Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3CoE/142/2016 z 21. 2. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 21. februára 2017, sp. zn. 3CoE/142/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6809204293.1 Krajský súd Banská Bystrica | 3CoE/142/2016 | ECLI:SK:KSBB:2017:6809204293.1 | 2017-02-21 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. g) EP, § 58 ods. 1 EP, § 52 OZ, § 54 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1c2a64e6-5d2d-4993-874d-be60b63801f6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6809204293.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3CoE/142/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6809204293
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6809204293.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Ryanta a členov senátu JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Slavoja Sendeckého, v exekučnej veci oprávneného:
BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105,
právne zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, so sídlom AK Martinčekova 13, 821
01 Bratislava, korešpondenčná adresa Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 42 174 716, proti
povinnému: J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX J., vedenej pod sp. zn. EX 1627/2009
súdnym exekútorom JUDr. Vierou Uhríkovou, Exekútorský úrad Košice, so sídlom Letná 40, 040 01
Košice, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 617,90 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č.k. 6Er/663/2009-29 zo dňa 20.06.2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd prvou a druhou výrokovou vetou podľa ust. § 58 ods. 1, § 57
ods. 1 písm. g/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný
poriadok) exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil a druhou výrokovou vetou rozhodol, že oprávnený
je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 106,88 Eur, a to do troch dní od
právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené na
základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU
zriadeného pri ROZHDODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s., so sídlom v Bratislave, sp.
zn. M1208907 zo dňa 29.05.2009. Súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že Zmluva o úvere uzavretá
medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej
oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok je spotrebiteľskou zmluvou, preto na daný právny
vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky
zákonník) upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Okresný súd poukázal aj na Smernicu Rady č. 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a na judikatúru Európskeho
súdneho dvora. Konštatoval, že rozhodcovská doložka v zmluve, ktorá mala založiť legitimitu pre
exekučný titul, nebola dojednaná individuálne. Rozhodcovská doložka sa nachádza vo Všeobecných
podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere. Povinný sa s nimi mohol oboznámiť pred podpisom
zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Všeobecné podmienky boli vyhotovené oprávneným vopred
pre všetkých spotrebiteľov uzatvárajúcich rovnaký typ zmluvy v danom období. Povinný pri podpise
zmluvy nemal možnosť dohodnúť sa na obchodných podmienkach s oprávneným, mohol len celú
zmluvu prijať alebo odmietnuť, rozhodcovská doložka teda nebola individuálne dojednaná. Okrem toho
rozhodcovská doložka neumožňuje spotrebiteľovi voľbu, či podá žalobu na všeobecný súd SR alebo
rozhodcovský súd, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je
neprijateľnou podmienkou, keďže nebola s povinným dohodnutá individuálne a núti povinného riešiť
spory výlučne v rozhodcovskom konaní, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Takého
ustanovenie zmluvy o úvere je zo zákona neplatné, preto súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil.



O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 2, § 203 ods. 1/ Exekučného poriadku s použitím
vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Veľmi obšírne, vo viacerých
smeroch a v širokých teoretických súvislostiach prezentoval svoje výhrady voči uzneseniu okresného
súdu. Namietal, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona
č. 244/2002 Z. z., má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok
súdu. Vzhľadom na uvedené musí exekučný súd s týmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom
všeobecného súdu, v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny
procesný prístup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného
všeobecným súdom a iný prístup, ak uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného
v rozhodcovskom konaní (§ 159 ods. 2/ O.s.p.). Ďalej uviedol, že v štádiu posudzovania zákonných
predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie exekučný súd nie je oprávnený
posudzovať vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu a
nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho
správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať
prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku
exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002
Z. z. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba
na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, pričom nie každá skutočnosť hodnotená
ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Navyše predmetná úverová
zmluva predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá pôsobí v
SR v súlade s ust. zákona o bankách a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska, nejde teda o
žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu NBS. Oprávnený ďalej poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3 M Cdo/11/2010 zo dňa 26. 09. 2011, na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.
9CoE/27/2011 zo dňa 21.12.2011 a na ďalšie rozhodnutia krajských súdov v obdobných veciach, ako aj
nálezy Ústavného súdu SR (sp. zn. III. ÚS 192/06 zo dňa 03.11.2006, I. ÚS 335/06 zo dňa 30.10.2007, II.
ÚS 244/09 zo dňa 29.09.2009 a I. ÚS 242/07 zo dňa 03.07.2008). Oprávnený ďalej zdôraznil, že zákon
č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ust. § 93b ods. 1 ustanovoval
povinnosť bánk ponúknuť svojím klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o
tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym
rozhodcovským súdom. Text rozhodcovskej doložky neobsahoval žiadnu alternatívu k rozhodcovskému
konaniu v súlade so zákonnou definíciou rozhodcovskej zmluvy v § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.
z., rozhodcovská doložka preto nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti preto oprávnený navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil,
pokračoval v exekúcii a povinného zaviazal na náhradu trov exekúcie.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods.
1/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) v rozsahu podaného odvolania,
bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

5. Zo spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU
zriadeného pri ROZHDODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s., so sídlom v Bratislave, sp.
zn. M1208907 zo dňa 29.05.2009. Oprávnený uplatnil svoj nárok na rozhodcovskom súde na základe
Zmluvy o úvere uzavretej dňa 16.11.2005 medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a
povinným ako dlžníkom.

6. V článku 9 bode 9.2 Obchodných podmienok pre úver (verzia 2/2006), ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou úverovej zmluvy je obsiahnutá dohoda zmluvných strán, podľa ktorej akékoľvek spory,
ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere (ZoÚ) a obchodných podmienok (OP) budú riešené dohodou. V
prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh PB na riešenie vzájomných sporov vzniknutých
na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ a
OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, zapísaná v OR SR OS
Bratislava 1, odd. Sa, vl. č. 3157/8 [RAM] podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania



sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom
rozhodcovského konania je Bratislava.

7. Podľa § 9a ods. 1/ Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Podľa § 470 ods. 1/ CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. V zmysle ust. § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to
či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre
exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný
súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať
a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu a jeho postup nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia.

10. Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ
teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti,
môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného,
podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval
súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19
zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj
povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a
nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie
dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti
na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí
sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R
58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek
tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

11. Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k
záveru, že zmluva o úvere uzavretá dňa 16.11.2005 medzi právnym predchodcom oprávneného ako
veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase podpísania zmluvy, keďže z predloženej zmluvy nevyplýva, že
povinný je podnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní zmluvy o úvere bol konal v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom právny predchodca
oprávneného pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno
uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom v
zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď na
právne vzťahy vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva a
posudzoval rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu v
právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

12. Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením súdu prvej inštancie, že rozhodcovskú doložku, ktorá
mala založiť legitimitu pre exekučný titul je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, pretože
spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa. Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti
a táto situácia ho núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky dodávateľom bez toho,
aby podstatným spôsobom mohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka nebola individuálne



dohodnutá a jej obsah bol vopred pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ nemohol dojednanie
rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom zmeniť, mohol len úver odmietnuť alebo ho prijať a
podrobiť sa tak všetkým podmienkam zmluvy a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská
doložka- zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá určuje, že spory zo zmluvy
budú riešené výlučne určeným rozhodcovským súdom, je neprijateľná. Dodávateľ, ktorý vo väčšine
prípadov podáva žaloby z obdobných úverových zmlúv nadobudol voči spotrebiteľovi neprimeranú
výhodu v tom, že v podstate v dopredu naformulovanej zmluve určil, kto s konečnou platnosťou
vzájomný spor rozhodne a vylúčil tak ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom. Takto koncipovaná
rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a
to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju
právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 4/ Občianskeho zákonníka
účinného v čase uzatvorenia zmluvy neplatná.

13. K námietke oprávneného o splnení povinnosti banky vyplývajúcej s ust. § 93b ods. 1/ zákona o
bankách odvolací súd uvádza, že zo zákona o bankách síce vyplýva povinnosť banky ponúknuť klientovi
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, avšak z neho nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú
doložku priamo vo formulárovej zmluve, v obchodných podmienkach, resp. všeobecných obchodných
podmienkach, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť. Návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky môže
banka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval v danom prípade spotrebiteľovi dojednať
rozhodcovskú doložku individuálne. Spotrebiteľ (klient) svojim podpisom na formulárovej zmluve, ktorej
súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky upravujúce rozhodcovskú doložku, vyjadruje súhlas
tak so samotnou zmluvou, ako aj s Všeobecnými obchodnými podmienkami, a tým aj s rozhodcovskou
doložkou v nich obsiahnutou a preto reálne nemá možnosť neprijať návrh na uzavretie rozhodcovskej
doložky bez toho, aby tým nezmaril uzavretie zmluvy.

14. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považuje uznesenie exekučného súdu za vecne správne a podľa
ustanovenia § 387 ods. 1/ CSP ho potvrdil.

15. Súd prvej inštancie tiež správne uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie, pretože oprávnený nesie procesné zavinenie na zastavení exekúcie spočívajúce v tom, že
podal návrh na vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného titulu; priznanú výšku trov
exekúcie oprávnený žiadnym spôsobom nespochybnil.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1/ CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1/ CSP).