 12C/270/2015 a
aj keď bol spísaný v rovnaký deň ako dva návrhy na začatie konania vo veci sp. zn. 12C/270/2015 a
10C/261/2015, ide o samostatný úkon právnej služby, nie o návrh na nariadenie predbežného opatrenia
v rámci prebiehajúceho konania sp. zn. 12C/270/2015. Súd prvej inštancie za tento úkon právnej služby
priznal správne odmenu vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny ako za ostatné úkony právnej služby
týkajúce sa veci samej.

19. Žalobca uspel aj v odvolacom konaní. Podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. priznal
odvolací súd žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému podľa § 255 ods. 1
C. s. p. v rozsahu 100 % z dôvodu, že v takomto rozsahu odôvodňuje pomer úspechu žalobcu priznanie
náhrady trov konania. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p..

20. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).