{"guid": "d7c89739-0896-4553-905d-660cf877c50a:aab937e9-9ca4-4438-972e-e5ef532dda3d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6716200899.1", "spisova_znacka": "15CoP/19/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoP/19/2017 z 23. 5. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 23. mája 2017, sp. zn. 15CoP/19/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6716200899.1", "identifikacne_cislo": "6716200899", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Petra Priečinská", "sudca_id": 497, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-petra-priecinska-497", "datum_vydania": "2017-05-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-25.odsek-2", "nazov": "§ 25 ods. 2 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-25.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-25"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-25"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aab937e9-9ca4-4438-972e-e5ef532dda3d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6716200899.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6716200899.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6716200899.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoP/19/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716200899
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6716200899.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a
členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľky Q.. A.
W., rod. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX/X, XXX XX G., t. č. bytom B. K. X, XXX XX M.
Q., zastúpená JUDr. Gabrielom Debnárom, Stará Vajnorská 37, 831 04 Bratislava, proti manželovi L..
L. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX/X, XXX XX G., štátny občan SR, zastúpený Brázdil &
Brázdilová advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Trhová 992/1, 960 01 Zvolen, IČO: 50 492 934, za
účasti maloletého dieťaťa L. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen zo dňa 25. 01. 2017, č. k. 10P/2/2016 - 124, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch o úprave styku  p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd  rozhodol tak, že:
„Súd manželstvo účastníkov, Bc. A. W., rod. F., nar. X.X.XXXX a L.. L. W., nar. XX.X.XXXX, uzavreté
dňa XX.X.XXXX v Q., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu M. Q., vo zväzku 8, ročník XXXX,
na strane XX, pod por.č.XX,    r o z v á d z a.

Maloletý L. W., nar. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode   z v e r u j e  do osobnej starostlivosti matky Bc.
A. W., nar. X.X.XXXX, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, v bežných veciach.

Otec maloletého L.. L. W. je   p o v i n n ý  prispievať na výživu maloletého L. W., nar. XX.X.XXXX
mesačne sumou 120,- €, a to tak, že výživné splatné na mesiac dopredu je otec povinný poukazovať na
účet matky maloletého vždy do 25-teho dňa mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné
poskytuje, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Otec maloletého L.. L. W., nar. XX.X.XXXX je   o p r á v n e n ý  sa s maloletým L. W., nar. XX.X.XXXX
stýkať každú sobotu v kalendárnom roku v čase od 09.00 hod. do 18.00 hod. a od 1.7.2017 každý
párny víkend v roku v čase od soboty 09.00 hod. do nedele 18.00 hod.. Taktiež je otec oprávnený sa
s maloletým stýkať každý Veľkonočný pondelok v roku v čase od 09.00 hod. do 18.00 hod. a počas
Vianočných sviatkov od 25.12. od 09.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod. a počas letných prázdnin v čase
od 1.8. od 09.00 hod. do 4.8. do 18.00 hod..

Otec maloleté dieťa   p r e v e z m e   a po ukončení styku    o d o v z d á  v mieste bydliska matky
maloletého.



Matka je   p o v i n n á  maloletého k styku riadne pripraviť.

Obaja rodičia sú   p o v i n n í  v prípade, že sa styk nebude môcť z vážnych dôvodov zrealizovať, oznámiť
túto skutočnosť druhému rodičovi najneskôr 24 hodín vopred.

Žiaden z účastníkov   n e m á   právo na náhradu trov konania.

Súd   p r i z n á v a  znalcovi L.. N. M. nárok na znalečné voči navrhovateľke v rozsahu 50 % a voči
manželovi, ktorý nepodal návrh na rozvod v rozsahu           50 %.“

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že vzťahy
medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, a že manželstvo už neplní svoj účel, tak
ako to predpokladá Zákon o rodine. Tiež od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia, keď títo viac ako dva roky spolu nežili v spoločnej domácnosti a žiadnym iným  spôsobom
neviedli spolu rodinný, ani manželský život s tým, že aj ich vzájomná komunikácia je len na minimálnej
úrovni. Príčiny rozvratu manželstva videl súd najmä v tom, že počas vzájomného spolužitia sa zrejme
ukázala rozdielnosť pováh, resp. názorov účastníkov na fungovanie rodiny, výchovu syna a riešenie
problémov, ktoré vznikajú pri každodennom spolužití, pričom nemalou mierou sa na vyhrotení vzťahov
medzi manželmi podieľalo aj zasahovanie rodín oboch manželov do ich spoločného života. Maloletého
na čas po rozvode okresný súd zveril do výlučnej osobnej starostlivosti matky, čím vyjadril súhlas
aj otec maloletého dieťaťa. Výšku výživného ustálil okresný súd  na maloletého na sumu 120,- eur
mesačne s tým, že vzhľadom na výšku príjmu otca je do budúcnosti  pri zmene pomerov  na strane
maloletého priestor na zvyšovanie  vyživovacej povinnosti otca voči maloletému synovi. Pokiaľ ide o
úpravu styku otca s maloletým, ani po vykonanom znaleckom dokazovaní, navrhovateľka neprejavila
záujem uzavrieť ohľadne tejto časti úpravy výkonu ich rodičovských práv a povinností rodičovskú dohodu
a trvala na obmedzenom rozsahu styku otca s maloletým synom. Súd poukázal na závery znaleckého
dokazovania, upravil styk s maloletým odlišne na obdobie do konca júna 2017 a odlišne od 01. 07.
2017. Zohľadnil odporúčania súdneho znalca ohľadne tzv. adaptačného obdobia, ktoré by mohlo slúžiť
jednak maloletému, lepšie si zvyknúť a stotožniť  sa s intenzívnejším  kontaktom s otcom a jeho
výlučnou starostlivosťou a zároveň bude ponechaný priestor a čas aj otcovi dieťaťa osvojiť si všetky
zručnosti potrebné k zvládnutiu aj viacdennej starostlivosti o maloletého, či už po stránke praktickej
alebo psychologickej.  Termín zmeny úpravy  styku súd určil tiež s odkazom na predpoklad znalca, že
pokiaľ sa bude situácia vyvíjať priaznivo, mohla by adaptačná fáza trvať cca  3 až 4 mesiace a zároveň
to bude už obdobie blízke predškolskému veku maloletého.  Súd nevyhovel návrhu matky, aby styk
prebiehal v jej prítomnosti, keď znalec opakovane zdôraznil, že vzájomná prítomnosť oboch rodičov
dieťaťa emočne destabilizuje. Pokiaľ sú rodičia dieťaťa spolu, dieťa podvedome očakáva konflikt a je z
toho v napätí, z čoho je zrejmé, že by úprava styku za prítomnosti matky  bola v neprospech dieťaťa.
Z rovnakých dôvodov však súd neakceptoval odporúčanie znalca, že by styk otca s maloletým mal
prebiehať v bydlisku matky, pretože by nebolo možné vylúčiť akúkoľvek interakciu matky  do tohto styku,
keď navyše sám znalec potvrdil, že matka dieťaťa mala tendenciu vzťah otca s dieťaťom obmedzovať,
resp. do neho zasahovať. Súd tento aspekt považoval za podstatnejší ako fakt, že dieťa bude musieť
v jeden deň v týždni absolvovať cestu autom dvakrát 45 minút. Súd vykonaným dokazovaním nezistil
žiadne relevantné dôvody, prečo by sa  styk nemohol realizovať aj v bydlisku otca. Pokiaľ ide o námietku
matky, že v domácnosti otca nie sú vytvorené vhodné podmienky pre dlhší pobyt maloletého vo vzťahu
k nedostatočnému vykurovaniu v zimnom období, toto zostalo len v rovine tvrdení, pričom je opäť na
otcovi, aby zabezpečil pre dieťa vhodné podmienky po všetkých stránkach a pokiaľ by presvedčenie
matky pretrvávalo, je možné riešiť  to podnetom na ÚPSVaR Zvolen, ktorý by celú záležitosť mohol
preskúmať.

3. Proti rozsudku  podala odvolanie matka. Trvala na tom, aby styk bol upravený tak, že „otec sa bude
stýkať s maloletým raz za 14 dní, a to vždy v sobotu od 9.00 hod.  do 18.00 hod. v bydlisku matky,
bez prítomnosti matky až do veku 6 rokov alebo kým sa nezmenia okolnosti a pomery“. Ostatné výroky
rozsudku nenapádala. Namietala, že má vážne a dôvodné obavy, či sa dokáže otec plnohodnotne v
uvedený čas o maloletého po všetkých stránkach postarať. Znalec to vyjadril jednoznačne, že musí veľa
v sebe zmeniť, čo sa týka prístupu a výchovy svojho maloletého syna L..  Byť vychovávateľom v detskom
domove a vychovávať vlastné dieťa je podľa tvrdenia znalca rozdielne a vyžaduje iný prístup. Rozsah
úpravy styku ako to navrhuje matka je postačujúci pre maloletého a matka sama musí precítiť a vidieť,
že dochádza k pozitívnemu zlepšeniu, že osobný styk otca s maloletým je dobrý po všetkých stránkach



a je to maloletému na prospech po fyzickej a duševnej stránke.  Ide len a len o maloletého L..  Maloletý
nie je zdravý, má problémy s nožičkami, ide na operáciu, treba sa všemožne o neho denno-denne starať
- rehabilitovať, cvičiť s ním (nosí popruhy).  Ak matka uvidí, že styk maloletého s otcom je maloletému
na prospech, nebude vidieť prekážky tento styk otca s maloletým rozšíriť na sobotu a nedeľu, raz za 14
dní v bydlisku  otca po 6 roku veku maloletého. Prejav sebeckosti otca  a jeho nezáujmu, matka vidí v
tom, že veci, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve matky,  sa stále nachádzajú v byte bývalého manžela a
matka ho už niekoľkokrát žiadala, aby veci priniesol a vrátil. Otec uvedené veci vydať nechce.

4. K odvolaniu matky sa prostredníctvom svojho advokáta vyjadril otec maloletého. Navrhol odvolanie
matky v zmysle § 386 písm. d) CSP odmietnuť, alternatívne, ak odvolací súd po právnom posúdení
vyhodnotí, že nie sú splnené  podmienky na odmietnutie odvolania navrhol, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Súhlasil s určenou úpravou styku, má za to, že je určená
správne a že  je predovšetkým v záujme maloletého syna. Okresný súd správne určil rozšírenie styku
otca s maloletým od 01. 07. 2017. Ako sa vyjadril aj znalec v posudku, realizácia  styku otca s maloletým
len za prítomnosti jeho matky je nevhodná, nakoľko môže z toho maloletý byť v neustálom napätí, pre
riziko konfliktu medzi rodičmi.  Navyše má za to, že navrhovateľkina rodina stále neprimerane zasahuje
do záležitostí ohľadom ich syna, ktoré by mali byť vecou len ich rodičov, a preto úprava jeho styku s
maloletým len za prítomnosti jeho matky znamená prakticky za prítomnosti nielen jej, ale aj jej rodiny,
ktorá celú situáciu len zhoršuje a vyhrocuje.

5. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril osobne aj otec, žiadal potvrdenie rozsudku a nesúhlasil
s návrhom matky  na zmenu rozsudku.  Návrh matky, čo s týka  styku otca so synom je prakticky
nerealizovateľný, naďalej sa snaží obmedzovať  jeho práva a samostatný vzťah so synom. Jeho
dlhoročná práca v detskom domove a zariadení so zdravotne postihnutými deťmi mu dala znalosť
rehabilitačnej odbornej pomoci, ako aj znalosť potrieb a obmedzení, ktoré musia deti so zdravotnými
problémami každodenne prekonať.  Túto skúsenosť  využíva pri pomáhaní svojmu synovi v jeho
probléme s končatinami a absolvujú  pravidelné cvičenie so zreteľom na zlepšenie jeho pohybovej
kondície, spojené s neustálou podporou a povzbudzovaním. Matke sa nikdy nevyhrážal a je mu ľúto,
že je ochotná použiť všetky prostriedky, aby zmenila rozhodnutie súdu, vrátane klamstiev. Vždy bol
veľmi tolerantný a veľakrát urobil veľké ústupky, len aby navrhovateľke vyhovel v jej nárokoch. Obhajca
navrhovateľky sa neustále  odvoláva na znalecký posudok L.. M., ktorý je zakotvený v rozsudku a v
celom rozsahu bol za jeho prítomnosti na súde vyhodnotený, neustále vyzdvihuje len určité state, ktoré
sú pozitívne pre stranu navrhovateľky.

6. K odvolaniu navrhovateľky zaslal vyjadrenie aj kolízny opatrovník. Uviedol, že sa v plnom rozsahu
pridržiava vyjadrení na pojednávaniach, ktoré odporučili v prípade rozvodu manželstva, a to maloletého
zveriť do osobnej starostlivosti matky, výživné určiť vo výške  primeranej veku a potrebám maloletého
dieťaťa a styk otca s maloletým upraviť do júla 2017 počas jedného dňa v týždni a od júla 2017
každý párny víkend od soboty do nedele. Zároveň odporučili upraviť styk otca aj  počas Veľkonočného
pondelka a dva dni počas Vianoc. Uvedené  odporučili aj na základe vypracovaného znaleckého
posudku, výpovede znalca na pojednávaní, ktorý odporučil ponechať nejakú dĺžku adaptačného obdobia
u maloletého dieťaťa, počas ktorého môže dôjsť k rozvíjaniu vzťahu medzi otcom  a maloletým dieťaťom.
Styk otca s maloletým odporúčali bez prítomnosti matky, nakoľko znalec poukázal na to, že prítomnosť
obidvoch rodičov a ich konflikty pôsobia na dieťa rušivo. Vzhľadom na tieto skutočnosti odporúčajú
rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ust. § 65,                § 66
CMP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok  okresného súdu
potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne.
Súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie, rozhodnutie zrozumiteľne a presvedčivo  odôvodnil,



pričom vychádzal z príslušných ustanovení Zákona o rodine. Pri rozhodovaní prihliadol na najlepší
záujem maloletého dieťaťa.

10. Námietky matky uvedené v odvolaní neobsahujú také argumenty, ktoré by spochybnili správnosť
napadnutého rozhodnutia. Ide o subjektívne názory, pričom niektoré nie sú v rozpore so záverom
súdu.  Matka maloletého dieťaťa v odvolaní neuvádza nové skutkové tvrdenia, ako tie, ktoré boli známe
okresnému súdu v čase jeho rozhodovania. Je pravdivé tvrdenie matky, že stretávanie sa maloletého
s otcom, by malo prebiehať postupne. Uvedený argument však okresný súd zohľadnil pri svojom
rozhodovaní, čo uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia a úpravu styku rozlíšil na obdobie do 01.
07. 2017   a na obdobie od 01. 07. 2017, a to na základe doporučenia súdneho znalca L.. M..  Tento
argument matky, teda žiadnym spôsobom nespochybňuje rozhodnutie okresného súdu, ktorý k tomuto
záveru po vykonanom dokazovaní dospel tiež. V konaní bolo preukázané, že maloletý otca pozná a
neboli skonštatované žiadne závadné skutočnosti, prečo by maloletý otca v jeho domácom prostredí
nemohol  navštevovať. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je v záujme maloletého dieťaťa, aby v čo
najväčšej miere prebiehal pravidelný styk s otcom maloletého dieťaťa a aby sa na výchove maloletého
dieťaťa podieľal v čo najširšej miere aj otec maloletého dieťaťa.

11. Z ničoho nevyplynulo, že by dieťa po stretnutí s otcom bolo stresované a traumatizované.  Nie sú
teda žiadne dôvody prečo by styk otca s maloletým nemohol prebiehať počas víkendov v domácnosti
otca. Odvolací súd zdôrazňuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu s oboma rodičmi,
čo matka odmieta akceptovať. Je výchovnou úlohou zodpovedného rodiča viesť dieťa k úcte a rešpektu
k druhému rodičovi. Preferenčný rodič má primárnu zodpovednosť správne dieťa pripraviť na stretnutie
s druhým rodičom. V opačnom prípade, ak by zámerne obmedzoval právo  druhého rodiča na styk s
maloletým dieťaťom, mohol by naplniť dôvody vedúce súd k rozhodnutiu o pozastavení, obmedzení
alebo pozbavení výkonu rodičovských práv takéhoto rodiča.

12. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských  práv a povinností
musí rešpektovať  právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy
prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby. Taktiež súd
musí dbať na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na  starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, a aby
bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie  pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho styku s
obidvomi rodičmi (15CoP/90/2012 Krajský súd Banská Bystrica).

13. Súd musí vždy prihliadať na najlepší záujem dieťaťa, predovšetkým na jeho zdravý psychický a
fyzický vývoj, a teda zabezpečenie jeho riadnej výchovy. Záujem dieťaťa však nie je možné stotožniť so
subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii svojho výchovného pôsobenia. Styk rodiča s maloletým
dieťaťom má zabrániť tomu, aby maloleté dieťa neprimerane silne pociťovalo absenciu rodiča, s
ktorým nežije v spoločnej domácnosti, ako aj, aby rodič  nestratil akýkoľvek kontakt a dosah na
výchovné pôsobenie na dieťa, pokiaľ nie je tohto práva pozbavený, obmedzený alebo  toto právo nemá
pozastavené.

14. Pri rozhodovaní okresný súd zohľadňoval všetky relevantné skutočnosti, taktiež prihliadol na najlepší
záujem maloletého dieťaťa.  Treba zdôrazniť, že pri výchove dieťaťa má nezastupiteľnú úlohu matka,
predstavuje určitý ženský rámec správania sa, pričom pre výchovu dieťaťa je potrebný aj mužský,
racionálny prístup.

15. Okresný súd preto správne vyhodnotil, že treba posilniť vzájomný vzťah maloletého s otcom, a
nedovoliť aby došlo k vzájomnému odcudzeniu  sa. V odvolaní matka neuviedla žiadne také skutočnosti,
pre ktoré by  muselo dôjsť k zmene, poprípade zrušeniu rozhodnutia okresného súdu.

16. Vzhľadom na zistené skutkové okolnosti odvolací súd nepochybuje o správnosti rozhodnutia súdu
prvej inštancie, pričom odvolanie matky neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by vyvrátili správnosť
záverov okresného súdu. Odvolací súd preto jeho rozhodnutie potvrdil.

17. Pokiaľ otec maloletého dieťaťa žiadal  odvolanie matky odmietnuť, tu odvolací súd poukazuje na to,
že nie sú splnené podmienky na odmietnutie odvolania v zmysle § 386  písm. d) CSP, nakoľko odvolací
súd vyhodnotil odvolanie matky ako odvolanie, ktoré spĺňa náležitosti v zmysle § 363 CSP, pretože z
odvolania je zrejmé, že matka napáda  rozhodnutie okresného súdu v rozsahu úpravy styku a v závere



svojho odvolania uviedla aj to, čoho sa v odvolacom konaní domáha, ako má odvolací súd rozhodnúť (tzv.
odvolací návrh).  V odvolaní poukázala aj na to, prečo uvedené rozhodnutie napáda (otec sa nedokáže
plnohodnotne v uvedený čas o syna po všetkých stránkach postarať), ako aj  ďalšie argumenty. Aj keď
formulácia textu odvolania vyznieva, že ho podával sám  splnomocnenec vo vlastnom mene, tu odvolací
súd má však za to, že matka maloletého dieťaťa splnomocnila na zastupovanie v predmetnom konaní
splnomocnenca JUDr. Gabriela Debnára dňa 17. 12. 2015 aj na podanie „opravných prostriedkov“. Z
uvedeného je zrejmé, že  odvolanie podala matka, prostredníctvom splnomocneného zástupcu JUDr.
Debnára. Nebol teda dôvod na odmietnutie  podania, tak ako to v úvode svojho vyjadrenia k odvolaniu
navrhol otec maloletého dieťaťa.

18. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa           (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 SCP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- €                  (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10P/2/2016", "guid": "0272994f-adea-4e51-b95f-7d0bd31f8005:4fc49f31-cfa4-4b40-83b9-adc1fc6e9309", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "67641132-a885-4786-b2a1-146f585237de:5c174c91-0803-4877-82f5-310b68994837", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6110219650.1", "spisova_znacka": "15CoP/90/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoP/90/2012 z 15. 1. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-01-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6110219650.1"}], "citovane_v": []}