{"guid": "a8f5c5a1-c38f-415d-94c5-215de53d1b96:470e3fd8-3bcc-41ca-998f-d6f845ccfac0", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6916010261.1", "spisova_znacka": "5To/137/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To/137/2016 z 25. 1. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 25. januára 2017, sp. zn. 5To/137/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6916010261.1", "identifikacne_cislo": "6916010261", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "Mgr. Ján Bednár", "sudca_id": 955, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-jan-bednar-955", "datum_vydania": "2017-01-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Rodina a mládež"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/470e3fd8-3bcc-41ca-998f-d6f845ccfac0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6916010261.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6916010261.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6916010261.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/137/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916010261
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6916010261.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.
Jozefa Mikluša a JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD., v trestnej veci obž. Z. K., pre zločin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.a/, b/ Tr.zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. 01.
2017, o odvolaní obžalovaného Z. K., okresného prokurátora a opatrovníka proti rozsudku Okresného
súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 2T 73/16 zo dňa 03.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie okresného prokurátora, obžalovaného Z. K. a opatrovníka Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota    z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 2T/73/2016 zo dňa 03.11.2016 bol
obž. Z. K. uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.a/,
b/ Tr.zák., pretože

-od presne nezisteného dňa letných mesiacov roku 2012 do 24.08.2012, následne od 21. 02.2013 do
27.05.2013,  od  01.12.2013  do 20.02.2014 a od  17.07.2014  do 06.09.2013 v byte na V. č. XXXX/
XX v T. B. spôsoboval
fyzické  a psychické  utrpenie  svojej  matke   V. K., nar.XX.XX.XXXX
v T. B., trvalým bydliskom T. B., V. XXXX/XX,
tým, že ju skoro každý deň pod vplyvom alkoholu fyzicky napádal, fackal ju, kopal
a udieral do celého tela, vykrúcal jej nohy, vyhrážal sa zabitím a odseknutím hlavy,
v dôsledku čoho poškodená v noci nemohla spávať, nakoľko mala obavu, že jej
obvinený ublíži,
-od presne nezisteného dňa v mesiaci september 2015 do 18.02.2016 v byte na V. XXXX/XX v T.
B. spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej  matke  V.  K., nar. XX.XX.XXXX v T.  B., trvalým
bydliskom T. B., V. XXXX/XX, tak, že zakaždým, keď prišiel k bytu poškodenej s úmyslom vypýtať si od
nej peniaze, dobýjal sa do bytu tým spôsobom, že zvonil dovtedy, kým ho do bytu nevpustila, alebo mu
nedala peniaze, v niektorých prípadoch v presne nezistených dňoch uvedeného obdobia sa poškodenej
s nožom v ruke vyhrážal zabitím a v presne nezistený deň v mesiaci december 2015 po príchode do
bytu poškodenej v nočných hodinách do očí nastriekal slzný plyn, pričom naposledy dňa 18.02.2016 v
čase o 02,00 h prišiel pred byt poškodenej, ktorá v domnení, že si obvinený ľahne a zaspí, ho vpustila
do bytu, obvinený však búchal dverami, začal kričať: „Veď Vy všetci uvidíte, všetko mi spôsobujete Vy!“,
následne chytil stojan od lampy a udrel poškodenú do hlavy, pričom jej kričal, že ich všetkých vyvraždí,
že im ešte ukáže a následne zobral do ruky šnúru, ktorú si omotal okolo ruky a naznačoval poškodenej,
že ju zaškrtí, čím u nej takto svojím konaním vyvolával strach, spôsoboval jej denne psychickú traumu,

Za to okresný súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov, pričom pre výkon
trestu odňatia slobody zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Súčasne okresný súd obžalovanému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.



Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení obžalovaný Z. K. prostredníctvom svojej obhajkyne podal
odvolanie, ktoré dodatočne písomne odôvodnil. Z písomných dôvodov odvolania v podstate vyplynulo,
že toto smeruje proti výroku o vine a treste z dôvodu, že sa vôbec necítil byť vinným. V tejto
súvislosti zotrval na všetkých jeho výpovediach vykonaných v prípravnom konaní, ako aj na hlavných
pojednávaniach, pričom vyhlásil, že všetky skutočnosti uvedené v obžalobe, ako aj v citovanom rozsudku
sú vymyslené jeho matkou V. K., ktorá žije dlhodobo neusporiadaným spôsobom života a všetky svoje
zdravotné  problémy, ktoré súd prvého stupňa bez akýchkoľvek dôkazov dal do príčinnej súvislosti s
jeho správaním, si spôsobila sama. Ďalej obžalovaný namietal závery znaleckého posudku č. 4/2016 zo
dňa 03.04.2016 vykonaného znalkyňou  V.. P. C. z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia
dospelých na osobu poškodenej. V tomto smere obžalovaný uviedol, že nepopiera, že poškodená má
dlhodobo rôzne zdravotné problémy, ako aj psychické problémy, avšak tieto nespôsobil on. Podľa neho
počas celého trestného konania nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi jeho konaním a zdravotným
stavom poškodenej. Tieto tvrdenia potvrdila aj svedkyňa A. K., stará mama obžalovaného, ktorá uviedla,
že poškodená V. K. dlhodobo žila aj žije neusporiadaným životom. Obžalovaný zotrval na svojom tvrdení,
že svojej matke nikdy v živote neublížil. Pripustil však , že sa občas pohádali, boli to len bežné hádky
medzi mamou  a synom. Má svoju  matku rád napriek tomu, aký spôsob života viedla a vedie. Nikdy by
jej neublížil. Pokiaľ ide o výpovede svedkýň W.. S. A. a A. B., ktoré žijú s nimi v susedstve a boli vypočuté
vo veci, ide o osoby, ktoré nikdy nežili s nimi v jednom byte, preto ich svedecké výpovede považuje
za neobjektívne a nepoužiteľné ako dôkaz. Preto zotrval na tom, že súd prvého stupňa sa nesprávne
vysporiadal so skutkovým stavom popísaným v obžalobe a nesprávne vyhodnotil jednotlivé dôkazy. Jeho
vina nebola okrem tvrdenia samotnej poškodenej - matky nijakým iným spôsobom preukázaná.

Nakoľko je nevinný a jeho vina nebola žiadnym spôsobom preukázaná, požiadal, aby bol spod obžaloby
v celom rozsahu oslobodený podľa § 285 písm. a/, c/ Tr.por.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podal odvolanie aj okresný prokurátor a to proti výrokom o vine a
treste. Z písomných dôvodov tohto odvolania v podstate vyplynulo, že intervenujúci prokurátor Okresnej
prokuratúry Rimavská Sobota na hlavnom pojednávaní v priebehu dokazovania navrhol, aby Okresný
súd  Rimavská Sobota skutok uvedený v obžalobe kvalifikoval ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods.  1 písm.a/, b/ ods. 3 písm.d/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm.a/, b/ Tr.zák. , lebo
obžalovaný sa protiprávneho konania dopúšťal od letných mesiacov r. 2012 do 24.08.2012 a následne
od 21.02.2013 do 27.05.2013, od 01.12.2013 do 20.02.2014, od 17.07.2014 do 06.09.2014 a od presne
nezisteného dňa v mesiaci september 2015 do 18.02.2016 , v súhrne 14 mesiacov po dobu dlhšiu
ako jeden rok, teda po dlhší čas, ktorú skutočnosť potvrdila poškodená V. K.. Protiprávneho konania
sa dopustil aj ďalším závažným spôsobom tak, že poškodenej V. K. nastriekal do očí obsah slzného
plynu Kaser, ktorú skutočnosť potvrdila poškodená V. K. aj svedkyňa A. K. na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 03.11.2016. V tejto súvislosti prokurátor vysvetlil, čo je plynový sprej Kaser , na čo slúži.
Vzhľadom na výpovede svedkov prokurátor má za to, že obžalovaný Z. K. sa dopustil zločinu týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.a/, b/ Tr.zák. aj dvoma spôsobmi závažného
konania, ktorú sú uvedené v ust. § 138 písm.a/ Tr.zák. a § 138 písm. b/ Tr.zák. a preto okresný súd mal
pri uznaní viny obžalovaného skutok kvalifikoval ako zločin aj podľa odseku 3 písm. d/ predmetného
ustanovenia Tr.zákona. Z uvedeného dôvodu potom mal ukladať obžalovanému nepodmienečný trest
odňatia slobody v rozsahu trestnej sadzby od 8 rokov a 4 mesiace do 15 rokov.  Z uvedeného dôvodu
navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a uložiť Okresnému súdu Rimavská Sobota, aby vec znovu prejednal
a rozhodol.

Proti uvedenému rozsudku zahlásila odvolanie aj opatrovníčka obžalovaného z ÚPSVaR Rimavská
Sobota, ktoré smerovalo proti výroku o vine a treste, pričom toto odvolanie písomne neodôvodnila.

Krajská prokurátorka na verejnom zasadnutí sa pridržiavala dôvodov odvolania okresného prokurátora
a z toho dôvodu navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a
rozhodnutie a súčasne navrhla odvolanie obžalovaného a jeho opatrovníka ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajkyňa obžalovaného sa pridržiavala písomných dôvodov odvolania a z toho dôvodu navrhla zrušiť
napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.



Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že sa necíti byť vinný z tejto trestnej činnosti, pričom vyhlásil,
že v súčasnej dobe zistil, že jeho  matka je adoptívnou matkou a ďalej zistil, že má 6. zmysel,  má pocit,
že má 3. oko.

Na podklade podaných odvolaní Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku,  proti ktorým odvolatelia podali
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania obž.
Z. K., okresného prokurátora a opatrovníka obžalovaného z ÚPSVaR Rimavská Sobota nie sú dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné dôkazy na objasnenie skutkového stavu v súlade s ust. § 2 ods. 10, pričom
na rozdiel od obhajoby a prokurátora krajský súd dospel k záveru, že okresný súd správne vyhodnotil
vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr.por.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, akým spôsobom sa súd vysporiadal s jednotlivými
dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní, predovšetkým s obsahom výpovedí poškodenej V. K.,
svedkyne A. K., W.. S. A., A. B. a svedka J.. C. A., znaleckých posudkov a listinných dôkazov, ako aj
samotnej výpovede obžalovaného Z. K., ktoré súd viedli k právnej úvahe, že obžalovaného Z. K. uznal
vinným zo spáchaného skutku.

V tomto smere sa odvolací súd nestotožnil s hodnotením dôkazov vykonaných obhajobou.
Obžalovaného totiž zo spáchania skutku usvedčovala najmä výpoveď poškodenej V. K., ktorá
jednoznačne usvedčovala vo svojich svedeckých výpovediach obžalovaného zo spáchania uvedenej
trestnej činnosti , pričom v prípravnom konaní podrobne popísala, akým spôsobom jej obžalovaný
spôsobil fyzické a psychické utrpenie, ako aj rôzne iné veci, ktoré podrobne popísala v svojich
výpovediach v prípravnom konaní. Navyše poškodená uviedla, že si je vedomá, aký hrozí jej synovi trest
za týranie, napriek tomu zotrvala na svojom podaní a nechcela ho stiahnuť, lebo chcela, aby toto peklo ,
ktoré jej spôsoboval syn, už skončilo. Tak isto chcela, aby sa išiel liečiť a dal jej pokoj. Ďalej potvrdila, že
zo svojho syna, teda obžalovaného, mala obavu vždy keď prišiel domov, že by ju mohol opätovne zbiť a
takto už nevládala ďalej žiť. V minulosti si myslela, že obžalovaný sa zmení k lepšiemu, ale to sa nestalo
a jeho konanie sa vystupňovalo v r. 2015, keď sa vrátil v septembri z väzenia. Výpoveď poškodenej
V. K. potvrdila aj svedkyňa A. K., ktorá v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní podrobne
popísala, akým spôsobom sa obžalovaný vyhrážal najmä svojej mame. Väčšinou útočil na svoju matku
a ostatným sa vyhrážal len keď bol silne pod vplyvom alkoholu. Výpovedi poškodenej zodpovedali aj
výpovede svedkyne W.. S. A., ktorá býva v susedstve K. a to priamo nad nimi. V uvedenom období
vídavala obžalovaného , že bol pod vplyvnom alkoholu a že sa choval hlučnejšie a bolo počuť od nich aj
krik. Svedkyňa počula obžalovaného hovoriť a kričať : „Zabijem ťa, zdochni“,  ale nevedela sa vyjadriť,
komu tieto vyhrážky boli adresované. Krik a buchot od K. bolo počuť len vtedy, keď sa obžalovaný
nachádzal doma a keď nebol doma, vtedy nebolo počuť žiadny krik ani buchot. Tak isto svedkyňa A. B.
potvrdila, že viackrát vo večerných hodinách, keď bol obžalovaný doma, bolo počuť krik a hlavne keď
prišiel domov pod vplyvom alkoholu, tak sa dostal do konfliktu so svojou matkou V. K., táto ho väčšinou
ukľudňovala , ale konflikty nevyvolávala. Naposledy svedkyňa počula obžalovaného sa vyhrážať, keď
ho zobrali policajti, počula ako hovoril, že „Zabijem ťa“, ale komu to hovoril, nevedela uviesť. Nepriamo
potom potvrdil výpoveď poškodenej aj J.. C. A., ktorý s obžalovaným nemal žiadne konflikty, ale v
minulosti aj tento svedok zaznamenal, že obžalovaný viackrát vyvolal konflikty a do bytu K. bola viackrát
volaná polícia.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom ani odvolací súd neuveril obhajobe obžalovaného, že svojej
matke sa nikdy nevyhrážal, ani ju fyzicky nenapadol, pretože ju má rád. V tejto súvislosti obžalovaný
napadol vierohodnosť výpovede poškodenej V. K., preto do konania bol pribratý súdny znalec V.. P.
C., klinický psychológ, ktorá preskúmala osobnosť poškodenej V. K., pričom zo záverov znaleckého
vyšetrenia vyplynulo, že u poškodenej neboli zistené také psychopatologické zmeny, ktoré by chorobne
ovplyvňovali vnímanie a kognitívne schopnosti, vrátane pamäťových schopností, teda poškodená si
dokázala prežité udalosti zapamätať a reprodukovať ich aj s odstupom času, pričom neboli zistené
sklony ku skresľovaniu výpovede. U poškodenej sa neprejavuje sklon ku konfabulácii a konfabulácie
sa nevyskytli ani pri vyšetrení verbálnej a vizuálnej pamäte, ani pri administrácii projektívnych testov
a škála vierohodnosti výpovede o sebe v škále psychopatologických príznakov je u poškodenej
podľa znalkyne signifikantne pozitívna, čo znamená, že sa prejavuje ochota vypovedať pravdivo, teda



nemožno predpokladať, že nemá sklon k vedomej nepravde. Podľa súdnej znalkyne udalosť, ktorú
poškodená prežila, reprodukovala opakovane pri výsluchoch, ako aj pri znaleckej explorácii vo svojej
podstate identicky, primeraným a vierohodným spôsobom. V závere znaleckého posudku znalkyňa tiež
poukázala na prítomné poruchy spánku poškodenej, stavy napätia a úzkosti so somatickými  korelátmi
úzkosti, reminiscencie prežitých udalostí, ktoré sa vynárajú na miestach spätých na inkriminovanými
udalosťami, pokles až strata záujmov s ochudobnením sociálnych aj interpersonálnych interesov, pričom
uvedené príznaky zapadajú do obrazu depresívnej poruchy, ktorá je v priamom súvise s prežitými
udalosťami a vyžiadala si ambulantnú psychiatrickú liečbu, ktorá pretrváva aj v súčasnosti. Vzhľadom
na citované závery súdnej znalkyne, potom ani odvolací súd nemal pochybnosti o vierohodnosti
výpovede poškodenej V. K.. Krajský súd  v tejto súvislosti  neprihliadol  na námietku obžalovaného voči
znaleckému posudku č. 4/2016 zo dňa 03.04.2016, keďže táto bola vznesená len odmietavým tvrdením
obžalovaného , že zdravotné a psychické problémy  nespôsobil poškodenej on.

Naproti tomu súdny znalec V.. Q. M., psychiater, u obžalovaného nezistil duševné ochorenie v
pravom slova zmysle, zistil abnormnú štruktúru osobnosti obžalovaného, hlavne s rysmi nezdržanlivosti,
impulzivity a disociality, čo je považované za trvalú duševnú poruchu osobnosti a stavy po prekonanej
schizofrénnej psychóze toxickej genézy.

V čase posudzovaného skutku znalec u obžalovaného zistil stav neprekračujúci hranicu simplexnej
prostej opilosti stredného  stupňa , ktorá viedla k nepodstatnému zníženiu jeho ovládacích
schopností v čase skutku, rozpoznávacie schopnosti obžalovaného boli zachované. U obžalovaného
znalec diagnostikoval závislosť od alkoholu, ako aj prchavých látok v nedostatočnej remisii z
dôvodu nekompenzovanej závislosti, pričom znalec odporučil obžalovanému uložiť ústavné ochranné
protitoxikomanické liečenie. V závere podaného znaleckého posudku na hlavnom pojednávaní znalec
uviedol, že obžalovaný je v súčasnej dobe schopný v plnej miere chápať zmysel a účel trestného konania
a jeho pobyt na slobode je z psychiatrického hľadiska relatívne nebezpečný.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom aj odvolací súd musí konštatovať, že prvostupňový
súd správne ustálil skutkový stav , pričom z vykonaných dôkazov bola jednoznačne preukázaná vina
obžalovaného zo spáchania predmetného skutku. Krajský súd jeho obhajobu musel vyhodnotiť ako
účelovú, ktorá mala snahu zbaviť trestnej zodpovednosti obžalovaného alebo túto znížiť na minimum.

Prvostupňový súd vzhľadom na vykonané dôkazy potom v súlade s podanou obžalobou právne
kvalifikoval konanie obžalovaného ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm.a/, b/ Tr.zák. , pretože blízkej osobe spôsoboval fyzické utrpenie a psychické utrpenie
bitím, kopaním, udieraním, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, bezdôvodným
odopieraním oddychu a spánku a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej psychické a fyzické zdravie.
Pokiaľ ide o rozšírenie právnej kvalifikácie, ktorej sa prokurátor domáhal v záverečnom návrhu v
záverečnej reči na hlavnom pojednávaní, k tomu je potrebné konštatovať, že skutkové okolnosti prípadu,
ktoré boli preukázané na hlavnom pojednávaní, boli preukázané aj v prípravnom konaní, teda aj v čase
podania žaloby prokurátorom, pričom samotný prokurátor v tom čase kvalifikoval konanie obžalovaného
ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.a/, b/ Tr.zák.  Teda v čase
podania obžaloby prokurátor nepovažoval peprový sprej za zbraň a tak isto nevyhodnotil trestnú činnosť
obžalovaného ako páchania trestnej činnosti po dlhší čas. S takto určenou právnou kvalifikáciou konania
obžalovaného sa stotožnil aj odvolací súd , preto rozšírenie právnej kvalifikácie prokurátorom aj o odsek
3 písm. d/ Tr.zák. vzhľadom na vykonané dôkazy a okolnosti prípadu nebolo adekvátne. V tomto smere
prvostupňový súd  odôvodnil svoj postup, s ktorým sa odvolací súd stotožnil. Z uvedeného dôvodu sa
odvolací súd nestotožnil s odvolacími námietkami prokurátora.

Okresný súd nepochybil ani pri  ukladaní trestu obžalovanému, pričom prihliadol na všetky skutočnosti,
na ktoré je podľa zákona  povinný  prihliadnuť. Správne vyhodnotil osobu obžalovaného, ako aj možnosti
jeho nápravy a pomery páchateľa. V tomto smere okresný súd výrok o uloženom treste v napadnutom
rozsudku primerane odôvodnil s poukazom na osobu obžalovaného, ktorý bol doposiaľ 4-krát súdne
trestaný, za rôznu trestnú činnosť, naposledy Okresným súdom Rimavská Sobota, sp.zn. 11T/17/2015
zo dňa 12.03.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť toho istého dňa pre prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 2 Tr.zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, so zaradením
pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý trest vykonal dňa
06.09.2015. Bol mu tiež uložený trest prepadnutia veci a ochranné psychiatrické liečenie a ochranné



protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, pričom ochranné opatrenia boli zmenené na ambulantnú
formu dňa 28.07.2015. V súčasnej dobe z výkonu väzby bol hodnotený tak, že jeho správanie bolo
doteraz v súlade s ústavným poriadkom a denným režimom, do práce zaradený nebol a doposiaľ nebol
disciplinárne potrestaný ani odmenený. Ďalej z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR
vyplynulo, že obžalovaný bol postihnutý za priestupok proti verejnému poriadku a to pokutou vo výške
30,-€ dňa 25.08.2011. Vzhľadom na vyššie uvedené potom prvostupňový súd správne konštatoval pri
ukladaní trestu, že s prihliadnutím na opakovanú trestnú činnosť obžalovaného je mu potrebné uložiť
prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody a to vo výmere 6 rokov a pre výkon tohto trestu ho zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže na to boli splnené zákonom stanovené
podmienky. Vzhľadom k záverom znaleckého posudku znalca psychiatra, potom okresný súd správne
uložil obžalovanému aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou , aby bolo zabránené
obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti pod  vplyvnom návykových látok. Takto uložený trest
aj podľa odvolacieho súdu splní účel trestu z hľadiska individuálnej, tak aj generálnej prevencie.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne ak zistí, že nie je dôvodné.

Za takéhoto stavu, keď Krajský súd v Banskej Bystrici nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku
odvolanie obžalovaného Z. K., okresného prokurátora ako aj opatrovníka obžalovaného ÚPSVaR
Rimavská Sobota zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "3e1b735e-3848-4e70-9d13-326c9d6337dd:37f70bce-dfd5-4a1c-b872-fb21717f92fd", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6917010251.1", "spisova_znacka": "3Tos/105/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3Tos/105/2017 z 10. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-10-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6917010251.1"}]}