Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Tos/78/2017 z 27. 6. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 27. júna 2017, sp. zn. 4Tos/78/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6917010233.1 Krajský súd Banská Bystrica | 4Tos/78/2017 | ECLI:SK:KSBB:2017:6917010233.1 | 2017-06-27 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť Citované ustanovenia: § 193 ods. 1 písm. c) TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/55d24d5a-0422-4be1-89d6-be53a248cb9b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6917010233.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Tos/78/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917010233
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6917010233.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a
sudcov JUDr. Alojza Palaja a Mgr. Jána Bednára v trestnej veci obvineného M. T. za zločin lúpeže podľa
§ 188 ods. 1 Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí dňa 28. júna 2017 o sťažnosti obv. M. T. proti
uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2T 67/2017 zo dňa 1. 6. 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť obvineného M. T., nar. XX. X. XXXX z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2T 67/2017 zo dňa 1. 6. 2017 bolo podľa § 72
ods. 1 písm. e) Tr. por., § 79 ods. 2 Tr. por. a § 238 ods. 3 Tr. por. rozhodnuté, že obv. M. T. sa po
podaní obžaloby ponecháva vo väzbe z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a), c) Tr. por. a súčasne
podľa § 72 ods. 1 písm. b) Tr. por., § 79 ods. 2 a 3 Tr. por. súd žiadosť obv. M. T. o prepustenie z
väzby na slobodu zamietol. Rovnako tak prvostupňový súd podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. neprijal
písomný sľub obvineného M. T. ako náhradu za dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a), c) Tr. por. a
taktiež podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. súd väzbu u obvineného nenahradil dohľadom probačného
a mediačného úradníka.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že preskúmal všetky predchádzajúce rozhodnutia,
ktorým sa rozhodovalo o väzbe obvineného a zistil, že u obv. M. T. sú dané dôvody väzby podľa § 71 ods.
1 písm. a), c) Tr. por., tak ako boli ustálené predchádzajúcimi väzobnými rozhodnutiami. Z uvedeného
dôvodu preto žiadosť obvineného o prepustenie z väzby na slobodu zamietol a taktiež nenahradil dôvody
väzby písomným sľubom a ani dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Proti tomuto uzneseniu bezprostredne po jeho vyhlásení podal sťažnosť obvinený, ktorú neskôr doplnil
prostredníctvom písomného podania svojho obhajcu.
Obhajca obvineného v písomných dôvodoch sťažnosti uvádza, že dôvod väzby uvedený v § 71 ods.
1 písm. a) Tr. por. už nie je odôvodnený, nakoľko v súčasnej dobe už má obvinený trvalé bydlisko v
obci E. súp. č. XXX, o čom súdu predložil aj potvrdenie o pobyte vydané obcou E. dňa 24. 5. 2017,
kde mu môžu byť doručované i písomnosti a kde sa v prípade prepustenia z väzby na slobodu bude
zdržiavať. Taktiež uvádza, že doterajší pobyt vo väzbe bol pre obvineného dostatočným ponaučením,
aby si uvedomil, že svoje správanie, a to najmä po požití návykových látok je nesprávne. Obvinený
je rozhodnutý podrobiť sa ambulantnej protitoxikomanickej liečbe ako mu to doporučila V.. J. M. vo
svojom znaleckom posudku a vyslovuje tiež názor, že v danom prípade je možné nahradiť väzbu sľubom,
prípadne dohľadom probačného a mediačného úradníka. Podaním sťažnosti sa domáha prepustenia z
väzby na slobodu.
Na základe podanej sťažnosti krajský súd v zmysle ust. § 192 ods. 1 písm. a), b) Tr. por. preskúmal
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský
súd dospel k záveru, že sťažnosť obvineného nie je dôvodná, že v danom prípade sú i naďalej
splnené tak materiálne, ako i formálne podmienky pre ďalšie trvanie väzby obvineného a jeho žiadosť
o prepustenie na slobodu je nedôvodná.



V prípade materiálnych podmienok krajský súd akcentuje skutočnosť, že obvinený je zatiaľ dôvodne
trestne stíhaný z trestnej činnosti, ktorá mu je kladená za vinu. Svedčí o tom nielen podaná obžaloba, ale
aj ďalšie vykonané dôkazy v prípravnom konaní. Rovnako tak je krajský súd toho názoru, že v danom
prípade i naďalej pretrvávajú dôvody tzv. útekovej, ako i preventívnej väzby. V prípade útekovej väzby
krajský súd poukazuje na skutočnosť, že obvinený bol v minulosti bezdomovec a až na základe vydaného
príkazu na zatknutie bol tento zaistený pre potreby trestného konania. Samotná skutočnosť tak, ako to
argumentuje vo svojej sťažnosti, že už má obvinený možnosť bývania v E., ešte neznamená, že sa bude
v tomto mieste i zdržiavať. V minulosti viedol obvinený túlavý spôsob života a vyhýbal sa trestnému
konaniu, takže táto skutočnosť je sama o sebe právne irelevantná.

Vo vzťahu k obave z pokračovania v trestnej činnosti rovnako ako v minulosti krajský súd poznamenáva,
že okrem dvoch predchádzajúcich odsúdení, v prípade obvineného významnú úlohu hrá jeho postih
za priestupky, kedy v posledných rokoch opakovane sa tento dopustil násilného konania slovného i
fyzického voči viacerým osobám (slovné vyhrážky, zaútočenie na iného, obliatie pivom, búchanie po
ruke, vyhrážanie zabitím a podobne). V spisovom materiáli je založený právoplatný trestný rozkaz
Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 4T 95/2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 9. 3. 2017,
z ktorého vyplýva, že obvinený sa v mesiaci apríl 2016 a dvakrát v mesiaci jún 2016 dopustil
drobných krádeží v predajniach CBA Slovakia, resp. Kaufland Rimavská Sobota. Všetko to sú konkrétne
skutočnosti, ktoré v plnom rozsahu odôvodňujú záver, že bez príslušnej liečby v prípade obvineného
tak, ako to vyplýva zo záverov znaleckého dokazovania, obvinený na slobode neakceptuje normy
spoločenského správania sa a preto i záver prvostupňového súdu, že tieto dôvody väzby nie je možné
nahradiť písomným sľubom, resp. dohľadom probačného a mediačného úradníka je správny.

Krajský súd v tejto súvislosti konštatuje, že osoba obvineného nedáva dostatočné záruky, aby tieto
zákonné inštitúty mohli nahradiť reálne dôvody väzby, kde okrem osoby obvineného akcentuje krajský
súd i charakter trestnej činnosti, ktorá sa kladie obvinenému za vinu. V danom konkrétnom prípade sa
kladie obvinenému za vinu zatiaľ zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., zločin vydierania podľa §
189 ods. 1 Tr. zák., kde obvinený za použitia násilia voči dvom poškodeným sa mal zmocniť finančných
prostriedkov, ako i iného nútiť, aby niečo konal. Všetko to sú konkrétne skutočnosti, ktoré v plnom
rozsahu preukazujú dôvodnosť rozhodnutia prvostupňového súdu a s poukazom na to považoval i
krajský súd sťažnosť obvineného za nedôvodnú a túto v zmysle ust. § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por.
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.