{"guid": "96e3cbd0-c0cf-4670-b4cd-8f9bd5f805e1:07d66fa6-457c-447d-9f3c-46354209645e", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:1017201322.3", "spisova_znacka": "23S/23/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23S/23/2018 z 24. 4. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 24. apríla 2018, sp. zn. 23S/23/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:1017201322.3", "identifikacne_cislo": "1017201322", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "Mgr. Lucia Kostolanská", "sudca_id": 1334, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-lucia-kostolanska-1334", "datum_vydania": "2018-04-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-4", "nazov": "§ 191 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/07d66fa6-457c-447d-9f3c-46354209645e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:1017201322.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:1017201322.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:1017201322.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/23/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201322
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:1017201322.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie
Zdráhalovej Rúfusovej a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v právnej
veci žalobcu: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 2, 837 52 Bratislava, IČO: 00 165
565, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava,
IČO: 00 151 742, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/010596/2017-243/1037 zo
dňa 18.07.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/010596/2017-243/1037
zo dňa 18. júla 2017 a rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa Úradu vládneho auditu Zvolen
č. 16/0551/17/001 zo dňa 19. januára 2017   z r u š u j e  a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho
stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume, aká bude určená v uznesení
vydanom súdom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o
výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. U žalobcu, ako u riadiaceho orgánu pre Operačný program Zdravotníctvo, bol na základe poverenia
ministra financií SR č. MF/009051/2015-1425 zo dňa 12.02.2015 v znení dodatku č. 1 zo dňa 12.03.2015,
dodatku č. 2 zo dňa 09.06.2015 a dodatku č. 3 zo dňa 15.07.2015, vykonaný vládny audit č. Z Účelom
vládneho auditu bolo získanie uistenia o oprávnenosti výdavkov na vybranej vzorke operácií Operačného
programu Zdravotníctvo.
2. Vládnym auditom bola overovaná zásada riadneho finančného hospodárenia (hospodárnosť,
efektívnosť, účinnosť a účelnosť) na projektoch :
1. - komplexná rekonštrukcia operačných sál, urgentného príjmu a centrálnej sterilizácie Fakultnej
nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica. Na tento projekt bol poskytnutý nenávratný
finančný príspevok na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 4X/XXXX/
OPZ-F. zo dňa 07.07.2010 v znení dodatkov, uzavretej medzi žalobcom ako poskytovateľom a Fakultnou
nemocnicou s poliklinikou F. D. Roosevelta, Banská Bystrica ako prijímateľom.
2. - rekonštrukcia časti Nemocnice s poliklinikou v Novom Meste nad Váhom, n. o., Nové Mesto nad
Váhom. Za účelom realizácie projektu bola uzavretá Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku č. XX/XXXX/OPZ-ZXXXXXXXXXXXXX zo dňa 07.07.2010 v znení dodatkov, uzavretá medzi
žalobcom ako poskytovateľom a Nemocnicou s poliklinikou Nové Mesto nad Váhom, n. o., Nové Mesto
nad Váhom ako prijímateľom .



3. O výsledku auditu bola spracovaná správa. Následne bolo žalobcovi Úradom vládneho auditu Zvolen
(orgán verejnej správy prvého stupňa) oznámené začatie administratívneho  konania, týkajúceho sa
vyvodenia zodpovednosti za nedostatky zistené pri vládnom audite.

4. Prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. 16/0551/17/001 zo dňa 19.01.2017 rozhodol,
že žalobca sa dopustil správneho deliktu - porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b)
zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy),
pretože poskytol verejné prostriedky nad rámec oprávnenia. Za uvedený správny delikt bola žalobcovi
uložená sankcia podľa § 31 ods. 4 Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, a to povinnosť
odviesť finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny v sume 1 182 556,49 Eur do 15 dní
od právoplatnosti rozhodnutia, a to čiastku 1 005 173,02 Eur ako prostriedky Európskej únie a sumu 177
383,47 Eur ako prostriedky štátneho rozpočtu SR. V prípade nezaplatenia odvodu v stanovenom termíne
bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu
finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou odvodu.

5. Prvostupňový orgán verejnej správy svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že u žalobcu bol vykonaný
vládny audit a z jeho záverov vyplývalo, že sa dopustil porušenia rozpočtovej disciplíny. Žalobca mal
poskytnúť v rokoch 2013  a 2014 prijímateľovi Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta
Banská Bystrica na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. XX/XXXX/OPZ-
ZXXXXXXXXXXXXX zo dňa 07.07.2010 v znení dodatkov a žiadostí o platbu č. XXXXXXXXXXXXXX,
č. XXXXXXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXXXXXX, a v roku 2013 prijímateľovi Nemocnica s poliklinikou
Nové Mesto nad Váhom, n.o., na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku
č. XX/XXXX/OPZ-ZXXXXXXXXXXXXX zo dňa 07.07.2010 v znení dodatkov a žiadosti o platbu č.
XXXXXXXXXXXXXX, finančné prostriedky Európskeho fondu regionálneho rozvoja a štátneho rozpočtu
SR. Pri poskytnutí verejných prostriedkov bola zo strany Ministerstva zdravotníctva SR / žalobcu
nedostatočne vykonaná administratívna kontrola žiadostí o platbu, v dôsledku čoho boli schválené a
následne preplatené výdavky, ktoré boli na základe znaleckých posudkov vyčíslené ako nehospodárne,
a teda nespĺňali zásadu riadneho finančného hospodárenia, definovanú v čl. 30 bod 1 a 2 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, EURATOM) č. 966/2012 zo dňa 25.10.2012 o rozpočtových
pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom)
č. 1605/2002 (ďalej len nariadenie č. 966/2012) a kritériá oprávnenosti upravené v čl. 126 bod 2 písm.
f) nariadenia č. 966/2012, v bode 1.1.2.7 Programového manuálu Operačného programu Zdravotníctvo
v platnom znení a v čl. 14 bod 1 písm. d) Všeobecných zmluvných podmienok. Nedostatočnou
administratívnou kontrolou žiadostí o platbu došlo k porušeniu § 19 ods. 6 Zákona o rozpočtových
pravidlách verejnej správy v spojení s čl. 60 písm. b) Nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 zo dňa
11.07.2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja,
Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/199
(ďalej len nariadenie č. 1083/2006), čl. 13 bod 2 Nariadenia Komisie (ES) č. 1828/2006  zo dňa
08.12.2016, ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, ktorým sa
ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom
fonde a Kohéznom fonde, a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 o Európskom
fonde regionálneho rozvoja (ďalej len nariadenie č. 1828/2006), bodu 5.3 v spojení s bodmi 5.2.1.1
a 5.2.1.3. Interného manuálu procedúr Riadiaceho orgánu pre Operačný program Zdravotníctvo, časť
Odbor implementácie projektov v platnom znení,            § 24b ods. 2 písm. c) zákona č. 528/2008
Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov
(ďalej len zákon č. 528/2008 Z. z.),            § 9 ods. 1 zákona č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole
a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
zákon č. 502/2001 Z.z.), bodu 2.3 zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného príspevku a čl. 16 bod
1.9 v spojení s bodom 1.10 Všeobecných zmluvných podmienok.

6. Prvostupňový orgán verejnej správy vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že pri výkone vládneho
auditu orgán auditu za účelom overenia dodržiavania zásady riadneho finančného hospodárenia využil
podľa § 35f ods. 1 zákona č. 502/2001 Z.z. inštitút prizvanej osoby, t. j. znalca, ktorého výber bol
uskutočnený formou prieskumu trhu. Poukázal na závery znaleckého posudku č. 7/2015 zo dňa
04.09.2015 v znení jeho doplnenia č. 1/2015 zo dňa 27.10.2015, vypracovaného znalcom s ev. č. 11079
(911484), ako znalcom pre odbor: Elektrotechnika, odvetvie: Elektroenergetické stroje a zariadenia,
Elektronika, Odhad hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky, Riadiaca technika, výpočtový



technika (hardware). V uvedenom znaleckom posudku bola všeobecná hodnota 19-tich položiek
zdravotníckej technológie - II. etapa (bližšie popísané v časti 4.A.3, v bode 4.A.1.001 na stranách 49 - 52
správy z vládneho auditu) stanovená znalcom v sume 2 246 226,- Eur. Uvedené položky zdravotníckej
technológie boli Fakultnou nemocnicou s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica fakturované
v sume 3 391 496,40 Eur a žalobca v takejto výške tieto výdavky uznal ako oprávnené a poskytol
na ne nenávratný finančný príspevok. Prvostupňový orgán verejnej správy rozdiel medzi poskytnutým
nenávratným finančným príspevkom a všeobecnou hodnotou 19-tich položiek zdravotníckej technológie
- II. etapa stanovenou znalcom, vyčíslil na sumu 1 145 270,40 Eur, ako neprimerané výdavky
(nezodpovedajúce obvyklým cenám v danom mieste a čase), vynaložené v rozpore s princípmi
hospodárnosti, ktoré nespĺňajú zásadu riadneho finančného hospodárenia definovanú v čl. 30 bod 1 a 2
nariadenia č. 966/2012 a kritériá oprávnenosti upravené v čl. 126 bod 2 písm. f) nariadenia č. 966/2012,
v bode 1.1.2.7 Programového manuálu a v čl. 14 bod 1 písm. d) Všeobecných zmluvných podmienok.
Podľa Úradu vládneho auditu žalobca nedostatočne vykonal administratívnu kontrolu a schválil výdavky
za 19 položiek zdravotníckej technológie - II. etapa, ktorých ceny nezodpovedali cenám bežným na trhu v
čase ich vzniku a v mieste ich  vzniku,  a následne poskytol na ich úhradu nenávratný finančný príspevok,
čím došlo k poskytnutiu verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia (973.479,84 Eur z Európskeho
fondu regionálneho rozvoja a 171.790,56 Eur zo štátneho rozpočtu SR).

7. Vo vzťahu k prijímateľovi nenávratného finančného príspevku Nemocnica s poliklinikou Nové Mesto
nad Váhom, n. o., prvostupňový orgán verejnej správy odkázal na závery znaleckého posudku č. 3/2015
zo dňa 03.07.2015 znaleckej organizácie CENEKON, spol. s r. o., Bratislava, zapísanej v zozname
znalcov s ev. č. XXXXXX, ako znalcom pre odbor: Stavebníctvo, odvetvie: Odhad hodnoty nehnuteľnosti,
Odhad hodnoty stavebných prác. V závere uvedeného znaleckého posudku bolo konštatované, že v
percentuálnom vyjadrení bol náklad v súťažnom rozpočte v preverovaných položkách nadhodnotený
o 31,4 %. Náklady sa týkali stavebných prác vykonaných spoločnosťou JS Consult service, s. r. o.,
Žilina, za stavebné práce. Prvostupňový orgán verejnej správy percento uvedené v znaleckom posudku
použil pri výpočte neprimeraných výdavkov, ktoré boli vyčíslené v sume  47 182,31 Eur (31,4 % z
celkovej sumy 150 262,14 Eur), a to ako výdavky nezodpovedajúce obvyklým cenám v danom mieste
a čase, vynaložené v rozpore s princípmi hospodárnosti, ktoré nespĺňajú zásadu riadneho finančného
hospodárenia, definovanú v čl. 30 bod 1 a 2 nariadenia č. 966/2012 a kritériá oprávnenosti upravené
v čl. 126 bod 2 písm. f) nariadenia č. 966/2012, v bode 1.1.2.7 Programového manuálu a v čl. 14
bod 1 písm. d) Všeobecných zmluvných podmienok. Pri výpočte sumy porušenia finančnej disciplíny
Úrad vládneho auditu vzal do úvahy finančnú opravu vo výške 5 % - v sume 7 537,11 Eur, ktorá
bola uplatnená certifikačným orgánom. Po uplatnení finančnej korekcie tak bolo stanovené porušenie
finančnej disciplíny v sume 37 286,09 Eur (z toho z Európskeho fondu regionálneho rozvoja vo výške 31
693,18 Eur a zo štátneho rozpočtu SR 5 592,91 Eur). Prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval,
že žalobca nedostatočne vykonal administratívnu kontrolu, čím schválil výdavky za stavebné práce /
tovary, ktorých ceny nezodpovedali cenám bežných na trhu  v čase ich vzniku a v mieste ich vzniku
a následne poskytol na ich úhradu nenávratný finančný príspevok, čím došlo k poskytnutiu verejných
prostriedkov nad rámec oprávnenia.

8. K vyjadreniu žalobcu, ktoré bolo predložené v priebehu administratívneho konania, prvostupňový
orgán verejnej správy uviedol, že aj keď boli splnené opatrenia na nápravu nedostatkov konštatované
v zápise z dokumentárneho overenia zo dňa 23.02.2016, tieto boli prijaté na úrovni prijímateľov a ich
cieľom bolo zamedziť nehospodárnemu použitiu verejných prostriedkov pri realizácii ďalších projektov.
Nedostatky, za ktoré bola ukladaná sankcia, sa ale týkali nedostatočne vykonanej administratívnej
kontroly zo strany žalobcu pri poskytnutí nenávratného finančného príspevku.

9. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že bolo vykonané verejné obstarávanie a zákazku dodal
dodávateľ, ktorý predložil cenovú ponuku najnižšiu v príslušnom mieste a čase, v súlade so súťažnými
podmienkami, prvostupňový orgán verejnej správy k tejto námietke uviedol, že žalobca nemôže svoju
povinnosť overovať hospodárnosť preniesť na prijímateľov prostredníctvom verejného obstarávania.
Povinnosť poskytovateľa overovať hospodárnosť a poskytnúť finančné prostriedky len na úhradu
výdavkov, ktoré spĺňajú zásadu hospodárnosti, je jednoznačne definovaná nariadeniami Európskych
spoločenstiev, všeobecne záväznými právnymi predpismi SR a zmluvami o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku. Riadiaci orgán je povinný overovať hospodárnosť nielen vo fáze realizácie
projektu počas administratívnej kontroly žiadosti o príspevok, ale aj počas hodnotenia žiadosti o platbu
a počas odborného hodnotenia žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, to znamená



pred uzatvorením zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku a schválením rozpočtu, kedy
odborní hodnotitelia majú právo posúdiť hospodárnosť výdavkov. Z predložených hodnotiacich hárkov
z odborného hodnotenia projektov nebolo zrejmé, akým spôsobom bola hospodárnosť overená v tejto
fáze implementácie projektov.

10. Ďalej Úrad vládneho auditu poukázal na to, že v rámci certifikačného overovania bolo zistené
pochybenie žalobcu, keď v príručke pre žiadateľa o nenávratný finančný príspevok, ako aj v čl. 2 bod 3
Všeobecných zmluvných podmienok, určil pre prijímateľov podmienku, aby sa realizovali maximálne dve
verejné obstarávania, a to jedno verejné obstarávanie na stavebný dozor a druhé verejné obstarávanie
na všetky ostatné aktivity projektu, t. j. že nebolo možné rozdeliť predmet obstarávania na stavebné
práce, dodávku tovarov (prístrojov, zariadení) a poskytovanie služieb. Nezrovnalosť za spojenie zákaziek
predstavovala, podľa záverov certifikačného overovania, riziko obmedzovania hospodárskej súťaže,
ktoré sa mohlo premietnuť do porušenia princípov verejného obstarávania a mohlo mať dopad na
oprávnenosť výdavkov nárokovaných z Operačného programu Zdravotníctvo.

11. Úrad pre verejné obstarávanie v rámci svojich kompetencií overuje súlad procesu verejného
obstarávania so zákonom č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon č. 25/2006 Z.z.) a nie hospodárnosť jednotlivých
výdavkov. Z tohto dôvodu považoval prvostupňový orgán verejnej správy poukaz na audit vykonaný
Úradom pre verejné obstarávanie za irelevantný.

12. Vo vzťahu k ukladaniu sankcií uviedol, že sankcia za porušenie finančnej disciplíny je v Zákone
o rozpočtových pravidlách verejnej správy pevne stanovená, preto nebolo možné zohľadniť žiadne
skutočnosti, ktoré uvádzal žalobca vo svojom vyjadrení.

13. V závere rozhodnutia Úrad vládneho auditu konštatoval, že žalobca napriek tomu, že povinnosť
overovať hospodárnosť podľa nariadení Európskych spoločenstiev a všeobecne záväzných právnych
predpisov SR implementoval do svojich interných a programových manuálov, ako aj do zmlúv o
poskytnutí nenávratného finančného príspevku, jej dôsledné vykonávanie pri poskytovaní verejných
prostriedkov nezabezpečil, v dôsledku čoho došlo k poskytnutiu verejných prostriedkov nad rámec
oprávnenia.

14. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný a rozhodnutím č.
MF/010596/2017-243/1037 zo dňa 18.07.2017 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie
potvrdil.

15. K odvolacím námietkam žalobcu uviedol:

16. Povinnosť overovať hospodárnosť je jednoznačne definovaná v nariadeniach EÚ, ako aj v právnych
predpisoch SR, pričom je na jednotlivých subjektoch, aby si vo svojich interných aktoch zadefinovali
konkrétne postupy pre zabezpečenie uvedenej zákonnej povinnosti. Výsledky vládnych auditov č. Z
a č. Z neboli odstúpené na konanie o uložení sankcie za porušenie finančnej disciplíny, teda nebolo
vydané rozhodnutie v predmetnej veci, a preto nebolo možné tieto prípady posudzovať ako obdobné.
Prvostupňový orgán verejnej správy sa vysporiadal aj so zápisom z dokumentárneho overenia zo dňa
23.02.2016.

17. Prvostupňový orgán  verejnej správy vyhovel žiadosti žalobcu o predĺženie lehoty na vyjadrenie
sa k podkladom rozhodnutia a žalobca sa k danej veci pred vydaním rozhodnutia vyjadril. Výsledky z
vládneho auditu mal žalobca už v čase ukončenia vládneho auditu, pričom správne konanie o uložení
sankcie bolo začaté takmer po roku od ukončenia vládneho auditu. Preto nedošlo k porušeniu práva na
vyjadrenie a na oboznámenie sa so skutkovým a právnym stavom veci (zásada súčinnosti).

18. K námietkam o vykonanom znaleckom dokazovaní uviedol, že výber znalca bol uskutočnený
auditujúcim orgánom formou prieskumu trhu a správny orgán nie je oprávnený posudzovať správnosť
(závery) znaleckého posudku. Správny orgán len hodnotí, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám
logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. Správny orgán
preto nemôže svojvoľne označiť znalecký posudok za nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením
skutočnosti z odbornej stránky. Pokiaľ žalobca spochybňoval výber, prípadne postup znalca, mal



možnosť dať si vypracovať vlastný znalecký posudok, resp. podať podnet na preskúmanie postupu
znalca.

19. Žalobca ako poskytovateľ nenávratných finančných príspevkov nemôže svoju povinnosť overovať
hospodárnosť preniesť na prijímateľov prostredníctvom uskutočneného verejného obstarávania. V rámci
certifikačného overovania bolo zistené pochybenie žalobcu, keď v príručke pre žiadateľov o nenávratný
finančný príspevok, ako aj v čl. 2 bod 3 Všeobecných zmluvných podmienok, určil pre prijímateľov
podmienku, aby realizovali maximálne dve verejné obstarávania. Takýto postup predstavoval riziko
obmedzovania hospodárskej súťaže, ktoré sa mohlo premietnuť do porušenia princípov verejného
obstarávania a mohlo mať dopad na oprávnenosť výdavkov nárokovaných z Operačného programu
Zdravotníctvo.

20. Uskutočnenie obhliadky priamo na mieste nebolo potrebné, pretože stav realizácie projektov
bol overený auditujúcim orgánom počas vládneho auditu. Všeobecná hodnota položiek zdravotníckej
technológie, resp. primeranosť cien stavebných prác / tovarov, bola stanovená znalcami v príslušnom
odbore, preto predložené znalecké posudky je možné a potrebné považovať za hodnoverný dôkaz
preukazujúci porušenie zásady hospodárnosti v nadväznosti na porušenie finančnej disciplíny.

21. Rozhodujúcou skutočnosťou bolo, že zo strany žalobcu, ako riadiaceho orgánu pre oblasť
Zdravotníctvo, bola nedostatočne vykonaná administratívna kontrola žiadostí o platbu, v dôsledku čoho
boli schválené a následne preplatené výdavky, ktoré boli na základe znaleckých posudkov vyčíslené
ako nehospodárne.

22. Správnou žalobou, osobne podanou dňa 02.08.2017 na Krajskom súde v Bratislave, sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu
verejnej správy a ich zrušenia. Vec bola vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.  1S/183/2017.
Uznesením č.k. 1S/183/2017 - 337 zo dňa 02.11.2017 Krajský súd v Bratislave na základe námietky
žalovaného  postúpil vec Krajskému súdu v Banskej Bystrici  ako súdu miestne príslušnému (§ 13 ods.
1 Správneho súdneho poriadku - ďalej len SSP).
23. Žalobca v správnej žalobe namietal porušenie zásady zákonnosti s odkazom na § 3 ods. 1 a 2
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, formálne
nedostatky výroku rozhodnutia a nedostatočné zistenie skutkového stavu veci. Zdôraznil dôležitosť
výrokovej časti rozhodnutia a požiadavku na jeho určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť. V oznámení o
začatí správneho konania bolo uvedené, že na základe výsledku vládneho auditu č. Z bolo zistené
porušenie finančnej disciplíny podľa    § 31 ods. 1 písm. b) Zákona o rozpočtových pravidlách
verejnej správy, teda že došlo k poskytnutiu verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým došlo
k vyššiemu čerpaniu finančných prostriedkov. Výrok prvostupňového rozhodnutia potom obsahoval
rozšírenie skutkovej podstaty, ktorej sa mal žalobca dopustiť. Oznámeniu o začatí správneho konania
zodpovedalo aj vyjadrenie žalobcu zo dňa 30.12.2016. V prvostupňovom rozhodnutí bolo následne
konštatované porušenie týkajúce sa nedostatočnej vykonanej administratívnej kontroly žiadostí o platbu
s odkazom na nariadenia č. 966/2010, č. 1083/2006 a č. 1828/2006, na Zákon o rozpočtových pravidlách
verejnej správy, na interný manuál procedúr Riadiaceho orgánu pre Operačný program Zdravotníctvo,
na zákon č. 528/2008 Z.z. a zákon č. 502/2001 Z.z. Týmto bolo žalobcovi odňaté jeho právo vyjadriť sa
k vytýkaným porušeniam, k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia.

24. Žalobca uviedol, že administratívne kontroly, ktoré sa týkali žiadostí o platbu č. XXXXXXXXXXXXXX
zo dňa 02.08.2013, č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 19.08.2013 a č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa
03.10.2013, ktoré sa týkali prijímateľa Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská
Bystrica a žiadosti o platbu č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 30.04.2014, ktorá sa týkala prijímateľa
Nemocnica s poliklinikou Nové Mesto nad Váhom, n. o., boli vykonané. Predmetom týchto kontrol bolo
overenie splnenia podmienok poskytnutia pomoci a zároveň hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a
účelnosti použitia podpory. Žalobca zdôraznil, že cieľom administratívnej kontroly žiadosti o platbu je
najmä kontrola oprávnenosti a reálnosti výdavkov nárokovaných v žiadosti o platbu. Orgán verejnej
správy len všeobecne konštatoval, že nebola dostatočne vykonaná administratívna kontrola, pretože v
kontrolných záznamoch žalobca uviedol, že výdavky prijímateľov sú oprávnené, v súlade s príslušnou
zmluvou. Pri správnom trestaní musí byť stanovený objekt skutkovej podstaty a podmienky, ktoré ak
budú porušené, naplní sa objektívna zodpovednosť. Takéto podmienky naplnenia znakov nedostatočne
vykonanej administratívnej kontroly neboli stanovené. Bolo vykonaných niekoľko auditov zo strany



žalovaného, aj Úradu pre verejné obstarávanie, a neboli zistené žiadne nedostatky. Žalovaný vykonal
audity č. Z a č. Z ktoré sa týkali predmetných platieb a nebolo konštatované porušenie. Nie je zrejmé,
podľa akých pravidiel postupoval žalovaný pri audite č. Z Správne orgány by mali postupovať rovnako,
v súlade so zásadou legitímnych očakávaní.

25. V zápise z dokumentárneho overenia zo dňa 23.02.2016 sa konštatuje, že žalobca zohľadnil
odporúčanie uvedené v čiastkovej správe z auditu a prijal adekvátne opatrenia. Ak nedostatky odstránil,
už to nemôže byť opätovne sankcionované.

26. Úrad vládneho auditu neuviedol, prečo nemôže prihliadať na dokumentárne overenie Úradu pre
verejné obstarávanie, pričom pri obstarávaní dotknutých tovarov a služieb sa musí postupovať  práve
podľa zákona o verejnom obstarávaní č. 25/2006 Z.z.

27. V čase vykonávania kontrol neboli stanovené postupy a spôsob, ako v procese kontroly žiadostí
o platbu stanovovať ad hoc primeranú cenu za tovary a služby, keďže táto je stanovená výsledkom
verejného obstarávania pri prihliadnutí na objem finančných prostriedkov, ktoré sú schválené v konaní o
žiadosti o nenávratný finančný prostriedok. Pri absencii všeobecne záväzného právneho predpisu alebo
metodického usmernenia, týkajúceho sa kontroly cien, nebolo možné od žalobcu požadovať splnenie
takých povinností.

28. Znalecké posudky č. X/XXXX a č. X/XXXX, týkajúce sa platieb Fakultnej nemocnice s poliklinikou
F. D. Roosevelta Banská Bystrica, neboli vypracované korektne, nakoľko neboli zohľadnené faktory z
odboru ekonomika a stavebníctvo, ktoré súviseli s dodaním tovarov a služieb a tvoria tak integrálnu
súčasť cenotvorby, pretože dielo sa realizuje ako celok. Je neprípustné stanovovať primerané ceny na
základe databázy dát, ktoré nemajú jednoznačne smerný charakter.

29. Preverované platby boli poskytnuté v rozsahu uzavretých zmlúv s úspešnými uchádzačmi, ktorí
predložili najvýhodnejšiu, resp. najnižšiu ponuku v rámci verejného obstarávania v súlade so súťažnými
podmienkami. Verejné obstarávanie podliehalo overeniu zo strany Úradu pre verejné obstarávanie a
podľa záznamu o kontrole č. XXXXX-XXXX/XXXX-Ok/X neboli zistené porušenia zákona o verejnom
obstarávaní a tovary a služby boli skutočne vynaložené. Verejnou súťažou sa zabezpečila hospodárnosť.

30. Žalobnými námietkami žalobca v podstate namietal nezákonnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutí,
nedostatky výroku prvostupňového rozhodnutia (najmä formálno-právne nedostatky), porušenie
základných zásad správneho konania (§ 3 Správneho poriadku), porušenie zásady zákonnosti a
súčinnosti, nedostatočné zistenie skutkového stavu a porušenie práva vyjadriť sa k podkladom
rozhodnutia.

31. K žalobe sa vyjadril žalovaný a uviedol:

32. Správa z vládneho auditu obsahovala popis zistení spolu s uvedením porušení povinností
vyplývajúcich z nariadení EÚ, z predpisov SR a zmlúv, preto žalobca mal vedomosť o podkladoch
pre začatie správneho konania. Správny orgán vychádza zo zásady prezumpcie neviny, preto v
oznámení o začatí konania nemôže vysloviť jednoznačný právny záver vecí. Rozhodnutie, ako výsledok
administratívneho konania, je vydané až po úplnom a presnom zistení skutočného stavu veci, za účelom
čoho sa obstarávajú dôkazy, ktoré sú následne hodnotené. Záver, ku ktorému správne orgány dospejú,
potom uvedú v odôvodnení rozhodnutia. Žalobcovi bolo oznámené začatie správneho konania a bol
upozornený, že mu prislúchajú všetky práva a povinnosti podľa § 18 až § 45 Správneho poriadku,
a to aj, že má možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k podkladu rozhodnutia a spôsobu
jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Žalobca požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie,
orgán verejnej správy prvého stupňa mu lehotu predĺžil a oznámil mu, že rozhodnutie bude vydané
v lehote 60 dní od začatia správneho konania. Po tom, ako žalobca oznámil, že sa pre rozsiahlosť a
bezprecedentnosť problematiky vyjadrí v priebehu lehoty na vydanie rozhodnutia, prvostupňový orgán
verejnej správy žalobcu požiadal, aby sa vyjadril najneskôr do 31.12.2016. Žalobca sa vyjadril listom
zo dňa 30.12.2016. Žalobcovi tak nebola odňatá možnosť vyjadriť sa k porušeniam vyplývajúcim z
prvostupňového rozhodnutia. Žalobca nevyužil svoje právo nazerať do spisu a navrhovať dôkazy. Záver
z vládneho auditu mu bol známy z ukončenia vládneho auditu a správne konanie bolo začaté takmer
po roku od ukončenia vládneho auditu.



33. K námietke o postupoch pri vládnych auditoch č. Z a č. Z žalovaný uviedol, že Európskou
komisiou bolo orgánu auditu vyčítané, že neoveruje dostatočne, či riadiace orgány dostatočne overujú
hospodárnosť, preto orgán auditu začal využívať znalcov a upravil si (po auditoch č. Z a č. Z a pred
auditom č. Z metodiku overovania. Prvýkrát sa táto metodika použila v rámci Operačného programu
Zdravotníctvo na audit č. Z

34. Zo zápisu z dokumentárneho overenia  zo dňa 23.02.2016 vyplýva, že sa vzťahuje na splnenie
opatrení na nápravu nedostatkov zistených na úrovni prijímateľov, pričom nedostatky vytýkané v
rozhodnutí sa týkajú nedostatočne vykonanej administratívnej kontroly na úrovni poskytovateľa.

35. Znalec nebol ustanovený prvostupňovým orgánom verejnej správy, ale orgánom auditu po prieskume
trhu. Žalobca mal o znaleckých posudkoch vedomosť, na prerokovaní predbežnej správy sa mal
možnosť k nim vyjadriť. Správny orgán nie je oprávnený posudzovať správnosť (závery) znaleckých
posudkov. Hodnotí len, či znalecký posudok zodpovedá zásadám logiky a skutkovým záverom
vyplývajúcim z vykonaných dôkazov. Správny orgán nemôže znalecký posudok označiť za nesprávny
alebo ho nahradiť vlastným posúdením. Ak žalobca spochybňuje výber znalca, resp. postup znalca,
mohol si dať vypracovať vlastný znalecký posudok.

36. Pre zabezpečenie hospodárnosti (t. j. minimalizácia nákladov na vykonanie činností alebo obstaranie
tovarov, prác a služieb v správnom čase pri zachovaní ich primeranej úrovne a kvality) pri vynakladaní
verejných prostriedkov, je povinnosť prijímateľov postupovať podľa zákona č. 25/2006 Z.z. len jedným
z kritérií. Žalobca ako riadiaci orgán nemôže svoju povinnosť overovať hospodárnosť preniesť na
prijímateľov cez uskutočnenie verejného obstarávania, ale musí overovať hospodárnosť sám. Žalovaný
ešte poukázal na výsledky certifikačného overovania, kde boli žalobcovi vytýkané nedostatky v príručke
pre žiadateľov o nenávratný finančný príspevok a vo všeobecných zmluvných podmienkach, a to
ohľadne určenia podmienok verejných obstarávaní.

37. Podľa žalovaného sú preskúmavané rozhodnutia zákonné, správny delikt bol dostatočne vymedzený
nezameniteľným spôsobom, bola vymedzená povinnosť, ktorú žalobca porušil, sankcia a aj lehota na
jej splnenie. Na základe uvedeného žiadal žalovaný žalobu žalobcu zamietnuť a o trovách konania
rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, vrátane trov právneho
zastúpenia.

38. V replike žalobca poukázal na ďalší konkrétny nedostatok vo vzťahu k nedostatočne zistenému
skutkovému stavu, a to na výpočet celkovej výšky neoprávnených výdavkov. Podľa jeho názoru orgán
auditu nesprávne započítal položku č. 2, časti: PS 01 Zdravotnícka technológia - II. etapa, Zmluvy o
dielo č. ZML XXXXXXX s názvom „G. C. C. s D. C. - 8 G.“, pri ktorej znalec stanovil všeobecnú hodnotu
vyššiu, ako bola realizovaná v súlade so Zmluvou o dielo.

39. K vyjadreniu žalovaného v časti, že Európskou komisiou bolo vytýkané nedostatočné overovanie
riadiacich orgánov (či dostatočne overujú hospodárnosť vlastným overením v rámci auditu), a
preto bola prijatá nová metodika overovania, žalobca uviedol, že po zmene metodiky overovania
orgánom auditu nebolo vydané žiadne usmernenie pre riadiace orgány, ani iný predpis, k overovaniu
hospodárnosti výdavkov v rámci Systému finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho
fondu na programové obdobie 2007 až 2013. Základné východiská, odporúčania a postupy pre
proces posudzovania zásady hospodárnosti výdavkov projektov boli a sú upravené Metodickým
pokynom Centrálneho koordinačného programu č. 13 „Metodický pokyn k overovaniu hospodárnosti a
efektívnosti výdavkov“ zo dňa 30.09.2011, účinný od 30.09.2011, ktorý je stále platným dokumentom
pre posudzovanie zásad hospodárnosti výdavkov projektov.

40. Žalobca poukázal na § 9 ods. 3 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, podľa ktorého
pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie
uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti. Žalobca
nepovažoval za správne, aby prvostupňový orgán verejnej správy považoval výsledok správnosti
postupu prijímateľa podľa Zákona o verejnom obstarávaní, potvrdený kontrolou Úradu pre verejné
obstarávanie, za irelevantný. V žiadnom právnom predpise nie je Úradu pre verejné obstarávanie odňatá
príslušnosť pre kontrolu jedného z princípov, a to hospodárnosti verejného obstarávania po uzavretí



zmluvy. Skutočnosť, že Úrad pre verejné obstarávanie nezistil porušenia Zákona o verejnom obstarávaní
a uzatvorenie zmlúv s úspešnými uchádzačmi, ktorí predložili najvýhodnejšiu (vo finančnom vyjadrení
najnižšiu ponuku), je dôkazom preukázania hospodárnosti vynakladania finančných prostriedkov.

41. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že v rámci príručiek pre žiadateľov o nenávratný finančný
príspevok a v rámci všeobecných zmluvných podmienok boli žalobcom, ako riadiacim orgánom, určené
pre prijímateľov podmienky, aby realizovali maximálne dve verejné obstarávania (jedno na stavebný
dozor a druhé na všetky ostatné aktivity projektu), toto podľa žalobcu nemalo vplyv na hospodárnosť
s poukazom na to, že zmluvy boli uzavreté s úspešnými uchádzačmi, ktorí predložili najnižšiu cenu
za dodanie predmetu zákazky. Tento postup podľa žalobcu nepredstavoval riziko obmedzovania
hospodárskej súťaže, nedošlo k porušeniu princípov verejného obstarávania a postup nemal dopad
na oprávnenosť výdavkov nárokovaných z Operačného programu Zdravotníctvo, čo bolo potvrdené aj
kontrolou Úradu pre verejné obstarávanie. Pochybenie, ktoré bolo vytýkané prvostupňovým správnym
orgánom, bolo vysporiadané s Európskou komisiou plošne, osobitnou finančnou opravou, t. j. za všetky
do toho času implementované projekty, ktorých sa formulované pochybenie týkalo, a taktiež boli prijaté
opatrenia, aby sa zamedzilo vzniku ďalších nedostatkov v súvislosti s predmetným pochybením.

42. Dotknuté výdavky projektov, ktoré žalovaný označuje ako nehospodárne, boli overované v rámci
administratívnych kontrol verejného obstarávania, administratívnych kontrol žiadostí o platbu v súlade
so Zákonom o verejnom obstarávaní a zákonom č. 502/2001 Z.z. a zákonom č. 523/2004 Z.z., pričom
riadiaci orgán kontrolami potvrdil súlad výdavkov a finančných operácií s ustanoveniami toho času
platných verzií Systému riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007
- 2013. Finančné prostriedky boli prijímateľom poskytnuté na základe zmlúv o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku, pričom ustanovenia zmluvy boli počas realizácie projektu a aj po jeho realizácii
dodržané v plnom rozsahu a všetky služby boli poskytnuté a tovary dodané v súlade so zmluvami o
dielo, ktoré boli uzatvorené s uchádzačmi, ktorí vo verejnom obstarávaní uspeli, ako uchádzači, ktorí
poskytli cenovo najvýhodnejšiu ponuku.

43. Projekt „Komplexná rekonštrukcia operačných sál, urgentného príjmu a centrálnej sterilizácie
Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici bol predmetom overovania v
rámci vládnych auditov č. Z č. Z a č. Z pričom auditom č. Z bolo identifikované porušenie Zákona
o verejnom obstarávaní a udelená finančná korekcia vo výške 25 % na predmetnú zákazku. Toto
porušenie bolo však vyhodnotené v Zázname o kontrole č. 12529-7000/2015-Ok/4 zo dňa 18.01.2016
ako nepotvrdené podozrenie, pretože Úrad pre verejné obstarávanie kontrolou predmetného verejného
obstarávania neidentifikoval žiaden nesúlad, ani porušenie Zákona o verejnom obstarávaní. Okrem
uvedeného podozrenia neboli vykonanými auditmi identifikované v tomto projekte žiadne iné porušenia.

44. Žalobca zdôraznil, že žiadne ustanovenie európskej alebo vnútroštátnej právnej úpravy neporušil,
pretože ako riadiaci orgán skontroloval súlad dotknutých finančných prostriedkov s pravidlami
spoločenstva a vnútroštátnymi pravidlami.

45. Metodické usmernenie č. 13/2015 k overovaniu hospodárnosti, ktoré bolo vydané Ministerstvom
financií SR, Sekciou auditu a kontroly, účinné od 15.10.2015, stanovilo dve metódy na overenie
hospodárnosti výdavkov pri výkone vládnych auditov. Metóda 1 Získanie cien za ten istý alebo
porovnateľný predmet obstarania, metóda 2 Využitie služieb znalca. Usmernenie k metóde č. 2 uvádza,
že auditné skupiny k nim majú pristúpiť až vtedy, keď nie je možné vyčísliť nehospodárne využitie
verejných prostriedkov tak, aby získané výsledky boli dostatočne zdôvodnené. Je evidentné, že vedúci
- člen auditnej skupiny nedokázal dostatočne zdôvodniť nehospodárne využitie verejných prostriedkov
(čo preukazuje využitie služieb znalca), preto je možné rozumne predpokladať, že nie je v možnostiach
riadiaceho orgánu v rámci výkonu finančnej kontroly predloženej žiadosti o platbu pristúpiť ad hoc k
vyhodnoteniu hospodárnosti výdavkov, a preto sa aj riadiaci orgán opiera o vykonaný a riadne ukončený
proces hodnotenia žiadostí o nenávratný finančný príspevok, o výsledky vykonaného verejného
obstarávania a taktiež platné zmluvy na úrovni prijímateľov nenávratných finančných príspevkov.

46. K vypracovaniu znaleckých posudkov žalobca uviedol, že vypracovanie znaleckého posudku č.
6/2015 a aj znaleckého posudku č. 7/2015 trvalo viac ako 40 kalendárnych dní, pričom lehota na
výkon administratívnej kontroly žiadosti o platbu riadiacim orgánom je v prípade predfinancovania 35
pracovných dní. Z uvedeného vyplýva, že riadiaci orgán sa pri vyhodnocovaní hospodárnosti jednotlivých



položiek, ktoré sú riadne zazmluvnené verejným obstarávateľom, musel riadiť názorom znalca (v podobe
obstaraného znaleckého posudku), čo by mohlo byť ex post zo strany orgány auditu označené za
nehospodárne, avšak najmä tento postup je nezlučiteľný s kontinuálnou implementáciou projektov
spolufinancovaných z prostriedkov štrukturálnych fondov pri súčasnom dodržiavaní relevantných lehôt
finančnej kontroly stanovenej Systémom riadenia na národnej úrovni, ktorý je záväzný pre všetky
riadiace orgány.

47.  K znaleckému posudku č. 3/2015 žalobca uviedol, že obstarávacia cena určená znalcom nebola
presná a neobsahuje započítanie marže, nezohľadňuje náklady spojené s obstarávaním. Metodika
spracovania posúdenia je založená na analýze výšky nákladov jednotlivých cien položiek stavebných
prác, avšak v posudku v problematike stanovenia ceny sa uvádza: „Nakoľko znalec nemal k dispozícii
faktúry za zhotoviteľom nakupovaný materiál, resp. poddodávané faktúry a vzhľadom na to, že nie
všetky materiály, najmä materiály v špecifikácii, môžu byť v rôznej cenovej hladine (napr. dvere,
rôzne atypické konštrukcie atď.), sú v analyzovaných rozpočtoch ponechané v pôvodných cenách a
pokiaľ sa evidentne nepreukáže faktúrou skutočná cena, nie je vhodné výšku cien materiálu v tomto
posudku spochybňovať. Analogicky platí uvedené aj o atypických prácach, ktoré sú najmä montážneho
charakteru, kumulované s dodávkou a boli evidentne zabezpečované poddodávateľom.“ Ďalej v posudku
č. 5/2015 znalec uviedol: „Odhadnutá cena výrobkov v znaleckom posudku predstavuje individuálne
znalecké posúdenie obhliadnutej konfigurácie výrobkov, a to na základe dostupných všeobecných
informácií o materiáloch na báze dreva, polotovarových komponentov a predpokladaných nákladov
výrobných technológií použitých k ich vyhotoveniu.“ Cenu práce, ako samostatnej finančnej položky,
vstupujúcej do hodnoty posudzovaných produktov, by bolo možné presne určiť len na základe analýzy
cenotvorby (ekonomický audit), čo nie je predmetom činnosti v použitom znaleckom odbore, ktorý
bol aplikovaný. Z toho vyplýva, že znalec sa nevenoval cenotvorbe, a teda nie je započítaná marža,
ktorá je vždy súčasťou ceny. Znalec paušálne vypočítaval v posudku č. 5/2015 cenu montáže 5 % z
celkových nákladov ceny materiálov, výrobných nákladov a technologického dokončenia a predmontáže.
Pri stanovovaní niektorých tovarov vychádzal z určenia ceny na rôznych stránkach, no nikdy nie viac ako
na jednej pre každú položku. Z toho vyplýva, že odhadovaná cena bola platná v danom čase a mieste u
predajcu, ktorého si znalec vyselektoval, bez jasného určenia spôsobu výberu stanovenia si konkrétnych
kritérií výberu predajcu. Pri ďalšej skupine hnuteľných vecí boli stanovené ceny na základe vzorca.
Ďalej žalobca uviedol, že v znaleckých posudkoch č. 6/2015 a č. 7/2015 metodika nie je relevantná a
sama znalkyňa uviedla, že odhad výšky nákladov súvisiacich s obstaraním zdravotníckej techniky je len
hrubým expertným odhadom.

48. Žalobca postupoval v súlade s bodom 3 a 4 časť 1. Východiská posudzovania hospodárnosti
a efektívnosti výdavkov z Metodického pokynu k overovaniu hospodárnosti a efektívnosti výdavkov
Centrálneho koordinačného orgánu č. 13 (ďalej aj len Metodický pokyn CKO č. 13) pri posudzovaní
hospodárnosti a efektívnosti výdavkov. Žalobca sa nestotožnil s výkladom hospodárnosti výdavkov
žalovaného, pretože podľa jeho názoru procesom determinujúcim hospodárnosť a efektívnosť výdavkov
je proces odborného hodnotenia žiadostí o nenávratný finančný príspevok. Týmto procesom neboli
identifikované (a to ani žalobcom ako riadiacim orgánom a ani iným kontrolným orgánom) žiadne
nehospodárne výdavky. Metodický pokyn CKO č. 13 nestanovuje explicitne povinnosť riadiaceho
orgánu využívať pomocné nástroje pre posudzovanie hospodárnosti a efektívnosti a uvádza sa to len
ako jedna z možností. Navyše v metodickom pokyne nie je ako prvotný nástroj uvedený znalecký
posudok. Vyhotovenie znaleckého posudku by bolo neefektívne a nie je možné sa stotožniť s prístupom
žalovaného, aby sa oprávnené ceny tovarov a služieb stanovovali ex post, po riadnom a úplnom
zrealizovaní implementácie projektu, t. j. po vecnej a finančnej realizácii projektu. Podľa žalobcu
žalovaný dostatočným spôsobom nepreukázal oprávnenosť svojich tvrdení o správnosti a zákonnosti
vydaného prvostupňového rozhodnutia.

49. V duplike žalovaný uviedol, že výpočet neoprávnených výdavkov, ktorý žalobca uviedol v replike,
považuje za nesprávny a ide o novú námietku, ktorá nebola obsiahnutá v správnej žalobe, a ktorú
vzhľadom na ustanovenie § 183 SSP nemožno uplatňovať. Napriek tomu žalovaný uviedol, že v
znaleckých posudkoch bolo posudzovaných 19 vybraných položiek zdravotníckej techniky ako celku,
pričom pri 18-tich položkách bolo zistené nadhodnotenie a pri jednej položke bola zistená úspora, kedy
prijímateľ obstaral položku za nižšiu cenu, ako bola jej všeobecná hodnota určená znalcom. Započítaním
uvedenej položky sa táto úspora zohľadnila, čo sa premietlo do zníženia neoprávnených výdavkov
vyčíslených v sume 1 145 270,40 Eur. Ide o úspory, ktoré boli zohľadnené v prospech žalobcu.



50. Pokiaľ žalobca poukazoval na Metodický pokyn CKO č. 13 a považoval ho za záväzný, žalovaný
uviedol, že povinnosť riadiacich orgánov overovať hospodárnosť, je určená v nariadeniach EÚ, ako
aj v právnych predpisoch SR. Základné zásady a postupy pre proces posudzovania hospodárnosti
a efektívnosti výdavkov spolu s pomocnými nástrojmi upravuje Metodický pokyn CKO č. 13. Je na
jednotlivých riadiacich orgánoch, aby si vo svojich interných riadiacich aktoch zadefinovali konkrétne
postupy a nástroje pre zabezpečenie hospodárnosti čerpania finančných prostriedkov počas celej
implementácie projektov. Zmena metodiky overovania hospodárnosti sa týkala orgánu auditu, ktorý pre
objektívne overenie začal využívať služby znalca. Žalobca bol naďalej povinný postupovať v intenciách
Metodického pokynu CKO č. 13.

51. Ministerstvo financií SR, ako orgán auditu, v súlade s čl. 62 ods. 1 písm. b) nariadenia č.
1083/2006 a ďalších dokumentov vydaných Európskou komisiou, overoval oprávnenosť výdavkov, ktoré
vykázalo Ministerstvo zdravotníctva SR ako riadiaci orgán pre Operačný program Zdravotníctvo. Pri
audite postupovalo nezávisle od akýchkoľvek iných kontrol, vykonávaných akýmikoľvek inými úradmi
a organizáciami, a to aj Úradom pre verejné obstarávanie. Aj Metodické usmernenie č. 13/2015 v
bode 7 uvádza, že toto metodické usmernenie „neobmedzuje možnosť udeliť finančnú opravu za
porušenie pravidiel verejného obstarávania, nakoľko témy hospodárnosť a verejné obstarávanie sú úzko
prepojené a vzájomne sa dopĺňajú.“ V tomto metodickom pokyne je zároveň uvedené, že podozrenie
z nehospodárnosti môže vedúci / člen audítorskej skupiny nadobudnúť napríklad identifikovaním
nízkeho počtu predložených ponúk - „napríklad dva a menej“ alebo identifikovaním „spojenia rôznych
predmetov zákaziek do jedného postupu verejného obstarávania“ tak, ako sa to stalo v oboch dotknutých
zákazkách. To, že v rámci kontroly verejného obstarávania neboli identifikované nedostatky, neznamená,
že nedošlo k nehospodárnemu vynakladaniu finančných prostriedkov.

52. Skutočnosť, že hospodárnosť je preukázaná aj uzatvorením zmluvy s uchádzačmi, ktorí predložili
najnižšiu ponuku, neobstojí, keďže v oboch dotknutých verejných obstarávaniach boli predložené iba
dve ponuky, čo nemožno považovať za dostatočnú hospodársku súťaž.  Ak obstarávateľ nad rámec
pravidiel obmedzí okruh subjektov, ktoré môžu predložiť ponuku, nemôže argumentovať, že vyhrala
najhospodárnejšia ponuka s najnižšou cenou, nakoľko reálna súťaž, ktorá má vygenerovať čo najnižšiu
cenu za dielo, neprebehla dostatočne.

53. Podľa žalovaného spájanie rôznych predmetov verejného obstarávania do jedného verejného
obstarávania spôsobuje, že vo verejnom obstarávaní musia uchádzači využívať subdodávateľov v rámci
úplne odlišnej oblasti podnikania, čoho dôsledkom logicky musí byť predraženie ponúkaných tovarov /
služieb / prác, pretože do reťazca vstupuje ďalší podnikateľský subjekt a každý z týchto subjektov
chce dosahovať cieľ podnikania - tvorbu zisku, a teda marža sa duplikuje. Zároveň to predstavuje
nedostatok času na prípravu kvalifikovanej ponuky, čo v konečnom dôsledku spôsobuje nižší počet
ponúk a obmedzenie efektívnej hospodárskej súťaže. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na závery
audítorskej misie Európskej komisie na Slovensku č. 2013/SK/REGIO/C4/1221/1, konkrétne nedostatok
č. 8, týkajúci sa Operačného programu Zdravotníctvo, kde bol konštatovaný nedostatok veľmi vysokej
závažnosti. Tento nedostatok sa týkal postupov výberových konaní / verejného obstarávania, zbytočne
obmedzujúcich hospodársku súťaž spájaním rôznych oblastí v jednom výberovom konaní.

54. Podľa žalovaného riadiaci orgán nevykonal svoje kontroly dostatočne, keďže neidentifikoval
nadhodnotenie dodávaných tovarov / prác. Žalobca ako riadiaci orgán neumožnil minimalizovanie
nákladov v správnom čase pri zachovaní ich primeranej úrovne a kvality tým, že uložil prijímateľom
povinnosť celý predmet nenávratného finančného príspevku obstarať v rámci jedného verejného
obstarávania. Takýto nedostatok bol identifikovaný aj certifikačným orgánom. Toto porušenie
identifikovala teda Európska komisia na nadnárodnej úrovni, ale tiež aj orgán auditu a certifikačný orgán.

55. Vládny audit č. Z bol vykonaný ako systémový vládny audit, ktorého účelom a cieľom nebolo
posúdenie oprávnenosti výdavkov. Predstavoval teda úplne iný typ auditu, pri ktorom sa neoverovala
hospodárnosť výdavkov. Vládny audit č. Z ktorým boli identifikované závažné nedostatky v dotknutom
verejnom obstarávaní, bol začatý vo februári 2014. Vládny audit č. Z bol začatý až v máji 2014, a
preto predmetné verejné obstarávanie nebolo týmto vládnym auditom overované. V roku 2014 došlo
k plošnému pozastaveniu všetkých platieb zo strany Európskej komisie a k prijatiu akčného plánu na
odblokovanie platieb, v rámci ktorého orgán auditu začal so súhlasom Európskej komisie overovať



hospodárnosť podrobne, najmä prostredníctvom znaleckých posudkov. O uvedenom celoplošnom
probléme bol žalobca informovaný.

56. Závery vládneho auditu č. Z sa opierajú o znalecké posudky vypracované znalcami, ktorí sú v zmysle
zákona o znalcoch oprávnení objektívne zhodnotiť, či došlo k nehospodárnosti výdavkov a konštatujú
nehospodárne vynaložené finančné prostriedky. Usmernenie žalobcu vo vzťahu k spojeniu rôznorodých
položiek do jedného verejného obstarávania, ktoré bolo v rozpore so Zákonom o verejnom obstarávaní,
v podstate túto nehospodárnosť priamo spôsobilo. Toto potvrdili 3 orgány, a to Európska komisia, orgán
auditu a certifikačný orgán.

57. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa metodického usmernenia môže vedúci / člen audítorskej skupiny
požiadať o vypracovanie znaleckého posudku, ak nemôže vyčísliť nehospodárne využitie verejných
prostriedkov. Identifikácia a vyčíslenie sú dva rôzne úkony. Podľa metodického usmernenia sa k
využitiu služieb znalcov odporúča pristúpiť v prípade, ak vedúci / člen audítorskej skupiny potrebuje pre
posúdenie hospodárnosti využiť nezávislý odborný kvalifikovaný názor znalca. Práve z tohto dôvodu
orgán auditu využil služby znalcov. Usmernenie nadobudlo účinnosť 15.10.2015, pričom prieskumy trhu
boli realizované 06.05.2015 a 09.06.2016, t. j. pred účinnosťou predmetného usmernenia. Overenie
hospodárnosti vykonané v rámci vládneho auditu ale vychádzalo z princípov, ktoré sú uvedené v tomto
metodickom pokyne.

58. Je plne v kompetencii riadiaceho orgánu stanoviť si spôsob obstarania znalca a spôsob a trvanie
výkonu jeho práce a nastaviť jeho úkony tak, aby bolo možné dodržať požiadavky kontinuálnej
implementácie. Ani kontinuálna implementácia nemá prednosť pred predkladaním neoprávnených
výdavkov na Európsku komisiu.

59. K vytýkaným nedostatkom znaleckých posudkov žalovaný uviedol, že znalecký posudok je
považovaný za najobjektívnejší spôsob pre zistenia bežnej ceny na trhu. Nebol dôvod spochybňovať
závery znaleckých posudkov. Pokiaľ žalobca postup znalca spochybnil, mal možnosť si dať vypracovať
vlastný posudok alebo podať podnet na preskúmanie postupu znalca.

60. Žalovaný ešte zdôraznil, že povinnosť overovať hospodárnosť vyplýva z právnych predpisov EÚ a SR
a žalobca túto povinnosť implementoval do svojich interných a programových manuálov, ako aj do zmlúv
o poskytnutí nenávratného finančného príspevku ale nezabezpečil dôsledné vykonávanie overovania
pri poskytovaní verejných prostriedkov. Úlohou žalobcu bolo tiež do svojej riadiacej dokumentácie
zapracovať konkrétne postupy (bod 4 úvodnej časti pokynu), aby overovanie hospodárnosti výdavkov
nebolo len vo formálnej rovine. Práve využitie pomocných nástrojov pre overenie hospodárnosti by tak
prispelo k zvýšeniu miery istoty dodržania princípov správneho finančného riadenia.

61. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP.
Na pojednávaní poverení zástupcovia účastníkov konania zotrvali na obsahu písomných podaní a
vypovedali v ich intenciách. Poverená zástupkyňa žalobcu na pojednávaní správnemu súdu krátkou
cestou predložila vyjadrenie zo dňa 24.04.2018 ako reakciu na dupliku žalovaného zo dňa 26.03.2018.
Správny súd toto vyjadrenie doručil krátkou cestou poverenej zástupkyni žalovaného, ktorá sa k nemu
na pojednávaní nevyjadrila. Správny súd pristúpil k prejednaniu a rozhodnutiu veci aj bez toho, aby
zabezpečil vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu zo dňa 24.04.2018, pretože na obsah tohto
vyjadrenia žalobcu pri prejednaní veci neprihliadal. Žalobca a žalovaný sa k veci dostatočným a
vyčerpávajúcim spôsobom vyjadrili v správnej žalobe a v na ňu nadväzujúcich vyjadreniach. Správnu
žalobu a na ňu nadväzujúce vyjadrenia správny súd považoval za dostačujúce preto, aby mohol
rozhodnúť vo veci. Oprávnenie správneho súdu na takýto postup je dané v § 106 ods. 2 druhá veta SSP.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že po vyčerpaní repliky žalobcu a dupliky žalovaného správny súd
už na ďalšie vyjadrenia účastníkov konania nemusí prihliadať.

62. Podľa  § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

63. Podľa  § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,



nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

64. Podľa  § 6 ods.  1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

65. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu
verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý týmto rozhodnutiam predchádzal, nielen v rozsahu a
z dôvodov uvedených v správnych žalobách ale zohľadňujúc aj možnú aplikáciu § 195 SSP, a dospel
k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná. Rozhodnutie žalovaného aj orgánu verejnej správy 1.
stupňa preto podľa 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a podľa odseku 4 tohto ustanovenia vec vrátil orgánu
verejnej správy 1. stupňa na ďalšie konanie.

66. Správna žaloba žalobcu je osobitnou správnou žalobou vo veci správneho trestania (rozhodovanie
orgánu verejnej správny o správnom delikte). Vo veciach správneho trestania nie je správny súd viazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby, ak v postupoch alebo rozhodnutiach orgánov verenej správy zistí niektorú
z vád uvedených v § 195 písm. a) - e) SSP. V prejednávanej veci správny súd nad rozsah žalobných
bodov takéto vady nezistil, preto nebol  dôvod na postup podľa § 196 SSP.

67. Sankcionovanie za protiprávne konanie v rámci administratívneho práva je vyvodzovanie
zodpovednosti za priestupok, správny delikt alebo iné obdobné protiprávne konanie, ktorého sa fyzické
a právnické osoby dopustia porušením povinností vymedzených normami správneho správa. Pre túto
oblasť je charakteristická analogická aplikácia zásad, ktoré platia v trestnom procese pri vyvodzovaní
zodpovednosti za trestné činy (čo vyplýva aj z ustanovenia § 195 SSP).

68. Prvou žalobnou námietkou žalobca namietal vady prvostupňového rozhodnutia, ktoré mali mať
za následok jeho nezákonnosť a nepreskúmateľnosť, poukazujúc na ustanovenia § 3 a § 46 a nasl.
Správneho poriadku. Predovšetkým zdôraznil porušenie zásady zákonnosti.

69. Ďalšou žalobnou námietkou žalobca namietal nedostatky vo vzťahu k výroku prvostupňového
rozhodnutia, najmä nesplnenie požiadavky určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku. Správny súd
tieto žalobné námietky považuje za dôvodné.

70. Výrok rozhodnutia je jeho záväznou nosnou časťou, ktorá je obzvlášť dôležitá v rozhodnutiach
týkajúcich sa vyvodzovania zodpovednosti za protiprávne konanie a jeho sankcionovanie. Z judikatúry
Najvyššieho súdu SR a aj z rozhodovacej činnosti správnych  súdov, je zrejmé, že na výrok rozhodnutia
pri správnom / administratívnom trestaní sú kladené rovnaké požiadavky ako v prípade trestného
rozsudku, vydaného v trestnom súdnom konaní o trestnom čine. Základnou náležitosťou takéhoto výroku
je popísanie skutkových okolností, ktorým sa obvinená osoba mala dopustiť protiprávneho konania.
Popísanie skutku - ako a čím sa mal obvinený  dopustiť protiprávneho konania, musí byť vymedzené
presným popisom, s uvedením miesta, času, spôsobu konania a ďalších okolností, ktoré zabezpečia
vymedzenie skutku tak, aby nebol zameniteľný s iným konaním obvinenej osoby a aby sa predišlo
možnému dvojnásobnému postihu za to isté konanie.

71. V prejednávanej veci prvostupňový orgán verenej správy vymedzil konanie žalobcu ako osoby
obvinenej zo správneho deliktu (obvinenie sa v takýchto prípadoch nepoužíva v zmysle zavinenia ako
subjektívnej stránky deliktu, ale v širšom význame ako vyvodzovanie zodpovednosti za protiprávne
konanie) tak, že  žalobca „poskytol v rokoch 2013 a 2014 prijímateľovi Fakultná nemocnica s poliklinikou
F.D. Roosvelta Banská Bystrica na Základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č.
XX/XXXX/OPZ - F zo dňa 07.07.2010 v znení jej dodatkov a žiadostí o platbu č. XXXXXXXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXXXXXX a XXXXXXXXXXXXXX a v roku 2013 prijímateľovi Nemocnica s poliklinikou Nové
Mesto nad Váhom, n.o., na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. XX/
XXXX/OPZ - F zo dňa 07.07.2010 v znení jej dodatkov a žiadostí o platbu č. XXXXXXXXXXXXXX,
finančné prostriedky Európskeho fondu regionálneho rozvoja a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky“.
Pri poskytnutí  verejných prostriedkov mala  byť žalobcom nedostatočne vykonaná administratívna
kontrola. Z uvedeného vymedzenia nie je možné jednoznačne zadefinovať čas skutku. Čas skutku



je vymedzený len odkazom na rok 2013 a 2014, čo nie je pre vymedzenie skutku nezameniteľným
spôsobom dostačujúce. Aj keď sú vo výroku rozhodnutia uvedené zmluvy o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku, ktoré žalobca uzavrel s príjemcami nenávratného finančného príspevku, a
dátum ich uzavretia, tieto neidentifikujú časový okamih, kedy mali byť verejné prostriedky na základe
týchto zmlúv poskytnuté. Rovnako nedostačujúce je aj uvedenie čísel žiadostí, ktorými príjemcovia
nenávratného finančného príspevku požiadali o platby, pretože tento údaj identifikuje okamih požiadania
o platbu a nie jej poskytnutie. Navyše vo výroku nie je ani uvedený dátum podania žiadostí, len ich
identifikačné čísla. Správny súd preto vymedzenie skutku tak, ako je obsiahnuté v prvostupňovom
rozhodnutí, považuje za nedostačujúce. Aj keď žalobca v administratívnom konaní v rámci podaného
odvolania tieto nedostatky prvostupňovému rozhodnutiu nevytýkal, nie je to prekážkou toho, aby ich
mohol namietať v správnej žalobe. Správy súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že podľa §
31 ods. 12 Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa ukladanie a vymáhanie odvodu,
penále a pokuty riadi všeobecnými predpismi o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení neskorších predpisov). Z ustanovenia § 59 ods. 1 Správneho poriadku vyplývala pre
žalovaného povinnosť v rámci odvolacieho konania preskúmať  napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu,
teda žalovaný nebol viazaný len rozsahom a obsahom podaného odolania žalobcu ale bol povinný
preskúmať správnosť a zákonnosť prvostupňového rozhodnutia v celom rozsahu. Nedostatok týkajúci sa
dostatočného vymedzenia skutku je navyše takou vadou v postupe a rozhodnutí orgánov verejnej správy,
na ktorú by správny súd musel prihliadať aj v prípade, že by ju žalobca v správnej žalobe nevytýkal, a
to v zmysle § 195 písm. c) SSP.

72. Žalobca namietal, že v oznámení o začatí administratívneho konania č.                    16-1/2016/2048
zo dňa 15.11.2016, mu bolo oznámené, že na základe vykonaného vládneho auditu č. Z zo dňa
21.12.2015, bolo zistené poskytnutie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým došlo k
vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov, čo sa posudzuje ako porušenie finančnej disciplíny podľa
§ 31 ods. 1 písm. b) Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Takáto identifikácia deliktu,
za ktorý mala byť vyvodzovaná zodpovednosť, bola podľa žalobcu nedostatočná a vo výrokovej časti
prvostupňového rozhodnutia potom podľa žalobcu došlo k rozšíreniu skutkovej podstaty porušenia,
ktorého sa mal dopustiť. Až vo výroku rozhodnutia bolo v podstate konštatované nedostatočné vykonanie
administratívnej kontroly zo strany žalobcu. Takýmto postupom bol žalobca podľa jeho názoru ukrátený
na svojich právach pri vyjadrení sa ku všetkým podkladom rozhodnutia.

73. Podľa žalovaného orgán verejnej správy pri oznámení o začatí správneho konania o vyvodzovaní
zodpovednosti za správny delikt rešpektuje zásadu prezumpcie neviny a k záveru o skutkovom stave a
právnom posúdení dospeje až po vykonaní dôkazov a po ich vyhodnotení v rozhodnutí vo veci samej.
Ďalej poukázal na to, že bolo vyhovené  žiadostiam žalobcu o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia,
a preto nemohlo dôjsť k porušeniu zásady súčinnosti a k odňatiu práva vyjadriť sa. Poukázal tiež na to,
že žalobca mal správu z vládneho auditu, v ktorej bolo konštatované porušenie k dispozícii a konanie o
správnom delikte sa začalo po roku od ukončenia vládneho auditu.
74. Podľa § 18 ods. 2 Správneho poriadku; o začatí konania správny orgán upovedomí všetkých
známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to
ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí verejnou vyhláškou.

75. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku; správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

76. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku; podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie
určuje správny orgán.

77. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku; správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu a k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

78. Z ustanovenia § 18 ods. 2 Správneho poriadku vyplývala pre orgán verejnej správy 1.
stupňa povinnosť oboznámiť žalobcu ako účastníka konania so začatím správneho konania. Z



administratívneho spisu vyplýva, že túto povinnosť si Úrad vládneho auditu splnil písomnosťou č.
16-1/2016/2048 zo dňa 15.11.2016. V oznámení poukázal na to, že bol vykonaný vládny audit č. A XXX,
ktorý bol ukončený doručením správy z 18.12.2015. Ďalej uviedol, že vládnym auditom bolo zistené
poskytnutie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, čím došlo k vyššiemu čerpaniu finančných
prostriedkov, čo sa posudzuje ako porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) Zákona o
rozpočtových pravidlách verejnej správy, a preto oznamuje začatie konania vo veci uloženia sankcie
podľa § 31 ods. 4 Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Žalobcu poučil o jeho právach
odkazom na ustanovenia § 18-45 Správneho poriadku a citovaním ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho
poriadku. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by oznámenie obsahovalo prílohy.

79. Žalobca ako účastník administratívneho konania na oznámenie o začatí správneho konania
reflektoval žiadosťou o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia a táto lehota mu bola aj predĺžená.
Žalobca svoje vyjadrenie orgánu verejnej správy 1. stupňa následne doručil a jeho vyjadrenie bolo
zahrnuté do prvostupňového rozhodnutia.

80. Z administratívneho spisu nepochybne vyplýva, že správa z vládneho auditu  č. Z zo dňa 18.12.2015
bola žalobcovi doručená a bola s ním prerokovaná v rámci ukončenia vládneho auditu, pričom bolo
kontrolované aj dodržanie opatrení, ktoré boli uložené. V správe z vládneho auditu sú obsiahnuté
skutkové zistenia - zistené porušenia, ako aj ich právna kvalifikácia. Oznámenie o začatí správneho
konania, ktoré len odkázalo na správu z vládneho auditu a všeobecne poukázalo na právnu kvalifikáciu
odkazom na § 31 ods. 1 písm. b) Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ale považuje
správny súd za nedostatočné. Konanie o vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti je konaním,
ktoré nadväzovalo na závery vládneho auditu, v rámci ktorého boli konštatované rôzne porušenia vo
vzťahu k rôznym subjektom, teda vládny audit sa netýkal len žalobcu. Oznámenie o začatí konania
o vyvodzovaní administratívnoprávnej zodpovednosti možno prirovnať k oboznámeniu so vznesením
obvinenia v procese vyvodzovania zodpovednosti za spáchanie trestného činu. Na toto oznámenie
nadväzuje právo obvinenej osoby na to, aby bolo oboznámená so skutkom, ktorý sa jej kladie za vinu a s
jeho právnou kvalifikáciou, od čoho sa odvíjajú ďalšie práva obvinenej osoby, najmä právo na obhajobu.
Analogický odkaz na trestný proces nie je vylúčený preto, že v prejednávanej veci bola aplikovaná
objektívna zodpovednosť vo vzťahu k žalobcovi a pre uznanie jeho zodpovednosti nie je potrebné
preukázať zavinenie, pretože pojem obvinená osoba je používaný v širšom kontexte, nie vo vzťahu k
zavineniu ale vo vzťahu k vyvodzovaniu administratívnoprávnej zodpovednosti za protiprávne konanie.
Oznámenie o začatí konania bez dostatočného skutkového vymedzenia a právnej kvalifikácie preto
považuje správny súd za nedostačujúce.

81. Uvedenie skutkového vymedzenia a právnej kvalifikácie v oznámení o začatí konania nie je v
rozpore so zásadou prezumpcie neviny, pretože skutok a jeho právna  kvalifikácia sú na začiatku
konania vyslovené ako podozrenie, ktoré sa v ďalšom procese dokazujú a preukazujú. Nie je vylúčené,
že v priebehu konania dôjde k zisteniu iných alebo ďalších skutkových okolností, prípade k zmene
právnej kvalifikácie. S týmito zmenami potom musí byť obvinená osoba oboznámená ako s podkladom
rozhodnutia a musí jej byť umožnené realizovať vo vzťahu k zmenám právo na obhajobu.

82. Správny súd v prejednávanej veci za dôležité považuje aj to, že vládny audit bol u žalobcu realizovaný
na základe zákona č. 502/2001 Z. z. S účinnosťou od 01.01.2016 bola zavedená nová právna úprava
zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Úrad vládneho auditu ako nový orgán verejnej správy a boli
určené jeho kompetencie.

83. Z rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa vyplýva, že podkladmi, z ktorých vychádzal, bola
správa z vládneho auditu a znalecké posudky, ktoré boli v priebehu vládneho auditu vypracované. Z
administratívneho spisu správny súd nezistil, že by orgán verejnej správy 1. stupňa zabezpečil vyjadrenie
žalobcu k týmto podkladom rozhodnutia. Je pravdou, že žalobca sa k správe z vládneho auditu a  k
zisteniam v nej uvedeným (ktoré boli vyvodené na základe znaleckých posudkov) vyjadril, ale orgán
verejnej správy 1. stupňa sa s týmito vyjadreniami žalobcu  nevysporiadal, pretože to boli vyjadrenia,
ktoré boli predložené v rámci priebehu a ukončenia vládneho auditu a zaujal k ním stanovisko orgán
auditu pri prerokovaní správy z auditu a pri kontrole dodržiavania opatrení, ktoré boli v závere auditu
uložené. Toto pochybenie je v spojení s nedostatočne vymedzeným predmetom administratívneho
konania  podstatným porušením ustanovení o správnom konaní.



84. Žalobca ďalej poukazoval na to, že v právnej kvalifikácii sa v preskúmavanom rozhodnutí konštatuje,
že nebola dostatočne vykonaná administratívna kontrola, pretože žalobca v kontrolných záznamoch
uviedol, že výdavky prijímateľov sú oprávnené a sú v súlade so zmluvou o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku. V tejto súvislosti uviedol, že  nebol dostatočne vymedzený objekt skutkovej
podstaty správneho deliktu a podmienky, ktoré mali byť porušené a v dôsledku porušenia ktorých bola
potom vyvodená administratívna zodpovednosť. Zdôraznil, že v minulosti boli vykonané dva audity a pri
nich neboli zistené nedostatky. Neboli stanovené postupy a spôsob, ako pri kontrole žiadostí o platbu
stanovovať ad hoc primeranú cenu za tovary a služby, keď táto bola stanovená výsledkom verejného
obstarávania s prihliadnutím na výšku poskytovaného nenávratného finančného príspevku, schváleného
v konaní o žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku. Keďže absentoval všeobecne
záväzný právny predpis alebo metodické usmernenie, nemožno vyvodzovať zodpovednosť.
85. Žalovaný k tejto skupine žalobných námietok uviedol, že Európskou komisiou bolo vytýkané, že sa
neoveruje dostatočne, či riadiace orgány dostatočne overujú  hospodárnosť, a preto došlo k prijatiu novej
metodiky, v rámci ktorej sa pristúpilo k využívaniu znalcov.

86. V replike žalobca poukázal na Metodický pokyn Centrálneho koordinačného orgánu č. 13
„Metodický pokyn k overovaniu hospodárnosti a efektívnosti výdavkov“ zo dňa 30.09.2011, z ktorého
pri posudzovaní vychádzal. Uviedol, že v zmysle metodického usmernenia môže auditná skupina
využiť znalca, ak nedokáže vyčísliť nehospodárne využitie verejných prostriedky. Keďže ani vedúci/člen
auditnej skupiny nedokázal zdôvodniť nehospodárnosť verejných prostriedkov, nie je v možnostiach
riadiaceho orgánu, aby pri predložených žiadostiach o platbu  pristúpil ad hoc k vyhodnoteniu
hospodárskych výsledkov. Preto žalobca odkázal na výsledok procesu schvaľovania žiadostí o
poskytnutie nenávratného finančného príspevku,  zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku a na výsledok vykonaného verejného obstarávania.

87. Žalobca bol uznesením Vlády SR č. 832 zo dňa 08.10.2006 určený ako riadiaci orgán pre
Operačný program Zdravotníctvo pri prijímaní finančných prostriedkov z Európskej únie, konkrétne z
Európskeho fondu regionálneho rozvoja v programovom období 2007 - 2013. Právna úprava, v ktorej je
vymedzené poskytovanie týchto finančných prostriedkov, a v rámci toho aj postavenie riadiaceho orgánu,
je obsiahnutá v nariadení Rady (ES) č. 1083/2006 z 11.07.2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné
ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde
a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999, v nariadení Komisie (ES) č. 1868/2006 z 08.2.2006,
ktorým sa ustanovujú vykonávacie pravidlá nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 z 11.07.2006, ktorým
sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom
fonde a Kohéznom fonde a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 o Európskom
fonde regionálneho rozvoja a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, EURATOM) č. 966/2012
z 25.10.2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení
nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002.

88. Základným právnym predpisom, ktorý upravuje základné zásady hospodárenia s verejnými
prostriedkami vo vnútroštátnej právnej úprave, je zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách
verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

89. Konkrétny mechanizmus poskytovania nenávratných finančných príspevkov z prostriedkov
poskytnutých Európskym fondom regionálneho rozvoja je upravený v zákone č. 528/2008 Z. z. o pomoci
a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie v znení neskorších predpisov.

90. Podľa § 4 písm. a) a e) Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy; verejnými prostriedkami
sa pre účely Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy rozumejú finančné prostriedky, s ktorými
hospodária právnické osoby verejnej správy; verejnými prostriedkami sú aj prostriedky Európskej únie
a odvody Európskej únii; prostriedkami Európskej únie sú finančné prostriedky poskytnuté Slovenskej
republike z rozpočtu Európskej únie, ktoré sa v Slovenskej republike poskytujú prostredníctvom
certifikačného orgánu alebo Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoje vidieka Slovenskej republiky.

91. Podľa § 3 Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy; subjektami verejnej správy sú
právnické osoby zapísané v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom Slovenskej republiky



podľa osobitného predpisu a zaradené vo verejnej správe v súlade s jednotnou metodikou platnou pre
Európsku úniu, a to

a) v ústrednej správe,
b) v územnej samospráve,
c) vo fondoch sociálneho poistenia a fondoch zdravotného poistenia.

92. Podľa § 31 ods. 1 písm. b) Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy; porušením finančnej
disciplíny je poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k
vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov.

93. Ustanovenie § 31 ods. 1 písm. b) Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy vymedzuje jednu
zo skutkových podstát správneho deliktu porušenia finančnej disciplíny. Konanie, ktorým sa zodpovedná
osoba dopustí naplnenia tejto skutkovej podstaty spočíva v poskytnutí alebo v použití verejných
prostriedkov nad rámec oprávnenia. Následkom má byť vyššie čerpanie verejných prostriedkov.
Následok je obligatórnym znakom skutkovej podstaty správneho deliktu a prejavuje sa na objekte, ktorým
je v danom prípade záujem na hospodárnom nakladaní s verejnými financiami.

94. Ustanovenie § 31 ods. 1 písm. b) Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy je všeobecne
koncipované a samo o sebe k právnej kvalifikácia určitého konkrétneho konania ako porušenia finančnej
disciplíny nepostačuje. Takéto vymedzenie zohľadňuje to, že dopustiť sa porušenia finančnej disciplíny
poskytnutím alebo použitím verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, sa môže početná skupina
rôznorodých subjektov, pre ktoré oprávnenia a povinnosti pri disponovaní s verejnými prostriedkami
vyplývajú z príslušných (rôznych) právnych predpisov. Pre úplnú právnu kvalifikáciu sa preto k
ustanoveniu § 31 ods. 1 písm. b) Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy vyžaduje aj uvedenie
tohto právneho predpisu (pričom týmto predpisom nemusí byť len zákon), z ktorého pre obvinenú/
zodpovednú osobu vyplýva oprávnenie pre nakladanie s verejnými prostriedkami, a aj rámec oprávnenia.

95. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia sú uvedené viaceré odkazy na ustanovenia právnych
predpisov EÚ, ako aj na ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov. Vo výroku je konštatované,
že žalobca poskytol finančné prostriedky v rokoch 2013 a 2014 na základe žiadostí o platby dvom
príjemcom nenávratného finančného príspevku, a to prostriedky z Európskeho fondu regionálneho
rozvoja a zo štátneho rozpočtu SR. Pri poskytnutí týchto finančných prostriedkov mala byť zo strany
žalobcu nedostatočne vykonaná administratívna kontrola žiadostí o platbu, v dôsledku čoho mali
byť schválené a preplatené výdavky, ktoré boli na základe znaleckých posudkov vyhodnotené ako
nehospodárne, a teda nespĺňali zásadu riadneho finančného hospodárenia definovanú v čl. 30 bod 1 a 2
nariadenia č. 966/2012 a kritéria oprávnenosti upravené v čl. 126 ods. 2 písm. f) nariadenia č. 966/2012,
v bode 1.1.2.7 Programového manuálu Operačného programu Zdravotníctvo v platnom znení a v čl. 14
bod 1 písm. d) Všeobecných zmluvných podmienok.

96. Podľa čl. 30 bod 1 a 2 nariadenia č. 966/2012;

1. Rozpočtové prostriedky sa vynakladajú  v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia, a
to v súlade so zásadami hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti.

2. Zásada hospodárnosti vyžaduje, aby prostriedky, ktoré používa inštitúcia na výkon svojich činností,
boli dané k dispozícii v správnom čase, vo vhodnom množstve a kvalite a za najlepšiu cenu.
Zásada efektívnosti sa týka najlepšieho vzájomného pomeru medzi použitými prostriedkami a
dosiahnutými výsledkami.

Zásada účinnosti sa týka plnenia stanovených špecifických cieľov a dosahovania plánovaných
výsledkov.

97. Podľa čl. 126 ods. 1 nariadenia č. 966/2012; granty nesmú presiahnuť celkový strop vyjadrený v
absolútnej hodnote, ktorý sa stanovuje na základe odhadovaných oprávnených nákladov.
Granty neprekročia oprávnené náklady.



98. Podľa čl. 126 ods. 2 písm. f) nariadenia č. 966/2012; oprávnené náklady sú náklady, ktorú skutočne
vznikli príjemcovi grantu a ktoré spĺňajú kritéria : sú primerané opodstatnené a spĺňajú zásady riadneho
finančného hospodárenia, najmä pokiaľ ide o hospodárnosť a efektívnosť.

99. Podľa bodu  1.1.2.7 Programového manuálu Operačného programu Zdravotníctvo v platnom
znení : výdavky musia byť schválené a potvrdené zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku a tiež primerané (teda musia zodpovedať obvyklým cenám v danom mieste a čase) a
musia byť vynaložené v súlade s nasledujúcimi princípmi : a) hospodárnosť (minimalizácia výdavkov
pri rešpektovaní cieľov projektu, b) účelnosť (priama väzba na projekt a nevyhnutnosť pre realizáciu
projektu) a c) efektívnosť (maximalizácia pomerov medzi výstupmi a vstupmi projektu).

100. Podľa čl. 14 bod 1písm. d) všeobecných zmluvných podmienok; oprávnenými výdavkami sú všetky
výdavky, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu aktivít Projektu tak ako je to uvedené v článku 3 zmluvy o
poskytnutí nenávratného finančného príspevku a ktoré spĺňajú nasledujúce podmienky : zodpovedajú
cenám bežným na trhu v čase ich vzniku a mieste ich vzniku.

101. Nedostatočnou administratívnou kontrolou malo podľa orgánov verejnej správy dôjsť k porušeniu
§ 19 ods. 6 Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy v spojení s čl. 60 písm. b) nariadenia č.
1083/2006, čl. 13 bod 2 nariadenia č. 1868/2006, bodu 5.3 v spojení s bodmi 5.2.1.1 a 5.2.1.3 Interného
manuálu procedúr Riadiaceho orgánu pre Operačný program Zdravotníctvo, časť Odbor implementácie
projektov v platnom znení,               § 24b ods. 2 písm. c) Zákona č. 528/2008 Z. z. , § 9 ods. 1zákona
č. 502/2001 Z. z. , bodu 2.3 zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného príspevku a čl. 16 bod 1.9 v
spojení s bodom 1.10 Všeobecných zmluvných podmienok.

102. Podľa § 19 ods. 6 Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy; verejné prostriedky sa môžu
používať na krytie nevyhnutých potrieb a opatrení vyplývajúcich z osobitných predpisov. Subjekt verejnej
správy je povinný pri používaní verejných prostriedkov zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť
ich použitia. Subjekt verejnej správy je povinný pri poskytovaní preddavkov z verejných prostriedkov
postupovať podľa odsekov 8 a 10.

103. Podľa čl. 60 písm. b) nariadenia č. 1083/2006; riadiaci orgán je zodpovedný za riadenie a
vykonávanie operačného programu v súlade so zásadou riadneho finančného riadenia, najmä za:
overenie toho, že spolufinancované produkty sa dodajú a spolufinancované služby sa poskytnú, a
za overenie, že výdavky a operácie vykázané prijímateľmi sa skutočne vynaložili a sú v súlade s
predpismi Spoločenstva a vnútroštátnymi predpismi; preverovanie jednotlivých operácií na mieste sa
môže vykonávať na vzorke v súlade s podrobnými predpismi, ktoré ma Komisia prijať v súlade s
postupom uvedeným v článku 103 ods. 3.

104. Podľa čl. 13 ods. 2 nariadenia č. 1828/2006; overovanie, ktoré ma riadiaci orgán vykonávať podľa
čl. 60 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, zahŕňa v prípade potreby administratívne, finančné,
technické a fyzické hľadiská operácií.

Overovaním sa zabezpečí to, aby vykázané výdavky boli reálne, aby sa výrobky alebo služby poskytovali
v súlade so schvaľovacím rozhodnutím, aby žiadosti prijímateľa o úhradu boli správne a aby operácie
a výdavky boli v súlade s pravidlami Spoločenstva a vnútroštátnymi pravidlami. Zahŕňa postupy na
zabránenie dvojitého financovania výdavkov z iných programov Spoločenstva alebo vnútroštátnych
programov a v iných programových obdobiach.

Overovanie zahŕňa tieto postupy :
a) administratívne overovanie každej žiadosti prijímateľov o úhradu;
b) overovanie jednotlivých operácií na mieste.

105.  Podľa § 24b ods. 1 Zákona č. 528/2008 Z. z. ; kontrolu projektu vykonáva riadiaci orgán. Riadiaci
orgán môže poveriť výkonom kontroly projektu právnickú osobu, ktorá má odborné, personálne a
materiálne predpoklady na výkon tejto kontroly; tým nie je dotknuté ustanovenia § 7 ods. 3.

106. Podľa § 24b ods. 2 Zákona č. 528/2008 Z. z.; kontrolou projektu riadiaci orgán overuje :
a) plnenie podmienok poskytnutia pomoci a podpory,



b) súlad platby a súvisiacej dokumentácie s osobitnými predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými
je Slovenská republika viazaná a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú prostriedky zo
zahraničia a uzatvorenými zmluvami podľa  Občianskeho zákonníka a Občianskeho zákonníka,
c) hospodárnosť, efektívnosť, činnosť a účelnosť použitia pomoci a podpory.

107.  Podľa bodu 2. 3 zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného príspevku; poskytovateľ sa zaväzuje,
že na základe tejto Zmluvy poskytne nenávratný finančný príspevok prijímateľovi, a to v súlade s
ustanoveniami tejto Zmluvy, so všetkými dokumentmi, na ktoré Zmluva odkazuje a platnými a účinnými
všeobecne záväznými právnymi predpismi SR a právnymi aktmi Európskych spoločenstiev.

108.  Podľa § 24c Zákona č. 528/2008 Z.z.; administratívna kontrola je kontrola vykonávaná riadiacim
orgánom, ktorý overuje doklady a iné písomnosti predložené kontrolovaným subjektom.

109.  V závere výroku prvostupňového rozhodnutia  je konštatované, že poskytnutím verejných
prostriedkov nad rámec oprávnenia došlo k vyššiemu čerpaniu verených prostriedkov, a teda k porušeniu
finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

110. Prvostupňový orgán verejnej správy svoje rozhodnutie o zodpovednosti žalobcu za správny delikt
a o uložení sankcie odôvodnil tým, že žalobca uzavrel s príjemcami zmluvy o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku a následne na základe žiadostí o platby, po vykonaní administratívnej kontroly,
uzavrel, že výdavky uvedené v žiadostiach o platby sú oprávnené a poskytol verejné prostriedky na
ich úhradu. Poukázal na to, že orgán vykonávajúci audit si na overenie hospodárnosti príjemcami
uplatňovaných výdavkov prizval znalcov, ktorí určili oprávnené výdavky v nižších výškach (určili
nižšiu všeobecnú hodnotu tovarov alebo služieb - prác). Rozdiel medzi výdavkami, ktoré boli uznané
žalobcom pri žiadostiach o platby ako oprávnené a znaleckou hodnotou tovarov alebo služieb určil
prvostupňový orgán verejnej správy ako neoprávnené, nehospodárne výdavky (nezodpovedajúce
bežným cenám na trhu v čase a mieste ich vzniku), ku ktorým malo dôjsť v dôsledku nedostatočne
vykonanej administratívnej kontroly žalobcom. Orgán verejnej správy 1. stupňa si teda osvojil závery
vládneho auditu, vrátane záverov zo znaleckých posudkov. Ďalej svoje rozhodnutie odôvodnil tým,
že riadiaci orgán nemôže svoju povinnosť overovať hospodárnosť projektov a operácií preniesť na
prijímateľov nenávratného finančného príspevku cestou verejného obstarávania a zdôraznil, že žalobca
bol ako riadiaci orgán povinný vykonať administratívnu kontrolu nielen pri žiadostiach o platby, počas
realizácie projektu, ale aj počas odborného hodnotenia žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného
príspevku, pričom z hodnotiacich hárkov nebolo podľa prvostupňového orgánu zrejmé ako bola pri
projektoch č. XXXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXXX hospodárnosť overovaná pri odbornom hodnotení
projektov. Zároveň prvostupňový orgán poukázal na výsledky certifikačného overovania certifikačným
orgánom,  pri ktorom bolo konštatované nesprávne usmernenie v príručkách pre žiadateľov o nenávratné
finančné príspevky a vo Všeobecných zmluvných podmienkach, keď žalobca obmedzil počet verených
obstarávaní na 2, jedno na stavebný dozor a druhé na ostatné. Žalovaný sa s týmto odôvodnením
rozhodnutia stotožnil.

111. Vo vzťahu k popisu skutku a jeho právnej kvalifikácii uvedenej vo výroku rozhodnutia, ako aj
vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia, ktoré bolo vyššie uvedené, považuje správny súd aj námietky
žalobcu o zmätočnosti, nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia a jeho nepreskúmateľnosti za dôvodné.

112. Ako už bolo uvedené v predchádzajúcich častiach tohto rozhodnutia, skutková podstata správneho
deliktu porušenia finančnej disciplíny je v § 31 ods. 1 písm. b) Zákona o rozpočtových pravidlách
verejnej správy vymedzená všeobecne a k jej úplnosti je potrebné „pripojiť“ rámec oprávnenia, ktorý
pre zodpovednostný subjekt vyplýva z príslušnej právnej normy. Právna kvalifikácia uvedená vo výroku
preskúmavaného rozhodnutia je vo vzťahu k uvedenej požiadavke nejednoznačná. Prvostupňový orgán
verejnej správy konštatoval, že žalobca nedostatočne vykonal administratívnu kontrolu, ale z výroku
rozhodnutia a ani z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, v čom mala nedostatočnosť konkrétne spočívať.
Je nepochybné, že pre hospodárenie s prostriedkami z fondov EÚ sú v príslušných nariadeniach
identifikované základné kritéria. Tieto kritéria sú formulované všeobecne, najmä vo forme zásad. Takáto
formulácia zohľadňuje aplikáciu právnych aktov EÚ v členských štátoch, v ktorých sú hospodárske,
sociálne ale aj kultúrne podmienky rozdielne, a preto na konkrétnu realizáciu týchto pravidiel budú v
jednotlivých členských štátoch vplývať rozdielne faktory, v závislosti aj od oblasti, v ktorej budú verejné
prostriedky vynakladané.



113. Nedostatočnosť vymedzenia toho, v čom mal žalobca pochybiť, v čom nedostatočne vykonal
administratívnu kontrolu, sa prejavuje aj v tom, že z čl. 60 písm. b) nariadenia č. 1086/2006  a z čl. 13 ods.
2 nariadenia č. 1868/2006 vyplýva, že v priebehu realizácie projektu sa má riadiaci orgán zamerať skôr
na to, či uplatňované výdavky boli naozaj schválené v procese schvaľovania žiadosti, či boli tovary/práce
skutočne dodané/realizované a či nedochádza k prekrývaniu výdavkov z rôznych projektov, a podobne.
Pojem administratívnej kontroly vo vzťahu k poskytovaniu nenávratného finančného príspevku z fondov
Európskeho spoločenstva je zadefinovaný v ustanovení § 24c Zákona č. 528/2008 Z.z. a prvostupňový
orgán verejnej správy a ani žalovaný sa v kontexte konštatovaného porušenia povinnosti žalobcu pri
výkone administratívnej kontroly týmto pojmom vôbec nezaoberali.

114. Dôkazom nedostatočne vymedzeného skutku a jeho právnej kvalifikácie v spojení s nedostatočným
odôvodnením rozhodnutia je aj konštatovanie, že boli schválené a vyplatené výdavky, ktoré boli na
základe znaleckých posudkov vyčíslené ako nehospodárne. Znalecký posudok je dôkazom, ktorý je
možné použiť ako podklad rozhodnutia, po jeho vyhodnotení jednotlivo a aj vo vzájomnej súvislosti
s inými dôkazmi. Záver o porušení finančnej disciplíny nemožno založiť na rozpore so znaleckým
posudkom, ale musí byť založený na rozpore s právnou normou. Navyše v odôvodnení rozhodnutia
absentuje vyhodnotenie znaleckých posudkov orgánmi verejnej správy, ktoré boli vzaté do úvahy ako
podklady rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutí je konštatovaný len záver znaleckých posudkov bez
toho, aby bola zrejmá úvaha správneho orgánu, ako sa s posudkami ako s dôkazmi vysporiadal a
prečo považuje všeobecné ceny stanovené znalcom napriek námietkam účastníka konania  za správne.
Znalecké posudky boli vyhodnotené v rámci vládneho auditu orgánom, ktorá audit vykonal, čo sa
prenieslo do záverov auditu obsiahnutých v záverečnej správe z auditu. Aj keď toto vyhodnotenie možno
zistiť z administratívneho spisu, toto vyhodnotenie nemôže nahradiť vlastnú úvahu orgánu verejnej
správy, ktorý vyvodzuje zodpovednosť, ktorý je navyše iný ako ten orgán, ktorý vykonával vládny audit.

115. V prípade, že žalobca mal porušiť svoje povinnosti pri schvaľovaní žiadostí o platby vo fáze
realizácie projektu, teda po schválení žiadosti o nenávratný finančný príspevok a po uzavretí zmluvy o
jeho poskytnutí, je prejavom zmätočnosti rozhodnutia, ak sa v jeho odôvodnení konštatuje, že žalobca
ako riadiaci orgán pochybil v prvotnej fáze poskytovania nenávratného finančného príspevku, a to vo
fáze hodnotenia žiadostí a vo fáze určovania podmienok v príručkách pre žiadateľov a vo Všeobecných
zmluvných podmienkach (viď rozhodnutie prvostupňového orgánu na str. 8 odsek 1 a 2, a rozhodnutie
žalovaného na str. 6 odsek 3). Z preskúmavaných rozhodnutí potom nie je zrejmé, za čo je voči
žalobcovi vyvodzovaná zodpovednosť - či za nedostatočný výkon administratívnej kontroly  vo fáze
schvaľovania žiadostí o platbu alebo za nedostatočné odborné posúdenie projektov pri schvaľovaní
žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku alebo za nesprávne uvedenie podmienok pre
žiadateľov. Aj z dupliky žalovaného vyplýva, že nehospodárnosť bola v podstate spôsobená spojením
rôznorodých položiek do jedného verejného obstarávania, čo potvrdili tri orgány (Európska komisia,
orgán auditu a certifikačný orgán). Aj s ohľadom na uvedené skutočnosti je potom nesmierne dôležité
vymedzenie skutku a jeho jednoznačná právna kvalifikácia, aby nedošlo k prípadnému opakovanému
vyvodzovaniu zodpovednosti za to isté konanie.

116.  Pokiaľ žalobca namietal nedostatky vo vzťahu k znaleckým posudkom, zodpovedanie týchto
námietok správnym súdom považuje správny súd vo vzťahu k vyššie uvedeným vytýkaným nedostatkom
za predčasné. Najmä vo vzťahu k záveru, že v preskúmavaných rozhodnutiach absentovali hodnotiace
závery orgánov verejnej správy oboch stupňoch vo vzťahu k znaleckým posudkom. Úlohou správneho
súdnictva nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmavanie zákonnosti ich
rozhodnutí a postupu, ktorý im predchádzal.

117. V ďalšom konaní bude úlohou orgánu verejnej správy 1. stupňa opätovne vo veci konať v intenciách
tohto rozhodnutia správneho súdu. Úlohou prvostupňového orgánu bude najmä oboznámiť žalobcu
dôsledne s premetom administratívneho konania a zabezpečiť jeho vyjadrenie k skutku, ktorý sa mu
kladie za vinu, jeho právnej kvalifikácii a k podkladom rozhodnutia (vrátane znaleckých posudkov). Vo
výroku rozhodnutia je skutok potrebné dostatočným a nezameniteľným spôsobom popísať s uvedením
skutkových okolností a uviesť jednoznačnú právnu kvalifikáciu. V rozhodnutí je potrebné uviesť vlastnú
úvahu o hodnotení všetkých podkladov rozhodnutia a vysporiadať sa s námietkami účastníka konania,
ktoré boli resp. budú vznesené vo vzťahu k podkladom rozhodnutia. Taktiež je potrebné uviesť,
prečo neobstojí záver o riadnom vykonaní verejného obstarávania (konštatovaný Úradom pre verejné



obstarávanie) vo vzťahu k predmetnej veci (vyriešiť vzťah výsledku verejného obstarávania k porušeniu
povinností žalobcom) a zaoberať sa tým, aký význam a vzťah má v prejednávanej veci sankcia uložená
Európskou komisiou (plošná korekcia) k sankcionovateľnosti žalobcu.

118.  O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods1 SSP a žalobcovi, ktorý mal v
konaní úspech, priznal náhradu trov konania, ktorých výška bude určená v uznesení vyššieho súdneho
úradníka, vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 175 ods. 2 SSP.

119.  Toto rozhodnutie  bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie  bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1  SSP,         § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok               (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť            a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}