{"guid": "26f24677-949f-4001-9d75-8577ffa0bd6e:cddd18cf-f2b3-425d-a13f-9efbcbfe32a4", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6916010220.1", "spisova_znacka": "5Tos/139/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5Tos/139/2016 z 9. 1. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 9. januára 2017, sp. zn. 5Tos/139/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6916010220.1", "identifikacne_cislo": "6916010220", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Mária Podhorová", "sudca_id": 237, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-podhorova-237", "datum_vydania": "2017-01-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Trestné právo", "Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť", "Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-194.odsek-1", "nazov": "§ 194 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-194.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-194"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-79.odsek-3", "nazov": "§ 79 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-79.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-79"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-80.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 80 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-80.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-80"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-193.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 193 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-193.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-193"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-194", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-79", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-80", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-193"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cddd18cf-f2b3-425d-a13f-9efbcbfe32a4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6916010220.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6916010220.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6916010220.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Tos/139/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916010220
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Chovanko
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6916010220.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Chovanka a sudcov
JUDr. Jána Deáka a JUDr. Juraja Babjaka na neverejnom zasadnutí konanom 10.01.2017 prejednal
sťažnosť okresného prokurátora a obžalovaného H. V. proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská
Sobota z 08.12.2016 sp. zn. 2T/60/2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 Tr. por.  z r u š u j e   napadnuté uznesenie vo výroku o prepustení obžalovaného
U. V., nar. XX.XX.XXXX z väzby na slobodu.

Podľa  § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosť obžalovaného U. V. o prepustenie z väzby na slobodu   z a m i e t a .

Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. jeho väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka   n e n
a h r á d z a.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť obžalovaného H. V., nar. XX.XX.XXXX  z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Vyššie označeným uznesením okresný súd na hlavnom pojednávaní podľa § 72 ods. 1 písm. b) Tr. por.
s použitím § 79 ods. 2, 3 Tr. por. prepustil obžalovaného U. V. z väzby na slobodu.

Podľa rovnakých procesných ustanovení zamietol žiadosť obžalovaného H. V., ktorou sa domáhal
prepustenia z väzby na slobodu, pričom podľa § 80 ods. X písm. c) Tr. por. jeho väzbu nenahradil
dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Svoje rozhodnutie okresný súd v podstate odôvodnil tým, že obžalovanému U. V. bol uložený
podmienečný trest odňatia slobody s primeraným obmedzením a teda dôvody väzby u neho už pominuli.
V súvislosti s výrokom týkajúcim sa obžalovaného H. V. uviedol, že tomuto bol uložený trest odňatia
slobody vo výmere 3 rokov so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a naďalej u
neho trvajú dôvody väzby, ako boli podrobne zdôvodnené v rozhodnutiach okresného a krajského súdu.
Vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti prípadu nahradenie väzby u neho dohľadom probačného
a mediačného úradníka nepovažoval za dostatočné.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice podali okresný prokurátor a obžalovaný
H. V. sťažnosti, ktoré následne aj písomne odôvodnili.

Okresný prokurátor v podstate argumentoval tým, že na obžalovaného U. V. bola podaná obžaloba pre
zločin lúpeže a o tejto veci nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté, keď v prípade uznania viny mu hrozí
uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Aj keď už bolo vykonané dokazovanie, v danom
prípade sú naďalej dôvody väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. tak, ako je to konštatované vo
všetkých rozhodnutiach prvostupňového a druhostupňového súdu. Obžalovaný U. V. vo zvýšenej miere



požíva alkoholické nápoje, pod vplyvom ktorých pácha násilnú trestnú činnosť a je tak daná obava, že
by sa dopustil podobnej trestnej činnosti opäť poškodenému D.. K..

Z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a ponechal obžalovaného vo
väzbe z dôvodu § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Obžalovaný H. V. v písomných dôvodoch uviedol, že poškodený M. A. bol v čase činu v stave ťažkej
opilosti, ktorá je evidentná aj z kamerového záznamu z baru. Vzhľadom na to, že zo znaleckého posudku
z odboru chirurgie vyplynulo, že sťaženie obvyklého spôsobu života u poškodeného trvalo 6 dní, jeho
skutok mal byť kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 Tr. zák.

Pokiaľ ide o zločin vydierania, tak tohto sa nedopustil, pričom ani z obžaloby nie je zrejmé, ktorým
skutkom sa ho mal dopustiť. Poškodený D.. K. počas celého prípravného konania a potom aj na
hlavnom pojednávaní neustále menil svoju výpoveď a tvrdenia tohto poškodeného nepotvrdili ani
vypočutí svedkovia. Tento poškodený podal trestné oznámenie v stave ťažkej opilosti, v ktorej sa dostavil
aj na hlavné pojednávanie a neustále menil svoju výpoveď. Z tohto dôvodu je jeho výpoveď preto
nedôveryhodná. Poškodený M. A. sa zdržiava na neznámom mieste a bolo po ňom vyhlásené pátranie
pre nenastúpenie do výkonu trestu.

Keďže väzba je výnimočným opatrením a nemá nahrádzať trest, je toho názoru, že je možné jeho
väzbu nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka v súbehu s ďalšími obmedzeniami a
povinnosťami. Z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a prepustil ho z
väzby na slobodu s tým, že po prepustení sa dostaví na všetky úkony a prijme všetky obmedzenia, ktoré
mu budú uložené.

Krajský súd na podklade sťažností podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť všetkých výrokov
napadnutých uznesení ako i konania, ktoré im predchádzali a zistil, že len sťažnosť okresného
prokurátora je v celom rozsahu dôvodná.

V rámci prieskumnej povinnosti dospel totiž k záveru, že ďalšie pretrvávanie väzby u oboch
obžalovaných je  aj v súčasnosti plne opodstatnené. Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota z
08.12.2016 sp. zn. 2T/60/2016 bol U. V. uznaný za vinného zo zločinu vydierania v spolupáchateľstve
podľa § 20, § 189 ods. 1 Tr. zák. a obžalovaný H. V. bol uznaný za vinného z rovnakého zločinu a tiež
aj z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. U. V. bol uložený trest odňatia slobody vo
výmere 2 rokov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený a bola mu určená skúšobná doba v trvaní
3 rokov. Obžalovanému H. V. bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, so zaradením
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku však ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice podal odvolanie okresný prokurátor,
ktoré smerovalo do viny a trestov u oboch obžalovaných. V dôsledku odvolania krajský súd na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 10.01.2017 zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil
okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Dôvodom tohto procesného
postupu bola skutočnosť, že okresný súd výpovede svedkov, ktorí v prípravnom konaní obžalovaných
jednoznačne usvedčovali zo spáchania závažnej trestnej činnosti, vyhodnotil nesprávne, v rozpore s
ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. Aj po zrušení rozsudku okresného súdu tak zostalo vážne a naďalej
až kvalifikované podozrenie, že sa obaja obžalovaní dopustili aj skutku kvalifikovaného podľa   § 188
ods. 1 Tr. zák. a obžalovaný H. V. aj zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k
§ 155 ods. 1 Tr. zák., za ktoré hrozí U. V. trest odňatia slobody na 3 až 8 rokov a obžalovanému H. V.
vo výmere 4 až 10 rokov.

Naposledy odvolací súd rozhodoval o väzbe obžalovaných uznesením zo 16.08.2016 sp. zn.
5Tos/77/2016, pričom od tohto rozhodnutia nedošlo k žiadnej zásadnej zmene, týkajúcej sa väzby oboch
obžalovaných.

Okrem spomenutého dôvodného podozrenia ako jedného z predpokladov ďalšieho trvania väzby, je
v posudzovanej veci splnená aj ďalšia podmienka väzobného stíhania obžalovaných, a to existencia
konkrétnych väzobných dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b), c) Tr. por., ktorých existenciu nakoniec
správne konštatoval aj krajský súd vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach sp. zn. 2Tpo/37/2015 z



09.12.2015, 2Tpo/17/2016 zo 14.04.2015 a 5Tos/48/ zo 14.06.2016 konštatoval, že povaha a charakter
trestnej činnosti obžalovaných a ich osoby nedávajú žiadnu záruku, že by účel väzby u nich bolo možné
dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka, resp. iným substitučným inštitútom.

Krajský súd sa tak nemohol stotožniť s názorom okresného súdu, že dôvody väzby u obžalovaného
U. V. pominuli s odôvodnením, že mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody. Z obsahu
spisového materiálu totiž vyplynulo, že vo veci je potrebné doplniť dokazovanie za účelom náležitého
a objektívneho posúdenia stavu veci a obmedzenie osobnej slobody u obžalovaných je preto naďalej
dôvodné. Výpoveďami oboch poškodených totiž vôbec nebolo rozptýlené dôvodné podozrenie, že
obaja obžalovaní sa dopustili konania voči nim spôsobom, ako to bolo ustálené v obžalobnom návrhu.
Zavinenie oboch obžalovaných sa tak javí byť doposiaľ ako dostatočné pre ich väzobné trestné stíhanie.

Riziko, t.j. dôvodná obava, že by obvinení v prípade prepustenia na slobodu konali spôsobom uvedeným
v § 71 ods. 1 písm. b), c) Tr. por., teda prevyšuje substitučné inštitúty. Doterajšia väzba u obžalovaných
stíhaných pre závažné zločiny, za ktoré im hrozí uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, nie
je preto v súčasnom štádiu trestného konania - po zrušení pôvodného rozsudku, zjavne neprimeraná v
porovnaní s tými inštitútmi, ktoré použil prvostupňový súd a tiež jej prípadným nahradením dohľadom
probačného a mediačného úradníka za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení.

Z týchto dôvodov krajský súd, akceptujúc aj odôvodnenie sťažovateľa, potom zrušil napadnuté
uznesenie ohľadne U. V. a vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

V súvislosti s námietkami obžalovaného H. V., krajský súd konštatuje, že žiadosťou z 08.08.2016 došlo
na Krajskú prokuratúru v Banskej Bystrici 11.08.2016, obžalovaný opäť požiadal o prepustenie z väzby
argumentujúc tým, že sa stala vážna procesná chyba, keď bol preložený do cely, v ktorej už nebol
realizovaný aj dôvod väzby - kolúznej, a to napriek tomu, že krajský súd uznesením zo 14.06.2016 zrušil
prvostupňové rozhodnutie okresného súdu z 19.05.2016. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že z
obsahu spisu vyplynulo, že od 08.06.2016 do 29.07.2016 skutočne došlo k procesnému pochybeniu,
keď bez právoplatného rozhodnutia bola totiž v uvedenom období vykonávaná väzba u sťažovateľa bez
kolúznych dôvodov - písm. b) § 71 Tr. por., ktorá skutočnosť bola ale výlučne na prospech obžalovaného.
Nebolo teda zhoršené jeho postavenie a pozícia, ako sa mylne sťažovateľ domnieva. Postup prokurátora
a okresného súdu pri rozhodovaní o žiadostiach obžalovaného H. V. (ako aj obžalovaného U. V.), ktorými
sa domáhali prepustenia z väzby, bol procesne správny a všetky práva obžalovaných boli zachované.

Keďže sťažnosť H. V. bola neopodstatnená, krajský súd ju ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2T/60/2016", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}