Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/83/2017 z 22. 3. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 22. marca 2017, sp. zn. 41CoE/83/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6715210593.1 Krajský súd Banská Bystrica | 41CoE/83/2017 | ECLI:SK:KSBB:2017:6715210593.1 | 2017-03-22 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 52 OZ, OZ, EP, § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0874c3d3-73e7-45e1-b6b3-9b1dbe120706 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6715210593.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/83/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715210593
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715210593.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Križanovej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Daniely Maštalířovej, v exekučnej
veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava,
IČO: 36 432 105, zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, so sídlom Martinčekova 13,
821 01 Bratislava, IČO: 42174716, proti povinnému I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X, XXX XX P.,
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, 960
01 Zvolen, pod sp.zn. EX 2190/15, o vymoženie pohľadávky vo výške 215,23 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 17Er/366/2015-14 zo dňa 22.
septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 17Er/366/2015-14 zo dňa 22. septembra 2015 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 17Er/366/2015-14 zo dňa 22. septembra 2015 žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 24.07.2015 zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s.,
so sídlom v Bratislave, sp.zn. BW-B/0112/0304 zo dňa 26.10.2012. Súd prvej inštancie zistil, že právny
predchodca oprávneného a povinný dňa 14.12.2007 uzavreli zmluvu o úvere. V bode 11.2 Všeobecných
obchodných podmienok pre úvery si zmluvné strany dojednali rozhodcvoskú doložku.

3. Zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným súd prvej inštancie vyhodnotil ako spotrebiteľskú
zmluvu podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

4. V posudzovanej veci súd prvej inštancie mal za to, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy je
neprijateľnou podmienkou, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa, pretože výslovne nanucuje spotrebiteľovi, aby riešil spory z uzatvorenej
zmluvy o úvere výlučne v rozhodcovskom konaní. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom
vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky takto nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale
rozhodoval rozhodca tak, ako bolo dohodnuté v č.l. 11.5 Obchodných podmienok pre úver. Spotrebiteľ
sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené
dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Vychádzajúc zo znenia
rozhodcovskej doložky mal súd prvej inštancie za zrejmé, že oprávnený od počiatku sleduje riešenie
prípadných sporov cestou rozhodcovského konania za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv
spotrebiteľa. Účinkom uplatnenia takejto rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú
stranu v podstate núti neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva
na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Takéto zmluvné ustanovenie má podľa ust. § 53 ods. 5



Občianskeho zákonníka za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo
musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Z uvedeného možno potom vyvodiť, že tu nebola platne zložená
ani právomoc rozhodcu na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo
požívať aj náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky. Konštatoval,
že rozhodcovská doložka nie je ani návrhom na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tak, ako to vyplýva zo
Zákona o bankách v spojení s Občianskym zákonníkom.

5. Nakoľko súd prvej inštancie dospel k záveru, že právomoc rozhodcu na rozhodnutie v predmetnej veci
je založená na neexistujúcom a absolútne neplatnom právnom úkone, t.j. exekučný titul bol vydaný v
rozpore so zákonom, podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Na
odôvodnenie uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, a že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Namietal, že podľa ust. § 44
ods. 2 Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz výlučne žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Mal za to, že exekučný
súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach
(ust. § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovský rozsudok má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok súdu. Súd nemôže vec
prejednávať znova, nanovo skúmať skutkový stav, vykonávať dôkazy a tie následne právne hodnotiť bez
účasti oprávneného. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka
rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Konštatoval, že jeho právny predchodca
uzatvoril platnú rozhodcovskú doložku v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní. Zdôraznil, že
jeho právny predchodca V. O., a.s. pri uzatváraní rozhodcovskej doložky postupoval v súlade s ust. §
93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Namietal nesprávnu aplikáciu ust. § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka. V prípade, ak exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vykonáva iné dôkazy než tie, ktoré sú výslovne uvedené v citovanom ustanovení,
ako aj v prípadoch, keď exekučný stav (či už po vykonaní takýchto dôkazov, alebo bez toho) na ťarchu
oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný titul, je povinný dať oprávnenému
možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto novo vytvorenej procesnej situácii vyjadriť. Nesúhlasil
s aplikáciou Smernice EHS č. 93/13/EHS. Poukázal na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky.
Nakoniec uviedol, že exekučný súd mu svojim postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané
exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Nakoniec
poukázal na skutočnosť, že Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., zriaďovateľ súdu, ktorý vydal
exekučný titul, je členom záujmového združenia Rozhodcovská a mediačná, a.s., zapísaného v zozname
stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR a je držiteľom povolenia
rozhodovať spotrebiteľské spory v súlade s ust. § 73 ods. 5 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a vyhovel žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alternatívne, aby napadnuté uznesenie
v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

7. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP
rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, nakoľko
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru,
že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť, a preto podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil.

9. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 31.03.2015 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na
vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor žiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnom konaní je rozhodcovský rozsudok sp.
zn. BW-B/0112/0304 zo dňa 26.10.2012, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave. Z exekučného titulu
je zrejmé, že rozhodcovským rozsudkom bolo vyhovené návrhu žalobcu (oprávneného) v časti o



zaplatenie sumy 215,23 Eur s príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného V. O., a.s., O. a
povinným. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol.

10. Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. *) Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v
konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

11. Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd pred vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma
okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie
exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi
predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

12. Z citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je oprávnený
a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy (doložky). To znamená, že exekučný súd je už v štádiu posudzovania splnenia zákonných
predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť,
či oprávneným označený exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý mal právomoc vec rozhodnúť, pretože
ak exekučný titul vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce
žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti a na jeho
základe nemožno viesť nútený výkon rozhodnutia. Odvolací súd dáva do pozornosti, že aj v prípade,
ak spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, je okresný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej doložky (zmluvy).

13. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere
(11.12.2007) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

14. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu účastníkov,
obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári medzi účastníkmi konania
bola uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto je potrebné na
tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Tomuto
zisteniu bolo potom potrebné podriadiť, ako to správne urobil súd prvej inštancie, ďalší procesný postup
súdu prvej inštancie.

15. Odvolací súd konštatuje, že do slovenskej legislatívy boli prebraté viaceré smernice Európskej rady
a Parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo či nepriamo dotýkajú. Takouto
smernicou je aj smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, na ktorú v napadnutom rozhodnutí odkazuje okresný súd. Smernica je v podľa článku 288



Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok 249 Zmluvy o založení ES) záväzná pre každý členský štát,
ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok ktorý sa má dosiahnuť. Smernica Rady 93/13/EHS z 05.
04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do slovenského
právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov (ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka) a ktorý nadobudol
účinnosť 01. 04. 2004.

16. Úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nie je možné považovať za taxatívnu,
pričom je možné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinnej v čase uzavretia
zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) predovšetkým z ust. § 2 písm. a) a b)
definujúcich zmluvné strany .

17. Podľa ust. § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na
predmet plnenia alebo cenu plnenia. V ust. § 53 ods. 3 Občiansky zákonník len príkladmo ustanovuje,
ktoré podmienky je možné považovať za neprijateľné Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú neplatnosť zmluvy podľa ust. § 39
Občianskeho zákonníka, pričom tieto podmienky sú aj v rozpore s dobrými mravmi.

19. Podľa článku 3 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

20. Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.12.2007, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul,
obsahuje podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán.
Takouto podmienkou je rozhodcovská doložka, ktorú okresný súd správne vyhodnotil ako neplatnú.
V danom prípade rozhodcovská doložka je súčasťou zmluvy o úvere a Obchodných podmienok pre
úver [verzia 1/2007]. V článku 3 bode 6 zmluvy o úvere si zmluvné strany dohodli, že všetky spory,
ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované pred
Stálym rozhodcovským súdom pri ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., rozhodnutie
bude pre obidve zmluvné strany konečné a záväzné. V článku 11, bod 11.2 Obchodných podmienok
pre úver si zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a obchodných
podmienok, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa zmluvné strany dohodli
na riešení vzájomných sporov vzniknutých na základe, alebo súvisiacich so zmluvou o úver a
obchodnými podmienkami, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere, alebo obchodných
podmienok, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti
ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, podľa jeho vnútorných
predpisov. Strany sporového konania rozhodnutiu rozhodcovského súdu podriadia s tým, že toto
rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.

21. V posudzovanom prípade rozhodcovská doložka nie je v zmluve dojednaná individuálne, čo vyplýva
aj z jej zaradenia do zmluvy o úvere, ako obchodných podmienok ako súčasti formulárovej zmluvy o
úvere. Z uvedeného vyplýva, že takto dojednanou rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy
medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Podpisom tejto zmluvy sa spotrebiteľ vopred
vzdal práva na účinnú procesnú ochranu či už z nevedomosti alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy,
čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná rozhodcovská doložka
je podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so
smernicou Rady č. 93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov z 05. 04. 1993.

22. Podľa ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné
ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich



prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym
rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.

23. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky
a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na
ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej
zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa
odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných
predpisov.

24. K námietke oprávneného o tom, že ponukou uzavrieť rozhodcovskú doložku banka len plnila
povinnosť vyplývajúcu z ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom pri uzatváraní zmluvy, odvolací súd uvádza, že zo
znenia tohto ustanovenia vyplýva len povinnosť banky ponúknuť svojim klientom návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy. Zo znenia tohto ustanovenia však nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú
doložku v obchodných podmienkach, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť, pričom návrh na uzavretie
rozhodcovskej doložky môže banka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval v danom
prípade spotrebiteľovi dojednať rozhodcovskú doložku individuálne.

25. K námietke oprávneného o porušení jeho ústavne garantovaných práv ako účastníka konania, a
to práva na spravodlivý súdny proces a na zachovanie zásady rovnosti pred súdom, odvolací súd
uvádza, že okresný súd k neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorá je obsahom spotrebiteľskej zmluvy
dospel na základe listinných dôkazov týkajúcich sa zmluvy o úvere, Obchodných podmienok pre úver
a rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere a uvedených obchodných podmienok,
predložených samotným oprávneným. Z uvedeného dôvodu nie je možné konštatovať, že boli porušené
práva oprávneného na prístup k vykonanému dokazovaniu.

26. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil

27. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo



c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).