{"guid": "8781fac8-efbf-4187-a126-3a0cc18c5f3d:fffad76d-cd8e-465a-afd7-890c57237228", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6816201199.1", "spisova_znacka": "17Co/309/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/309/2016 z 6. 6. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 6. júna 2017, sp. zn. 17Co/309/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6816201199.1", "identifikacne_cislo": "6816201199", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Valéria Mihalčínová", "sudca_id": 27, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-mihalcinova-27", "datum_vydania": "2017-06-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4.pismeno-k", "nazov": "§ 53 ods. 4 písm. k) OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4.pismeno-k", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fffad76d-cd8e-465a-afd7-890c57237228", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6816201199.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6816201199.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6816201199.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/309/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6816201199
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6816201199.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Jany Krnáčovej ako členov senátu, v právnej
veci žalobcu KESIDY, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 1/1562, 075 01 Trebišov, IČO: 46 045 082, zast.
JUDr. T. Zaleta, advokát, s.r.o., so sídlom Ťahanovské riadky 25, 040 01 Košice, IČO: 36 578 291, proti
žalovanému L. H., nar. XX. J. XXXX, trvale bytom X. č. XX, XXX XX I., t.č. I. skupina Q., Q. XX/A, G.
XX Q., v konaní o zaplatenie 351,90 Eur s prísl. o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Revúca, č.k. 4C/36/2016 - 26 zo dňa 24. marca 2016 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Revúca (ďalej ako „súd prvej inštancie“ alebo
„prvoinštančný súd“ event. „okresný súd“) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 300,- Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 300,- Eur od 24. októbra 2015, do zaplatenia, to
všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (prvý výrok), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (druhý
výrok) a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 14,81 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia
vo výške 49,55 Eur, ktoré bol žalovaný povinný zaplatiť splnomocnenému zástupcovi žalobcu do troch
dní od právoplatnosti rozsudku (tretí výrok).
1.1 Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalovaný ako dlžník uzatvoril dňa 20. júla 2015
prostredníctvom diaľkovej komunikácie (internetovej stránky žalobcu - www.kesidy.sk) so žalobcom
ako veriteľom Zmluvu o pôžičke (ďalej ako Zmluva). Na základe ustanovení Zmluvy sa žalobca
zaviazal žalovanému poskytnúť bezúročnú pôžičku v sume 300,- Eur a žalovaný sa zaviazal túto sumu
žalovanému vrátiť spolu s odplatou v sume 6,- Eur do 30 dní odo dňa nasledujúceho po dni kedy
bola žalovanému pôžička poskytnutá. Odplata mala charakter dohodnutých úrokov z pôžičky a bola
dohodnutá písomne. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej ako „RPMN“) bola v Zmluve stanovená
vo výške 27,24 %. V prípade neuhradenia pôžičky riadne a včas sa žalovaný zaviazal zaplatiť zmluvnú
pokutu vo výške 15 % z dlžnej sumy a poplatok 10,- Eur za administratívne, poštové a telekomunikačné
výdavky. Zmluva bola uzatvorená v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
ako „zákon č. 129/2010 Z. z.“), zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej ako „Občiansky
zákonník“) a zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon č. 266/2005 Z. z.“). Žalobca zaslal  žalovanému
dňa 20. júla 2015 na bankový účet sumu 300,- Eur. Žalovaný mal podľa Zmluvy vrátiť dohodnutú sumu
dňa 21. augusta 2015. Keďže žalovaný dohodnutú sumu v stanovený deň nevrátil, žalobca ho dňa 21.
septembra písomne vyzval na zaplatenie sumy 361,90 Eur pozostávajúcej z istiny, poplatku, zmluvnej



pokuty a režijného poplatku, to všetko najneskôr do 23. októbra 2015. Nakoľko žalovaný ani po písomnej
výzve dlžnú sumu neuhradil ani čiastočne, podal žalobca dňa 08. marca 2016 na prvoinštančný súd
žalobu.
1.2 Súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu čiastočne v sume 300,- Eur. V tejto časti mal preukázanú
jej dôvodnosť, na základe platne uzatvoreného zmluvného vzťah medzi žalobcom a žalovaným.
Žalovaný tvrdenia žalobcu o uzavretí zmluvy o pôžičke, o poskytnutí peňažných prostriedkov, ako
ani o nesplnení jeho povinnosti vrátiť požičané peňažné prostriedky nerozporoval. Prvoinštančný súd
skonštatoval, že Zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere keďže dohodnutá lehota splatnosti
poskytnutých peňažných prostriedkov nepresiahla tri mesiace. Napriek tomu sa podľa ustanovenia § 24
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 29. septembra 2015 vzťahujú na predmetnú Zmluvu
niektoré ustanovenia tohto zákona.
1.2.1 Žalobu v časti o zaplatenie sumy 6,- Eur z titulu odplaty za spracovanie žiadosti o pôžičku a
za poskytnutie pôžičky súd prvej inštancie zamietol.  Konštatoval, že zmluvný vzťah medzi žalobcom
a žalovaným je založený uzatvorením zmluvy o pôžičke. Odplatu za užívanie požičanej istiny možno
v zmluve o peňažnej pôžičke dohodnúť iba formou úrokov (§ 658 Občianskeho zákonníka). V
Zmluve povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi z poskytnutých peňažných prostriedkov úroky absentuje;
v článku 1 Zmluvy je výslovne uvedené, že poskytnutá pôžička je bezúročná. Inú formu odplaty
za poskytnutie pôžičky ako úroky však zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka nepripúšťajú.
Preto je zmluvné dojednanie o povinnosti žalovaného ako dlžníka platiť odplatu absolútne neplatné.
Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že výška úrokovej sadzby pri odplatnej pôžičke, ktorá nie je
spotrebiteľským úverom je v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. jednou z
obligatórnych náležitosti zmluvy a jej absencia sa sankcionuje tým, že poskytnutá pôžička sa považuje
za bezúročnú a bez poplatkov. V zmysle uvedeného posúdil prvoinštančný súd, že Zmluva v časti
dohody o odplate za poskytnutie pôžičky svojim obsahom odporuje zákonu a obchádza ho, a podľa
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná. Z absolútne neplatného právneho
úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi vzniknúť žiadne práva a povinnosti, preto okresný súd žalobu v
časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 6,- eur titulom zaplatenia poplatku za poskytnutie pôžičky
zamietol. Vyhlásenie neplatnosti časti Zmluvy nemalo za následok jej neplatnosť ako celku, pretože v
zmysle ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka možno uvedený dôvod oddeliť od ostatného obsahu
zmluvy o pôžičke.
1.2.2 Súd prvej inštancie zamietol žalobu aj v časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume
45,90 Eur. Dojednanie o zmluvnej pokute, ktoré bolo súčasťou Zmluvy ako aj zmluvných podmienok
nepovažoval prvoinštančný súd za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie, ktorého znenie by
mohol žalovaný ako dlžník pred podpisom Zmluvy nejakým spôsobom ovplyvniť. Takéto dojednanie
zmluvnej pokuty považoval prvoinštančný súd za neprijateľné z dôvodu, že spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného. Ako ďalšie
neprijateľné dojednanie považoval prvoinštačný súd ustanovenie čl. 8 bod 8.2 zmluvných podmienok,
podľa ktorého bol žalobca oprávnený požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty už po uplynutí 3 dní odo
dňa splatenia pôžičky; takúto dobu omeškania považoval prvoinštančný  súd za neprimerane krátku. V
neposlednom rade vyhlásil okresný súd, že neprijateľnosť zmluvnej podmienky v zmysle ustanovenia
§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka vyplýva aj zo samotného ustanovenia o výške zmluvnej
pokuty, keďže žalobca požadoval od spotrebiteľa, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.
1.3 Súd prvej inštancie rozhodol ťažiskovo s poukazom na ustanovenia § 39, § 52 ods. 1, 2 a § 53 ods.
1, 2, 3 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 1 ods. 3 písm. l) a § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v
znení účinnom do 29. septembra 2015. O úrokoch z omeškania rozhodol s poukazom na ustanovenia §
517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a  § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Na rozhodnutie o trovách konania aplikoval § 142 ods. 2
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej ako „Občiansky súdny poriadok“), podľa
ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V prejednávanej veci mal čiastočný úspech
žalobca. Čistý úspech žalobcu činil 70,50 %, preto prvoinštančný súd zaviazal žalovaného na náhradu
trov konania v sume 49,55 Eur k rukám zástupcu žalobcu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie.  Vyslovil názor,
že plnenie, ktoré je od neho vymáhané pochádza a má svoj základ v neprijateľných zmluvných
podmienkach v spotrebiteľskej zmluve. Poukázal predovšetkým na neprimerané sankcie. Nevylúčil ani



skutočnosť, že celá spotrebiteľská zmluva môže byť posúdená ako neplatná pre rozpor s dobrými
mravmi alebo so zákonom. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zrušil a žalobu v celom rozsahu zamietol. V prípade ak by súd žalobcovi plnenie priznal,
žiadal aby mu bolo umožnené splatiť dlh v primeraných splátkach.

3. Žalobca podal k odvolaniu žalovaného dňa 18. mája 2016 vyjadrenie, v ktorom označil odvolanie
žalovaného za nejasné, vágne a bez zákonných náležitostí. Žiadal preto odvolanie zamietnuť ako
neodôvodnené a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.
s. p.“), ktorý v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia
jeho účinnosti Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd, ako funkčne príslušný na prejednanie odvolania v zmysle § 34 C. s. p., vec preskúmal v
rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a rozsudok
prvej inštancie podľa § 387 ods.1, 2, C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce konanie
spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnym
záverom súdu prvej inštancie, na ktorý ďalej v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. len poukazuje.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam, aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a vec správne právne posúdil.
Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného viazaný zaoberal sa pri
posudzovaní veci iba tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej
inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či (ne)došlo k vadám, ktoré sa
týkajú procesných podmienok.

8. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne posúdil neprijateľnosť
zmluvných podmienok pri aplikácii relevantných zákonných ustanovení.

9. Neplatný je v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. V zmysle ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť
právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo
z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

11. Spotrebiteľské zmluvy podľa ustanovenia § 53 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa

12. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

13. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú v zmysle § 53 ods. 4 písm.
k)  Občianskeho zákonníka okrem iných tie ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
-
14. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú  v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatné.



15. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri aplikácii relevantných zákonných ustanovení
správne posúdil, že Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným nie je spotrebiteľským úverom
podľa zákona č. 129/2010 Z.z.  V zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. sa však
aj na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované
inými veriteľmi spotrebiteľom vzťahujú vybrané ustanovenia tohto zákona. V predmetnom vzťahu tak
žalobca pri uzatváraní Zmluvy vystupoval ako veriteľ (resp. dodávateľ podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka) a žalovaný ako spotrebiteľ. Zo Zmluvy je odvolaciemu súdu zrejmé, že žalobca poskytoval
krátkodobé pôžičky prostredníctvom diaľkovej komunikácie, konkrétne svojej internetovej stránky. Z
tvrdení žalobcu vyplýva, že pred uzatvorením zmluvy mal každý záujemca o pôžičku možnosť oboznámiť
sa so všetkými zmluvnými podmienkami. Až po tom ako záujemca o pôžičku vyslovil súhlas so všetkými
podmienkami, žalobca schválil žiadosť o poskytnutie pôžičky. Pred samotnou akceptáciou zmluvy
boli ešte spotrebiteľovi zaslané zo strany žalobcu podmienky, za ktorých by sa pôžička poskytla v
prípade uzatvorenia zmluvy (napr. dátum splatnosti pôžičky, RPMN, výška odplaty a pod.). Nakoľko
žalovaný takýto postup počas konania na prvoinštančnom súde ani v odvolaní nenamietal, má odvolací
súd za to, že Zmluva bola uzatvorená takým spôsobom ako to tvrdí žalobca. Žalovanému tak už pri
uzatváraní Zmluvy muselo byť zrejmé, že aj v prípade vyhlásenia častí Zmluvy o odplate a zmluvnej
pokute za neprijateľné zmluvné podmienky bude povinný žalobcovi zaplatiť prinajmenšom sumu istiny.
Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zmyslom zákonnej úpravy týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa je
chrániť spotrebiteľa pred ustanoveniami zmlúv, ktoré by mohli spôsobiť značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach spotrebiteľa. Spotrebiteľovi však neprislúcha ochrana v prípadoch, ak sa rozhodne
zneužívať túto ochranu nad rámec zákona a predpokladať, že pri uzatvorení akejkoľvek spotrebiteľskej
zmluvy mu v zmysle ochrany spotrebiteľa nevznikne povinnosť zaplatiť požičanú istinu. Odvolací súd
sa tak stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný je povinný zaplatiť dlžnú istinu spolu s
úrokom podľa I. výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie.
15.1 Súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu vo zvyšku nároku žalobcu zamietol. Odvolací súd
sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, že ustanovenia Zmluvy týkajúce sa
odplaty za pôžičku a zmluvnú pokutu majú základ v neprijateľných zmluvných podmienkach. Ani samotný
žalobca nenamietal takéto posúdenie prvoinštančného súdu. Dohoda o zmluvnej pokute v zmysle čl.
2 Zmluvy je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka upravujúcich zmluvu o pôžičke (§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka) je pri peňažnej
pôžičke možné dohodnúť úroky. Citované zákonné ustanovenia však okrem úrokov nepripúšťajú inú
formu odplaty. Ak chcel žalobca poskytnúť žalovanému odplatnú pôžičku, mohol tak túto odplatu žiadať
výlučne formou úrokov. Pokiaľ mal žalobca v úmysle ako úroky žiadať od žalovaného odplatu v sume
6,- Eur odvolací súd konštatuje, že žalobca si v Zmluve sám odporuje, nakoľko v ustanoveniach v čl.
1 uvádza, že Zmluva je bezúročná a nasledujúcim čl. 2 zaväzuje žalovaného na uhradenie odplaty.
Odvolací súd súhlasí s názorom prvoinštančného súdu, že z absolútne neplatného právneho úkonu
nemôžu dotknutému účastníkovi vzniknúť žiadne práva a povinnosti. Odvolací súd sa stotožňuje aj s
konštatovaním súdu prvej inštancie o neprijateľnosti zmluvnej podmienky týkajúcej sa zmluvnej pokuty,
ktorá bola podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka neprimerane vysoká. Každá
neprijateľná podmienka upravená v spotrebiteľskej zmluve je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná. Dojednanie o zmluvnej pokute navyše nevykazuje znaky individuálne dojednanej zmluvnej
podmienky. Žalobca neumožnil žalovanému akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť znenie Zmluvy; okresný
súd tak správne konštatoval, že takýto postup spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný v odvolaní namietal aj ďalšie neprijateľné zmluvné
podmienky; žiadne však nekonkretizoval. Odvolací súd konštatuje, že v Zmluve nie sú ďalšie neprijateľné
zmluvné podmienky, ktoré by mali dosah na závery prvoinštančného súdu alebo mohli inak ovplyvniť
povinnosť žalovaného zaplatiť istinu v sume 300,- Eur.

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vrátane
výroku o trovách posúdil ako vecne správny a potvrdil ho v zmysle § 387 ods. 1, 2 C. s. p.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1 C. s. p. V dôsledku miery úspechu žalobcu v odvolacom konaní vznikol žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže si však žalovaný žiadne trovy neuplatnil a z obsahu spisu
vyplýva, že mu žiadne konkrétne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd mu trovy odvolacieho
konania nepriznal

18. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu
a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.); dovolanie
v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa



predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/36/2016", "guid": "fc7d3d69-6871-4a46-b8a5-d97299edfa78:a14351f2-0474-40b7-8e04-3adac94f8d1a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}